Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010445
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4418010445.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámkyvkonanípredsenátomzloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DianyCvikovej

a prísediacich Melánie Kajabovej a Magdalény Birkus, v trestnej veci obžalovaného K. F. pre zločin
lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona a iné, na základe obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/597/17/4404 z 09.05.2018, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 12.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I.
Obžalovaný K. F., nar. XX.XX.XXXX Y. H., trvale bytom Z., t.č. vo
výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

j e v i n n ý, ž e

dňa 03.11.2017 v čase okolo 02.30. hod. v Nových Zámkoch počas jazdy v osobnom motorovom vozidle
značky Dácia Logan EČ: X. XXX O. taxislužby spoločnosti H. Š., I. z Ulice E. F. smerom na železničnú
stanicu, pri starej poliklinike priložil k hlave vodiča taxislužby poškodeného A. O. predmet, vyzerajúci

ako strieborná hlaveň strelnej zbrane, určil mu smer jazdy, pričom sa mu vyhrážal zabitím a súčasne,
stále držiac pri hlave poškodeného uvedený predmet, začal prehľadávať interiér vozidla, vyčítajúc pritom
poškodenému malé množstvo peňazí z tržby a po zastavení vozidla na Novomestskej ulici pri lekárni
lakťom pritlačil poškodeného k oknu auta a potom z umelohmotného pohára, nachádzajúceho sa pri
rýchlostnej páke, odcudzil finančnú hotovosť vo výške najmenej 15,- Eur a z vozidla vystúpil,

t e d a

proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal
čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno

a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§188odsek2Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(zanezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa §

37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 9 (deväť) rokov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II.
Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa

Obžalovaný K. F., nar. XX.XX.XXXX Y. H., trvale bytom Z., t.č. vo
výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/597/17/4404 z 09.05.2018 pre
skutok pod bodom 2 obžaloby, právne posúdený ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa03.11.2017,včaseasio02.44h,privystupovaní,naN.X.prilekárnivNovýchZámkoch,zosobného
motorového vozidla značky Dácia Logan EČ: X. XXX O., taxislužby spoločnosti H. Š. I., s krátkou
guľovou zbraňou, nezistenej značky a typu so striebornou hlavňou, ktorú predtým obtiahol, mieril na
vodiča taxislužby, poškodeného A. O., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom J., N. E. F. Č.. X, so
slovami, že chce ešte viac peňazí a že: „dávam ti dve hodiny na to, aby si zohnal viac peňazí“ a následne

po vystúpení z vozidla odišiel na neznáme miesto, čím vzbudil u poškodeného obavu, že vyhrážky
uskutoční.

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 09.05.2018 pod sp.zn. 2Pv/597/17/4404
obžalobu na obvineného K. F.Á. v bode 1 pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a v bode 2 pre zločin vydierania
podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a)

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1.dňa02.11.2017,vpresnenezistenomčase,od23.49hdo02.44hdňa03.11.2017,vNovýchZámkoch,
počas jazdy v osobnom motorovom vozidle značky Dácia Logan EČ: X. XXX O., taxislužby spoločnosti
H. Š., I. z Ulice J. na Hlavnú vlakovú stanicu v X. B., pri starej poliklinike, z kabáta vytiahol krátku

guľovú zbraň nezistenej značky a typu, so striebornou hlavňou, ktorú následne priložil k hlave vodiča
taxislužby, poškodeného A. O., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom J., N. E. F. Č.. X, pričom počas
cesty na neho kričal slovami: “zabijem ťa, odjebem ti hlavu, ty skurvenec vyjebaný“ a po zastavení
vozidla,naUliciX.Y.X.B.,prilekárni,začalprehľadávaťinteriérvozidlaanásledneľavýmlakťompritlačil
poškodeného k oknu auta a potom z umelohmotného pohára, nachádzajúceho sa pri rýchlostnej páke

zobral finančnú hotovosť vo výške najmenej 100,00 € v minciach, rôznych nominálnych hodnôt, čím
spôsobil poškodenému Ivanovi O., narodenému 29.10.1984, trvale bytom J., N. E. F. Č.. X, odcudzením
finančnej hotovosti škodu vo výške najmenej 100,00 € a následne,

2. dňa 03.11.2017, v čase asi o 02.44 h, pri vystupovaní, na N. X. pri lekárni v Nových Zámkoch, z

osobného motorového vozidla značky Dácia Logan EČ: X. XXX O., taxislužby spoločnosti H. Š. I., s
krátkou guľovou zbraňou, nezistenej značky a typu so striebornou hlavňou, ktorú predtým obtiahol, mieril
na vodiča taxislužby, poškodeného A. O., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom J., N. E. F. Č.. X,
so slovami, že chce ešte viac peňazí a že: „dávam ti dve hodiny na to, aby si zohnal viac peňazí“ a
následne po vystúpení z vozidla odišiel na neznáme miesto, čím vzbudil u poškodeného obavu, že

vyhrážky uskutoční.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku a súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedka A. O., V. B., K. F.,

znaleckým dokazovaním, oboznámením zvukového záznamu a obrazových záznamov a tiež listinných
dôkazov.

