Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221989
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116221989.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcov: 1. C. E.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, F., 2. F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/XX, F.,
obaja zastúpení: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, Hlavná 44, Trnava, proti žalovanej: D. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., t.č. bytom L. XXXX/X, Z., o nároku žalobcov v 1. a 2. rade na zaplatenie
sumy 2.591,95 eura s príslušenstvom a o nároku žalobcu v 1. rade na zaplatenie sumy 220,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 2.591,95
eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania
zo sumy 330,- eur od 31.12.2013 do zaplatenia,

zo sumy 330,- eur od 31.01.2014 do zaplatenia,
zo sumy 330,- eur od 31.01.2015 do zaplatenia,
zo sumy 30,- eur od 03.03.2015 do zaplatenia,
zo sumy 330,- eur od 31.03.2015 do zaplatenia,
zo sumy 250,- eur od 01.05.2015 do zaplatenia,
zo sumy 330,- eur od 31.05.2015 do zaplatenia,
zo sumy 330,- eur od 01.07.2015 do zaplatenia,

zo sumy 180,- eur od 31.07.2015 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku poplatku z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 220,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania každý v rozsahu 100%
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1. rade sa žalobou zo dňa 04.10.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.10.2016, v
spojení s jej opravou zo dňa 16.05.2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.811,95
eura s príslušenstvom, a to titulom nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2013, titulom pôžičky a vydania
bezdôvodného obohatenia.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že medzi stranami bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená nájomná zmluva,
na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ a výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX
pre k.ú. Z. - bytu č. XX na 4. posch. na ulici Z. v Z. bytového domu súp.č. XXXX postaveného na parc.č.
XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku,prenechal tento byt do nájmu žalovanej ako nájomcovi, a to na dobu určitú od 01.11.2013 do 30.10.2014,
pričom žalovaná sa zaviazala platiť nájomné vo výške 330,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci.
Nájomný vzťah trval do 31.07.2015. Počas trvania nájmu si žalovaná neplnila riadne svoje povinnosti

nájomcu spočívajúce najmä v platení nájomného a tak jej vznikol nedoplatok na nájomnom nasledovne:
za mesiac december 2013 vo výške 330,- eur s omeškaním počnúc dňom 26.12.2013, za mesiac
január 2014 vo výške 330,- eur s omeškaním počnúc dňom 26.01.2014, za mesiac január 2015 vo
výške 330,- eur s omeškaním počnúc dňom 26.01.2015, za mesiac február 2015 vo výške 30,- eur s
omeškaním počnúc dňom 26.02.2015, za mesiac marec 2015 vo výške 330,- eur s omeškaním počnúc

dňom 26.03.2015, za mesiac apríl 2015 vo výške 250,- eur s omeškaním počnúc dňom 26.04.2015,
za mesiac máj 2015 vo výške 330,- eur s omeškaním počnúc dňom 26.05.2015, za mesiac jún 2015
vo výške 330,- eur s omeškaním počnúc dňom 26.06.2015, za mesiac júl 2015 vo výške 180,- eur s
omeškaním počnúc dňom 26.07.2015. Žalobca zároveň za žalovanú uhradil aj nedoplatok za služby vo
výške 151,95 eura, ktorý následne žiadal uhradiť žalovanou a tiež požičal žalovanej sumu 70,- eur na
zakúpenie kolkov a sumu 150,- eur na úhradu poistného. Svoj dlh vo výške 2.811,95 eura (6x nájomné

á 330,- eur, 1x nájomné á 30,- eur, 1x nájomné á 180,- eur, 1x nájomné á 250,- eur, pôžička vo výške
70,- a 150,- eur a nedoplatok za služby vo výške 151,95 eura) uznala žalovaná písomne rozpisom
vypracovaným ku dňu 24.06.2015. Žalobca opakovane žalovanú k úhrade dlžnej sumy vyzýval, avšak
táto doposiaľ neuhradila ani časť tejto sumy. Poplatok z omeškania si žalobca uplatnil s poukazom na
§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 4 nar. vlády č. 87/1995 Z.z..

