Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 3, 2018

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9Cpr/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917204088
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5917204088.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: U. I., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX/XXA, XXX XX H. - S., právne zastúpeného JUDr. Martinom
Olosom, advokátom so sídlom kancelárie, Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 XX8,
proti žalovanému: Mobis Slovakia s.r.o., so sídlom MOBIS ulica 1, 013 02 Gbeľany, okres H., IČO: 35 876
557, právne zastúpeného JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Predmestská
č. 8537/2B, XXX 01 H., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca povinný
zaplatiť vo výške, ktorá bude určená samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi
listom zo dňa 11.04.2017 označeným ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“
je neplatné, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.208,68 eur
mesačne za obdobie od 13.04.2017 až do vyhlásenia rozsudku a súčasne, aby mu uložil povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke
žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako so zamestnávateľom uzatvoril dňa 20.09.2010
pracovnú zmluvu a pre žalovaného vykonával prácu a pracovnú funkciu „robotník“. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú, keď žalobca pracoval nepretržite na pozícii obsluha vstrekovacích lisov
na oddelení Injection. Na uvedenej pozícii pracoval od svojho nástupu v roku 2010 až po pracovný
úraz, ktorý sa mu stal 26.01.2016 (so 100 % zodpovednosťou zamestnávateľa za registrovaný pracovný
úraz). Dňa 15.01.2017 žalobca ukončil dlhodobú PN v dôsledku pracovného úrazu spočívajúceho v

podvrtnutí ľavého kolena a následnej operácie dolnej končatiny. Po takmer ročnej PN nastúpil do
zamestnania dňa 16.01.2017 a v ten istý deň absolvoval mimoriadnu lekársku prehliadku u lekára
PZS (MUDr. A.), pričom lekár stanovil jeho pracovné obmedzenia v súvislosti s pracovnou pozíciou,
ktorú dovtedy vykonával, a to vylúčenie práce so záťažou dolných končatín - práca v drepe, podrepe,
kľaku, opakované flexie (ohýbanie) kolien, opakované nastupovanie/vystupovanie z auta, úkony tela s
prenesením váhy na jednu končatinu a pod., vylúčenie práce dlhodobo v stoji a dlhodobo v sede, keď
za vhodnú pozíciu pri práci bola stanovená pozícia so striedaním sed - stoj a vylúčenie práce s ťažkými

bremenami, t.j. nad 5 kg. Zo záveru mimoriadnej lekárskej prehliadky vyplynulo, že práca operátora
na pracovisku Injection je pre žalobcu nevhodná a podľa odborného vyjadrenia zo dňa 18.01.2017
bol žalobca uznaný ako zdravotne nespôsobilý na doterajšiu prácu na pozícii obsluha vstrekovacích
lisov na pracovisku Injection. Predmetný lekársky posudok žalobca odovzdal zamestnávateľovi, keďzamestnávateľ mu poskytol čerpanie dovolenky. Dňa 31.01.2017 žalobca absolvoval operáciu ľavého
kolena počas dovolenky, avšak napriek tomu bol od 30.01.2017 žalovaným dočasne preradený na
inú prácu na oddelenie Parts Quality, s čím nesúhlasil najmä zo zdravotných dôvodov, pričom svoj

nesúhlas vyjadril priamo v zázname o preradení na inú prácu. Poukázal na pochybnosti o tom, či
odborné vyjadrenie zo dňa 14.02.2017 z formálnej stránky spĺňa náležitosti lekárskeho posudku.
Následne potom, ako mu dňa 03.02.2017 žalovaný doručil vyjadrenie k jeho zdravotnému stavu od
praktického lekára, žalobca dňa 06.02.2017 nastúpil do zamestnania a žalovaný ho opätovne poslal
na mimoriadnu lekársku prehliadku u lekárky pracovnej zdravotnej služby MUDr. A. (ďalej len „PZS“),

kde lekár potvrdil obmedzenia ohľadom výkonu práce v súvislosti s doterajšou pracovnou pozíciou
a následne mu ponúkol čerpanie dovolenky. Dňa 13.02.2017 nastúpil do zamestnania, keď vedúci
p. T. (manažér oddelenia Part Shop-injeciton) mu povedal, aby si sadol na oddychovú zónu a čakal
na vyjadrenie z officu. Okolo obeda mu zamestnávateľ doručil záznam o preradení zamestnanca na
inú prácu a po jeho preštudovaní preradenie odmietol s odôvodnením, že na zázname bol uvedený
spätne dátum 30.01.2017 a nebolo dané ani vyjadrenie pracovnej zdravotnej služby k ponúkanej pozícii,

či vyhovuje jeho zdravotnému stavu, keď nebola vykonaná vstupná prehliadka na ponúkanú pozíciu.
Dňa 14.02.2017 ho opätovne žalovaný nechal sedieť v oddychovej zóne, a cez zmenu prišiel za
žalobcom p. T., t.j. manažér oddelenia Part Shop-Injection s tým, že bol preradený na oddelenie Parts
Quality, a to napriek nesúhlasu zo strany žalobcu. Následne dňa 15.02.2017 žalobca ráno nastúpil
do zamestnania, kde mu vedúci oddelenia Parts Quality (t.j. p. Rzeszoto) povedal, aby začal robiť,

na čo žalobca reagoval tým, že žalovaný porušuje Zákonník práce (ďalej len „ZP“). Menovaný potom
žalobcu poslal sadnúť si do oddychovej zóny CKD skladu a poobede mu doručil odborné vyjadrenie k
zaradeniuzamestnanca,keďžalobcanáslednevyjadrilnesúhlassodôvodnením,žeaniponúkanápráca
nevyhovuje jeho zdravotnému stavu, a že pracovník PZS Pro Benefit s.r.o. (MUDr. Soňa Cisáriková)
bola nepravdivo informovaná o faktických pracovných postupoch a úlohách zamestnanca na ponúkanej

pozícii. Následne mu zamestnávateľ opätovne poskytol dovolenku. Dňa 21.02.2017 podal žalobca
žalovanému žiadosť o pracovné voľno po dobu, kým sa situácia okolo jeho práce nevyrieši, keď žalovaný
túto žiadosť zamietol. Reakcia žalovaného bola taká, že ešte v ten deň žalobcovi doručil záznam o
vykonaní pohovoru o porušení pracovnej disciplíny, na ktorý žalobca reagoval tým, že nesúhlasí s
preradením a práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu. Následne žalobca dňa 21.02.2017 podal

podnet na vykonanie inšpekcie práce, a dňa 22.02.2017 doručil žalovanému vyjadrenie zamestnanca
ohľadne preradenia na inú prácu. Následne dňa 28.02.2017 požiadal žalovaného o nahliadnutie do
osobného spisu zamestnanca z dôvodu, že si chcel overiť skutočnosti ohľadne porušovania ZP a
pracovného poriadku súvisiaceho so školením BOZP a lekárskym potvrdením na výkon nočnej práce,
pričom zistil, že žalovaný porušuje ako zamestnávateľ ZP, a to § 98 ods. 3 písm. b) ZP a zákon č.

