Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202494
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:1016202494.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXX, XXX XX L., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, 974 05 Banská
Bystrica - Kráľová, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Hrčka - Sabó s.r.o. so sídlom Obchodná
187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433 842, v zastúpení konajúceho konateľa advokáta JUDr. Jozefa
Sabóa, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova
1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-3-28/16-2016 zo
dňa 04.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 31.07.2016, adresovanou Generálnemu riaditeľstvu zboru väzenskej a
justičnej stráže, žiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov o
poskytnutie informácie: „... o kópiu rozhodnutia (opatrenia) ÚVTOS Leopoldov o možnosti odsúdených

umiestnených na OBR navštevovať posilňovňu; rozhodnutia (opatrenia) pedagóga ÚVTOS Leopoldov,
ktorým mi bolo umožnené v dňoch utorok, štvrtok a sobota navštevovať posilňovňu; a rozhodnutia
(opatrenia) pedagóga ÚVTOS Leopoldov, ktorým mi bolo dňa 18.03.2016 zakázané navštevovať
posilňovňu, viď odôvodnenie nižšie.“. Vo svojej žiadosti ďalej uvádzal: „Zhruba od septembra, októbra
2015 mi bolo umožnené navštevovať posilňovňu, toto mi bolo zakázané pedagógom ÚVTOS Leopoldov
dňa 18.03.2016. Do dnešného dňa nemám vedomosť o žiadnom správnom akte, ktorým mi bolo toto
právo odňaté...“.

2. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov (ďalej aj „ústav“, príp.
„povinná osoba“) rozhodnutím č. ÚVTOSaÚVV-INF-71/11-2016 zo dňa 17.08.2016 nevyhovel podľa §
3 ods. 1, § 15 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
žiadosti žalobcu o poskytnutie vyššie uvedenej informácie z dôvodu neexistencie požadovaných a
žalobcom špecifikovaných informácií. Vo vzťahu k namietanému povoleniu, resp. nepovoleniu cvičenia

v telocvični odsúdeným povinná osoba v administratívnom rozhodnutí prvého stupňa uviedla, že
povolenieresp.nepovoleniecvičeniavtelocvičniodsúdenýmsarealizujevrámcistanovenéhoprogramu
zaobchádzania, ktorý pripravuje pre každého odsúdeného pedagóg, pričom o programe zaobchádzania
pedagóg nevydáva žiadne rozhodnutie podľa správneho poriadku. Povinná osoba v rozhodnutí prvéhostupňa zároveň žalobcu informovala o tom, že s prehodnotením programu zaobchádzania príslušným
pedagógom bol žalobca oboznámený dňa 18.03.2016, pričom kópia programu zaobchádzania spolu
s prehodnotením bola žalobcovi zaslaná listom ústavu č. ÚVTOSaÚVV-29-6/11-2016, ktorý mu bol

doručený dňa 18.04.2016.

3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-3-28/16-2016 zo dňa 04.10.2016 postupom
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 24.08.2016 a rozhodnutie Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. ÚVTOSaÚVV-INF-71/11-2016 zo dňa
17.08.2016 o nevyhovení sprístupnenia informácií požadovaných žalobcom potvrdil. Žalobca v odvolaní
proti rozhodnutiu povinnej osoby namietal, že mu povinná osoba odmietla poskytnúť požadované
informácie s tým, že požadované rozhodnutia (opatrenia) vydané neboli a povolenie resp. nepovolenie
cvičenia v telocvični odsúdeným sa realizuje v rámci stanoveného programu zaobchádzania. V tejto
súvislosti žalobca v odvolaní napádal, že povinná osoba ako správny orgán nemôže rozhodovať o

právach a povinnostiach fyzických osôb svojvoľne.

4. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, obsahu
administratívneho spisu a po preskúmaní postupu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia prvého
stupňa dospel k záveru, že povinná osoba pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií

postupovala zákonným spôsobom. S poukazom na § 15 a § 16 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone
trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o výkone trestu“) a s poukazom na ustanovenia § 23 až § 26 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v
znení neskorších predpisov (ďalej len „poriadok výkonu trestu“) sa stotožnil s právnym posúdením veci

povinnou osobou a ďalším dôvodením uzavrel, že vypracovanie programu zaobchádzania hodnotenie
plnenia programu zaobchádzania, vypracovanie zmien programu zaobchádzania alebo vypracovanie
nového programu zaobchádzania neboli a ani nemali byť v zmysle uvádzaných citácií zákona o výkone
trestu a v zmysle poriadku výkonu trestu vybavované v rámci konania, ktorého výsledkom malo byť
vydanie rozhodnutia.