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/237/2016-22 zo dňa
29.06.2017. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením, preto súd
uznesením č.k. 11C/237/2016-27 zo dňa 11.09.2017 platobný rozkaz zrušil.

4. V podanom odpore zo dňa 18.08.2017 žalovaná uviedla, že žaloba je nedôvodná. So žalobcom
uzatvorila dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu, v ktorej jej priznal za riadne vykonanú prácu
zodpovedajúcu pracovnému času hrubú mzdu vo výške 352,- eur mesačne. Nakoľko žalovaná u neho
nikdy nepracovala, ani raz jej nevyplatil túto sumu. Žalovaná si to svojim laickým rozumom vysvetlila
tak, že si žalobca nájom vykompenzuje sumou, ktorú na žalovanú ako zamestnanca zobral z úradu

práce. Tak isto odpisoval na jej meno aj stravné lístky, ktoré tiež nedostávala. Žalovaná ďalej uviedla,
že si je vedomá, že neznalosť zákona neospravedlňuje, jej diagnóza však potvrdzuje, že nie je schopná
normálne uvažovať a zo strachu, že ju žalobca vyhodí na ulicu, mu podpisovala všetky dokumenty,
ktoré jej predložil. Za celé obdobie, počas ktorého bývala v nájomnom byte sa jej zdravotný stav stále
zhoršoval, bola dlhodobo na PN, s čím zrejme žalobca nepočítal a tak sa začalo obdobie, kedy ju stále

vyhadzoval z bytu. Žalovaná bola z toho psychicky na dne, trikrát bola hospitalizovaná aj v nemocnici.
Podrobný rozpis uhradeného nájomného predloží osobne jej právny zástupca, ktorý jej bude pridelený
v Centre právnej pomoci. Záverom žiadala žalobu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.09.2017 k odporu uviedol, že je pravdou, že žalovaná bola

zamestnaná v jej ponímaní u žalobcu, ale nie žalobca ako fyzická osoba ju zamestnával, ale žalovanú
zamestnávala obchodná spoločnosť M. so sídlom U. ktorej je žalobca spoločníkom a konateľom.
Žalovaná bola v spoločnosti U. riadne zamestnaná na základe Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
pričom prikladajú oznámenie zamestnávateľa o poistencoch u Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.,
ako aj v Sociálnej poisťovni, vrátane odhlášky (registračný list). Pracovný pomer skončil ku dňu

XX.XX.XXXX na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná
navyše žiadala opakovane, aby jej bolo vystavené potvrdenie o jej príjme, pričom obchodná spoločnosť
jej vyhovela, čo preukazujú Potvrdeniami o príjme zo dňa 18.02.2015, zo dňa 21.05.2015 a zo
dňa 07.05.2015, ktoré osobne vždy žalovaná prevzala, čo potvrdila aj svojim podpisom na týchto
potvrdeniach a tieto žiadala podľa svojich tvrdení z dôvodu potreby ich predloženia konkrétnym štátnym

inštitúciám pre poskytnutie dávok. Mzda bola žalovanej vyplácaná čiastočne prevodom na účet, ako
aj k rukám žalovanej v hotovosti z dôvodu, že o toto požiadala samotná žalovaná, nakoľko mala mať
množstvo dlhov a exekučných konaní vedených proti nej. Jednotlivé výdavkové pokladničné doklady
boli podpísané osobne aj žalovanou. Žalovaná tiež čerpala aj stravné lístky, čo preukazujú taktiež
listinnýmidôkazmipodpísanýmisamotnoužalovanou.Tiežprikladajúajpotvrdenieodočasnejpracovnej

neschopnosti žalovanej, ktorá sa opakovala, a teda žalovanej za určité obdobia ani nevznikol nárok
na výplatu mzdy. Žalovanej tak bola obchodnou spoločnosťou M. vyplácaná riadna mzda, všetky
povinnosti zamestnávateľa si spoločnosť tiež riadne plnila. Keďže žalovaná osobne preberala mzdu v
jednotlivých mesiacoch, resp. táto jej bola vyplácaná priamo na jej účet, neobstojí tvrdenie žalovanej,že by sa nájomné žalovanej malo kompenzovať mzdou. Žalovaná navyše sama priznáva, že predloží
rozpis uhradeného nájomného, a teda sama priznáva, že nájomné mimo neuhradených platieb predtým
platila. Uvedený pracovnoprávny vzťah je nezávislým právnym vzťahom od nájomného vzťahu. Navyše,

v pracovnoprávnom vzťahu nevystupuje ani žalobca, ale úplne iný právny subjekt. Žalobca dodáva, že
žalovaná svoj dlh - žalovanú istinu uznala písomne, a to rozpisom vypracovaným ku dňu 24.06.2015.