124/2006 Z.z. Následne dňa 20.03.2017 pre nečinnosť HR manažéra M. N. podal žiadosť o stretnutie
s prezidentom spoločnosti Mobis Slovakia s.r.o. ako štatutárom a dňa 23.03.2017 sa rozhodol, že
prezidenta spoločnosti osloví sám, keďže p. N. sa mal vyjadriť, že prezident nemá čas na stretnutie. Ako
však išiel žalobca k prezidentovi, zastavil ho p. N., nech to nerobí a ponúkol mu do vyriešenia situácie
platené voľno z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Žalobca v žalobe súčasne poukázal na to,

že žalovaný po jeho návrate z PN v januári 2017 nevedel, čo má s ním ako zamestnancom s pracovnými
obmedzeniami po utrpenom pracovnom úraze robiť a nechcel mu dať výpoveď (nakoľko by musel
platiť 10 -mesačné odstupné) a vyhľadával mu rôznu prácu mimo pracovnej zmluvy tzv. špekuloval,
posielal ho na dovolenku, pričom mu častokrát dával pokyny (ústne, telefonicky cez SMS), aby do
práce v ten-ktorý deň nechodil a čakal na vyriešenie celej situácie, nakoľko žalobca podal podnet na

Inšpektorát práce Žilina (ďalej len „IP“), ktorý vykonával šetrenie u žalovaného a žalovaný dokonca e-
mailom zo dňa 24.03.2017 uznal, že dňa 24.03.2017 a 27.03.2017 má byť žalobca uvoľnený z práce
v dôsledku pretrvávajúcich prekážok na strane zamestnávateľa. Celé toto konanie žalovaného podľa
žalobcu bolo zmätočné, chaotické a meniace sa. Následne mu žalovaný listom zo dňa 11.04.2017,
osobne doručeným v ten istý deň, doručil oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru z

dôvodu opakovaného (trojnásobného) závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1
písm. b) ZP a jeho pracovný pomer tak považoval za skončený. V žalobe žalobca poukázal na to,
že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným je neplatné tak z vecných, ako aj
z formálnych dôvodov, keď okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vykonané zjavne účelovo a
absentuje v ňom riadne skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný

deklaroval, že žalobca mal závažne porušiť pracovnú disciplínu, a to viacnásobne, avšak ani jeden z
deklarovaných dôvodov pritom nie je závažným porušením pracovnej disciplíny, keď žalobca rozhodne
nekonal spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a za
dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. V okamžitom skončenípracovného pomeru žalovaný tvrdil, že žalobca bol preradený v súlade s § 55 ods. 2 písm. a) ZP k
30.01.2017 (informoval ho o tom až 13.02.2017) a dátum chcel úmyselne upraviť, aby neporušil zákon,
a to so zachovaním druhu práce (reálne však ide pritom o celkom iný druh práce). Žalovaný požadoval,

aby žalobca vykonával nočnú prácu, pričom on žalovaného viac-krát upozorňoval, že nemá lekársku
prehliadku na prácu v noci a ani školenie BOZP. Z formálnej stránky z oznámenia o okamžitom skočení
pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 podľa názoru žalobcu ani nie je jasne slovne vyjadrené, že
žalovaný pracovný pomer so žalobcom okamžite končí, keď slovná formulácia použitá žalovaným je
formálne nesprávna a zmätočná. Pokiaľ žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru tvrdí, že

žalobca odmietal pracovať, tak práve žalovaný mu stále dával čerpanie dovolenky, voľno z dôvodov
prekážok na jeho strane a pod.. Z preradenia pritom vôbec nevyplýva charakteristika, t.j. špecifikácia
práce, konkretizovaný popis pracovného miesta, na ktoré mal byť preradený. Označenie práce pri snahe
žalovaného o preradenie iba názvom pracoviska, je zjavne nedostatočné a nezákonné a nezodpovedá
podľa názoru žalobcu ani pracovnému poriadku, ktorý vydal sám žalovaný. V danom prípade podľa
žalobcu sa jednalo o individuálny pracovný spor ohľadne preradenia zamestnanca, keď žalovaný konal

protichodne, nezákonne a na úkor žalobcu. Podľa názoru žalobcu to, že sa bránil za daného stavu
nemožno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V prípade, ak by preradenie bez výhrad
akceptoval, došlo by k zmene pracovnej zmluvy konkludentne. V tejto súvislosti poukázal na to, že
v zázname o vykonaní pohovorov o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 21.02.2017 sám žalovaný
kvalifikoval žalobcovo konanie iba ako porušenie pracovnej disciplíny (a nie ako závažné porušenie

pracovnej disciplíny) a upozornil žalobcu na možnosť podania výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP
v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Podľa názoru žalobcu potom už zo samotného
vyjadrenia žalovaného vyplýva, že o závažné porušenie pracovnej disciplíny nešlo a nemohlo ísť.
Pokiaľ ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 2, tak žalobca
poukázal na to, že on nikdy neopustil priestory pracoviska ako tvrdí žalovaný a konanie popísané v bode

2 poprel. Navyše podľa jeho názoru vo vymedzení tohto dôvodu na okamžité skončenie pracovného
pomeru plne absentuje časové obdobie, ako aj špecifikácia konania a nie je tak zrejmé, aké konkrétne
konanie v akom časovom období je vlastne dôvodom na danie okamžitého skončenia pracovného
pomeru a aj z uvedeného dôvodu považuje takto formulovaný dôvod za neplatný. Pokiaľ ide o ďalší
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru špecifikovaný pod bodom 3 okamžitého skončenia

pracovného pomeru žalobca uviedol, že dňa 20.02.2017 si vyhotovil iba jednu fotografiu pre IP a pre
účely konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 2Cpr/1/2017, v ktorom bol zamestnávateľom
žalovaný o náhradu škody, a toto jeho konanie potom nemožno rozhodne hodnotiť ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedených dôvodov potom žalovanému listom zo dňa 13.04.2017
oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní žalovaným. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady mzdy vo

výške priemerného mesačného zárobku podľa § 134 ZP vo výške 1.208,68 eur (brutto) mesačne od
13.04.2017.

2. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 03.07.2017 nesúhlasil s
podanou žalobou a navrhol, aby ju súd ako právne nedôvodnú zamietol a uložil žalobcovi povinnosť

nahradiť žalovanému trovy konania. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na to, že on trvá na okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017, keď predmetné okamžité skončenie pracovného
pomeru spĺňa všetky zákonnom požadované náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
podľa § 70 ZP. Žalovaný súčasne poukázal na to, že trvá i na danosti dôvodov uvedených v
predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Okamžité

skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené písomne a doručené žalobcovi dňa 11.04.2017, keď
v ňom boli skutkovo vymedzené dôvody tak, aby tieto nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Pokiaľ
žalobca v žalobe uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným je neplatné
z vecno-právnych i formálnych dôvodov, žalovaný poukázal na to, že každý právny úkon je potrebné
posudzovať podľa jeho obsahu, keď z doručeného okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrejmý

úmysel žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom dňom 11.04.2017. Žalobcovi bol
tento úmysel známy a okamžité skončenie mu bolo oznámené písomne toho istého dňa. Žalobcovi
boli známe dôvody, ktoré boli dostatočne konkretizované pre okamžité skončenie pracovného pomeru
a navyše bol uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru i odkaz na zákonné ustanovenie, a
to na § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Skutočnosť, že žalobcovi uvedené bolo zrejmé, vyplýva i z písomného

oznámenia žalobcu s odkazom na § 79 ods. 1 ZP doručeného žalovanému dňa 13.04.2017, v
ktorom žalobca uviedol, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a trval na ďalšom
zamestnávaní a prideľovaní práce v zmysle platne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2010.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal na to, že pred okamžitým skončením pracovného pomeru bolžalobca upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Bol upozorňovaný na
skutočnosť, že pri pretrvávaní porušovania pracovnej disciplíny s ním bude rozviazaný pracovný pomer.
Pokiaľžalobcatvrdí,žepojehonávratezPNvjanuári2016(pozn.súdusprávnemalobyťuvedené2017)