II. Žaloba a jej dôvody

5. Žalobou zo dňa 03.11.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.11.2016 a postúpenou

tunajšiemu správnemu súdu dňa 09.05.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. GR ZVJS-3-28/16-2016 zo dňa 04.10.2016 a navrhol, aby správny súd vydal rozsudok,
ktorým zruší administratívne rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátil na ďalšie konanie, s uložením
povinnostipovinnejosobe,poskytnúťžalobcovipožadovanéinformácie.Zároveňpožiadalooslobodenie
od súdnych poplatkov a o nariadenie pojednávania na prejednanie veci.

6. Žalobca k dôvodom žaloby uviedol, že mu bolo v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave
na výkon väzby Leopoldov zakázané navštevovať posilňovňu. Žiadosťou zo dňa 15.06.2016 požiadal
o kópie rozhodnutia (opatrenia), ktorým mu bolo zakázané navštevovať posilňovňu. Uviedol, že ústav
predmetnú žiadosť ignoroval, a preto podal dňa 31.07.2016 rovnakú žiadosť na generálne riaditeľstvo.

Namietal spôsob zaobchádzania s jeho osobou, porušenie jeho ústavného práva na informácie a na
inú právnu ochranu, určenie programu zaobchádzania, neumožnenie navštevovania posilňovne a s tým
súvisiaci postup pedagóga ústavu. Zároveň žalobca namietal, že o časti jeho žiadosti rozhodnuté vôbec
nebolo (kópia rozhodnutia (opatrenia) vedúceho výkonu trestu, resp. iného príslušníka zboru o možnosti
odsúdených na oddiele s bezpečnostným režimom navštevovať posilňovňu), a pod. a rovnako žalobcovi

zo strany pedagóga nebolo žalobcovi poskytnuté vysvetlenie, prečo mu bolo zrušené právo návštevy
posilňovne. Keďže podľa žalobcu takto rozhodol pedagóg zjavne svojvoľne, až spôsobom zakladajúcim
znaky trestného činu, resp. disciplinárneho previnenia, žalobca sa celkom legitímne domáhal tejto
informácie v písomnej podobe.

7. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že generálne riaditeľstvo sa vo svojom rozhodnutí
nevysporiadalo s jeho argumentom: „Na rozhodujúci argument odvolania žalobcu, teda, že v programe
zaobchádzania nemal stanovené umožnenie navštevovania posilňovne, a ani nedošlo pri jeho
prehodnotení k vypusteniu tejto aktivity, GR ZVJS vôbec nereagovalo.“ V bode 24 žaloby uviedol,že : „ Vo svetle uvedených skutočností je napadnuté rozhodnutie vyložene zmätočné a objektívne
nepreskúmateľné - inak povedané, poukaz na program zaobchádzania sa celkom míňa s obsahom
žiadosti žalobcu o informácie a s obsahom odvolania voči rozhodnutiu povinnej osoby.“ S poukazom

na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v rozsudku aj „najvyšší súd“) a Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej v rozsudku aj „ústavný súd“) dôvodil, že rozhodnutie správneho orgánu
musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Pokračoval uvedením
právneho záveru súdnych autorít, že nevysporiadaním sa s argumentáciou významnou pre rozhodnutie
správny orgán zaťažil rozhodnutie nepreskúmateľnosťou.

8. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina č. KaZA/22009/2018, ČRZ: 113792/2050 zo
dňa 17.08.2018, právoplatným dňa 20.08.2018, bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej
pomoci v tomto konaní a bol mu určený advokát JUDr. Jozef Sabó, Advokátska kancelária Hrčka - Sabó
s.r.o. so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433 842. Právny zástupca žalobcu na výzvu
správneho súdu doložil do súdneho spisu plnomocenstvo, ktoré mu udelil žalobca dňa 27.09.2018 na

jeho zastupovanie v tomto konaní.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi právo na

náhradu trov konania nepriznať.
10. S poukazom na ustanovenia § 1 a § 2 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej
a justičnej stráže v znení neskorších predpisov žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie
žalobcom označeného žalovaného - Zbor väzenskej a justičnej stráže, pretože zbor nemá vlastnú
právnu subjektivitu, je to ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý organizačne tvoria generálne riaditeľstvo

