Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/93/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706205248
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8706205248.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné

bytové družstvo Poprad, Moyzesova 3368/25, Poprad, IČO: 36 168 815, zastúpený advokátskou
kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovaným: 1/
B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, S., zastúpená S. M., nar. X.X.XXXX, bytom S.H. XXXX/XX,
S., 2/ P.. Z. C., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, S., adresa na doručovanie písomností A.. L. XXXX/
X, S., v konaní o zaplatenie 6.816,77 eur a príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. V časti istiny 5.308,57 eur súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd návrh voči žalovanej 1/ z a m i e t a.

III. Súd návrh voči žalovanému 2/ z a m i e t a.

IV. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 16.5.2006 návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 205.362,10 Sk s
príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade vyberali finančné prostriedky z účtu
žalobcu, resp. dávali príkazy na úhradu. Takýmto spôsobom uhradili dňa 13.5.2004 z účtu žalobcu v

Ľudovej banke a.s., pobočka Poprad, sumu vo výške 104.635,50 Sk a dňa 25.5.2004 žalovaní poukázali
z toho istého účtu sumu v celkovej výške 29.826,60 Sk. Dňa 20.5.2004 žalovaní vybrali v hotovosti z
vyššie uvedeného účtu sumu vo výške 60.000,- Sk bez toho, aby použitie týchto finančných prostriedkov
bolo riadne zdokladované. Žalovaná dňa 17.5.2004 z účtu žalobcu vedenom v Tatrabanke a.s., pobočka
Poprad vybrala v hotovosti sumu 10.000,- Sk bez akéhokoľvek oprávnenia a zdokladovania použitie
týchto finančných prostriedkov.

2. Právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa právoplatných rozsudkov tunajších súdov bol P.. Z. C.
vo veci č. k. 17C/205/2005 a č. k. 13C/37/2006 zamestnancom žalobcu, teda je zrejmé, že ak vyberal
sumy, ktoré sú predmetom tohto konania, bol povinný zdokladovať použitie finančných prostriedkov.
Na základe úlohy zo dňa 20.7.2005, ktorú uložil žalovaný v 1. rade zamestnankyni žalobcu Ľ. E., je
zrejmé, že sumy, ktoré boli vybrané žalovanými v 1. a 2. rade neboli zdokladované, teda nie je známy
účel použitia finančných prostriedkov. Zo strany žalovaných došlo k porušeniu právnych predpisov a
vzniku škody, pretože u žalovanej v 1. rade, ak by aj pripustili skutočnosť, že bola predsedníčkou

predstavenstva žalobcu, bolo povinnosťou vybraté finančné prostriedky riadne zaúčtovať. Takéto
konanie je v rozpore s ustanovením § 243 ods. 2, kedy členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje
povinnosti pri výkone funkcie, sú zodpovední za škodu, ktorú zavinili svojím konaním. U žalovaného v
2. rade táto zodpovednosť vyplýva z pracovno-právneho vzťahu v čase výberov, a to ustanovenia § 182ods. 1 Zákonníka práce. U žalovanej v 1. rade ide o porušenie ustanovenia § 243 ods. 2 Obchodného
zákonníka.

3. Splnomocnený zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že podľa § 243 Obchodného zákonníka a podľa
platnej stanovy družstva čl. 79 je predstavenstvo štatutárnym orgánom družstva a riadi všetku činnosť
družstva, pokiaľ zákon a stanovy neurčujú inak. Má zato, že ak predstavenstvo, ktoré riadi všetku
činnosť družstva, použilo finančné zdroje z družstva a tie sú zaevidované, nejedná sa o žiadne zneužitie
finančných prostriedkov.

4. Súd uznesením zo dňa 26.9.2013 pripustil zmenu petitu návrhu č. k. 11C/93/2006-369 a to tak, že
žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa 18.5.2004 do zaplatenia a žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.176,26 eur
s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne odo dňa 18.5.2004 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.10.2013.

5. Súd mal z listinných dôkazov preukázané, že predmetom konania je, ako vyplýva z návrhu na začatie
konania a zmene petitu návrhu, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade vybrali z bankových účtov
finančné prostriedky a nezdokladovali účel a použitie finančných prostriedkov.

