Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Ivana Jaďuďová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203721
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4213203721.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobkyne: VZ, s.r.o., IČO:

31 442 994, so sídlom Iža, č. d. 205 v konaní zastúpení advokátkou JUDr. Albína Vágóová, so sídlom
Dunajská Streda, Ružová 265, proti žalovaným: 1./ R.. O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, X./ N. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, 3./ O. E., nar. X.X.XXXX, bytom R., N. XXX, 4./ O. E., nar. X.X.XXXX,
bytom R., N. XXX žalovaní 3. a 4. v konaní zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriel Almási,
spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Niťová 3, o určenie vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaní v rade 1/ až 4/ majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.2.2013 sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
- budove rozostavanej stavby pletiarskej dielne postavenej na parc. č. XXX/X- zastavané plochy a
nádvoria o výmere 324 m2 vedená v k.ú. R. na LV č. XXXX. Žalovaná žalobu odôvodnila tým, že stavbu
vybudovala z vlastných finančných zdrojov ako aj úverových prostriedkov na podklade stavebného
povolenia vydaného obcou pod. č. XXX/XXXX- PA -2 zo dňa 30.7.2003. Stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.9.2003. Stavba bola dokončená, avšak nemohla byť skolaudovaná, čo obec
zdôvodnila tým, že „ stavebník - žiadateľ nevie preukázať vlastnícke ani iné práva k pozemkom“ bez

bližšej špecifikácie. Napriek tomu, že žalobkyňa bola stavebníkom, investorom na príslušné LV č. XXXX
boli zavedení ako vlastníci rozostavanej stavby bez súpisného čísla žalovaní manželia v rade 1. a 2.
v BSM v 1 - ine a žalovaní manželia v rade 3. a 4. v BSM v 1 - ine. Viackrát sa žalobkyňa obrátila
na príslušný kataster nehnuteľností o vykonanie opravy chýb, avšak bezúspešne, pretože zápis bol
vykonaný na základe záložnej zmluvy.

2. Žalovaní v rade 1. (konateľ žalobkyne) a 2. ako účastníci konania uviedli, že nemajú námietky voči

žalobe.

3. Žalovaní v rade 3. a 4. ako účastníci konania uviedli, že žalobu žiadajú zamietnuť. Poukázali na
to, že stavba bola začatá na základe stavebného povolenia č. 1104/2000 - PA svojpomocne, avšak s
inými parametrami. Geometrický plán zo dňa 24.2.2003 k rozostavanej stavbe preukazuje skutočnosť,
že stavba nebola stavaná podľa stavebného povolenia č. 724/2003-PA - 2, čo preukazuje aj znalecký
posudok R.. Q. č. 39/2003, ktorý je súčasťou záložnej zmluvy s Tatra bankou. V roku 2003 už boli

vybudované obvodové múry, okná a strešné konštrukcie. Dodali, že tvrdenia žalobkyne sú účelové. Ako
záložcovia, t.j. vlastníci rozostavanej nehnuteľnosti boli v zmluve o záložnom práve zo dňa 4.7.2003 v
znení dodatku č.1 označení žalovaní. Preto ak by neboli jej vlastníkmi, nemohli by ani zriadiť záložné
právo na predmetnú nehnuteľnosť.4. Súd prvej inštancie dňa 25.6.2014 vo veci rozhodol rozsudkom č.8C/58/2013-283 tak, že žalobe
vyhovel. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v rade 3.a 4.. Krajský súd v Nitre uznesením

č. 8Co/749/2015-360 zo dňa 18.2.2016 ( súdu prvej inštancie doručený dňa 26.4.2016) rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedol, že z LV č. XXXX pre k.ú. R. vyplýva, že na
parc.č.179/2 je zapísaná stavba so súp.č. 205 ako prevádzková budova. Uvedená stavba podľa obsahu
spisu je budova, ktorú kúpili už v roku 1999 a ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve. Ďalší zápis
svedčí rozostavanej stavbe - pletiarskej dielni na parc.č. 177/2, ktorá má výmeru 324 m2 a ku ktorej

sa žalobkyňa domáha vlastníckeho práva, pričom tvrdí, že táto bola postavená na základe stavebného
povolenia z roku 2003, bolo jej pridelené a neskôr zrušené súpisné číslo. Porovnaním výmery stavby,
ktorá mala byť postavená na základe stavebného povolenia z roku 2003 - 800 m2 ( 40 x 20 m) vyplýva,
že výmera 324 m2 nezodpovedá výmere stavby - pletiarskej dielne, ktorá mala byť postavená na základe
stavebného povolenia vydaného dňa 30.7.2003, s výstavbou ktorej sa malo začať až v roku 2003, ako
tvrdí žalobkyňa, pretože zo znaleckého posudku č. 39/2003 vyplýva, že ku dňu vyhotovenia posudku