a ústavy, ktoré sú samostatnými rozpočtovými organizáciami štátu a majú postavenie právnickej osoby
s vlastnou právnou subjektivitou. Generálne riaditeľstvo a ústavy sú zriadené na základe zriaďovacích
listín Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako rozpočtové organizácie, ktoré sú zapísané v
Registri organizácií vedených Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa zákona č. 540/2001 Z.
z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, pričom ich základným poslaním je zabezpečovať

plnenie úloh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti štátnej správy väzenstva. Ďalej
žalovaný uviedol, že zbor ako taký nie je právnickou osobou, nemôže mať vlastnú právnu subjektivitu
(spôsobilosť mať práva a povinnosti), z čoho vyplýva, že nemá procesnú subjektivitu účastníka v konaní
podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) a nie je ani orgánom verejnej správy podľa § 4 SSP. V rámci zboru sú spôsobilé

mať práva a povinnosti len generálne riaditeľstvo a ústavy ako právnické osoby s vlastnou právnou
subjektivitou (rozpočtové organizácie).
11. Vo vzťahu k žalobným bodom žalovaný zopakoval priebeh preskúmavaného konania a dôvody
napádaných rozhodnutí. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií a na
súvisiace právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo

190/2008 zo dňa 27.05.2009 a z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 96/2010
zo dňa 09.03.2010 žalovaný uviedol, že povinná osoba nemala povinnosť na základe žiadosti žalobcu
vytvoriť požadované informácie, ktoré v čase podania žiadosti nemala k dispozícii, keďže žalobcom
požadované rozhodnutia alebo opatrenia o nepovolení cvičenia v telocvični odsúdeným alebo o zmene
určenia plánu zaobchádzania príslušný pedagóg ústavu na výkon trestu odňatia slobody nevydáva.

12. K námietke žalobcu napádajúcej porušenie jeho ústavného práva na informácie žalovaný uviedol,
že povinná osoba, ako aj žalovaný sa v dostatočnom rozsahu zaoberali žiadosťou žalobcu a
spôsobom jej vybavenia. Informácie, ktoré povinná osoba mala k dispozícií mu boli poskytnuté (program
zaobchádzania zo dňa 17.07.2015 a jeho aktualizáciu zo dňa 18.03.2017) a k informáciám, ktorými
povinná osoba nedisponuje bolo vydané rozhodnutie, z čoho vyplýva, že žalobcovo právo na informácie

porušené nebolo a jeho žiadosť a odvolanie boli vybavené zákonným spôsobom.
13. S poukazom na citácie zákona o výkone trestu odňatia slobody a poriadku výkonu trestu uvádzané
v preskúmavaných rozhodnutiach žalovaný dôvodil, že vypracovanie programu zaobchádzania,
hodnotenie plnenia programu zaobchádzania, vypracovanie zmien programu zaobchádzania, prípadne
vypracovanie nového programu zaobchádzania (ďalej len „program zaobchádzania“) je v kompetencií

ústavu, konkrétne pedagóga oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený a sú vykonávané v súlade
so zákonom o výkone trestu, v spojení s poriadkom výkonu trestu. Žalovaný zopakoval, že žiadaná
informácia „kópia rozhodnutia (opatrenia) UVTOS Leopoldov o možnosti odsúdených umiestnených
na OBR navštevovať posilňovňu; rozhodnutia (opatrenia) pedagóga UVTOS Leopoldov, ktorým mibolo umožnené v dňoch utorok, štvrtok a sobota navštevovať posilňovňu; a rozhodnutia (opatrenia)
pedagóga UVTOS Leopoldov, ktorým mi bolo dňa 18.03.2016 zakázané navštevovať posilňovňu“
ako správny akt prijatý v rámci formálneho procesu nebola vytvorená, neexistuje, a teda nie je v

dispozičnej sfére povinnej osoby. V tejto súvislosti žalovaný vyjadril názor, že na cvičenie v posilňovni
ako aktivitu v rámci programu zaobchádzania nevzniká žiadnemu odsúdenému právny nárok, t. j. toto
právo nie je vynútiteľné a nevydáva sa o tom žiadne rozhodnutie správneho orgánu. Zároveň žalovaný
dodal, že program zaobchádzania nie je rozhodnutím v konaní podľa ôsmej časti zákona o výkone
trestu, t. j. konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu (o disciplinárnej odmene, o disciplinárnom