Obžalovaný vypovedal, že sa chcel odviezť do chatovej oblasti B., v uličke oproti F. pubu videl stáť taxík,
preto k nemu podišiel a opýtal sa taxikára, či je voľný. Keďže tento odpovedal kladne, požiadal ho o

cestu na B. a zaplatil mu za cestu vopred. Na B. ho taxikár vyložil v chatovej oblasti pri takom mostíku a
dohodli sa, že ho počká 20 minút, pretože po tom mostíku sa nedá prejsť vozidlom k chatkám. Keď sa
obžalovaný po 20 minútach vrátil, taxikár tam nebol a keďže mal vybitý telefón, vybral sa pešo do mesta.
Obžalovaný sa zastavil v herni J. M., odkiaľ sa snažil zavolať taxikára, dovolal sa na dispečing, ktorý
ho poslal, ale obžalovaný sa ho nevedel dočkať. Preto išiel domov, dobil si mobil a znovu zavolal ten
taxík. Obžalovaný vypovedal, že preňho prišiel znovu ten istý taxikár, nastúpil mu do auta, pričom mu na

palubnej doske uvidel skladačku, o ktorej bol presvedčený, že je to pervitín, keďže sám má skúsenosti
s drogami. Začal preto taxikárovi nadávať, že chodí taxíkom pod vplyvom drog, kričal na neho a žiadal
od neho, aby kvôli tomu išli za jeho zamestnávateľom pánom Š., ktorý uvedenú taxislužbu prevádzkuje
a vedel o ňom, že býva na X. ulici. Chcel preto od taxikára, aby išiel smerom na vlakovú stanicu a za
pánomŠ..Taxikáraleišielúplneinýmsmerom,obžalovanýnanehokričal,pričomtaxikárpriautobusovej

stanici na mieste, kde sa odbočuje na X. ulicu, naschvál zdochol auto. Obžalovaný ho preto pritlačil
lakťom a kričal na neho, aby naštartoval a išiel tam, kde mu kázal, čo ale on odmietol urobiť. Obžalovaný
vtedy zbadal kelímok s peniazmi a pritom, ako vystupoval z taxíka, zobral z tohto kelímka 15,- Eur, nič
taxikárovi nehovoril a odišiel preč.
Obžalovaný následne na otázky odpovedal, že doma vypil 2 alebo 3 pivá a dal si lieky na srdce. Bránil

sa tým, že v čase, keď nastupoval do taxíka, nemal pri sebe žiadnu zbraň, taxikára pritlačil lakťom ale
v úmysle, aby išiel na X. ulicu za pánom Š., pretože podľa neho bol taxikár pod vplyvom drog. Uviedol
tiež, že z kelímka zobral iba tie peniaze, ktoré tam boli, viac peňazí v ňom nebolo a tieto prepočítal, až
keď vystúpil z auta, odcudzené peniaze prehral na automate. Obžalovaný tiež vypovedal, že žiadne z
vyhrážok, uvedených v obžalobe, voči poškodenému nepoužil, počas jazdy v taxíku nič nedržal v rukách

a rovnako ani keď z neho vystupoval, okrem peňazí. Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo odcudzil
peniaze, tvrdil, že bol nahnevaný, mal v sebe tie pivá a skĺzol mu tam pohľad. Tiež odpovedal, že potom,
ako nastúpil do taxíka druhý krát, poškodenému nezadal žiadnu cestu, kam ho má zobrať, pretože mu
hneď skĺzol pohľad na tú skladačku, políciu nezavolal, pretože nie vždy je najlepšie zavolať políciu.
Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia nikdy žiadnu zbraň nevlastnil.

Poškodený A. O. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného
pred skutkami, ktoré sú predmetom tohto konania, nepoznal, prvýkrát ho videl vtedy v taxíku a následne
ho videl až vtedy, keď kontaktoval políciu a táto obžalovaného zadržala. Uviedol, že pracoval ako taxikár
pre taxi službu I., stál pred F. a čakal na nejakých zákazníkov, keď obžalovaný pristúpil k jeho vozidlu a

spýtalsaho,zaakúcenubyurobiljazduB.aspäť.Poškodenýpovedal,žecenaje5,-Eur,aleobžalovaný
hovoril, že má iba 3,5 Eur a žiadal ho, či ho tam nezavezie. Poškodený súhlasil a bral ho na to miesto,
pričom asi v strede cesty ho obžalovaný požiadal, aby ho tam 5 minút počkal a ak do 5 minút nepríde,
môže odísť. Poškodený tak obžalovaného vyložil na požadovanom mieste, čakal uvedenú dobu a keď
už obžalovaný neprišiel, odišiel odtiaľ. Následne poškodenému na firemný telefón volal obžalovaný, aby

preňho prišiel na Š. ulicu, pretože mu dlží jazdu. Poškodený na uvedené miesto prišiel, ale obžalovaného
tam nenašiel, prešiel okolo Terna a keďže ho tam nevidel, odišiel preč. Urobil ďalšiu zákazku, keď mu
volali z J. klubu, že tam majú nejakého zákazníka, ktorému dlží nejakú jazdu. Bol novým taxikárom a
hoci sa mu to zdalo čudné, nechcel aby sa o ňom hovorilo, že niekomu dlží jazdy a preto išiel k herni
J. club. Obžalovaného tam ale nenašiel a ako išiel po ulici E. F., stretol obžalovaného, ten nastúpil do

auta a chcel, aby ho zaviezol na stanicu. Po ceste medzi maďarskou školou a starou poliklinikou ale
vytiahol zbraň, poškodený tvrdil, že síce tú zbraň nevidel, ale videl hlaveň, ktorú mu obžalovaný priložil
k hlave. Obžalovaný určil cestu na stanicu a po ceste začal prehľadávať veci v taxíku, hovoril, prečo
má tak málo peňazí, keď robí dvadsaťštyrihodinovú službu a tiež sa mu vyhrážal. Poškodený zastal
taxíkom pri lekárni, obžalovaný zobral peniaze, pričom hovoril, že je to málo peňazí a ako vystupoval