6. Žalovanej bola replika žalovaného doručená dňa 24.10.2017 (č.l. 64), k tejto sa nevyjadrila. Na
pojednávaní žalovaná uviedla, že nezaplatí, peniaze nemá, má len invalidný dôchodok, neostáva jej ani

na lieky, nemá z čoho zaplatiť. Žalobca v 1. rade jej telefonicky povedal, že nič odo nej chcieť nebude.
Chce vedieť, koľko na ňu zobral z úradu práce a neudal presnú sumu a sa dohodli, že žalovaná nebude
nič platiť, lebo dostal na peniaze z úradu práce, ale všetko je to ústne.

7. Na návrh zo dňa 20.12.2017 súd uznesením č.k. 11C/237/2016-73 zo dňa 22.12.2017 pripustil,
aby do konania na strane žalobcu pristúpil ďalší subjekt, a to označený žalobca v 2. rade. Návrh bol

odôvodnený tým, že prenajímateľom na základe nájomnej zmluvy nebol iba žalobca sám (vlastnil v tom
čase spoluvlastnícky podiel 1), ale aj vtedajší spoluvlastník - žalobca v 2. rade (podielový spoluvlastník
v 1), a preto je potrebné, aby na strane žalobcu vystupovali obaja vtedajší vlastníci a prenajímatelia.

8. Uznesením č.k. 11C/237/2016-78 zo dňa 22.01.2018 súd pripustil zmenu petitu žaloby, s tým, že

rozhodovalopetite vnasledovnomznení:„Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcomv1.a2.radespoločne
a nerozdielne sumu vo výške 2.591,95 eura s poplatkom z omeškania 0,5 promile: zo sumy 330,- eur
počnúc dňom 26.12.2013 za každý deň omeškania do zaplatenia, zo sumy 330,- eur počnúc dňom
26.01.2014 za každý deň omeškania do zaplatenia, zo sumy 330,- eur počnúc dňom 26.01.2015 za
každýdeňomeškaniadozaplatenia,zosumy30,-eurpočnúcdňom26.02.2015zakaždýdeňomeškania

do zaplatenia, zo sumy 330,- eur počnúc dňom 26.03.2015 za každý deň omeškania do zaplatenia,
zo sumy 250,- eur počnúc dňom 26.04.2015 za každý deň omeškania do zaplatenia, zo sumy 330,-
eur počnúc dňom 26.05.2015 za každý deň omeškania do zaplatenia, zo sumy 330,- eur počnúc dňom
26.06.2015 za každý deň omeškania do zaplatenia, zo sumy 180,- eur počnúc dňom 26.07.2015 za
každý deň omeškania do zaplatenia, a to najneskôr do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná

je povinná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 220,- eur najneskôr do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
100%.“ Zároveň súd pripustil aj zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe ohľadom uzavretia
nájomnej zmluvy a úhrady nedoplatku za žalovanú, tak, že žalobcovia tvrdia, že nájomná zmluva bola
uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanou a že žalobcovia v 1. a 2. rade uhradili za žalovanú

nedoplatok za služby vo výške 151,95 eura zo spoločného účtu. Návrh na zmenu žaloby bol odôvodnený
tým, že z dôvodu, že zmluvnými stranami na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2013 sú obaja
žalobcovia a jedná sa o ich spoločný nárok, sú spolu aktívne legitimovaní nárokovať si úhradu dlhu
žalovanej na nájomnom vo výške 2.440,- eur. A keďže žalovanej vznikol aj za služby vo výške 151,95
eura, tento uhradili za žalovanú spoločne žalobcovia v 1. a 2. rade zo spoločného účtu, a teda úhradu