previnení, o náhrade škody, o zvýšených a zavinených trovách, o zhabaní veci) a ani rozhodnutím podľa
všeobecného predpisu o správnom konaní (podľa správneho poriadku). Nejedná sa o „rozhodnutie“
vydané v konaní, ktoré by malo mať náležitosti podľa § 97i zákona o výkone trestu alebo podľa § 47
správneho poriadku a ktorého vydaniu má predchádzať postup podľa citovaných zákonov. Podľa názoru
žalobcu ide o kompetenciu pedagóga ústavu, danú mu zákonom o výkone trestu. Žalobca pri programe
zaobchádzania nevystupuje ako účastník konania a s programom zaobchádzania bol oboznámený

zákonným spôsobom a disponoval ním (bol mu doručený).
14. V súvislosti s osobou žalobcu žalovaný poukázal na to, že je umiestnený na výkon trestu odňatia
slobody do oddielu s bezpečnostným režimom, pričom podľa § 89 ods. 4 písm. b) poriadku výkonu
trestu sa odsúdený v oddiele s bezpečnostným režimom nepodieľa na určení programu zaobchádzania
a samospráva sa nezriaďuje. Odsúdenému zaradenému na oddiele s bezpečnostným režimom zákon

nestanovuje nárok na svojvoľné určenie programu zaobchádzania a taktiež odsúdenému zákon
nestanovuje nárok dávať príslušníkom ústavu pokyny, akým spôsobom treba vypracovať program
zaobchádzania, prípadne v akom rozsahu sa má predmetný program vypracovať. V zmysle vyššie
uvedených právnych predpisov je zostavenie programu zaobchádzania v právomoci konkrétneho
pedagóga ústavu.

15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

16.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,

18. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

19. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

20. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný

návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

21. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto
zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach

a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti.22. Podľa § 2 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnými osobami sú ďalej právnické
osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo
obcou podľa osobitného zákona.

23. Podľa § 2 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnými osobami sú ďalej aj
právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám každý má právo na prístup k

informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba podľa § 2 ods.
3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu
majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo
odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných

na základe uzatvorenej zmluvy.
26.
27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) tento zákon sa
vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon

neustanovuje inak.

28.Podľa§1ods.2správnehoporiadkusprávnymorgánomještátnyorgán,orgánúzemnejsamosprávy,
orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy.

29. Podľa § 407 ods. 1 Trestného poriadku (Druhý diel, Prvá hlava Štvrtej časti Trestného poriadku -
Vykonávacie konania, Výkon trestu odňatia slobody ) spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje
osobitný zákon.

30. Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu“) tento zákon ustanovuje spôsob
výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a
kontrolu nad výkonom trestu.

31. Podľa § 1a zákona o výkone trestu účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi
trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky
umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny
život.

32. Podľa § 4 ods. 1 zákona o výkone trestu počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa
obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu
alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve
na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a

tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na
nakladanie s vecami osobnej potreby.

33. Podľa § 11 ods. 1 zákona o výkone trestu zaobchádzanie s odsúdeným je súhrn aktivít,
ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona,

podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem,
pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s
odsúdeným sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia.

34. Podľa § 15 ods. 1 zákona o výkone trestu na splnenie účelu zaobchádzania podľa § 11 určený

pedagóg vypracuje pre odsúdeného program zaobchádzania.35. Podľa § 15 ods. 2 zákona o výkone trestu program zaobchádzania sa vypracúva pre každého
odsúdeného; ak ide o odsúdeného so zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov, vypracujú sa
krátkodobé ciele zaobchádzania.

36. Podľa § 15 ods. 3 zákona o výkone trestu program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na
rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a
povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

37. Podľa § 15 ods. 4 zákona o výkone trestu program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé,
komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných
vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.

38. Podľa § 97a ods. 1 zákona o výkone trestu ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci:
a) disciplinárnej odmeny,

b) disciplinárneho previnenia,
c) náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva (ďalej len „konanie
o náhrade škody“),
d) zvýšených trov výkonu trestu a zavinených trov výkonu trestu (ďalej len „konanie o zvýšených a
zavinených trovách“),

e) zhabania veci.

39. Podľa § 97a ods. 2 zákona o výkone trestu na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.

40. Podľa § 23 ods. 1 Poriadku výkonu trestu pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po
pobytevnástupnomoddiele,vypracujeprogramzaobchádzaniaaposkytneodsúdenémuponukuaktivít,
ktoré sa v ústave organizujú. Odsúdený môže pri zostavovaní programu zaobchádzania spolupracovať
tak, že sám navrhne aktivity, o ktoré má záujem. Na účely stanovenia programu zaobchádzania
odsúdenému a hodnotenia jeho plnenia je príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnený spracúvať

poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného, najmä vo vzťahu k plneniu povinností
stanovených v § 39 zákona.