žalovaný údajne nevedel, čo si počať so žalobcom ako zamestnancom s pracovnými obmedzeniami
po utrpenom pracovnom úraze a nechcel mu dať výpoveď, nakoľko by musel platiť 10 mesačné
odstupné a vyhľadával mu rôznu prácu mimo pracovnej zmluvy, tak žalovaný označil tieto tvrdenia za
osočujúce, nepravdivé a zavádzajúce. Podľa žalovaného je absurdným tvrdením žalobcu, že by ako
zamestnávateľ s tak vysokým počtom zamestnancov nevedel, čo má robiť, pokiaľ sa jeho zamestnanec

stane pracovne obmedzený v dôsledku pracovného úrazu. Je nesporné, že práve žalovaný požiadal
o lekársky posudok na okolnosť, či je po zdravotnej stránke žalobca spôsobilý vykonávať doterajšiu
prácu, ktorá mu bola prideľovaná na pracovisku Injection, ktorú skutočnosť tvrdil, avšak nepreukázal
žalobca. Bol to žalovaný, ktorý si vyžiadal odborné posúdenie, akú prácu môže vykonávať žalobca a tiež
posúdenie konkrétnej pracovnej náplne, ktorú mu žalovaný mienil prideľovať na pracovisku Parts Quality
vrámcidohodnutéhodruhupráce.Žalobca,ktoréhozaťažovalodôkaznébremenootom,žejezdravotne

obmedzený na výkon práce, ktorú vykonával pred utrpením pracovného úrazu, nepredložil žiaden
lekársky posudok a nepredložil ani iný lekársky posudok, že pracovná náplň prideľovaná na novom
pracoviskuPartsQualitynevyhovujejehozdravotnémustavu.Boltotedaprávežalobca,ktorýšpekuloval
a vyhýbal sa práci. Žalovaný s ohľadom na dĺžku pracovného pomeru (od 20.09.2010) a pracovný
úraz žalobcu mal záujem riešiť situáciu. Preto, aj keď žalobca odmietal vykonávať prácu, ktorú mu

žalovaný pridelil, z dôvodov, ktoré neboli relevantné (a ktoré žalobca nepreukázal lekárskym posudkom),
bolo mu umožnené čerpanie dovolenky alebo na jeho žiadosť poskytnutie pracovného voľna a neboli
voči žalobcovi vyvodzované dôsledky spojené s neospravedlnenou absenciu v práci. Pokiaľ žalobca
namieta nedostatok konkrétnosti pri uvedení dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru,
žalovaný poukázal na to, že v tomto smere je viacero judikátov svedčiacich k hodnoteniu dôvodov

pre okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa ktorých nie je potrebné rozvádzať do všetkých
podrobností dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, keby sa vôbec nedalo, a
to ani výkladom prejavu vôle, zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. V prejednávanom
spore možno podľa názoru žalovaného bez ďalšieho vyvodiť, v akom konkrétnom závažnom porušení

pracovnej disciplíny žalobcu videl žalovaný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ
ide o dôvod uvedený pod bodom 1/ okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v tom,
že žalobca porušoval pracovnú disciplíny bezdôvodným odmietaním práce, na ktorú bol zaradený
po vykonaných lekárskych prehliadkach dňa 13.02.2017, tak táto práca bola žalobcovi prideľovaná
na základe vykonaných lekárskych prehliadok a lekárskych posudkov vydaných spoločnosťou Pro

Benefit, s.r.o., s ktorou ako poskytovateľom zdravotnej služby má žalovaný uzatvorenú zmluvu. Uvedený
zmluvnýposkytovateľzdravotnejslužbysakžiadostioposúdeniezdravotnejspôsobilostiavypracovanie
lekárskeho posudku (pre činnosti - ručná manipulácia s bremenami, práca so zobrazovacími jednotkami,
nočná práca, vykonávanie práce vo výškach, práca žeriavnika, práca stabilné zásobníky na sypké
materiály s odkazom na príslušné normy) vyjadril, že žalobca je dočasne nespôsobilý pre prácu

na linke - státie a dlhé sedenie. V odbornom vyjadrení o zaradení zamestnanca spoločnosti Mobis
Slovakia s.r.o. zo dňa 18.01.2017 sa poskytovateľ zdravotnej služby vyjadril, že práca, ktorú žalobca
vykonával do pracovného úrazu na pracovisku Injection, je pre neho nevhodná a zároveň uviedol
opis vlastností, ktoré by malo mať pracovné miesto, aby spĺňalo podmienky, a to vylúčenie práce so
záťažou dolných končatín, vylúčenie práce dlhodobo v stoji a dlhodobo v sede - vhodná práca mala

byť pri striedaní sed - stoj, vylúčenie práce s ťažkými bremenami nad 5 kg. Z vyjadrenia k žalobe
ďalej vyplynulo, že po nástupe žalobcu z PN bolo žalobcovi doručené preradenie dňa 13.02.2017,
ktoré treba považovať za zaradenie, resp. pridelenie inej pracovnej náplne. Nejednalo sa o zmenu
druhu práce, pretože na oboch pracovných zaradeniach vykonával druh práce „robotník“ tak, ako bol
dohodnutý druh práce v pracovnej zmluve. Žalobca bol zaradený na prácu v oddelení Parts Quality

vzhľadom na dočasnú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu podľa lekárskeho posudku zo dňa
16.01.2017. Žalobca však nesúhlasil s preradením, ako uviedol výslovne pri prevzatí listín zo dňa
13.02.2017, z dôvodu, že jeho zdravotný stav nevyhovuje práci na danej pozícii a uviedol, že žiada o
kópiu pracovného posudku na ponúkanej pracovnej pozícii. Žalovaný doručil žalobcovi popis pracovnej
náplne, pracovnej činnosti, čo žalobca prevzal rovnako dňa 13.02.2017, keď z popisu pracovnej činnosti

bolo zrejmé, ktoré pracovné úlohy mal žalovaný vykonávať a zároveň bolo uvedené, že sa jedná o
pracovné úkony a náplň práce v súlade s odborným vyjadrením pracovnej zdravotnej služby vzhľadom
na aktuálnu zdravotnú spôsobilosť zamestnanca. Na opakovanú žiadosť žalovaného o posúdenie
zdravotnej spôsobilosti žalobcu zo dňa 06.02.2017 vykonal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ďalšieprešetrenie pracovnej spôsobilosti žalovaného, a následne podal odborný posudok, a to tak, že
okrem výsledkov zdravotného stavu vykonal posúdenie vhodnosti práce aj ohliadkou pracoviska na
vytypovanej pozícii robotníka na pracovisku Parts Quality, keď na pracovnej pozícii práca spočíva v

kontrole kvality výrobkov vizuálne a hmatovou kontrolou výrobku, ich vybaľovaním z prepravných obalov,
ukladaním do regálov v rozsahu 70 % pracovnej činnosti, vyraďovaním nezhodných a poškodených
dielov v rozsahu 25 % pracovnej činnosti a riešenie problémov s dielmi JIT v rozsahu 5 %. Žalobcovi
bola určená náplň práce pre konkrétne diely, ktorých hmotnosť neprekročila limit daný v odbornom
posudku PZS. Žalobca bol oboznámený s výsledkami a obsahom odborného vyjadrenia k zaradeniu

zamestnanca spoločnosti Mobis Slovakia s.r.o. zo dňa 14.02.2017 a dňa 15.02.2017 za prítomnosti
kompetentných zamestnancov I. C. a W. R., keď opakovane písomne uviedol, že práca nevyhovuje jeho
zdravotnému stavu, čo však nedoložil, a to ani dodatočne žiadnym lekárskym posudkom a obmedzil
sa iba na verbálne vyjadrenia, že práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu, keď svoje tvrdenie
nijakým spôsobom nekonkretizoval. Pokiaľ ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
(špecifikovanýpodbodom2/Oznámeniaookamžitomskončenípracovnéhopomeru),takžalobcapočas

