Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Jozef Turza

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200182
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718200182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Ing. S. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. P. XXXX/XX, P., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 15Csp/6/2018-104 zo dňa 12. septembra 2018,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie
vo výške 918,24 eur zo Zmluvy č. 8500108220 zo dňa 23.03.2015 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

2) Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu uzavretá dňa 23.03.2015 medzi sporovými stranami nebola individuálne dojednaná. Zmluvný vzťah

medzisporovýmistranamiklasifikovalakospotrebiteľský,vyplývajúcizospotrebiteľskejúverovejzmluvy,
na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. Pre spotrebiteľský úver sa vyžaduje písomná forma
zmluvy s tým, že ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje obsahové náležitosti zmluvy.
Ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov pričom, keď zmluva neobsahuje čo i len jednu z náležitostí vymenovaných vo vyššie
uvedenom ustanovení, nie je vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak to bolo aj v prípade dohody o výške RPMN. Výška

RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy, ako bola v akceptácii. Dojednanie o RPMN nemožno
považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému
konsenzumedzizmluvnýmistranaminedošlo.NeplatnédojednanieRPMNspôsobujeabsenciupovinnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení v účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa ďalej nenachádzal ani termín konečnej splatnosti úveru,
ktorýboluvedenýlenvOznámeníveriteľaoschváleníúverudlžníkovi.Malzato,žehocibyajbolžalobca

s podmienkami v oznámení oboznámený, ide iba o jednostranne podpísaný dokument žalovaným.
To znamená, že nepostačuje, keď údaj o konečnej splatnosti úveru je obsiahnutý v oznámení, keď
sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej podmienkou platnosti je písomná forma. Aj z
toho dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva
neobsahovala ani ďalšiu podstatnú náležitosť, a to celkovú sumu, ktorú bol povinný žalobca ako dlžník
zaplatiťžalovanému.ŽalovanýďalejnezahrnuldovýpočtuRPMNvšetkypoplatkyspojenésposkytnutím

úveru (poplatok za možnosť odkladu splátok úveru) a tieto skryl pod samotnú dohodu o poskytnutí
služby. Znemožnil dosiahnuť reálnu predstavu dlžníka o poskytnutom úvere, čo je potrebné považovať
zamimoriadnezávažnúnekalúobchodnúpraktiku.Nazákladeuvedenéhopovažovalpredmetnýúverza
bezúročný a bez poplatkov. Z toho titulu vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré predstavovalo poplatky a úroky z omeškania, ktoré si žalovaný uplatnil. Keďže žalobca zaplatil

žalovanému celkovo sumu 2.268,24 eur a reálne mu bola poskytnutá suma 1.350 eur, bezdôvodné
obohatenie predstavuje sumu 918,24 eur. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods.
1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s tým, že navrhol žalobu zamietnuť.
Namietal, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za

to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) by si mohli účastníci zmluvy vôbec legálne
dohodnúť. Nezaoberal sa teda tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie. Hodnota RPMN úveru sa medzi
stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť
ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, vyplýva v prvom rade z právnej úpravy
upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase,

medzi ktoré patrí aj dátum prvého čerpania úveru, ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase,
kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru. Ak by žalovaný údaj RPMN neurčil výpočtom podľa vzorca
stanovenéhozákonomvčaseuzavretiazmluvy,alebyuviedolhodnotuzhodnúspredpokladanouRPMN
uvedenou v bode 5 každej zmluvy, porušil by zákon č. 129/2010 Z. z. Záver súdu o nečlenení splátky na
časť istina, úrok a iné poplatky či o neuvedení konečnej splatnosti je nesprávny. Neuvedenie konečnej

splatnosti úveru nemôže a nikdy nemohla byť dôvodom pre bezúročnosť úveru pričom poukázal na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. S neuvedením termínu končenej splatnosti úveru nemôže
byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť
vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je
spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvej

inštancie ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov, že táto bola nesprávne určená preto, lebo do jej
výpočtu neboli zhrnuté náklady podľa dohody o poskytovaní služieb, a preto žiadal o zamietnutie žaloby.

4) Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že termín konečnej splatnosti má byť zásadne
vyjadrený ako deň, mesiac, rok a podobne, nie je možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu

splátok, pričom poukázal na judikatúru krajských súdov. Absencia údaju o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. je sama o sebe
dôvodom posudzovania zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi sporovými stranami ako bezúročného
a bez poplatkov. Uvedený nedostatok zmluvy nemožno obhájiť ani tvrdením navrhovateľa, že končená
splatnosť úveru je uvedená v tzv. Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, pretože ide o

jednostranne, iba navrhovateľom podpísaný dokument. V predmetnej zmluve chýbajú aj ďalšie zákonom
vyžadované náležitosti, a preto žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené ako vecne správne.