z taxíka, potom už zbraň schoval a cez okno mu povedal, že mu má do 2 hodím priniesť viac peňazí.
Poškodený mu to sľúbil, odišiel odtiaľ a následne volal na políciu. Následne tam bol už aj jeho kolega,
keď mu volal obžalovaný, že si vo vozidle niečo zabudol. Poškodený čakal policajtov, ktorým aj hovoril,
že mu obžalovaný volal, ale policajti s ním išli na policajnú stanicu.Poškodený následne na otázky odpovedal, že nevie ani odhadnúť, koľko peňazí mal v taxíku, maximálne
však sumu ohraničil na 90 až 100,- Eur. Poškodený uviedol, že obžalovaný ho atakoval aj fyzicky tak, že
keď už stáli, pritlačil mu hlavu o okienko a tiež mu obžalovaný nadával a hovoril mu, že ho zabije, keď

prechádzal popri maďarskej škole a neodbočil smerom na C. ulicu. Poškodený tvrdil, že nevidel, odkiaľ
obžalovaný vytiahol tú zbraň, žiadnym spôsobom ňou nemanipuloval a nevedel uviesť ani to, kam ju
schoval, keď vystupoval z taxíka. Poškodený sa s istotou vyjadril, že obžalovaný je tou osobou, ktorá
s ním sedela v taxíku napriek tomu, že v prípravnom konaní najskôr za páchateľa označil inú osobu,
avšak s tým, že keď potom obžalovaného znovu videl, hneď ho spoznal. Poškodený tiež vypovedal, že

nemá skúsenosť s užívaním návykových látok, obžalovaný mu nič v súvislosti s drogami ani nevytýkal
a tvrdil, že v čase, keď obžalovaný nastúpil druhýkrát do taxíka, nemal na palubnej doske nič položené.
Poškodený ním uvádzanú hlaveň opísal ako niečo strieborné a guľaté s tým, že keď niekomu iný drží
niečo pri hlave (pričom svedok ukázal rukou opretie prstov o hlavu), hneď si myslí, že je to hlaveň zbrane.
Tvrdil, že tento predmet videl vtedy, keď ho obžalovaný dával hore a potom už otočil hlavu, bola to len
sekunda, zahliadol niečo strieborné a guľaté, pričom tvrdil, že nikdy nehovoril, že videl zbraň. Podľa

vyjadrenia poškodeného, keď ho obžalovaný pritlačil lakťom o okienko vozidla po jeho ľavej ruke, zbraň
už vtedy nemal. Poškodený nevedel uviesť, v ktorej fáze mu obžalovaný zobral peniaze z plastového
pohára. Vypovedal ďalej, že ho kontaktovala matka obžalovaného a žiadala od neho, aby zatajil zbraň
a ponúkala mu odškodné.

Svedok V. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje a aj v novembri 2017 pracoval ako
taxikár pre taxislužbu I., poškodený A. O. je jeho kolega. Uviedol, že dňa 03.11.2017 mal službu a s
poškodeným bol v kontakte, pretože mal služobné telefóny a bol kontaktovaný zákazníkom, ktorý žiadal
o odvoz vyslovene poškodeného. Preto poškodeného poslal cez vysielačku na tú adresu. Následne
sa s poškodeným stretol okolo polnoci, odovzdal mu firemné telefóny a asi za hodinu alebo dve mu

poškodený volal na jeho súkromné číslo, že bol prepadnutý a aby rýchlo prišiel, pričom uviedol ulicu F..
Podľa vyjadrenia svedka v čase, keď na toto miesto prišiel, boli tam už policajti a poškodeného brali na
policajnú stanicu. Svedok vypovedal, že poškodený mu hovoril, že toho, čo mu poslal, viezol na B., že ho
tam mal čakať a že asi si tam išiel po drogy a tiež spomínal, že ten, koho viezol, bol nadrogovaný, pretože
sa celý potil, potom si ho pýtal znovu na B. a že ho potom viezol, dal mu pištoľ, zobral peniaze. Tvrdil

tiež, že poškodený bol celý vystresovaný. Podľa vyjadrenia svedka, keď prichádzal na adresu, uvedenú
poškodeným, práve tam prišla hliadka polície, poškodený mu odovzdával firemné telefóny, všetko v aute
mal rozhádzané. Svedok potom dostal telefonát na firemný telefón, kde ten istý zákazník, s ktorým pred
tým večer telefonoval, zase chcel poškodeného, aby mu ho poslal na poštu 2 a že má u neho niečo v
aute a svedok do telefónu povedal, že poškodený bol prepadnutý. K tvrdeniu poškodeného, že uvedený

zákazník poškodenému volal v čase, keď mal byť aj svedok prítomný, tento uviedol, že o tom nevie, on
dostal takýto telefonát, keď prevzal služobné mobily. Svedok tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že
by poškodený užíval drogy.