pracovného času sa opakovane a bez vedomia nadriadených pohyboval mimo určeného pracoviska,
trávil čas využívaním súkromných elektronických zariadení alebo kontrolou pracovných postupov
zamestnávateľa na rôznych iných pracoviskách, čím narušoval pracovnú disciplínu na pracoviskách
rozptyľovaním zamestnancov od ich práce a nezákonne zaznamenával pracovné postupy súvisiace s
podnikateľskýmiaktivitamižalovaného,ktorénemôžubyťverejneprípustné.Pokiaľideoposlednýdôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru (špecifikovaný pod bodom 3/ Oznámenia o okamžitom
skončení pracovného pomeru, spočívajúci v tom, že žalobca bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa,
t.j. žalovaného vyhotovoval svojím mobilným telefónom fotografie pracovísk, videozáznamy pracovísk,
skladových priestorov, výrobkov a ostatných zamestnancov, ktorí sa týmto konaním cítili obťažovaní)
tak žalobca, napriek nesúhlasu dotknutých zamestnancov, týmto svojím konaním narúšal pracovný

režim ostatných zamestnancov, obťažoval ich, nedovoleným vyhotovovaním fotografií, ktorých účel
využitia nemal odsúhlasený ani ho nezdôvodňoval. Z vyjadrenia k žalobe ďalej vyplynulo, že pokiaľ
žalobcasvojímsprávanímporušovalpracovnúdisciplínuspôsobom,ktorémožnopovažovaťzazávažné
porušenie pracovnej disciplíny, odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru, tak vzhľadom
na závažnosť tohto správania od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej

zamestnával. Žalobca sa podľa žalovaného dopúšťal úmyselne porušovania pracovnej disciplíny v
snahe docieliť, aby s ním žalovaný skončil pracovný pomer, pričom nemal zábrany uchyľovať sa k
akýmkoľvek činnostiam, ktoré boli v rozpore nielen so záujmami žalovaného, ale i zamestnancov,
ktorých provokoval svojím konaním a vyrušoval ich v práci. Žalovaný súčasne poukázal na to, že pri
použití spôsobu rozviazania pracovného pomeru zvážil i celkový postoj žalobcu k plneniu pracovných

úloh v minulosti, keď žalobca bol v minulosti pred pracovným úrazom opakovane upozorňovaný na
nedodržiavaniepracovnejdisciplíny,atozáznamomzodňa09.06.2011azáznamomzodňa07.03.2013.

3. Žalobca v rámci repliky v celom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvedených v písomnej žalobe,
na doplnenie poukázal na to, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2010 sa so žalovaným dohodol

na vykonávaní práce na oddelení Injection v pozícii „robotník“. V pracovnej zmluve žalovaný ako
zamestnávateľ nešpecifikoval stručnú charakteristiku druhu práce, čo je v rozpore s § 43 ods. 1 písm.
a) ZP, čo potvrdil aj IP, ktorý vykonal kontrolu na základe podanej sťažnosti. Z repliky ďalej vyplynulo,
že žalobca v praxi používa svojich zamestnancov na hocijaké práce, a to mimo pracovnej zmluvy a z
takéhoto porušenia práv v prejednávanom spore pre seba vyvodzuje práva a výhody. Pokiaľ žalovaný

argumentuje tým, že žalobca nepredložil zdravotný posudok, tak súčasne ohľadne obmedzení na novej
pozícii súčasne zamlčiava, že žalobca nesúhlasil s preradením na inú prácu, a že ponúkaná práca nie je
totožná s prácou, na ktorej by sa so žalovaným výslovne dohodol v pracovnej zmluve, a ktorú vykonával
viac ako 6 rokov. Žalobca poukázal na to, že on sa nikdy nevyhýbal práci, iba žiadal zamestnávateľa,
aby postupoval podľa pracovnej zmluvy a ZP. Z uvedeného dôvodu namietol celé preradenie, ako aj

spôsob vykonania tohto preradenia zo strany zamestnávateľa, t.j. žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že
počas pracovného času sa žalobca opakovane a bez vedomia nadriadených pohyboval mimo určeného
pracoviska, trávil čas využívaním súkromných elektronických zariadení alebo kontrolou pracovných
postupov zamestnávateľa na rôznych iných pracoviskách, k týmto tvrdeniam o závažnom porušení
pracovnej disciplíny žalobca uviedol, že on nič nerobil v rozpore so ZP ani v rozpore s pracovným

poriadkom, tvrdenia o obťažovaní iných zamestnancov sú taktiež nezmyslom. On fotil dané miesto
iba raz a fotografiu použil pri spísaní sťažnosti na IP (3 dni po podaní sťažnosti došlo na konkrétnom
mieste k závažnému pracovnému úrazu, kde vodič na vysokozdvižnom vozíku prešiel po nohe druhému
zamestnancovi). Súčasne poukázal na to, že on bol predsedom miestneho OZ, t.j. bol povinný dohliadaťna BOZP u žalovaného. Taktiež poukázal na to, že IP následne zistil viaceré závažné porušenia BOZP
na pracovisku žalovaného. Pokiaľ žalovaný uvádza, že sa žalobca pohyboval v období od 13.02.2017
svojvoľne po pracoviskách žalovaného bez toho, aby vykonával prácu, uvedené zmätočné tvrdenie

nedáva zmysel a logiku, keď žalobca konal iba tak, ako mu zamestnávateľ určil.

4. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v rámci dupliky zotrval na svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 03.07.2017 v celom rozsahu, keď tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k podaniu
žalovaného zo dňa 20.08.2017 označil za nepravdivé, účelové a tendenčné, v snahe dosiahnuť v spore

úspech. Pokiaľ žalobca v úvode svojho vyjadrenia tvrdí, že žalovaný má snahu dodatočne doplniť a
upraviť dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru tým, že vykresľuje žalobcu v negatívnom
svetle a deklaruje nereálne a nadsadené skutočnosti a celá podstata problému údajne spočíva iba v
tom, že žalovaný nechcel žalobcovi vyplatiť 10-mesačné odstupné, tak žalovaný sa ohradil voči týmto
tvrdeniam a považuje ich za lož a výmysel žalobcu. Žalovaný po skončení práceneschopnosti žalobcu
vykonal sám dobrovoľne úkony potrebné k tomu, aby mohol zadávať v rámci dohodnutého druhu práce

žalobcovi takú pracovnú náplň, ktorá by plne vyhovovala jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Žalovaný
požiadaloposúdeniejednakvhodnostiďalšiehoprideľovaniapôvodnežalobcomvykonávanejpracovnej
náplne na pracovisku Injection, následne tiež aj o posúdenie vhodnosti inej pracovnej náplne, ktorú
mu zamýšľal zadávať v rámci dohodnutého druhu práce. Pracovná náplň na pracovisku Parts Quality
podľa žalovaného spĺňa všetky podmienky uvedené v odbornom lekárskom posudku tak, ako bolo

uvedené a pripojené k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 03.07.2017. Podľa tvrdení žalovaného
však žalobca nemal záujem naďalej u svojho zamestnávateľa pracovať, ale mal záujem na tom,
aby zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, a to z dôvodu straty
spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Z uvedeného dôvodu potom odmietal vykonávať akúkoľvek
zadávanú prácu, keď jeho odmietnutie vykonávať prácu bolo nepochybne nedôvodné. Žalovaný urobil

všetko, čo bolo v jeho možnostiach, aby sa presvedčil o skutočnom zdravotnom stave žalobcu a dočasne
zmenenému zdravotnému stavu prispôsobil aj jeho pracovnú náplň. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný
ako zamestnávateľ porušoval pracovnoprávne predpisy nešpecifikovaním druhu práce, čo mal potvrdiť
aj IP Žilina, ktorý vykonával kontrolu u žalovaného, tak uvedené tvrdenie je nepravdivé a účelové.
Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu, a bol prijatý do zamestnania na výkon robotníckeho