6. Súd mal preukázané na základe listinných dôkazov na čl. 177 spisu fotokópia dokladu Tatrabanky
č. účtu XXXXXXXXXX, výber v hotovosti v sume 10.000,- Sk, podpis klienta M. B. - výberca zo dňa
17.5.2004. Splnomocnený zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že finančné prostriedky nepoužila
žalovaná pre svoje účely, čo potvrdil aj potvrdením zo dňa 11.11.2013 na čl. 384 P. P., kde je uvedené, že
celá suma vo výške 10.000,- Sk bola odovzdaná do rúk riaditeľa správy družstva P.. Z. C.. Tieto finančné

prostriedky mal použiť na úhrady súvisiace s činnosťou predstavenstva družstva a činnosťou družstva
P.. Z. C.. P.. Z.Q. C. bol oprávnený narábať a disponovať s finančnými prostriedkami družstva v zmysle
stanov družstva článok 85 ods. 1. Za účtovníctvo v zmysle organizačného poriadku družstva zodpovedal
riaditeľ družstva a ekonomická námestníčka družstva.

7. Súd mal preukázané z čl. 327, že riaditeľ správy P.. Z. C. dňa 20.7.2005 vydal úlohu riaditeľa správy,
na základe ktorej Ľ. E. bola povinná zabezpečiť zaúčtovanie dokladov uvedených v prílohách. Okrem
iných dokladov je aj pokladničný doklad zo dňa 17.5.2004 Tatrabanka, výber v hotovosti 10.000,- Sk.
To znamená, že uvedené finančné prostriedky tak, ako vyplýva z písomného vyjadrenia pána P. a pani
M., že o pohybe, resp. použití finančných prostriedkov mal vedomosť a vedel P.. Z. C. - riaditeľ správy

OSBD Poprad, z tohto dôvodu návrh žalobcu voči žalovanej v 1. rade zamietol ako nedôvodný, nakoľko
súd nemal preukázané zo strany žalobcu, že žalovaná v 1. rade svojím konaním spôsobila škodu podľa
ustanovenia § 243a ods. 2 a zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že členovia predstavenstva, ktorí
porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú
tým družstvu spôsobili.

8. Podľa stanov družstva čl. 57, predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Predstavenstvo za
svoju činnosť zodpovedá zhromaždeniu delegátov. Podľa čl. 82 predseda predstavenstva je volený
členmi predstavenstva nadpolovičnou väčšinou hlasov a za výkon funkcie zodpovedná predseda
predstavenstvu. Podľa čl. 85 stanov družstva, správa družstva je organizačnou zložkou družstva,

tvoria ju zamestnanci družstva. Na čele správy družstva je riaditeľ správy družstva, ktorý organizuje
a riadi bežnú činnosť družstva postavení vedúceho organizácie v zmysle pracovno-právnych a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Riaditeľa správy družstva vymenúva a odvoláva
predstavenstvo družstva. Vzťahy a kompetencie predstavenstva voči správe družstva a ďalšie
otázky upravuje organizačný poriadok družstva, ktorý schvaľuje predstavenstvo družstva. Riaditeľ

plní uznesenia predstavenstva a ďalšie úlohy, ktorými ho poveruje predstavenstvo, predseda alebo
podpredseda predstavenstva. Riaditeľ zodpovedá za výkon svojej funkcie predstavenstvu družstva.

9. Súd mal preukázané záznamom splnenia úlohy adresované riaditeľovi správy - P.. Z. C. T.o dňa
29.7.2005, vypracovaného pani E. vedúca ISO na č.l. 59, z ktorého vyplýva, že debetné nezdokladované

operácie sú v sume 10.000,- Sk na meno B. M. a P.. Z. C. v sume 33.036,- Sk.

10. Podľa § 243 Obchodného zákonníka, predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach družstva, ktoré za tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Za predstavenstvokoná navonok predseda alebo podpredseda. Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva,
príp. podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza. Predseda družstva organizuje
a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak stanovy určujú, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva.

Predsedu alebo podpredsedu predstavenstva volí členská schôdza, pokiaľ stanovy neustanovujú inak.

11. Podľa § 243a Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov.

12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri
výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvom spôsobili.
Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s
odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov.

13. Zákon pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu v zmysle § 757 zo strany poškodeného

vyžaduje preukázanie:
1. Porušenia povinností
2. Vzniku škody
3. Príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

14. Člen predstavenstva musí dokázať - uniesť dôkazné bremeno, že postupoval pri výkone svojej
pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

15. Súd má za to, že zo strany žalovanej v 1. rade nedošlo k spôsobeniu škody tak, ako ustanovuje
§ 243a Obchodného zákonníka, nakoľko nebolo preukázané zo strany žalobcu, že tieto finančné

prostriedky žalovaná v 1. rade použila pre svoju potrebu. Tieto finančné prostriedky odovzdala riaditeľovi
P.. C., ktorý aj potvrdil prevzatie týchto finančných prostriedkov. Súd nemal preukázané, že žalovaná v
1. rade nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a že konala v rozpore so záujmami
družstva, nakoľko tieto finančné prostriedky boli odovzdané P.. C., ktorý preukázal použitie finančných
prostriedkov dokladmi, ktoré odovzdal Ľ. E. na zaúčtovanie (zoznam č.l. 49 - 54 spisu), kde okrem iného

je aj pokladničný doklad zo dňa 17.5.2004.

