Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011097
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116011097.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. K. N., nar.

XX.XX.XXXX, pre prečin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 221 ods. 1
Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 07. augusta
2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: K. N., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom R. č. XX, adresa na doručovanie písomností: B.
O. H., P. H. a.s., I. XXX/X, N. X - H., F. W.

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 19.02.2016 v čase asi o 16.40 hod. prišiel do predajne Orange Slovensko v City Arena na Kollárovej
ulici v Trnave, kde chcel uzatvoriť Zmluvu o poskytovaní verejných služieb so spoločnosťou Orange
Slovensko, a.s. Bratislava na účastnícky program Kengura 30 s typom telefónu Samsung Galaxy

S5 pod identitou svojho brata O. N. a bez jeho vedomia, a preto zamestnankyni úmyselne predložil
namiesto svojich dokladov doklady vydané na meno O. N., a to občiansky preukaz, vodičský preukaz
a kartičku poistenca, čím chcel uviesť zamestnankyňu do omylu, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko
zamestnankyňa pre podozrivé správanie klienta preverila predložený občiansky preukaz a zistila, že
je v evidencii stratených a odcudzených, a preto zmluvu stornovala a tovar K. N. nevydala, pričom ak
by bola zmluva o poskytovaní verejných služieb riadne uzatvorená a tovar by bol klientovi odovzdaný,
spoločnosti Orange Slovensko a.s. Bratislava by vznikla škoda vo výške 440,- Eur a O. N. by vznikla
vážna ujma na jeho právach,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu alebo
využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, pričom k dokonaniu trestného činu
nedošlo,

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému spôsobiť vážnu ujmu na právach tým, že uvedie niekoho do omylu a taký čin spácha na

chránenej osobe, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,č í m s p á c h a l

- prečin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 221 ods. 1 Trestného zákona,

- prečin poškodzovania cudzích práv v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 375 ods.

1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 375 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 a § 42 ods. 1 a § 41 ods.
1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť)

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/56/2015 zo dňa 10.01.2017, právoplatným dňa
17.04.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/118/2017 zo dňa 17.04.2018,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 14.06.2016 na obžalovaného
obžalobu č. 1 Pv 128/16/2207-9 zo dňa 13.06.2016 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto
rozsudku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 29.03.2017 a dňa 07.08.2018, na ktorom vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.03.2017 po poučení podľa § 257 Trestného
poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe a že mu je to ľúto. Súd po kladnom vyjadrení prokurátora a poškodeného
O. N. vyhlásenie obžalovaného prijal a súčasne vyhlásil, že vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o
treste a náhrade škody.

Poškodený O. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.03.2017 uviedol, že o náhradu škody

nežiada. Pokiaľ ide o poškodeného Orange Slovensko, a.s., postupom podľa § 256 ods. 2 v spojení s §
247 ods. 3 Trestného poriadku prečítal Zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného X.. W. Z., poverenej
zamestnankyne spoločnosti Orange Slovensko, a.s. zo dňa 23.05.2016, z obsahu ktorej vyplynulo, že
poškodenej spoločnosti Orange Slovensko, a.s. žiadna škoda nevznikla a teda ani o náhradu škody
nežiada.Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov obžalovaného vyplynulo, že tento pred spáchaním
prejednávaného skutku spáchal 6 (šesť) priestupkov na úseku cestnej premávky a 4 (štyri) priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento má vykázané dva záznamy, a to
podmienečné zastavenie trestného stíhania Okresnou prokuratúrou Trnava z roku 2000 pre trestný čin
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k § 247 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona č. 140/1991 Zb., kde sa osvedčil a odsúdenie rozhodnutím cudzozemského súdu

Amtsgericht Nettetal zo dňa 24.11.2015, sp.zn. 5 Js 1300/15 3 Cs 572/15, právoplatným dňa 19.12.2015
pre trestný čin nedovoleného vývozu alebo dovozu zbraní, strelných zbraní, ich súčastí a komponentov,
streliva a výbušnín, kde mu bola uložená pokuta vo výške 40-tich splátok, každá po 20,- eur a trest
prepadnutia - konfiškácie, ku ktorému obžalovaný uviedol, že pri ceste do Spolkovej republiky Nemecko
mal u seba tzv. „boxer“, pričom nevedel, že držanie tohto predmetu v Spolkovej republike Nemecko je
zakázané a tento predmet mu bol zhabaný.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/56/2015 zo dňa 10.01.2017, právoplatného dňa
17.04.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/118/2017 zo dňa 17.04.2018
vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 17.11.2014, za čo mu

bol uložený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby
v trvaní 1 (jeden) rok a zároveň trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