Súd na návrh obhajoby vypočul svedka K. F., toho času sa nachádzajúceho vo výkone väzby (podľa

jeho vlastného vyjadrenia pre kupliarstvo a lúpež) a ktorý je bratrancom poškodeného. Vypovedal, že
obžalovaného na slobode stretol dvakrát, o poškodenom sa nikdy nebavili a následne sa s ním stretol u
lekára vo výkone väzby, keď mu obžalovaný povedal, že je vo väzbe pre lúpež a poškodeným mal byť
A. O.. Svedok na to reagoval tak, že poškodený je jeho bratranec a o tejto veci vie, pretože poškodený
bol u neho na byte, keď býval na X. N. Č.. XX a tam mu hovoril, že mu zobrali peniaze, keď bol v aute,

niekto do neho aj drgol, ale že žiadna zbraň tam použitá nebola a že ho niekto nahovoril, aby povedal,
že tam bola aj zbraň. Podľa vyjadrenia svedka poškodený od neho chcel, aby zohnal telefóne číslo na
matku obžalovaného s tým, že keď zmení výpoveď, že tam nebola zbraň, aby mu dala nejaké peniaze,
čo ale svedok odmietol. Svedok tvrdil, že poškodený v tejto súvislosti nespomínal žiadne meno, iba to,
že to bol Záhorák a o tom, kto konkrétne mal byť páchateľom, sa dozvedel až vo väzbe, že to mal byť

práve obžalovaný. Podľa vyjadrenia svedka má poškodený veľké problémy s drogami, tiež je zadlžený
a hrá na automatoch, celému tomu neverí, pretože poškodený by sa podľa jeho názoru určite nezľakol.
Svedok na vyzvanie, aby vysvetlil rozpor, keď najskôr tvrdil, že o tom, že páchateľom skutku mal byť
práve obžalovaný, sa prvý krát dozvedel vo väzbe a pred tým uvádzal, že poškodený ho žiadal o to,
aby zohnal číslo na matku obžalovaného, uviedol, že poškodený ho žiadal, aby zohnal číslo na matku

Záhoráka, pretože obžalovaného poznal cez jednu ženu, ale nevedel, že sa volá F..

Súd následne na hlavnom pojednávaní dopočul poškodeného, ktorý potvrdil, že svedok K. F. je jeho
bratrancom a po skutku sa s ním stretol. Poškodený najskôr uvádzal, že to bolo asi 3 - 4 dni po skutku,potom vysvetľoval, že si nie je istý, kedy sa s ním stretol. Poškodený tvrdil, že iniciátorom stretnutia
bol práve svedok K. F. a bol jednou z tých osôb, ktoré ho chceli podplatiť, aby zatajil zbraň, tiež mu
vyvolávali aj E. F. a C. G., ktorý tiež hovorili, aby od pani F. pýtal peniaze. Poškodený uvádzal, že aj

matke obžalovaného hovoril, aby povedala tým ľuďom, nech ho neobťažujú, ale tvrdila, že o ničom nevie
a prsty v tom nemá. Poškodený uvádzal, že K. F.Ó. hovoril, čo sa stalo s tým, že pri skutku bola použitá
aj zbraň, bratranec mu hovoril, že mu neverí, že on počul inú verziu, že ho obžalovaný neokradol a
že má možnosť sa kontaktovať s matkou obžalovaného a môžu z toho byť peniaze. Poškodený tiež
vypovedal, že s uvedeným svedkom sa stretol vonku na ulici pred reštauráciou P., na byt k svedkovi

nešiel, opísal mu osobu páchateľa s tým, že bol pribratý a mal taký hlas, akoby nebol z Nových Zámkov.
Poškodený vysvetľoval, že uvedené skutočnosti týkajúce sa kontaktu s K. F. a inými osobami na rozdiel
od kontaktu s matkou obžalovaného v prípravnom konaní neuviedol, pretože s nimi nepovažoval za
potrebné nič riešiť ohľadne tohto prípadu. K výpovedi svedka V. B. na hlavnom pojednávaní poškodený
uviedol, že uvedený svedok opísal udalosť vlastnými slovami s tým, že on mu takto uvedené skutočnosti
neopísal, naopak, povedal mu, že páchateľ si určite išiel na B. po zbraň, čo usúdil až neskôr po skutku

a vychádzal z toho, že páchateľ bol nervózny, potil sa, bolo mu čudné, že keby mal zbraň, prečo ju
nepoužil už v tej tme na B., ale až potom. Poškodený tvrdil, že toto bol iba jeho pocit, ktorý nadobudol
po uvedenom skutku.

Súd zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, dodatku k nemu a výsluchu znalca MUDr.

Vincenta Štefáka na hlavnom pojednávaní zistil, že obžalovaný v čase skutku ako aj v súčasnosti
trpí preliečenou závislosťou na návykových látkach, ktorá závislosť je aktuálne v remisii, nie je osobu
závislou na alkohole, ale iba konzumentom alkoholu bez závislosti a tiež netrpí ani inou závislosťou.
Obžalovaný v čase činu a aj v súčasnosti trpí akcentovanou osobnosťou a v dobe skutku bol
aj v suspektnej jednoduchej opitosti ľahkého stupňa. Znalec nezistil žiadnu závislosť ani duševnú

poruchu alebo chorobu, ktorá by dňa 03.11.2017 mala vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie
schopnosti, z psychiatrického hľadiska osobu obžalovaného neoznačil za nebezpečného pre spoločnosť
a nepovažoval u neho za potrebné nariadenie ochranného liečenia.

Zo zápisníc o rekognícií súd zistil, že pred vznesením obvinenia obžalovanému v prejednávanej veci bol

poškodený A. O. opakovane podrobený opoznávaciemu procesu s tým, že v jednom z nich označil za
osobu páchateľa najskôr Z. J.. Ako vyplýva z výpovede poškodeného a priebehu prípravného konania,
poškodený následne obžalovaného spoznal v meste Nové Zámky a kontaktoval políciu.

Zo zápisnice z domovej prehliadky v mieste bydliska obžalovaného na adrese Nové Zámky, Š. N. Č..