41. Podľa § 23 ods. 2 Poriadku výkonu trestu pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch
mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom a

sociálnym pracovníkom. Ak súčasťou programu zaobchádzania je návrh na zmenu diferenciačnej
skupiny, komisia navrhne riaditeľovi ústavu umiestniť odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej
skupiny.

42. Podľa § 25 ods. 3 Poriadku výkonu trestu v oddiele s diferenciačnou skupinou „C” sa odsúdenému

určí základný program zaobchádzania, pričom
a) odsúdený sa nezúčastňuje na organizácii činnosti oddielu,
b) zaobchádzanie je zamerané najmä na dodržiavanie režimu, vytváranie pracovných návykov a
zručností,
c) ponuka aktivít vo voľnom čase je obmedzená a o účasti odsúdeného na nich rozhoduje pedagóg.

43. Podľa § 25 ods. 4 Poriadku výkonu trestu odsúdený oboznámenie sa s určeným programom
zaobchádzania potvrdí svojím podpisom.

44. Podľa § 89 ods. 4 písm. b), c), d) Poriadku výkonu trestu v oddiele s bezpečnostným režimom

b) odsúdený sa nepodieľa na určení programu zaobchádzania a samospráva sa nezriaďuje,
c) pri zaobchádzaní sa zdôrazňuje bezpečnostné hľadisko a režim,
d) zaobchádzanie je zamerané najmä na potláčanie negatívnych prejavov v správaní.

45. Podľa § 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov

Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na
úseku
a) výkonu väzby,
b) výkonu trestu odňatia slobody,c) ochrany objektov zboru, objektov detenčného ústavu a v ich blízkosti,

d) ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, objektoch prokuratúry a v ich blízkosti.

46. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. zbor v rámci svojej pôsobnosti Pôsobnosť zboru
a) zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody,
b) zabezpečuje ochranu objektov zboru a objektov detenčného ústavu,
c) zabezpečuje stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody

a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými,
d) zabezpečuje bezprostredné prenasledovanie obvinených na úteku z výkonu väzby, odsúdených na
úteku z výkonu trestu odňatia slobody alebo odsúdených, ktorí sa nedovolene vzdialili z otvoreného
oddelenia ústavu alebo nestráženého pracoviska mimo ústavu, alebo osôb umiestnených v detenčnom
ústave, ak sú na úteku z detenčného ústavu (ďalej len „osoba na úteku“),
e) zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,

f) zabezpečuje činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených a odsúdených,
g) zabezpečuje ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu a objektoch prokuratúry a nerušený
priebeh konania v nich,
h) zabezpečuje ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov zboru, objektov detenčného ústavu,
objektov súdu a objektov prokuratúry, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu výkonu väzby, účelu

výkonu trestu odňatia slobody, účelu výkonu detencie a nerušeného priebehu konania v objektoch súdu
a objektoch prokuratúry,
i) zabezpečuje v objekte súdu zadržanie obvineného a jeho dodanie do výkonu väzby a zadržanie
odsúdeného a jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody v súlade s osobitným predpisom,
j)vybavujesťažnostiobvinenýchaodsúdenýchpodľatohtozákonaasťažnostipodanépodľaosobitného

predpisu,
k) zabezpečuje a vykonáva na území Slovenskej republiky eskorty obvinených vo výkone väzby a
odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dodávanie osoby po výkone trestu odňatia slobody na
výkon ochranného liečenia do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, na výkon ochrannej výchovy
do výchovného zariadenia 3a) alebo na výkon detencie do detenčného ústavu (ďalej len „dodávanie

osoby“),
l) vykonáva program ochrany svedka počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa
osobitného predpisu,
m) zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov zboru, zamestnancov zboru, obvinených vo
výkone väzby, odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a iné osoby,

n) pôsobí vo vymedzenom rozsahu podľa osobitného predpisu 5) ako orgán činný v trestnom konaní,
o) odhaľuje trestné činy príslušníkov zboru a v objektoch zboru aj zamestnancov zboru, odhaľuje
trestné činy obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a zisťuje ich
páchateľov,
p) plní úlohy na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu,

q) spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, obcami, ozbrojenými silami, ozbrojenými
zbormi, inými právnickými osobami a fyzickými osobami,
r) spolupracuje s väzenskými správami iných štátov,
s) vedie evidencie a štatistiky potrebné na plnenie úloh zboru,
t) plní úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

47. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. zbor plní v rozsahu svojej pôsobnosti aj úlohy na úseku
prevencie.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

48. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívnych spisov
žalovaného a ústavu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v

medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), za splnenia
procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP, § 108 ods. 1 a 2 SSP a § 114 SSP) vec prejednal na
pojednávaní v neprítomnosti ospravedlneného právneho zástupcu žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním
veci v jeho neprítomnosti a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.49. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení vo veci
a s poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

24S/108/2017 zo dňa 20.12.2018, ktorým v obdobnej veci správny súd zamietol žalobu žalobcu T. T.,
navrhla žalobu zamietnuť.

50. Podstatu žalobnej argumentácie tvorí tvrdenie žalobcu o porušení jeho ústavného práva na prístup
k informáciám, ktoré mu mali byť podľa názoru žalobcu poskytnuté na jeho žiadosť ústavom na výkon

trestu odňatia slobody vo forme rozhodnutí alebo opatrení o zákaze pedagóga ústavu zo dňa 18.03.2016
navštevovať žalobcom posilňovňu, pričom do dňa spísania správnej žaloby žalobca nemal vedomosť o
žiadnom správnom akte, ktorým mu bolo toto právo odňaté.

51. Žalobné námietky smerujúce k nezákonnosti takéhoto postupu (nevyhotovenia písomných
rozhodnutí o zákaze navštevovať posilňovňu odsúdeným) nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k

preskúmavanému rozhodnutiu a konaniu, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. Predmetom súdneho
prieskumu na základe žalobcom podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je
len napadnuté rozhodnutie žalovaného a administratívne konanie, ktoré mu predchádzalo. Námietka
nezákonnosti, ktorá mala spočívať v tom, že ústav nevydal písomné rozhodnutie o zmene programu
zaobchádzania so žalobcom ako odsúdeným, resp. rozhodnutie alebo opatrenie o zákaze návštev

posilňovne žalobcom v určitých dňoch, nemala žiadny právny základ. Nemožno prisvedčiť požiadavke
žalobcu, aby mu bol doručený vydaný správny akt, ktorým mu bolo, ako sám uvádza, odňaté právo
využívania pobytu v posilňovni ústavu.

52. Ako už vyššie správny súd citoval, správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti

verejnejsprávysprávneorgányrozhodujúoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 1 ods. 1 správneho
poriadku). Podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej
samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických a právnických

osôb v oblasti verejnej správy. Žalovaný a ústavy (t. j. ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu
odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a
odsúdených) tvoria organizačné súčasti Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý bol zriadený zákonom
č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorý plní podľa
§ 1 citovaného zákona úlohy na úseku a) výkonu väzby, b) výkonu trestu odňatia slobody, c) ochrany

objektov zboru detenčného ústavu a v ich blízkosti, d) ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v
objektoch súdu, v objektoch prokuratúry a v ich blízkosti. Z dikcie určenia právomoci a pôsobnosti Zboru
väzenskej a justičnej stráže podľa § 1, § 2, § 3 a § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona č. 4/2001 Z. z. vyplýva,
že Zbor väzenskej a justičnej stráže a jeho orgány sú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
zriadené štátne organizácie, ktoré nie sú správnym orgánom v zmysle vymedzenia správneho orgánu

podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku s výnimkou, kedy im zákon zveril pôsobnosť plniť úlohy štátnej
správy. Výkon trestu odňatia slobody a ani jeho zabezpečovanie zo strany ústavu nie je administratívnym
konaním a rozhodovanie žalovaného v rámci zabezpečovania výkonu trestu odňatia slobody a iných
činností uvedených v § 4 ods. 1, písm. a) až p) zákona č. 4/2001 Z. z. nie je rozhodovaním správneho
orgánuoprávachaprávomchránenýchzáujmochfyzickýchaprávnickýchosôbvoblastiverejnejsprávy.

Ústav pri plnení úloh zverených mu do pôsobnosti v § 4 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. je viazaný zákonom
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Pri plnení týchto úloh nemá postavenie správneho
orgánu, ktorému je zverené rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch fyzických a
právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale má postavenie ozbrojeného bezpečnostného zboru, ktorý
bol zriadený zákonom č. 4/2001 Z. z. a ktorému bol týmto zákonom zverená pôsobnosť zabezpečovať,

okrem iného výkon trestu odňatia slobody a ostatné činnosti vo vzťahu k odsúdeným uvedené v § 4
ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. V súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody ústavy vykonávajú svoju
činnosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktorým je najmä zákon č. 475/2005 Z. z., pričom
ústav vykonáva len tie konania, ktoré sú vymedzené v § 97a zákona č. 475/2005 Z. z. Ide o osobitné
konania upravené v ôsmej časti zákona o výkone trestu odňatia slobody (pozri aj rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/108/2017 zo dňa 20.12.2018).

53. Pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku žalobcu na vydanie individuálneho správneho
aktu o zákaze alebo povolení návštev posilňovne odsúdeným je potrebné predovšetkým vychádzať zfaktu, že žalobca bol v ústave na výkon trestu odňatia slobody umiestený na základe právoplatného a
vykonateľného rozsudku vydaného príslušným všeobecným súdom v trestnej veci žalobcu, na základe
ktorého žalobca podlieha vykonávaciemu konaniu podľa Štvrtej časti Trestného poriadku. Trestný

poriadok spôsob výkonu trestu odňatia slobody zveruje osobitnému zákonu, pričom vo vzťahu k
odsúdeným pri zabezpečovaní naplnenia účelu výkonu trestu odňatia slobody prostredníctvom Zboru
väzenskej a justičnej stráže nejde o výkon verejnej správy.

54. Zákon o výkone trestu odňatia slobody určuje odsúdeným povinnosť podrobiť sa obmedzeniam

základných práva slobôd, ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Medzi takéto obmedzenia
odsúdených patrí aj obmedzenie slobodného pohybu a pobytu, pričom ich účelom, okrem iného, je
rozvoj pozitívnych osobnostných rezerv pre resocializáciu odsúdených a rovnako zabezpečiť, aby viedli
riadny život, aby sa u nich dosiahla podpora a rozvoj zmyslu pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov
a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úcta k iným a sebaúcta. Naplnenie účelu
výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným sa zabezpečuje predovšetkým prostredníctvom programu

zaobchádzania vypracúvaného pedagógom, pričom odsúdený nemá právny nárok na zaradenie a výkon
ním preferovaných aktivít tvoriacich zaobchádzanie s odsúdeným, pretože tieto sú determinované,
s prihliadnutím na osobu odsúdeného, potrebou jeho resocializácie a úrovňou napĺňania účelu
výkonu trestu odňatia slobody, s ohľadom na správanie odsúdeného. Táto činnosť, resp. program
zaobchádzania ako výsledok zasahujúci do sféry odsúdeného pri výkone trestu odňatia slobody nie

je výsledkom správneho (administratívneho) konania a nemá povahu individuálneho správneho aktu
vydaného štátnym orgánom, obcou, vyšším územným celkom, ani fyzickou osobou alebo právnickou
osobou v oblasti verejnej správy a taktiež nie je ani výsledkom plnenia úloh Zborom väzenskej a justičnej
stráže podľa § 4 ods. 1 písm. t) zákona č. 4/2001 Z. z., ako orgánu štátnej správy a iných úloh zverených
mu uvedeným zákonom alebo iným osobitným predpisom. V tomto ohľade teda Zbor väzenskej a

justičnej stráže a jeho organizačné zložky pri vypracúvaní programu zaobchádzania s odsúdeným podľa
§ 11, § 15 zákona o výkone trestu odňatia slobody a podľa § 23 až § 25 Poriadku výkonu trestu nie
sú povinnými osobami v zmysle § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým zákon
zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti
verejnej správy. Rovnako nejde ani o konanie vo veciach podľa § 97a ods. 1 zákona o výkone trestu

odňatia slobody, na ktoré sú príslušné ústav alebo generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej
stráže.

55. Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany svojho práva na informácie. Zákon o slobodnom
prístupe k informáciám stanovil podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa jeho § 3 ods. 1 každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k
dispozícii. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na informácie existencia požadovanej informácie
a dispozícia informácie vo sfére povinnej osoby je podstatnou skutočnosťou. Vzhľadom na uvedené
možno konštatovať, že skutočnosť, že povinná osoba požadovanú informáciu nemá k dispozícii,
žalovaný správne právne posúdil tak, že takú informáciu, ktorú nemá k dispozícii, nie je povinný

poskytnúť, pretože nejde o informáciu podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
O neexistencii žalobcom požadovaných informácií vo forme písomného rozhodnutia alebo opatrenia
nebolo sporu, o čom svedčia aj vyjadrenia žalobcu, že nemá o vydaní požadovaných písomností
vedomosť.

56. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
vyplýva, že sa ústav a žalovaný v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám náležite zaoberali
žiadosťou žalobcu a vyčerpávajúcim, presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom v napadnutých
rozhodnutiach vysvetlili žalobcovi dôvody neposkytnutia požadovaných informácií. Zároveň v rozhodnutí

prvého stupňa bolo dané žalobcovi na vedomie, že s požadovaným programom zaobchádzania
vypracovaným príslušným pedagógom bol žalobca oboznámený dňa 18.03.2016, ktorý mu bol aj
listom ústavu č. ÚVTOSaÚVV-29-6/11-2016 dňa 18.04.2016 doručený. Z uvedených dôvodov námietku
napádajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutí správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

57. Pokiaľ ide o požiadavku sprístupnenia, resp. poskytnutia rozhodnutia (opatrenia) pedagóga alebo
iného príslušného orgánu o povolení a o zákaze návštev posilňovne žalobcom, táto v zmysle §
3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemohla byť sprístupnená, pretože povinnáosoba takýmito rozhodnutiami nedisponuje z dôvodu ich neexistencie. Ako už vyššie správny súd
uviedol, o povolení, resp. nepovolení cvičenia v posilňovni odsúdeným pedagóg ústavu nevydáva
rozhodnutie v zmysle správneho poriadku, tieto činnosti sa odsúdenými realizujú v rámci stanoveného

programu zaobchádzania, na ktorého tvorbe sa odsúdení zaradení do oddielu s bezpečnostným
režimom nepodieľajú a na jednotlivé aktivity v rámci tohto programu odsúdení nemajú zákonný nárok.

58. Vytváranie programu zaobchádzania nie je výsledkom administratívneho procesu a správneho

konania, ktorého by mala byť osoba vykonávajúca trest odňatia slobody účastníkom, a ktorého
výsledkom je formalizovaná podoba rozhodnutia. Rovnako to platí aj pre vydávanie operatívnych
príkazov a zákazov adresovaným jednotlivým odsúdeným oprávnenými osobami podľa zákona o výkone
trestu odňatia slobody za účelom naplnenia cieľov programu zaobchádzania a v konečnom dôsledku aj
samotného výkonu trestu odňatia slobody.

59. V nastolenej požiadavke žalobcu na poskytnutie neexistujúcich rozhodnutí (opatrení) ohľadom
povolenia a zákazu cvičenia v posilňovni je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie zákonnej úpravy
výkonutrestuodňatiaslobodyajehoúčelusledovanéhospoločnosťouprostredníctvomnoriemtrestného
práva (Trestný zákon, Trestný poriadok), zákona o výkone trestu odňatia slobody ako i prostredníctvom

vykonávacej vyhlášky vydávajúcej Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.

60. Povolenie alebo zákaz cvičenia v posilňovni nie je typickým individuálnym správnym aktom vydaným
v rámci správneho alebo obdobného administratívneho konania a ako taký taktiež nepodlieha revízii

v rámci riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní, ani preskúmaniu
súdom. Je to rozhodnutie zákonom zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva z
prostriedkov napĺňania účelu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a nápravy odsúdeného.

61. Už z podstaty ukladania trestov podľa Trestného zákona a spôsobe ich výkonu podľa Trestného
poriadku a ďalších vyššie uvedených právnych predpisov vyplýva, že ide o ujmu na osobnej slobode,
majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov trestania, má vytvoriť
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživot.Obmedzenianaprávachodsúdenýchvrámci
aktivít programu zaobchádzania sú súčasťou bezprostredných neformálnych výchovných prostriedkov,

o ktorých sa nevedie správne konanie.

62. Ohľadom namietaného nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného správny súd uvádza, že táto
vyplýva z ustanovenia § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý

rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak
osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie. Hoci žalobca v žalobe označil za žalovaného Zbor väzenskej a justičnej
stráže, správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ani tvrdením žalobcu o určení
pasívnej legitimácie žalovaného, a preto per analogiam podľa § 180 ods. 1 vety prvej SSP za žalobcu

určil ako žalovaného Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ako orgán, ktorý rozhodol
o riadnom opravnom prostriedku v administratívnom konaní a vydal žalobou napadnuté a v súdnom
konaní preskúmavané rozhodnutie ako nositeľ konkrétnych právomocí a administratívnej subjektivity.

63. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti

napadnutých rozhodnutí oboch stupňov, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil žiadne
porušenie zákona, ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorého by bolo možné
vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy

konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania
vznikli.65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).