16.3.2003 sa na spornej parcele nachádzala stavba o rozmeroch 20 x 10, v rozsahu rozostavanosti
70 - 75%. Preto bude potrebné zistiť, či sa jednalo o dokončenie rozostavanej stavby, alebo o novú
stavbu, teda či okrem stavby na parc.č. 177/2 sa na pozemkovom vlastníctve žalovaných nachádza
aj iná, pretože odvolací súd si zadovážil leteckú snímku územia a z nej sa javí, že okrem spornej
budovy je na pozemkoch pokračujúca stavba, ktorá n ie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Súd si má

ujasniť, či stavba, ktorá je predmetom konania je jedinou stavbou, resp. či boli postavené viaceré stavby
na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných, či stavba je samostatnou stavbou alebo súčasťou väčšej
stavby. Krajský súd uviedol, že za právne významný v súvislosti so zmluvou o zriadení záložného práva
považuje vyhlásenie žalovaných v 1. - 4. Rade ako záložných veriteľov o tom, že k stavbe vytvorenej
geometrickým plánom č. 31/2003 v čase podpisu záložnej zmluvy dňa 4.7.2003 a jej dodatku dňa

1.8.2003, sú podielovými spoluvlastníkmi. Geometrický plán č. 31/2003 bol vyhotovený na zameranie
rozostavanej stavby na parc.č. 177/2 a z neho vychádzal aj znalec Ing. Q. v znaleckom posudku č.
39/2003.

5. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý

nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k

dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.
Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa

čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2
CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na
zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods.
1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.Podľa § 470 ods. 1, 2 druhá veta CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Nemožnouplatňovaťustanoveniatohtozákonaopredbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa výpisom z obchodného registra, stavebným povolením
č . 724/2003-PA-2, rozhodnutím obce Iža z r. 2008, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. R., kúpnou zmluvou

zo dňa 17.12.1999, znaleckým posudkom Ing. M., nákresom pletiarenskej dielne, faktúrou, vyjadrením a
rozhodnutím obce R., zmluvou o splátkovom úvere, dodatkom č.1, vyjadrením správy katastra Komárno,
stavebným povolením, geometrickým plánom, listinou o určení súpisného čísla, zmluvou o prenájme
pozemkov zo dňa 1.4.2003, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy rok 2003, fotokópiou listín zo Štátneho
archívu, spisom správy katastra č. V-2168/03 ako aj spisu bez čísla, geometrickým plánom č. 31/2003 zo
dňa 24.2.2003, geometrickým plánom č. 16/2009 zo dňa 27.2.2009 (čl. 379,381), znaleckým posudkom

Ing. B. č. 158/2017 (čl. 433) a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a takto ustálil nasledovný
skutkový stav veci:

7. Žalobkyňa bola zapísaná do obchodného registra dňa 24.9.1993 so štatutárom Ing. O. O.. Kúpnou
zmluvou zo dňa 17.12.1999 žalovaní v rade 1.- 4. sa stali vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č.

XXXX pre k.ú. R., parc.č. XXX/X zast. plocha - dom so súp. č. XXX o výmere 813 m2, parc.č. XXX/X
- zast. plocha ( dvor) o výmere 383 m2,parc.č. XXX/X ods. plocha ( cesta) o výmere 229 m2 a parc.č.
XXX/X zast. plocha o výmere 21 m2 ako aj na LV č. XXXX parc.č. XXX záhrada o výmere 4940 m2. Tieto
nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rovnakým pomerom. Faktúrou
( čl. 21 v spise) zo dňa 9.10.2003 bola dodávateľom MODULUS s.r.o. žalobkyni fakturovaná suma

150800,-Sk za vypracovanie projektu stavby“ pletiarenská dielňa“. Dňa 2.7.2003 bolo pre žalobkyňu
vydané rozhodnutie o umiestnení stavby „ pletiarenská dielňa“ - rozhodnutie č. 481/2003- Pa -2, kde v
bode 2. je uvedené, že stavba sa môže realizovať len na základe právoplatného stavebného povolenia.
Toto stavebné povolenie č. 724/2003-PA-2 zo dňa 30.7.2003 sa stalo právoplatným dňa 8.9.2003 ( čl.
7 v spise) a bolo vydané stavebníkovi, t.j. žalobkyni a to na stavbu „ pletiarenská dielňa“. Zo zmluvy

o splátkovom úvere č. 1323/2003/Phare zo dňa 4.7.2003 vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo
výške 5.000.000,-Sk (čl. 24 v spise).