XX súd zistil, že pri tomto úkone nebola nájdená žiadna strelná zbraň, bola zaistená čierna plastová
hracia pištoľ.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil obrazové záznamy z kamier, umiestnených na budove na
križovatke ulíc Č. C. H. L. v Nových Zámkoch, zachytávajúce v čase o 23.03 hod. dňa 02.11.2017 osobu

v šiltovke a jej nastupovanie do vozidla taxislužby a tiež obrazové záznamy z kamier, umiestnených v
herni C. v Nových Zámkoch pri autobusovej stanici, zachytávajúce príchod osoby mužského pohlavia
do uvedenej herne dňa 03.11.2017 v čase o 02.41. hod. a jej pobyt v herni.

Súdnahlavnompojednávaníoboznámilajzvukovýzáznamztelefonickéhooznámeniapoškodenéhona

linku 158 , na základe ktorého zistil, že tento vec oznámil polícii dňa 03.11.2017 v čase o 02.44. hod. a v
tomto uvádzal, že bol prepadnutý jednou osobou a táto mu dala aj pištoľ k hlave a zobrali mu celú tržbu.

Vyššie opísané dokazovanie súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a v zmysle
zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania dospel k nasledovným skutkovým a právnym

záverom:

Vo vzťahu k výroku o vine pod bodom I. rozsudku:

Vyššie uvedeným hodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil
skutku, žalovaného v obžalobe prokurátora pod bodom 1, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.Obžalovaný spáchanie skutku v uvedenom rozsahu poprel s tým, že nepoužil zbraň, ani iný predmet ju
pripomínajúci, takýto ani nemal pri sebe a pokiaľ poškodeného pritlačil k okienku vozidla, urobil tak nie
v úmysle zmocniť sa peňazí, ale preto, že videl vo vozidle u poškodeného skladačku drogy a trval na

tom, aby poškodený oznámil svojmu zamestnávateľovi, že vedie taxík pod vplyvom drogy. Odcudzenie
peňazí poškodenému v sume 15,- Eur obžalovaný potvrdil s tým však, že tieto odcudzil z plastového
pohára pri tom, ako z vozidla poškodeného vystupoval.

Uvedenú obranu obžalovaného mal súd za plne vyvrátenú výpoveďou poškodeného A. O., ktorý na

hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný po ceste v taxíku voči nemu použil predmet, ktorý
vyzeral ako hlaveň strelnej zbrane, tento mu priložil k hlave, určil mu smer jazdy, vyhrážal sa mu
tiež zabitím a súčasne prehľadával interiér vozidla, vyčítajúc poškodenému málo peňazí z tržby a
po zastavení vozidla použijúc proti nemu i priame fyzické násilie pritlačením ho ku okienku vozidla,
pričom mu peniaze, uložené v plastovom pohári pri rýchlostnej páke, i skutočne odcudzil. Poškodený
poprel, že by v uvedenom čase mal na palubnej doske vozidla položenú skladačku drogy a bol pod

vplyvom drog, ako aj to, že by mu obžalovaný túto skutočnosť vytýkal a nútil ho ísť ju oznámiť jeho
zamestnávateľovi. Pokiaľ poškodený opakovane hovoril o zbrani použitej voči nemu obžalovaným,
vysvetlil, že vychádzal z toho, že videl predmet, ktorý vyzeral ako hlaveň strelnej zbrane a keďže mu ho
obžalovaný priložil k hlave, predpokladal práve preto a podľa názoru súdu plne v súlade so zásadami
logického myslenia, že ide o strelnú zbraň. Pokiaľ obhajoba namietala dôveryhodnosť výpovede

poškodeného s poukazom na spôsob jeho reakcii na položené mu otázky na hlavnom pojednávaní,
súd na rozdiel od obhajoby nevzhliadol vo vzťahu k vierohodnosti výpovede poškodeného žiadne
dôvodné pochybnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na fakt, že poškodený bol predmetom útoku
obžalovaného ako udalosti, ktorá rozhodne nemôže patriť k pozitívnym zážitkom v jeho živote a podľa
názoru súdu je preto prirodzené, že niektoré detaily priebehu skutku už nevedel vysvetliť alebo opísať

vždy úplne zhodne. Poškodený totiž na hlavnom pojednávaní na rozhodujúcich detailoch opisu ním
prežitej udalosti zotrval a s touto jeho výpoveďou korešpondujú aj iné vykonané dôkazy, a to aj záznam z
telefonického oznámenia poškodeného na linku 158, ním podaného bezprostredne po spáchaní skutku
obžalovaným, kedy poškodený už v tomto telefonickom oznámení uvádzal použitie zbrane páchateľom.
Aj svedok V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený bol pri stretnutí s ním bezprostredne

po skutku vystresovaný, sprostredkoval mu informáciu o použití zbrane páchateľom, ako aj odcudzenie
peňazí a preto ani rozdiely vo vyjadrení poškodeného a tohto svedka ohľadne opisu niektorých
detailov, predchádzajúcich samotnému útoku obžalovaného na poškodeného, prípadne vyslovených
domnienok poškodeného k cieľu cesty obžalovaného, podľa názoru súdu nie sú spôsobilé spochybniť
výpoveď poškodeného k rozhodujúcim detailom priebehu skutku, spáchaného obžalovaným. Súd preto

nepovažoval za potrebné za účelom odstraňovania rozporov v tomto smere vykonávať konfrontáciu
poškodeného s uvedeným svedkom. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli čo i len naznačovať
motív poškodeného obžalovaného krivo obviniť, naopak, dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní
takéto úvahy vylučujú. V tomto smere súd poukazuje na nielen na výpoveď poškodeného tak, ako je
vyššie uvedené, tiež bezprostredné oznámenie poškodeného na linku 158, ale aj fakt následnej aktivity

poškodeného vedúcej k stotožneniu obžalovaného ako páchateľa skutku.