tejto sumy si tiež uplatňujú spoločne. Celkovo tak žalovaná dlhuje žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne sumu vo výške 2.440,- eur (neuhradené nájomné) + 151,95 eura (nedoplatok za služby) =
2.591,95 eura. Výlučne žalobca v 1. rade poskytol žalovanej pôžičku vo výške 70,- eur na zakúpenie
kolkov a 150,- eur na úhradu poistného, spolu 220,- eur, ktorú žalovaná dlhuje iba žalobcovi v 1. rade,
a preto aktívne legitimovaný nárokovať si túto sumu je iba žalobca v 1. rade.

9. Ako dôkazy žalobcovia predložili Nájomnú zmluvu zo dňa 01.11.2013, Prílohy č. 1 a č. 2 k zmluve
zo dňa 01.11.2013, rozpis dlhu, Výpis z ORSR, Pracovnú zmluvu zo dňa 04.02.2014, oznámenie
zamestnávateľa o poistencoch, Evidenčný list dôchodkového poistenia, Registračný list FO, Dohodu o
skončení pracovného pomeru zo dňa 19.01.2017, Potvrdenie o príjme zo dňa 18.02.2015, 21.05.2015

a 07.05.2015, Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 14.07.2014, 15.08.2014, 12.09.2014, 15.10.2014,
14.11.2014, 15.12.2014, 13.03.2015, 15.06.2015, 15.07.2015, Výpis z účtu, čerpanie stravných lístkov
za obdobie 2-12/2014, 5/2015, 1/2016, potvrdenie o dočasnej PN, Príjmový pokladničný doklad zo dňa
01.11.2013, výpisy z účtu za mesiace 02/2014, 03/2014, 04/2014, 6/2014, 05/2014, 09/2014, 07/2014,
08/2014 a 02/2015. Žalobcovia tiež navrhli doplniť dokazovanie výsluchom pracovníčok spoločnosti U.

a výsluchom žalovanej.

10. Žalovaná ako dôkazy predložila Rozhodnutie CPP, kancelária Bratislava zo dňa 19.03.2018,
príjmové pokladničné doklady zo dňa 07.08.2013 a 01.11.2013, lekárske nálezy zo dňa 24.10.2016 a05.04.2018, potvrdenie o vklade v hotovosti zo dňa 18.02.2015, 17.02.2014, 25.02.2014, 14.03.2014,
17.03.2014, 21.03.2014, 29.04.2014, 21.05.2014, 30.06.2014, 30.07.2014, 31.07.2014, 27.08.2014,
22.09.2014, 27.12.2013, 04.11.2013, 25.09.2013, 23.08.2013, ročné zúčtovanie preddavkov na daň z

príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2014. Žalovaná ďalej navrhla vykonať dokazovanie
výsluchom žalobcu v 1. rade.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcami a žalovanou, výsluchom
žalobcu v 1. rade a výsluchom žalovanej.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

15. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

16. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

17. Podľa § 696 ods. 1 a 2 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne

zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. (1) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak. (2)

18. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

22. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

24. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním

bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.26. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

27. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

28. Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy,
najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

29. Podľa § 512 ods. 1 a 2 OZ, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie,
môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z

veriteľov rovnaký diel. (1) Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený
plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh
zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných
spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do notárskej
úschovy na účely splnenia záväzku. (2)

30. Podľa Čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(1)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že dňa 01.11.2013 bola medzi žalobcami ako
prenajímateľmi a žalovanou ako nájomcom uzavretá Nájomná zmluva (na č.l. 4). Hoci v zmysle čl.
II. bod 2.1. nájomnej zmluvy bola táto uzavretá na dobu určitú od 01.11.2013 do 31.10.2014, súd