16. Súd poukazuje na ustanovenie § 243a Obchodného zákonníka na tieto skutočnosti:
a) členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní

zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o
dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu
spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred
záujmom družstva,

b) členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední
spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Člen predstavenstva nezodpovedá za
škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere,
že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu
spôsobenúdružstvukonaním,ktorýmvykonávaliuzneseniečlenskejschôdze;toneplatí,akjeuznesenie

členskej schôdze v rozpore s právnymi predpismi alebo so stanovami družstva. Členov predstavenstva
nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie kontrolná komisia schválila,
c) dohody medzi družstvom a členom predstavenstva obmedzujúce alebo vylučujúce zodpovednosť
člena predstavenstva sú zakázané; stanovy družstva nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť
člena predstavenstva. Družstvo sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva

alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví
súhlas členská schôdza,
d) nároky družstva na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na
vlastný účet veriteľ družstva, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva. Ustanovenia
odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov družstva voči členom predstavenstva nezanikajú,

aksadružstvovzdánárokovnanáhraduškodyalebosnimiuzatvorídohoduourovnaní.Akjenamajetok
družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva voči členom predstavenstva uplatňuje správca
konkurznej podstaty.17. Svedkyňa Ľ. E., bytom S., S. XXX/XX uviedla, že jej náplň práce pozostávala zo zúčtovania dokladov.
Čo sa týka obehu účtovných dokladov, pokladničné doklady sa dávali na zúčtovanie do pokladne na
základe výdavkového pokladničného dokladu a faktúry sa zapisujú do denníkov. Svedkyňa uviedla, že

suma 192.608,10 Sk to boli bankové prevody, ktoré predložil P.. C., sú na ne faktúry a prevodné príkazy.
Uvedené sumy boli aj zaúčtované. Svedkyňa uviedla, že P.. C. jej zavolal a odovzdal doklady na výber
60.000,- Sk v Ľudovej banke, aby zaúčtovala doklady podľa úlohy.

18. Svedkyňa Ľ. E. na pojednávaní dňa 5.10.2012 okrem iného potvrdila prevzatie dokladov týkajúcich

sa zaúčtovania, ktoré jej predložil P.. C., čo svedkyňa potvrdila aj podpisom o prevzatí týchto dokladov,
ale zároveň zo strany svedkyne nebolo zodpovedané na to, že jej chýbali doklady zo zoznamu, a to
doklady č. 53, č. 154, č. 319 a č. 321.

19. Svedkyňa P.. Z. Š., bytom S. - K. K., Z. XXXX/XX uviedla, že vykonávala funkciu ekonomickej
námestníčky. Uviedla, že má vedomosť o tom, že ostali nezaúčtované vybrané finančné prostriedky z

bankového účtu a P.. Z.Q. C. bol riaditeľ OSBD. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola vybratá určitá záloha
z účtu a túto bolo potrebné zúčtovať potrebnými dokladmi, ktoré preukazujú účel použitia prostriedkov
a tieto neboli preukázané a výsledkom je žalovaný rozdiel. Nebol preukázaný účel použitia finančných
prostriedkov.

20. Súd mal preukázané zo spisu 13C/37/2006, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzavretá
pracovná zmluva v zmysle Zákonníka práce dňom 1.5.2004.

21. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd posudzoval nárok žalobcu podľa § 179 Zákonníka práce.
Podľa citovaného ustanovenia zamestnávateľ je vždy povinný preukázať zamestnancovo zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi musia byť splnené tieto
predpoklady:
1. Existencia pracovnoprávneho vzťahu
2. Vznik škody na strane zamestnávateľa
3. Porušenie povinnosti zamestnancom pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním

4. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody
5. Zavinenie zamestnanca.

22. Existencia pracovnoprávneho vzťahu je základnou podmienkou vzniku zodpovednosti zamestnanca
za škodu zamestnávateľa. Škoda, ktorá vznikla zamestnávateľovi je majetková ujma vyčísliteľná v

peniazoch. Skutočná škoda predstavuje sumu, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil (náklady na
opravu, pokuty, zníženie hodnoty majetku poškodením alebo zničením veci). Ďalším predpokladom
vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu je porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo
priamej súvislosti s ním. Úlohy priamej súvislosti sú najmä úkony potrebné na výkon práce a počas práce
obvykle, úkony nevyhnutné pred začiatkom práce alebo po jej ukončení.

23. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zamestnanca a vznikom škody je nevyhnutná pre
vznik zodpovednosti. Je to súvislosť medzi konaním zamestnanca a jeho následkom spočívajúca v
tom, že bez jeho konania by následok nevznikol. Teda konanie zamestnanca je príčina a následok
jeho konania je škoda na strane zamestnávateľa. Zavinenie možno charakterizovať ako psychický

vzťah zamestnanca k svojmu protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie rozoznávame úmyselné
a nedbanlivostné. Zodpovednosť zamestnanca môže vzniknúť iba vtedy keď existuje jeho zavinenie.
Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovi jeho
zavinenie. To znamená, že dôkazné bremeno spočíva na zamestnávateľovi a zamestnanec nemusí
preukazovať, že škodu nespôsobil.

24. Podľa judikatúry Rč. 6/1965, pri posudzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri plnení
pracovných úloh z nedbanlivosti vedúceho zamestnanca treba zistiť a zhodnotiť najmä to aká bola náplň
práce tohto zamestnanca podľa štatútu a organizačného poriadku zamestnávateľa, aké úsilie vynaložil
zamestnanec pri plnení svojich povinností, aby škode zabránil, aké účinné opatrenia vykonal a akú

potrebnú súčinnosť mu poskytli ostatní zamestnanci zamestnávateľa.

25. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že v tomto prípade vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa
jedná o pracovnoprávny vzťah. Súd má za to, že zo strany zamestnávateľa - žalobcu nebolo preukázanézavinenie zamestnanca, nakoľko aj z výsluchu svedkyne E. a predložených listinných dôkazov mal súd
preukázané , že zo strany žalovaného v 2. rade bol predložený menný zoznam a listiny, ktoré boli povinní
zaúčtovať zamestnanci. O tom, že tieto listinné materiály boli prevzaté zamestnankyňou žalobcu a o tom,

že doklady sa stratili, tak za túto nie je zodpovedný žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade preukázal,
že predložil listiny na zaúčtovanie a z akého dôvodu tieto listiny neboli zaúčtované, resp. tieto listiny sa
stratili, nenesie žiadnu zodpovednosť žalovaný v 2. rade.

26. Zodpovednosť za škodu je založená na princípe zavinenia, ktoré spočíva v úmysle alebo v

nedbanlivosti. Úmysel môže byť priamy, čo znamená, že ten kto škodu spôsobil vedel a chcel svojim
konaním spôsobiť škodu, a nepriamy - ten kto škodu spôsobil vedel, že svojim konaním môže spôsobiť
škodu a pre prípad, že ju spôsobí bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosťou škodu spôsobí ten kto vie, že
svojimkonanímmôžespôsobiťškodu,aleznejakýchdôvodovsaspolieha,žejunespôsobí,alebotenkto
nevedel, že svojim konaním škodu spôsobí, hoci so zreteľom na okolnosti alebo svoje osobné pomery o
tommáalebomoholvedieť(nevedománedbanlivosť).Zatiaľčozodpovednosťzamestnávateľazaškodu

je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, preto sa zamestnávateľovi zavinenie nepreukazuje,
zodpovednosť zamestnanca je založená na princípe subjektívnej zodpovednosti a vzniká vtedy keď sú
splnené všetky predpoklady jej vzniku vrátane preukázania zavinenia. Súd nemal zo strany žalobcu
preukázané, že zo strany žalovaného - zamestnanca došlo k zavineniu. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, tak ako stanovuje ustanovenie § 179 Zákonníka práce. V uvedenom prípade, ak by preukázal

žalobca zavinenie zo strany žalovaného, mohlo by sa jednať o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca
za škodu. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: existencia pracovnoprávneho
vzťahu, protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a
zavinenie. Tieto základné predpoklady musia byť presne, jasne špecifikované. Súd na základe listinných
dôkazov výsluchu účastníkov konania a svedkov nemal preukázané, že zo strany žalovaného v 2. rade

došlo a sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Nebolo určené zavinenie a taktiež vznik škody,
nebol preukázaný ani protiprávny úkon. Nakoľko ako súd vyššie uviedol zo svedeckých výpovedí mal
súd preukázané, že k pochybeniu došlo zo strany zamestnancov žalobcu.

27. Súd na základe vyššie uvedených skutočností návrh žalobcu zamietol tak voči žalovanej v 1. rade

a žalovanému v 2. rade.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že žalovaní
mali úspech v plnom rozsahu, a preto žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaným, ktoré budú
presne špecifikované v písomnom vyhotovení uznesenia súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.