povolania. Pri tomto druhu dojednanej práce žalovaný zabezpečuje vo svojich výrobných priestoroch
pravidelnú rotáciu všetkých zamestnancov v robotníckych funkciách na jednotlivých staniciach vo
výrobe. Dôvodmi sú najmä zabezpečenie ochrany zdravia a BOZP prevenciou proti jednostrannej záťaži
zamestnancov, zastupiteľnosť zamestnancov a zvyšovanie zručnosti zamestnancov. V roku 2010, teda
v čase uzatvorenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným bola obsahová náplň jednotlivých

druhov práce u žalovaného spracovaná iba pre vyššie ako robotnícke pracovné pozície. U robotníckych
pozícií je podľa žalovaného logické, že nie všetky pracovné úkony búdu uvedené v náplni práce, a to
už i s ohľadom na pravidelnú rotáciu zamestnancov v robotníckych povolaniach. Prax ukázala, že je
potrebné, aby predsa len boli upravené jednotlivé pracovné činnosti i u robotníckych povolaní, preto
v prílohe pracovnej zmluvy okrem dohodnutého druhu práce žalovaný dlhodobo uvádza i individuálnu

pracovnú náplň zamestnanca. Dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, že pri preradení na inú prácu v
rámci dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve - robotník prevzal žalobca od žalovaného aj popis
pracovnej činnosti, čo potvrdil žalobca, a ktorý žalovaný pripojil ako prílohu č. 6 vyjadrenia žalovaného
k žalobe zo dňa 03.07.2017. Toto tvrdenie žalovaného vyplýva i zo záveru protokolu č. IZA-013-49-2.3/
P-E22, 24, 25-17 zo dňa 07.04.2017, v ktorom žalovaný uviedol, že tento nedostatok je odstránený

a následne doložil IP Žilina i vzorku pracovných zmlúv na preukázanie tohto tvrdenia. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že žalovaný zamlčuje skutočnosť, že žalobca nesúhlasil s preradením na inú prácu, jedná sa
taktiež o nepravdivé a účelové tvrdenie. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca zámerne a vedome
zamieňa pojmy „preradenie na inú prácu“ a „pridelenie inej pracovnej náplne“. Žalovaný však opakovane
považuje za potrebné uviesť, že v žiadnom prípade nedošlo zo strany žalovaného k preradeniu žalobcu

na iný druhu práce, než bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Žalobcovi bola pridelená iná pracovná
činnosť v rámci dohodnutého druhu práce robotník tak, aby táto pracovná činnosť vyhovovala jeho
zmenenému zdravotnému stavu. Žalovaný mal možnosť žalobcu i pri jeho zmenenom zdravotnom stave
naďalej zamestnávať a práce v rámci dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve mu prideľovať.
Žalovaný pridelil žalobcovi pracovnú činnosť tak, aby mu táto v súlade so závermi vyplývajúcich z

lekárskych posudkov vyhovovala. Žalobca však nedôvodne, bez akéhokoľvek preukázaného dôvodu
odmietal vykonávať pridelenú pracovnú činnosť, vyhýbal sa práci, čo ale neodôvodnil relevantným
spôsobom, obmedzil sa iba na vyjadrenie, že pracovná činnosť nevyhovuje jeho zdravotnému stavu
bez toho, aby uviedol, v čom vidí nevhodnosť pridelenej práce, a túto nevhodnosť pracovnej činnostidoložil lekárskym posudkom. Z uvedeného potom vyplýva skutočnosť, že žalovaný jednoznačne nemal
záujem pracovať, ale mal záujem, aby s ním bol skončený pracovný pomer a získal maximálnu výšku
odstupného. Pokiaľ sa žalobca vyjadril k svojmu pohybu na pracoviskách, ktorý mu mal vyplývať z

titulu, že bol predsedom miestneho odborového zväzu (ďalej len „OZ“), t.j. že bol povinný dohliadať
na BOZP u žalovaného, tak toto sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca bol z predmetnej funkcie
odvolaný už v januári 2016 a v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru už nevykonával žiadnu
funkciu v OZ. Vo veci protiprávneho konania žalobcu ako predsedu ZO OZ KOVO MOBIS Žilina bolo
na žalobcu ešte v marci 2016 podané trestné oznámenie zo strany OZ KOVO pre podozrenie zo

spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného
zákona alebo sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, keď pre toto konanie bola na žalobcu podaná
obžaloba na Okresný súd Žilina pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal žiadny dôvod, aby sa pohyboval na pracoviskách
žalovaného okrem pracoviska, na ktorom bol povinný vykonávať prácu podľa zadávanej práce na
úseku Parts Quality. Žalobca svojím postojom zneužíval dobromyseľnosť žalovaného, ktorý namiesto

toho, aby postupoval spôsobom, ktorý mu umožňoval ZP, súhlasil s čerpaním dovolenky, keď žalobca
bezdôvodne odmietol vykonávať prácu, resp. s ohľadom na preverenie oprávnenosti odmietať prácu
zo strany žalobcu volil poskytnutie pracovného voľna pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa.
Súčasne pre prípad, že by súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
11.04.2017 žalovaného so žalobcom je neplatné, navrhol, aby súd z dôvodu, že od zamestnávateľa

nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, zamietol žalobu žalobcu a rozhodol
o skončení pracovného pomeru u žalovaného podľa § 79 ods. 1, dňom 11.04.2017.

5. Na pojednávaniach zotrval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu na
svojich skutkových a právnych záveroch. Na pojednávaní zo dňa 04.07.2018 navrhol, aby súd pripustil

zmenu žaloby v tom zmysle, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy
vo výške 1.208,68 eur mesačne brutto za obdobie od 13.04.2017 do 13.04.2018, čím zmenil znenie
žaloby ohľadne nároku na náhradu mzdy, keď v žalobe sa pôvodne domáhal náhrady mzdy v uvedenej
výške od 13.04.2017 do vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní súd, vyhodnotiac predmetné podanie
ako zmenu žaloby (žalobca v návrhu presne špecifikoval vopred neurčitý dátum, do ktorého sa domáhal

náhrady mzdy, t.j. do vyhlásenia rozsudku, na presne špecifikovaný dátum, do ktorého sa domáhal
náhrady mzdy, t.j. do dňa 13.04.2018), uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu žaloby
v žalobcom navrhnutom znení.

6. Na pojednávaniach žalovaný, ako aj právna zástupkyňa žalovaného v celom rozsahu zotrvali na

právnych a skutkových záveroch uvedených vo vyjadrení k žalobe, ako aj následnej duplike, pričom
na pojednávaní zo dňa 04.07.2018 z dôvodu trestného stíhania vedeného voči žalobcovi, ktorého sa
mal dopustiť ako predseda OO OZ pôsobiaceho u žalovaného, navrhol, aby súd pre prípad vyslovenia,
že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, žalobcovi nepriznal uplatnenú náhradu mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru po uplynutí 12 mesiacov v zmysle § 79 ods. 2 ZP, t.j. za

obdobie od 13.04.2018 do rozhodnutia súdu z dôvodu, že žalobca nemal záujem pracovať a odmietal
vykonávať prácu, ktorá bola pre neho vhodná a vyhovovala jeho zdravotnému stavu, kvalifikácii, ako aj s
poukazom na to, že žalobca sa medzičasom zamestnal v Nemecku a odmietol oznámiť zamestnávateľa,
ako aj druh práce a mzdu, ktorú v súčasnosti dosahuje.