Spochybniť vierohodnosť výpovede poškodeného podľa názoru súdu nebolo spôsobilé ani vyjadrenie
svedka K. F. na hlavnom pojednávaní, ktorý tvrdil, že poškodený sa mu mal priznať, že si použitie zbrane
vymyslel a že bol na to nahovorený inými ľuďmi a mal žiadal svedka o sprostredkovanie stretnutia

s matkou obžalovaného s cieľom získať zmenou výpovede finančnú výhodu. Uvedený svedok pritom
na hlavnom pojednávaní uviedol i to, že skutočnosť, že páchateľom skutku, ktorého poškodeným bol
práve jeho bratranec A. O., sa dozvedel až vo výkone väzby pri stretnutí s obžalovaným u lekára.
Uvedené tvrdenie svedka pre súd vyznelo absolútne nevierohodne nielen preto, že pokiaľ sa svedok mal
dozvedieť o tom, že páchateľom skutku je práve obžalovaný až vo výkone väzby, ako tvrdil, nemohol

byť poškodeným požiadaný o sprostredkovanie kontaktu na matku obžalovaného už v čase vzatiu tohto
svedka do väzby predchádzajúcom, ale tiež preto, že je v rozpore s objektívnymi časovými súvislosťami,
aby poškodený bol inými ľuďmi nahovorený, aby nepravdivo uvádzal použitie zbrane v čase skutku
jeho páchateľom, keďže túto okolnosť uvádzal už v čase o 02.44. hod. dňa 03.11.2017 vo svojom
telefonickom oznámení na linku 158 a bezprostredne na to aj svedkovi V. B.. Práve z toho dôvodu

súd nepovažoval za potrebné pre svoje rozhodnutie vykonať obhajobou navrhovanú konfrontáciu medzi
uvedeným svedkom a poškodeným, ktorý naopak tvrdil, že práve svedok K. F. bol jednou z tých
osôb, ktoré mu naznačovali možnosť zatajením použitia zbrane páchateľom získať finančné prostriedky,ako ani zadovažovať elektronickú komunikáciu medzi poškodeným a ďalšími osobami ohľadne týchto
skutočností tak, ako navrhoval prokurátor.

Súd tak dospel k záveru o vine obžalovaného, pričom uznal obvineného vinným na tom skutkovom
základe, ako je uvedené pod bodom I. výroku tohto rozsudku s tým, že čas spáchania skutku
obžalovaným ustálil na deň 03.11.2017 v čase o 02.30. hod. a to s poukazom na časové súvislosti,
vyplývajúce z telefonického oznámenia poškodeného na linku 158 a obrazové záznamy z kamerového
systému, umiestneného v herni C., ktorú obžalovaný po spáchaní skutku navštívil.

Súd nemal žiadne pochybnosti ani o cieli, ku ktorému smerovalo konanie obžalovaného, spočívajúce
v použití predmetu pripomínajúceho hlaveň strelnej zbrane jeho priložením k hlave poškodeného, ako
aj v pritlačení poškodeného k okienku vozidla s tým, že jeho konanie bolo motivované snahou zmocniť
sa peňazí, nachádzajúcich sa vo vozidle taxislužby a čomu nasvedčuje správanie sa obžalovaného a
jeho slovné výroky pri použití tejto hrozby a tiež násilia a poškodeným opísaným s tým, že obžalovaný

prehľadával interiér vozidla, hľadajúc viac peňazí, než sa nachádzalo v plastovom pohári pri rýchlostnej
páke.

Súd ako obžalovaným pri tejto hrozbe použitý predmet ustálil ako predmet pripomínajúci striebornú
hlaveň strelnej zbrane tak, ako uvádzal poškodený, keďže zo žiadneho z na hlavnom pojednávaní

vykonanéhodôkazunevyplynulzáver,žeobžalovanýpoužilreálnukrátkuguľovúzbraňnezistenéhotypu
a značky, opísanú v obžalobe prokurátora. Uvedený záver súdu vo vzťahu k obžalovaným použitého
predmetu na útok voči poškodenému však nemá žiadny vplyv na záver, že uvedený predmet, vyzerajúci
ako strieborná hlaveň strelnej zbrane a obžalovaným použitý pri útoku takým spôsobom, že tento
poškodenému priložil k hlave, je vecou, ktorá je spôsobilá urobiť útoku proti telu dôraznejším tak, ako

predpokladá ust. § 122 odsek 3 Trestného zákona.

Keďže poškodený sa na hlavnom pojednávaní vyjadroval iba k maximálne možnej sume peňazí z tržby,
ktoré mal uložené v plastovom pohári pri rýchlostnej páke vozidla a minimálnu výšku tejto sumy uviesť
nevedel, súd ustálil, že obžalovaný odcudzil sumu najmenej 15,- Eur tak, ako uvádzal sám obžalovaný.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný protiprávnym konaním, opísaným v skutkovej vete výroku o vine
pod bodom I. tohto rozsudku naplnil všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek
2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona, pretože
úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, a to

záujmu na ochrane majetku a slobody rozhodovania jednotlivca v majetkovej sfére tým, že proti inému
použil násilie (pritlačenie poškodeného lakťom k oknu vozidla) a tiež aj hrozbu bezprostredného násilia
(priloženie predmetu, pripomínajúceho hlaveň strelnej zbrane k hlave poškodeného a vyhrážajúc sa mu
zabitím) v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.
Obžalovaný totiž pri skutku použil predmet, vyzerajúci ako strieborná hlaveň strelnej zbrane a tento