5) Žalovaný sa nevyjadril k vyjadreniu žalobcu.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v

tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8) Súd prvej inštancie poukázal na viaceré dôvody, prečo považoval predmetnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu za bezúročnú a bez poplatkov, pričom každý z uvádzaných
dôvodov sám o sebe znamená predmetný záver.9) Súd prvej inštancie správne aplikoval na kontraktačný proces ust. § 44 ods. 2 OZ, podľa ktorého
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. V danom prípade je potrebné vychádzať z ust. § 9 ods. 1 zák. č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. V predmetnej veci nebolo medzi stranami
sporné, že dňa 20.03.2015 žalobca vyplnil a podpísal Žiadosť (Zmluvu) o poskytnutie spotrebiteľského
úveru revolvingového typu č. 8500108220, v ktorej v bode 6. neboli vyplnené údaje o schválenom
spotrebiteľskom úvere. Tieto boli vyplnené žalovaným až dňa 23.03.2015 po tom, ako Oznámením

veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (k zmluve o revolvingovom úvere č. 8500108220) schválil úver.
Údaje, ktoré vyplnil žalovaný v bode 6. zmluvy sa nezhodovali s údajmi v bode 5. vyplnenými žalobcom
v časti údajov o RPMN. Prijatie návrhu žalovaného, ktoré obsahovalo zmeny, bolo nutné v zmysle §
44 OZ považovať za odmietnutie návrhu a za nový návrh adresovaný žalovaným žalobcovi. Zároveň
treba dodať, že v zmysle § 40 ods. 3 OZ je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou, pričom ako už bolo uvedené, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. V

danom prípade sa nepreukázala skutočnosť, že by žalobca podpísal žalovaného nový návrh. Nebolo
teda možné prijať záver o tom, že by zmluva v častiach, v ktorých bola zmenená žalobcom, bola platne
písomne uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentne je poukazujúc na ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 40 ods. 1 OZ vylúčené.

10) Súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že určenie výšky RPMN malo vyústiť z
vyjednávania medzi zmluvnými stranami ako to tvrdil v odvolaní žalovaný. Aj keď je pravdou, že údaje
pre výpočet, ako aj spôsob výpočtu sú určené zákonom č. 129/2010 Z. z., v danej veci bolo podstatné
to, že žalovaného nový návrh zmluvy v časti RPMN nebol žalobcom bezvýhradne akceptovaný. Údaj o
RPMN môže byť pre spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy rozhodujúcim z dôvodu, že na jeho základe sa

spotrebiteľ pri porovnaní RPMN uvádzaných pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou
môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie alebo nie. Preto je dôležité, aby bola spotrebiteľovi poskytnutá
možnosť schválenia zmeny údajov o RPMN, prípadne odmietnutia uzavretia zmluvy z dôvodu, že s
danou zmenou nebude súhlasiť.

11) K tvrdeniu žalovaného, že náležitosť „konečná splatnosť úveru“ bola z dôvodu dodržiavania únijného
práva vylúčená, odvolací súd uvádza, že je pravdou, že zákonodarca prijal zákon č. 279/2017 Z.
z., ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 vypustil z ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch požiadavku uvádzania termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
čím napravil skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES išla nad rámec podmienok ňou stanovených. Avšak táto úprava sa nevzťahuje
na predmetnú vec z dôvodu, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia, pod sankciou bezúročnosti a
bezpoplatkovosti, do 30.04.2018 obsahovať uvedenie aj doby jej trvania, aj termínu konečnej splatnosti,
pričom táto náležitosť musí byť v zmluve uvedená zrozumiteľne a stručne tak, ako to predpokladá
ustanovenie čl. 10 ods. 2 smernice. Ak by bol povolený eurokonformný výklad zákona v znení účinného

do účinnosti novely, znamenalo by to absurdný záver o tom, že ustanovenie týkajúce sa konkrétnej
požiadavky na náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred novelou a po novele by malo rovnaký
právny význam a rovnaký právny obsah.

12)Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvčastináležitosti

„konečná splatnosť úveru“, by súd, ak by po rozsudku C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne
tak, že zmluva nemusí obsahovať túto náležitosť, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná
a bez poplatkov, doslova „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou
EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy
účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup

nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

13) Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom
sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilnývýkladpredmetnéhoustanoveniaajejprelomeniespôsobom,ktorýuvádzalodvolateľ,nebolpreodvolací
súd akceptovateľný.

14) Len na podporu správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd ďalej uvádza, že zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v ustanovení
§ 9 ods. 2 taxatívnym spôsobom uvádzal náležitosti, ktoré musí bezvýhradne obsahovať a jednou z
obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bol aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať od termínov

jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý
pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Z uvedeného vyplýva, že bremeno neuvedenia týchto náležitostí zo
stranyveriteľanemábyťprenášanénaspotrebiteľastým,abysitietonáležitostiodvodilvýkladomziných
náležitostí zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu uzatvorená medzi stranami
sporu dňa 23.03.2015 však uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahovala.

15) Žalovaný ďalej v odvolaní vytýkal súdu aj nesprávny záver pri nezahrnutí nákladov podľa dohody
o poskytnutí služby do RPMN. Vyriešenie tejto odvolacej námietky už podľa odvolacieho súdu nie je
zásadné pre rozhodnutie veci, pretože absencia čo len jednej z predchádzajúcich vyššie uvedených
podstatných náležitostí zmluvy (údaju o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. a údaju o RPMN
v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z.) robí v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľský úver bezúročným a bez poplatkov.

16) S poukazom na uvedené a z dôvodu, že v konaní nebola sporná suma bezdôvodného obohatenia vo

výške 918,24 eur, bolo dôvodným žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy.

17) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní úspech, mal by mať aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznal s prihliadnutím na

skutočnosť, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

18) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.