poukazuje na možnosť predĺženia nájmu v zmysle čl. II. bod 2.2. zmluvy, ako aj na skutočnosť, že
trvanie nájomného vzťahu do 31.07.2015 nebolo medzi stranami sporné. V konaní tiež nebolo sporné,
že žalovaná nezaplatila nájomné za december 2013 vo výške 330,- eur, január 2014 vo výške 330,-
eur, január 2015 vo výške 330,- eur, február 2015 vo výške 30,- eur, marec 2015 vo výške 330,- eur,
apríl 2015 vo výške 250,- eur, máj 2015 vo výške 330,- eur, jún 2015 vo výške 330,- eur a júl 2015 vo

výške 180,- eur. Uvedená nespornosť vyplýva z toho, že žalovaná uvedené skutkové tvrdenia výslovne
nepoprela, a preto sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Sporným zostalo, či žalovaná uzavrela
dňa 04.02.2014 pracovnú zmluvu so žalobcom v 1. rade, a či došlo ku kompenzácii nárokov zo zmluvy
o nájme s nárokmi súvisiacimi s pracovnou zmluvou.

34. Žalobcovia v konaní popreli skutkové tvrdenie žalovanej, že došlo ku kompenzácii nájomného so
mzdou, pričom žalovaná svoje tvrdenie v konaní nepreukázala žiadnym dôkazom. Naopak, žalobcovia
v konaní predložili listinné dôkazy o tom, že pracovnoprávny vzťah vznikol medzi žalovanou ako
zamestnancom a spoločnosťou KALDO, s.r.o. ako zamestnávateľom (viď Pracovná zmluva na č.l.
39), a teda v konaní nebolo preukázané, že by zamestnávateľom žalovanej bol žalobca v 1. rade.

Z uvedeného dôvodu tak nemohlo dôjsť ku kompenzácii, ktorú tvrdila žalovaná, keďže by nešlo o
vzájomné pohľadávky (§ 580 OZ). Okrem toho, žalobcovia v konaní listinnými dôkazmi preukázali, že
žalovanej bola vyplácaná mzda (výdavkové pokladničné doklady na č.l. 47-51, výpis z účtu na č.l. 52),
že boli vykonávané odvody za žalovanú ako zamestnanca (oznámenie na č.l. 41, evidenčný list na č.l.
42), že jej boli odovzdávané stravné lístky (čerpanie stravných lístkov na č.l. 53-59). Zároveň sama

žalovaná uviedla (na č.l. 85), že žalobca v 1. rade jej povedal, že aj keď nebude u neho bývať, môže
u neho pracovať, pričom dodala, že potrebuje každú korunu. Tým fakticky uznala, že išlo o riadny
pracovnoprávny vzťah (hoci s iným zamestnávateľom), za ktorý poberala mzdu. Hoci žalovaná v odpore
tvrdila, že nájom bol kompenzovaný v rámci pracovnoprávneho vzťahu, neskôr uviedla, že výplata išlaasi do nájmu a okrem toho platila to, čo predložila súdu (potvrdenia o vklade v hotovosti v prílohovej
obálke č.l. 96), s tým, že nájomné uhrádzala vo výške 330,- eur, a keď nemala, tak to dávala na dva
krát. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná svoje tvrdenie o akejkoľvek kompenzácii spochybnila, nakoľko

ak by k takémuto započítaniu malo dôjsť, nebolo by dôvodné uhrádzať z jej strany nájomné.

35. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho, kto existenciu týchto
skutočností tvrdí. Ak žalovaná tvrdila, že tu bola nejaká dohoda alebo kompenzácia, na základe

ktorej nebola povinná uhrádzať nájomné, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné
dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu podľa § 154 CSP ani
neoznačila ani nepredložila, súd nemohol jej tvrdenie považovať za preukázané. Súd pritom poukazuje
na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „dôkazný bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z
toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena

je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.

36. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako prenajímateľmi a podielovými
spoluvlastníkmi bytu a žalovanou ako nájomcom bola uzavretá nájomná zmluva, ktorou žalobcovia
prenajali byt žalovanej, ktorá sa ako nájomca zaviazala platiť nájomné vo výške 330,- eur mesačne so
splatnosťou k 25. dňu v mesiaci. Žalovaná užívala byt od 01.11.2013 do 31.07.2015, pričom si svoju
povinnosť platiť nájomné neplnila riadne a včas. Žalovaná neuhradila nájomné v období od decembra

2013 do júla 2015 v celom rozsahu, s tým, že neuhradila nájomné za mesiace december 2013 vo výške
330,- eur, január 2014 vo výške 330,- eur, január 2015 vo výške 330,- eur, február 2015 vo výške 30,-
eur, marec 2015 vo výške 330,- eur, apríl 2015 vo výške 250,- eur, máj 2015 vo výške 330,- eur, jún
2015 vo výške 330,- eur a júl 2015 vo výške 180,- eur. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd žalovanú v
súlade s § 671 ods. 1 OZ zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne

(§ 512 ods. 2 OZ) sumu 2.440,- eur.

37. Pretože žalovaná nájomné nezaplatila včas, vzniklo žalobcom v 1. a 2. rade podľa § 697 OZ a § 4
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. právo na zaplatenie poplatku z omeškania z dlžného nájomného.
V zmysle citovaného nariadenia je poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za

každý deň omeškania. Podľa § 697 OZ však nárok na poplatok z omeškania vzniká až po tom, ako
nájomca nezaplatí nájomné do piatich dní po splatnosti. Nájomné bolo v danom prípade splatné do
25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, preto žalobcom vznikol nárok na poplatok z omeškania až
uplynutím piatich dní po splatnosti toho-ktorého nájomného. S poukazom na uvedené vznikol žalobcom
nárok na poplatok z omeškania v prípade neuhradeného nájomného za mesiac december 2013 dňa

31.12.2013, v prípade neuhradeného nájomného za mesiac január 2014 dňa 31.01.2014, v prípade
neuhradeného nájomného za mesiac január 2015 dňa 31.01.2015, v prípade neuhradeného nájomného
za mesiac február 2015 dňa 03.03.2015, v prípade neuhradeného nájomného za mesiac marec 2015
dňa 31.03.2015, v prípade neuhradeného nájomného za mesiac apríl 2015 dňa 01.05.2015, v prípade
neuhradeného nájomného za mesiac máj 2015 dňa 31.05.2015, v prípade neuhradeného nájomného

za mesiac jún 2015 dňa 01.07.2015, v prípade neuhradeného nájomného za mesiac júl 2015 dňa
31.07.2015. Od uvedených dátumov potom súd žalobcom poplatok z omeškania z uplatnených súm
nájomného priznal a vo zvyšnej časti poplatku z omeškania súd žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol.

38. Pokiaľ ide o sumu 151,95 eura bez príslušenstva, uplatnenú voči žalovanej oboma žalobcami, v

konaní nebolo tiež sporným (žalovaná skutkové tvrdenie nepoprela - § 151 ods. 1 CSP), že žalobcovia
v 1. a 2. rade za žalovanú uhradili nedoplatok za služby v sume 151,95 eura. Nakoľko žalobcovia plnili
za žalovanú, čo podľa práva mala plniť sama, čím sa žalovaná bezdôvodne obohatila (§ 454 OZ), súd ju
v zmysle § 451 ods. 1 OZ zaviazal vo výroku I. rozsudku povinnosťou zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne (§ 512 ods. 2 OZ) sumu 151,95 eura.

39. Žalobca v 1. rade si v konaní ďalej uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 220,- eur,
pozostávajúcej zo sumy pôžičky vo výške 70,- eur na zakúpenie kolkov a sumy pôžičky vo výške 150,-
eur na úhradu poistného. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu v 1. rade nepoprela, a preto sa stalinespornými (§ 151 ods. 1 CSP). V konaní sa tak stalo nesporným, že žalobca v 1. rade ako veriteľ a
žalovaná ako dlžník uzavreli zmluvy o pôžičke, ktorými žalobca v 1. rade ako veriteľ požičal žalovanej
ako dlžníkovi peniaze vo výške 70,- eur a vo výške 150,- eur. Nakoľko žalovaná ako dlžník nesplnila

svoju povinnosť zo zmlúv o pôžičke, a síce vrátiť žalobcovi v 1. rade ako veriteľovi peniaze v celkovej
výške 220,- eur, súd ju v zmysle § 657 OZ zaviazal vo výroku III. rozsudku povinnosťou zaplatiť žalobcovi
v 1. rade sumu 220,- eur.

40. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom pracovníčok M. ktoré dokazovanie navrhli žalobcovia,

nakoľko mal skutkový stav za dostatočne preukázaný a uvedené dokazovanie by bolo nadbytočné a
nehospodárne.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. a III. rozsudku
a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.591,95 eura (2.440,- eur + 151,95 eura) spolu s priznaným
poplatkom z omeškania obom žalobcom spoločne a nerozdielne a na zaplatenie sumy 220,- eur (70,-

eur + 150,- eur) žalobcovi v 1. rade, pričom vo zvyšnej časti poplatku z omeškania žalobu vo výroku
II. rozsudku zamietol.

42. Súd žalovanej určil na splnenie povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom v súlade s § 232 ods. 3
CSP lehotu 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd neumožnil žalovanej splácanie istiny s príslušenstvom

v splátkach, nakoľko žalovaná o to ani nežiadala a zároveň by mohla dlh splácať iba v splátkach vo
výške 10,- eur (viď rub č.l. 97), pri ktorej výške splátky by bol dlh uhradený v neprimerane dlhšej lehote
ako v súdnej praxi ustálenej dobe 3 rokov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň nebolo dôvodné umožniť
žalovanej splatenie dlhu v dlhšej lehote ako 3 dni, nakoľko žalovaná na pojednávaní dňa 22.03.2018
výslovne uviedla, že nič nezaplatí (rub č.l. 84).

43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu istiny úspešní, čo v konečnom
dôsledku znamená nárok žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. Pri
zamietnutí žaloby v časti poplatku z omeškania súd na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri
určení výšky úspechu žalobcov, nakoľko príslušenstvo nebolo samostatným predmetom konania. Súd

pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoPr/2/2016-361 zo dňa
27.06.2016, v ktorom odvolací súd uviedol, že „súd prvej inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri
posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia
súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania tvorili samostatný
predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu v konaní nie je

dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“

48. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré
by žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nemal priznať. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania v sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, v zmysle ktorej súd

prizná úspešnej strane náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Iba v prípade existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa nemusí súd v zmysle § 257 CSP výnimočne náhradu trov konania celkom
alebo sčasti priznať.49. Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, pričom podľa
dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa
má vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne,

keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súd
má za to, že zo strany žalovanej neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa,
žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalovanej, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného
ustanovenia. Samotná skutočnosť, že žalovaná je nemajetná a nemá finančné prostriedky na uhradenie
dlhu žalobcom, takýmto dôvodom sama o sebe nie je. Nemožno tiež neprihliadnuť na skutočnosť,

že žalovaná nebola ochotná k uzavretiu zmieru a výslovne sa vyjadrila, že dlžné sumy nezaplatí. S
prihliadnutím na postoj žalovanej strany v konaní, ako aj na ostatné uvedené, t.j. absenciu výnimočných
okolností, súd nevidel dôvod na aplikáciu § 257 CSP.

50. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 31.07.2008, sp.zn. IV. ÚS 147/08,
v ktorom tento uvádza, že „nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP (pozn. súdu: teraz §

257 CSP) nemožno, podľa názoru ústavného súdu, odôvodniť iba všeobecným záverom o charaktere
dlhotrvajúco prejednávanej právnej veci, záujmom na nezhoršovaní vzájomných susedských vzťahov
účastníkov a poukazom na sociálnu situáciu žalovaných, ktorým bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov.“ Obdobne uviedol Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 1 M Obdo
V/19/2008, a síce, že „samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od súdneho

poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 150 OSP.“ Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa
18.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011, dôvodil, že „ustanovenie § 150 ods. 1 OSP neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé,
aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy,
získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten,

kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadomnaexistenciuokolnostísúvisiacichsostavompredzačatímsporu,sosprávanímsaúčastníkov
v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod..“

51. O výške náhrady trov konania žalobcov v 1. a 2. rade bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).