7. Súd okrem výsluchu žalobcu, svedkov Ing. M. N., K. I., W. U., M. M., M. A., M. M., V. M., B. A.,
X. W., B. C., a Ing. U. T., vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
súdnomspise,akoajpripojenýmspisomInšpektorátupráceŽilinasp.zn.IZA-13-49-2.3/P-E22,24,25-17
(IPZA/IPZA-OPTV/Klon/2017/3480, keď na základe týchto v spore vykonaných dôkazov v spojení so
skutkovýmitvrdeniamižalobcuažalovanéhodospelknasledujúcimskutkovýmaprávnymzáverom.Dňa

20.09.2010 uzatvoril žalobca v právnom postavení zamestnanca so žalovaným v právnom postavení
zamestnávateľa pracovnú zmluvu. V čl. I. bode 1.1 predmetnej pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ
(žalovaný) dohodol so zamestnancom (žalobcom), že tento bude pre zamestnávateľa vykonávať
pracovnú činnosť v pozícii uvedenej v Prílohe A tejto zmluvy. Z bodu 1.3 pracovnej zmluvy vyplynulo,
že „podstata zamestnancových povinností bude vždy taká, aká sa zvyčajne vzťahuje na jeho pracovné

zaradenie, vrátane povinností zamestnanca, ktoré sú vymedzené v Prílohe A tejto zmluvy a iných
povinností, ktoré priebežne určí zamestnávateľ. Zamestnanec sa zaväzuje venovať celý svoj pracovný
čas, znalosti a úsilie výlučne vykonávaním svojich povinností pre zamestnávateľa“. Z prílohy A bodu 1 k
pracovnej zmluve žalobcu uzavretej so zamestnávateľom vyplynulo, že žalobca ako zamestnanec budezastávať pracovné postavenie a funkciu robotník, keď pracovnou náplňou v zmysle bodu 2 prílohy A
bolo „svedomité a zodpovedné plnenie si úloh na zverenom pracovisku Injection oddelenia, dodržiavanie
pracovnej a technologickej disciplíny, dodržiavanie pravidiel BOZP a PO, spolupráca pri zvyšovaní

kvality a kvantity produkcie, starostlivosť o zverené stroje a zariadenia, dodržiavanie poriadku a čistoty
na pracovisku, dodržiavanie pravidiel systému riadenia kvality podľa ISO noriem, spolupráca s ostatnými
spolupracovníkmi pri zabezpečovaní plnenia úloh spoločnosti a riadenie sa pokynmi nadriadených“.
Dňa 26.01.2016 utrpel žalobca u žalovaného pracovný úraz spočívajúci v podvrtnutí ľavého kolena,
následkom čoho bol od 26.01.2016 do 16.01.2017 dlhodobo práceneschopný. Z odborného vyjadrenia

k zaradeniu zamestnanca, t.j. žalobcu vypracovaného dňa 18.01.2017 spoločnosťou Pro Benefit s.r.o.
vyplynulo, že žalobca bol pred nástupom na PN zaradený na pozíciu obsluha vstrekovacích lisov na
pracovisku Injection, keď na pracovisku sa vykonáva rotácia cca po 2,5 hodinách práce na rôznych
staniciach, pričom žalobca najčastejšie pracoval pri vstrekovacom lise MC 2/MC 3-výrobok TL Carrier/
QL carrier - stanica 1-3 a na týchto pracoviskách manipuloval s bremenami o hmotnosti do 7,6
kg (komplet nárazník TL). Prácu vykonával trvale v stoji, poprípade v stoji s popochádzaním v 3-

zmennej prevádzke po 8-hodinových pracovných zmenách s celkovou dĺžkou prestávok 30 minút. Z
odborného vyjadrenia vyplynulo, že zo zdravotného hľadiska je táto práca pre žalobcu nevhodná (trvalá
práca v stoji, manipulácia s bremenami), keď vhodné pracovné miesto pre žalobcu by malo spĺňať
podmienky spočívajúce vo vylúčení práce so záťažou dolných končatín - práca v drepe, podrepe,
kľaku, opakované flexie (ohýbanie) kolien, opakované nastupovanie/vystupovanie z auta, úklony tela

s prenesením váhy na jednu končatinu a pod., vylúčenie práce dlhodobo v stoji a dlhodobo v sede,
pričom vhodná pozícia je pri práci so striedaním sed-stoj a vylúčenie práce s ťažkými bremenami
(nad 5 kg). Z odborného vyjadrenia k zaradeniu zamestnanca (žalobcu) spoločnosti Pro Benefit,
s.r.o. zo dňa 14.02.2017 mal súd preukázané, že žalovaný z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu
žalobcu spôsobeného pracovným úrazom vytypoval žalobcovi pozíciu robotníka/workera na pracovisku

Parts Quality, na ktorom bola dňa 08.02.2016 vykonaná pracovníkom PZS Pro Benefit, s.r.o. (Soňou
Cisárikovou) a zástupcami zamestnávateľa (B. R., M. M., W. U.) obhliadka pracoviska, pričom bolo
zistené, že práca robotníka Parts Quality je vykonávaná v 3-zmennej prevádzke po 8-hodinových
pracovných zmenách a spočíva v kontrole kvality výrobkov, a to konkrétne vizuálnej a hmatovej kontrole
výrobkov, ich vybaľovaní ich z prepravných obalov (prebaľovanie materiálu) a ukladaní do regálov -

iných balení, krabíc (70 %), vyraďovaní nezhodných - poškodených dielov (25 %), riešení problémov
s dielmi JIT ( 5 %), keď žalobcovi bola určená vyššie uvedená náplň práce pre konkrétne diely -
GARNISH TAILGATE; COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH, LAMP ASSY-SIDE REPEATER
RH, LH, pričom hmotnosti uvedených dielov pri GARNISH TAILGATE sú 0,26 - 0,40 kg (počet ks/
balenie - 180 ks/box), pri COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH sú 0,060 kg, (počet ks/balenie

- 42 ks/box; hmotnosť jedného boxu 3,3 kg) a hmotnosť dielu LAMP ASSY-SIDE REPEATER RH,
LH je 0,020 kg (počet kusov/balenie - 120 ks/box; hmotnosť boxu 6,68 kg), keď priemerná hmotnosť
kontrolovaných a prebalených výrobkov za jednu zmenu je 121 kg. Zo záveru predmetného odborného
vyjadrenia vyplynulo, že uvedená práca robotníka na oddelení Parts Quality s vyššie uvedenými
dielmi je zo zdravotného hľadiska pre žalobcu vhodná pri zabezpečení vyššie uvedených podmienok

a spĺňa podmienky vyžadované zdravotným stavom žalobcu. Zo záznamu o preradení zamestnanca,
t.j. žalobcu na inú prácu vyplynulo, že žalobca bol žalovaným od 30.01.2017 dočasne (do vyšetrenia
situácie) preradený na inú prácu, a to na oddelenie Parts Quality v súlade s pracovnou zmluvou z
dôvodu, že vzhľadom na jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku zo dňa 16.01.2017 dočasne
stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, keď pracovná náplň na tomto pracovnom mieste spĺňa

podmienky uvedené v odbornom vyjadrení o zaradení zamestnancov zo dňa 18.01.2017 vypracovaným
PZS Pro Benefit. Z predmetného záznamu o preradení zamestnanca na inú prácu datovaným dňom
30.01.2017 (žalobcom prevzatým dňa 13.02.2017) vyplynulo, že žalobca nesúhlasil s preradením z
dôvodu, že jeho zdravotný stav nevyhovuje práci na danej pozícii a požiadal zamestnávateľa, t.j.
žalovaného o kópiou pracovného postupu na ponúknutú pracovnú pozíciu. Dňa 13.02.2017 si žalobca

súčasne prevzal popis pracovnej činnosti, podľa ktorého mal vykonávať prácu robotníka spočívajúcu
vo vyradzovaní poškodených dielov, prebaľovaní materiálu, a to GARNISH ASSY TAILGATE, COVER
RR COMBINATION LAMP LH, RH. Zo záznamu o vykonaní pohovoru o porušení pracovnej disciplíny a
prijatí rozhodnutia zo dňa 21.02.2017 vyplynulo, že žalobca v dňoch 20.02.2017 - 21.02.2017, a to počas
celej pracovnej doby (napriek tomu, že z odborných vyjadrení PZS Pro Benefit vyplynulo, že je spôsobilý