predmet i použil tak, že ho priložil k hlave poškodeného a po celý čas tento držal pri hlave poškodeného,
vyhrážajúc sa mu súčasne pritom i zabitím, prehľadávajúc interiér vozidla jednoznačne s cieľom
zmocniť sa peňazí v tomto vozidle sa nachádzajúcich (momentom už ktorého použitia násilia a hrozby
bezprostredného násilia v uvedenom úmysle došlo k dokonaniu predmetného zločinu obžalovaným)
a ktoré v konečnom dôsledku z plastového pohára i v sume najmenej 15,- Eur odcudzil. Použitie

uvedeného predmetu obžalovaným v skutkovej vete odsudzujúceho výroku tohto rozsudku je tak plne
v súlade s legálnou definíciou spáchania trestného činu so zbraňou podľa § 122 odsek 3 Trestného
zákona.

S poukazom na tieto skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným tak, ako je uvedené v bode I. výroku

tohto rozsudku.

K oslobodzujúcemu výroku pod bodom II. rozsudku:

Obrana obžalovaného vo vzťahu k za vinu mu kladenému skutku pod bodom 2 obžaloby bola v podstate

založená na zhodných argumentoch, ako vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 obžaloby. Obžalovaný
popieral akékoľvek použitie zbrane alebo predmetu strelnú zbraň pripomínajúcu, rovnako aj ich držbu
v rozhodnom čase, popieral zištný motív celého svojho konania a tvrdil, že potom, ako poškodenému
odcudzil 15,- Eur z plastového pohára pri vystúpení z vozidla, nič viac taxikárovi nehovoril a odišiel preč.Poškodený na hlavnom pojednávaní uvádzal k tejto fáze udalosti zo dňa 03.11.2017, t..j ku skutku
pod bodom 2 obžaloby jednoznačne, že potom, ako obžalovaný zobral peniaze a vystupoval z taxíka,

zbraň už schoval a cez okienko mu hovoril, že mu má do dvoch hodín doniesť viac peňazí. Poškodený
na hlavnom pojednávaní nepotvrdil tvrdenie obžaloby, že obžalovaný mal na neho mieriť predtým
obtiahnutou krátkou guľovou zbraňou nezistenej značky a typu so striebornou hlavňou a pri tom žiadať
viac peňazí v lehote dvoch hodín. Naopak, poškodený na hlavnom pojednávaní vo viacerých častiach
svojej výpovede a na otázky zdôrazňoval, že žiadnu strelnú zbraň nevidel nevidel, videl iba predmet,

ktorý vyzeral ako hlaveň strelnej zbrane, a to na krátky moment pred tým, ako mu ju obžalovaný ešte
počas jazdy v taxíku priložil k hlave a s poukazom na spôsob použitia tohto predmetu obžalovaným
predpokladal, že ide o hlaveň strelnej zbrane.

Za tohto stavu, keď sa poškodený opakovane vyjadroval, že strelnú zbraň ako takú nevidel, nevedel
uviesť ani to, presne v ktorej fáze udalosti mu obžalovaný zobral peniaze z plastového pohára, pričom

uvádzal i to, že už v čase, keď ho obžalovaný pritlačil k okienku vozidla, obžalovaný zbraň pri sebe
nemal, tiež že už pri vystupovaní z taxíka po odcudzení peňazí obžalovaný žiadnu zbraň v rukách nemal,
súd nemal preukázané, že by obžalovaný požiadavku na poškodeného, vyslovenú podľa vyjadrenia
poškodeného po vystúpení obžalovaného z taxíka a cez okienko, že mu má do dvoch hodín priniesť viac
peňazí, vyslovil pod hrozbou použitia v obžalobe opísanej zbrane alebo iného predmetu v zmysle ust.

§ 122 odsek 3 Trestného zákona. Z výpovede poškodeného tak vyplynulo, že obžalovaný po pokonaní
skutku pod bodom 1 obžaloby a z ktorého spáchania bol uznaný vinným vo výroku pod bodom I.
tohto rozsudku, a dokonca po jeho dokončení i skutočným odcudzením finančnej hotovosti vo výške
najmenej 15,- Eur, vystúpil z taxíka a poškodenému cez okienko vozidla adresoval požiadavku, aby
mu do dvoch hodín priniesol viac peňazí, avšak súd z tejto výpovede poškodeného, ako ani z iného

na hlavnom pojednávaní vykonaného dôkazu nemal preukázané, že by túto požiadavku obžalovaný
vyslovil pri súčasnom mierení krátkou guľovou zbraňou, opísanou v obžalobe, na poškodeného, ani iným
predmetom v zmysle ust. § 122 odsek 3 Trestného zákona. Samotné vyslovenie uvedenej požiadavky
obžalovaným bez preukázania ďalšej, v obžalobe opísanej aktivity obžalovaného, nemôže naplniť znaky
skutkovej podstaty v tejto súvislosti žalovaného zločinu ako ani iného trestného činu uvedeného v

osobitnej časti Trestného zákona.