8. Zo záložnej zmluvy zo dňa 4.7.2003 vyplýva, že predmetom záložného práva sú spoluvlastnícke
podiely záložných ručiteľov (žalovaných v rade 1.-4.) medzi inými aj parc.č. 177/2 o výmere 324 m2,

zastavané plochy, pletiarska dielňa na pozemkoch 177/20 v zmysle geometrického plánu Ing. Q. č.
39/2003 zo dňa 24.2.2003.

9. Zo znaleckého posudku Ing. B. č. 158/2017 zo dňa 6.3.2018 vyplýva, že parc.č. XXX/X je zastavaná
vo výmere 806 m2, na LV je rozostavaná stavba pletiarenskej dielne zapísaná iba časť vo výmere 324

m2 - zastavaná plocha 16,10 m x 20,13 m. Podľa schválenej projektovej dokumentácie táto časť je iba
jedna miestnosť - miestnosť č. 01- kompletačná dielňa. Budova je v stave rozostavanosti - dokončená
hrubá stavba. Tento stav bol zistený na miestnej ohliadke dňa 29.1.2018. V stave rozostavanosti -
dokončená hrubá stavba - je aj ďalšia časť budovy „ pletiarska dielňa“ s miestnosťou č. 02 - pletiarska
dielňa, a miestnosťou č. 03- sklad. Zastavaná plocha tejto časti stavby je 20,13 m x 23,96 m = 482,32

m2. Táto časť nie je zapísaná na LV č. XXXX zo dňa 3.3.2018. V závere znalkyňa uviedla, že
rozostavaná prístavba pletiarenskej dielne na parc.č. XXX/X- spolu vo výmere 806 m2, na základe
zistenia skutkového stavu dňa 29.1.2018 - je súčasťou väčšej stavby- nakoľko pri zistenom stupni
rozostavanosti stavba nie je schopná samostatne splniť účel, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie.
Geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý predložila žalobkyňa nie je v súlade so zameraným stavom, pretože

chýba číslo parcely a právny zástupkyňa žalobkyne uviedla na pojednávaní dňa 12.9.2018, že požiadala
znalca na jeho riadne vyhotovenie, resp. označenie parc. čísla a mal by byť vyhotovený v lehote 30
dní. Súd návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania predvolaním zodpovednej osoby z Tatra banky
zamietol, pretože nebola určená táto osoba ani to k akej skutočnosti mala byť vypočutá.
Súd poznamenáva, že nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi sporu.10. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Súd posudzoval charakter nehnuteľnosti na parc.č. 177/2 z hľadiska, či ide o súčasť nehnuteľnosti napr.
domovej alebo či je možné túto posudzovať ako samostatnú vec, t.j. príslušenstvo hlavnej veci.

Podľa § 120 ods. 1 Obč. zák. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť

oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila.
Súčasť veci patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok. Súčasť veci teda nemôže byť samostatným
predmetom občianskoprávnych vzťahov, takže právne úkony týkajúce sa veci týkajú sa v celom rozsahu
aj jej súčasti.

11. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 12/2016 viazanosť súdu nižšieho stupňa názorom vyššieho

stupňa ( kasačný princíp) je vykonaním ústavného princípu práva na ochranu a spravodlivý proces,
ktorého je integrálnou súčasťou. Nerešpektovanie právneho názoru je porušením základného práva
účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobkyňa

nepreukázala, že by mala byť vlastníčkou nehnuteľnosti na parc.č. XXX/X - rozostavanej stavby. Bolo
preukázané, že táto je súčasťou väčšej stavby - nakoľko pri zistenom stupni rozostavanosti stavba nie
je schopná samostatne splniť účel, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie. Súd poukazuje na to,
že súčasť veci patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok a nemôže byť samostatným predmetom
občianskoprávnych vzťahov.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, čo predstavuje ich čistý úspech vo veci.

13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením

v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.