Odôvodnenie výroku o treste:

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odsúdený sa dopustil zbiehajúcej sa trestnej činnosti, a teda

je mu potrebné ukladať súhrnný trest.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných

titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží

mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Páchateľ prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona sa
potrestátrestomodňatiaslobodyažnadvaroky.Páchateľprečinupodvodupodľa§221ods.1Trestného
zákona sa potrestá trestom odňatia slobody až na dva roky. Páchateľ prečinu poškodzovania cudzích
práv podľa § 375 ods. 2 Trestného zákona sa potrestá trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až

tri roky.

Najprísnejšie trestným činom je prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 2 Trestného
zákona, teda súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa § 375 ods. 2 Trestného zákona.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice

trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Vykonaným dokazovaním bola preukázaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona,
teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a
tento úprimne oľutoval, nakoľko tak obžalovaný neurobil u všetkej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ako
to vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/56/2015 zo dňa 10.01.2017, právoplatného
dňa 17.04.2018. Priznanie sa obžalovaného a urobenie vyhlásenia o jeho vine však súd zohľadňoval pri
ukladaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, ako to bude uvedené nižšie. Súd preto zvýšil dolnú

hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody zo 6 (šesť) na 16 (šestnásť) mesiacov a trest odňatia
slobody ukladal v upravenej trestnej sadzbe od 16 (šestnásť) do 36 (tridsaťšesť) mesiacov. ( 36 - 6 =
30, 30 : 3 = 10, 6 + 10 = 16)

Pokiaľ ide o odsúdenie obžalovaného rozhodnutím cudzozemského súdu Amtsgericht Nettetal zo

dňa 24.11.2015, sp.zn. 5 Js 1300/15 3 Cs 572/15, právoplatným dňa 19.12.2015 pre trestný čin
nedovoleného vývozu alebo dovozu zbraní, strelných zbraní, ich súčastí a komponentov, streliva
a výbušnín súd uvádza, že toto odsúdenie obžalovaného pri rozhodovaní nezohľadňoval napriek
ustanoveniu § 7b ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Právoplatné odsúdenie súdom iného
členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako

kebybolovydanésúdomSlovenskejrepubliky,akbolovydanéprečintrestnýajpodľaprávnehoporiadku
Slovenskej republiky, pretože držanie tzv. „boxeru“ v Slovenskej republike nie je trestným činom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zohľadňujúc spôsob spáchania jednotlivých prečinov, zavinenie obžalovaného ako aj skutočnosť, že
obžalovaný v tomto konaní urobil vyhlásenie o svojej vine súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody
na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, ktorý je

spôsobilý plniť individuálnu prevenciu, teda zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život ako aj generálnu prevenciu, a to
iných odradiť od páchania trestných činov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.Vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu je súd toho názoru, že
výkon uloženého trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného nie je nevyhnutný. Súd preto výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2

(dva) roky, ktorej dĺžku určil s prihliadnutím na závažnosť spáchaných prečinov ako aj s prihliadnutím
na ich počet.

Keďže súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bolo jeho povinnosťou v súlade s
citovaným ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušiť výrok o treste, ktorý bol obžalovanému

uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 5T/56/2015 zo dňa 10.01.2017, právoplatným dňa
17.04.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/118/2017 zo dňa 17.04.2018,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad a súčasne obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti, ktorý mu
bol citovaným rozsudkom uložený.

O uložení povinnosti obžalovanému nahradiť poškodeným škodu spôsobenú trestným činom súd
nerozhodoval, nakoľko poškodení o náhradu škody nežiadali.

Kmožnejaplikáciiustanovenia§10ods.2Trestnéhozákona,podľaktoréhoNejdeoprečin,akvzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia

a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd uvádza, že vzhľadom na celkom tri spáchané
prečiny a krátky čas medzi ich spáchaním nie je možné vysloviť záver, že závažnosť týchto prečinov
je nepatrná.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§

309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.