V nadväznosti na vyššie uvedený záver súd považuje na tomto mieste zdôrazniť, že aj pri rozhodovaní
o skutku pod bodom 2 obžaloby prihliadal a jedine mohol prihliadať iba na skutočnosti, ktoré boli
prebraténahlavnompojednávaníaopieraťsvojezáveryibaodôkazy,ktorébolinahlavnompojednávaní

vykonané (§278 odsek 2 Trestného poriadku). Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní súd nemal bez dôvodných pochybností preukázané spáchanie skutku pod dobom 2
obžaloby za okolností, zakladajúcich trestnosť a preto obžalovaného podľa § 285 písmeno a) Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil tak, ako je uvedené vo výroku pod bodom II. tohto rozsudku.

K výroku o treste za trestný čin pod bodom I. tohto rozsudku:

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov súd zistil, že o obžalovanom
z miesta trvalého bydliska nie sú uvádzané žiadne negatívne poznatky, charakterizujúce jeho povahu
a správanie s tým, že vzťahy s rodinou a spoluobčanmi má štandardné, pričom sa v mieste trvalého

bydliska dlhšiu dobu nezdržiava. Obžalovaný má evidencii priestupkov evidované viaceré postihy
za spáchanie priestupkov, a to nielen za priestupky na úseku cestnej dopravy, ale aj za spáchanie
priestupku proti majetku v roku 2017, majúceho charakter podvodného konania. Obžalovaný sa v
minulosti dopustil viacerých trestných činov, a to výlučne trestných činov majetkovej povahy.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/114/2009 z 24.06.2009, právoplatným dňa
24.06.2009, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3
písmeno a) Trestného zákona a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú

dobu 2 roky. Po vyslovení neosvedčenia sa obžalovaného v skúšobnej dobe tohto podmienečného
odsúdenia a nariadení výkonu trestu odňatia slobody bol tento z neho podmienečne prepustený dňa
13.09.2012 za súčasného určenia skúšobnej doby 3 roky, v ktorej sa osvedčil dňa 13.09.2017.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4 sp.zn. 3T/73/2011 z 04.10.2011, právoplatným v spojitosti s
uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 1To/162/2011 z 25.01.2012, bol obžalovaný uznaný vinným
z pokračovacieho prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 221 odsek 1,

odsek 2 Trestného zákona, čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečinu
poškodzovania cudzích práv spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 375 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a bol mu uložený spoločný, úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody 30 mesiacov so zaradením
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného zrušenia
všetkých výrokov trestného rozkazu Okresného súdu Malacky vo veci sp.zn. 1T/134/2010 (odsúdenie

pre spáchanie prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1 Trestného zákona
a prečinu poškodzovania cudzích práv spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 375 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona) a výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci
sp.zn. 2T/13/2010 (odsúdenie pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona) a trestného rozkazu Okresného súdu

Nové Zámky vo veci sp.zn. 2T/130/2010 (odsúdenie pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného
zákona). Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 3PP/69/2012 z 06.08.2012 v spojitosti s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6Tos/148/2012 z 13.09.2012 bol obžalovaný z výkonu tohto trestu
odňatia slobody, ako aj trestu odňatia slobody, uloženého mu vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu
Nové Zámky sp.zn. 3T/114/2009, podmienečne prepustený za určenia skúšobnej dobe 3 roky, v ktorej

sa osvedčil.

Obžalovaný bol tiež rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/141/2011 z 28.11.2011 uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a prečinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, pričom bolo upustené od uloženia
súhrnného trestu a tiež bolo u obžalovaného upustené do uloženia súhrnného trestu aj pri jeho uznaní
viny trestným rozkazom Okresného súdu Malacky vo veci sp.zn. 2T/66/2011 pre prečin podvodu podľa
§ 221 odsek 1 Trestného zákona.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa

§ 37 písmeno m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Trestný zákon v ust. § 188
odsek 2 Trestného zákona stanovuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody 7 až 12 rokov. Súd
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej
priťažujúcej okolnosti a pri absencii poľahčujúcich okolností v súlade s ust. § 38 odsek 4 Trestného
zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o jednu

tretinu, t.j. na 8 rokov a 8 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici takto
určenej trestnej sadzby vo výmere 9 rokov, ktorá výmera trestu podľa názoru súdu reflektuje spôsob a
okolnosti vykonania predmetného zločinu vysokej závažnosti, ktorého sa obžalovaný v prejednávanej
veci dopustil. V tomto smere súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný je druhovým recidivistom, ktorý
sa v minulosti opakovane dopustil majetkovo motivovaných trestných činov, bol za ne odsúdený aj na

nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré sa zjavne minuli očakávanému výchovnému účinku, keďže
závažnosť obžalovaným páchanej trestnej činnosti graduje. Uloženie trestu v uvedenej výmere je tak na
mieste nielen pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska potreby docieliť nápravu obžalovaného, viesť ho k
vedeniu riadneho života v budúcnosti, vyjadriť jeho morálne odsúdenie spoločnosťou a aj iných odradiť
od páchania trestnej činnosti, ale, a to predovšetkým, si to vyžaduje účinná ochrana spoločnosti.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone
trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin. V tomto smere súd nemal za splnené
podmienky na zaradenie obžalovaného do miernejšieho stupňa stráženia tak, ako navrhovala obhajoba,

keďže podľa ust. § 48 odsek 4 Trestného zákona z tohto hľadiska nie je možné posudzovať zdravotný
stav obžalovaného ani osobu poškodeného, ale výlučne závažnosť trestného činu a mieru narušenia
obžalovaného, ktoré takýto postup vzhľadom na vyššie opísaný záver súdu nielenže neodôvodňujú, ale
ho dokonca vylučujú.Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený na hlavnom pojednávaní prehlásil, že nárok na náhradu škody
neuplatňuje, súd o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).