na výkon práce na oddelení Parts Quality) výkon práce na uvedenom oddelení opakovane odmietol
s dôvodom, že daná práca môže negatívne pôsobiť na jeho zdravie, čím porušil základné povinnosti
zamestnanca podľa § 81 ZP, ako aj podľa čl. 7.2. bodu b) Pracovného poriadku zamestnávateľa, keďže
ako zamestnanec bol povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný časna prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Súčasne bol žalobca upozornený,
že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny môže byť s ním skončený pracovný pomer
podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP. K uvedenému pohovoru o porušení pracovnej disciplíny žalobca vyjadril

nesúhlasné stanovisko s tým, že ponúknutá práca nevyhovuje jeho zdravotnému stavu a ohrozuje
jeho zdravie. Z listiny označenej ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo
dňa 11.04.2017“ mal súd preukázané, že zamestnávateľ, t.j. žalovaný skončil so žalobcom okamžite
pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu, že 1/ napriek tomu, že so závermi odborných
vyjadrení PZS Pro Benefit zo dňa 18.01.2017 a zo dňa 14.02.2017 bol preukázateľné oboznámený, v

období od preradenia až do oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, neustále odmietal
pracovať na pridelenej pracovnej pozícii, a to aj po opakovaných výzvach, 2/ počas pracovného
času sa pritom navyše opakovane a bez vedomia vedúcich zamestnancov pohyboval mimo svojho
pracoviska, trávil čas využívaním súkromných elektronických zariadení, alebo kontrolou pracovných
postupov zamestnávateľa na rôznych pracoviskách a ani po opakovaných ústnych upozorneniach na
porušenie pracovnej disciplíny nedošlo k náprave jeho správania a naďalej porušoval svoje povinnosti

zamestnanca,akoajpokynynadriadenýcha3/dňa20.02.2017svojímmobilnýmtelefónombezvedomia
a súhlasu zamestnávateľa fotil, prípadne aj zhotovoval videozáznam skladových priestorov, výrobkov a
zamestnancov a na toto jeho konanie ho upozornili aj dotknutí zamestnanci, ktorí sa ním cítili obťažovaní
a zmienili sa aj o jeho opakovaní, keď intenzita konania žalobcu je taká vysoká, že nevhodne ovplyvňuje
iných zamestnancov a narúša pracovné prostredie, čím mal žalobca porušiť povinnosti podľa § 81 ZP,

čl. 7.2. písm. a), b), f) a čl. 7.3. písm. f), g), r), z) a aa) Pracovného poriadku žalovaného. Podaním zo
dňa 11.04.2017 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo strany žalovaného a
žiada, aby mu bola prideľovaná práca v zmysle platne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2010.

8. Žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka

práce je podľa § 137 písm. d) CSP (ďalej len „CSP“) žalobou o určení právnej skutočnosti. Z
predmetného oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017 mal súd
preukázané, že predmetný pracovný pomer bol so žalobcom ako zamestnancom žalovaného skončený
z dôvodu prezumovaného § 68 ods. 1 písm. b) ZP, keď z uvedeného oznámenia súčasne vyplýva, že
pracovný pomer končí dňom doručenia predmetného oznámenia. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP môže

zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil
závažne pracovnú disciplínu. Pokiaľ žalobca vzniesol námietky spočívajúce v tom, že v oznámení o
okamžitomskončenípracovnéhopomeruzodňa11.04.2017niejejasneuvedené,žežalovanýpracovný
pomer so žalobcom okamžite končí, súd poukazuje na to, že z uvedenej listiny jednoznačne vyplýva vôľa
žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP so súčasným uvedením

okamihu skončenia pracovného pomeru, t.j. deň doručenia predmetného oznámenia. Uvedený prejav
vôle žalovaného jednoznačne vykazuje znaky dostatočnej jasnosti a určitosti prejavenej vôle, keď
navyše tomuto prejavu vôle žalovaného bezpochyby porozumel aj samotný žalobca, ktorý na uvedené
oznámenie reagoval listom zo dňa 11.04.2017 tým spôsobom, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 11.04.2017 považuje za neplatné tak z vecných, ako aj formálnych dôvodov a nesúhlasí

s ním.

9. Pokiaľ ide dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (uvedený pod bodom 1 Oznámenia o
okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.04.2017) spočívajúci v tom, že žalobca v období
od jeho preradenia až do okamžitého skončenia pracovného pomeru neustále odmietal pracovať

na pridelenej pracovnej pozícii, a to aj po opakovaných výzvach, súd dospel k záveru, že uvedené
porušenie pracovnej disciplíny zakladá dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
žalovaného. Podľa § 81 písm. a) a b) ZP je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a
riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený
podľa osobitného predpisu (písm. a), a byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať

pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času (písm. b). Pokiaľ
žalobca prvotne po tom, ako mu bol doručený záznam o preradení zamestnanca na inú prácu dňa
13.02.2017 nesúhlasil s preradením z dôvodu, že jeho zdravotný stav nevyhovuje práci na danej pozícii
a žiadal žalovaného o kópiu pracovného posudku na ponúknutú pracovnú pozíciu, súd poukazuje
na to, že žalovaný po vyslovení nesúhlasného stanoviska s preradením na inú prácu si dal dňa

14.02.2017 dodatočne vypracovať odborné vyjadrenie k zaradeniu žalobcu spoločnosťou Pro Benefit,
s.r.o. (s ktorou mal žalobca uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárskych preventívnych prehliadok
vo vzťahu k práci v rámci pracovnej zdravotnej služby zo dňa 16.04.2013), t.j. v poradí už druhé
odborné vyjadrenie, žalobcovi doručené dňa 15.02.2017 (tomuto odbornému vyjadreniu predchádzaloodborné vyjadrenie spoločnosti Pro Benefit s.r.o., zo dňa 18.01.2017), z ktorého vyplynulo, že žalobca
je zdravotne spôsobilý na prácu, na ktorú bol preradený. Žalovaný navyše nevzniesol žiadne relevantné
námietky týkajúce sa obsahových alebo formálnych nedostatkov odborného vyjadrenia. Keďže žalobca

v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by predmetné odborné vyjadrenia dospeli k nesprávnym
záverom ohľadne jeho spôsobilosti vykonávať prácu na oddelení Parts Quality (skutočnosť, že mu
zdravotný stav neumožňoval vykonávať pracou na pôvodnej pozícii na oddelení Injection medzi stranami
nebola sporná) a v konaní ani len nevyslovil žiadne tvrdenia, ktoré by spochybňovali správnosť týchto
záverov, súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu zdravotný stav po pracovnom úraze

bránil vykonávať práce na novej pracovnej pozícii na oddelení Parts Quality v zmysle odborného
vyjadrenia spoločnosti Pro Benefit, s.r.o. zo dňa 14.02.2017 a práve naopak, bol to žalovaný, ktorý
preukázal, že žalobca bol na výkon týchto prác zdravotne spôsobilý. Pokiaľ žalobca sekundárne až v
žalobe namietal neplatnosť jeho preradenia na prácu na oddelení Parts Quality, spočívajúcu v tom, že
medzi ním a žalovaným išlo v podstate o individuálny pracovný spor ohľadne preradenia zamestnanca,
pričom žalovaný mal konať protichodne, nezákonne a na žalobcov úkor, súd poukazuje na to, že

ohľadne preskúmania tejto námietky bolo rozhodnou posúdenie otázky, či sa v danom prípade pre platné
preradeniežalobcuvyžadovalopodľa§55ods.2písm.a)ZPvspojenís§55ods.3ZPuzavretiedohody
o preradení na prácu iného druhu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa § 55 ods. 3 ZP, ak nemožno
dosiahnuť účel preradenia podľa ods. 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže
zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol

dohodnutý v pracovnej zmluve. Súd mal preukázané, že v pracovnej zmluve uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným zo dňa 20.09.2010 v spojení s Prílohou A k uvedenej pracovnej zmluve bol žalobca prijatý
do pracovného pomeru u žalovaného na funkciu „robotník“ s uvedením miesta výkonu práce MOBIS
ulica 1, 013 02 Gbeľany, s uvedením zvereného pracoviska Injection oddelenia. V predmetnej pracovnej
zmluve absentuje stručná charakteristika druhu práce, na ktorý bol žalobca u žalovaného prijatý, čo

konštatoval aj IP Žilina v časti Pracovnoprávne vzťahy v odseku B v bode 7 protokolu č. IZA-013-49-2.3/
P-E22, 24, 25 -17 zo dňa 07.04.2017. Bez ohľadu na absenciu stručnej charakteristiky práce v pracovnej
zmluve súd dospel k záveru, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol platne. Absencia
stručnej charakteristiku druhu práce v písomne uzatvorenej pracovnej zmluve nemá podľa názoru súdu
v prejednávanom spore za následok neplatnosť pracovnej zmluvy, keď absenciou predmetnej náležitosti

v pracovnej zmluvy došlo síce k porušeniu § 43 ods. 1 písm. a) ZP, avšak stručnú charakteristiky druhu
práce, pri dojednanom druhu práce „robotník“, možno jednoznačne vyvodiť z následného správania
sa strán, keď žalobca, až dokým neutrpel pracovný úraz, vykonával práce určitého druhu na základe
pokynovjemunadriadenýmzamestnancomžalovaného.Absenciustručnejcharakteristikydruhuprácev
pracovnej zmluve začal namietať až v súvislosti so vznikom sporu ohľadne jeho preradenia na inú prácu.

Zákonník práce síce vyžaduje pre vznik pracovného pomeru písomnú pracovnú zmluvu (§ 42 ods. 1 ZP),
avšak nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť (§ 17 ods. 2 ZP).
VsúvislostisvyslovenýmzávermisúdupriamujepozornosťajnarozhodnutieÚstavnéhosúduSRIV.ÚS
460/2012-32, v ktorom je konštatované, že „...Pracovná zmluva je platná aj vtedy, ak bola uzatvorená len
ústne, prípadne iba konkludentne.“ Žalobca na základe predmetnej pracovnej zmluvy odo dňa nástupcu

do práce, t.j. od 20.09.2010, až dokým utrpel pracovný úraz dňa 26.01.2016, vykonával práce robotníka
na oddelení Injection, keď z výpovedí svedka B. A., X. W., B. C. a Ing. U. T. vyplynulo, že žalobca
pracoval na uvedenom oddelení ako operátor za pásom vo výrobe, pričom podľa výpovedí svedkov X.
W., B. C. a Ing. U. T. počas tohto obdobia bol iba prechodne (pri zmene prevádzky z 3-zmennej na 4-
zmennú) zaradený aj na obsluhu lisov, avšak po ukončení predmetného prechodného obdobia naďalej

vykonával práce ako operátor vo výrobe. Podľa výpovedí svedkov X. W. a Ing. U. T. prácu operátora
vo výrobe vykonával aj pred utrpením pracovného úrazu (skutočnosť, že žalobca v čase pracovného
úrazu vykonával prácu operátora za pásom vo výrobe nebola potvrdená svedkami Michalom Štaffenom
a Martinom Novákom, avšak títo podľa ich výpovedí v čase pracovného úrazu žalobcu u žalovaného,
a to od roku 2014 už nepracovali). Žalobca ako operátor vo výrobe vykonával práce spočívajúce v

tom, že on uložil súčiastky na pás, následne stlačil tlačidlo na lise, ktorý spracoval tieto súčiastky do
produktu, ktorý následne skontroloval a doplnil o ďalšie súčiastky, preložil ho do nitovacieho centra, kde
bol tento výrobok doplnený o ďalšie súčiastky a po výstupe z nitovacieho centra následne skontroloval
finálny výrobok, či má nejaké nedostatky a vložil ho na prepravný vozík. Predmetnú prácu vykonávajú
aj pracovníci so základnou školou (táto práca nevyžadovala osobitné školenia, keď školenie spočívalo v

kontrole nárazníkov, orezávaní nárazníkov, správnom lepení bar kódov a ukladaní finálneho produktu do
prepravných vozíkov). Pokiaľ žalobca vykonával dočasne aj prácu obsluhy/nastavovača vstrekovacích
lisov, na ktorú bolo potrebné absolvovať osobitné školenia, túto prácu vykonával iba dočasne a následne
opätovne pracoval ako operátor vo výrobe. Okrem toho žalobca sekundárne (z dôvodu ochrany predjednotvárnou prácou) v rámci svojej pracovnej náplne obsluhoval aj vysokozdvižný vozík a žeriav. V
zmysle popisu pracovnej náplne zo dňa 30.01.2017, ktorú prevzal žalobca dňa 13.02.2017, tento mal
vykonávať prácu robotníka spočívajúcu vo vyradzovaní poškodených dielov, prebaľovaní materiálu, a

to GARNISH ASSY TAILGATE, COVER RR COMBINATION LAMP LH, RH. S poukazom na to, že v
pôvodnej pracovnej zmluve absentoval stručný popis práce a druh práce bol vymedzený iba pracovnou
pozíciou robotník, avšak žalovaný následne v zmysle predmetnej pracovnej zmluvy vykonával práce
(s výnimkou prechodného obdobia, kedy pracoval na odbornejšej pracovnej pozícii ako obsluha lisov)
operátora za pásom (túto prácu vykonával aj v čase, keď utrpel pracovný úraz a bola zmenená jeho

zdravotná spôsobilosť na výkon tejto práce), súd pri posúdení otázky, či sa pri preradení na inú prácu
vyžadovala, alebo naopak nevyžadovala dohoda medzi žalobcom a žalovaným, dospel k záveru, že
v danom prípade sa jednalo o preradenie zamestnanca v rámci dojednaného druhu práce v pôvodnej
pracovnej zmluve, keď tak práce vykonávané pred preradením na inú prácu, ako aj po preradení na inú
prácu, mali byť jednoduchými prácami, na ktoré sa nevyžadovalo žiadne osobitné vzdelanie, odbornejšie
školenie, alebo vyšší kvalifikačný predpoklad. Navyše tieto práce čiastočne obsahovo súviseli, keď

jednou z činností v rámci pracovnej náplne pred pracovným úrazom žalobcu bola aj následná kontrola
finálneho produktu a po preradení na inú prácu bola touto náplňou kontrola dodávaných produktov.
Podľa rozhodnutia NS ČR sp.zn. 21Cdo2858/2007 zo dňa 11.12.2007 „... určenie pracovnej náplne
v rámci dohodnutého druhu práce nepredstavuje (nemôže predstavovať) zmenu pracovnej zmluvy v
dojednaniach ohľadne druhu práce, na ktorý bol zamestnanec prijatý. V pracovnej zmluve dohodnutý

druh práce zvyčajne požaduje bližší popis pracovných úloh, ktorý sa nazýva pracovná náplň. Pracovná
náplň je jednostranným príkazom zamestnávateľa, ktorým sa zamestnancovi bližšie vymedzujú úlohy v
rámci dohodnutej práce v pracovnej zmluve; pracovnú náplň môže zamestnávateľ kedykoľvek meniť.“
Rozdiel medzi dojednaným druhom práce a pracovnou náplňou je potom v tom, že dojednanie o druhu
práce je dojednaním v rámci dvojstranného právneho úkonu, dojednaného medzi zamestnancom a

zamestnávateľom a pracovná náplň je určitým jednostranným príkazom zamestnávateľa, ktorým sa
iba špecifikujú bližšie pokyny v rámci dojednaného druhu práce. Medzi žalobcom a žalovaným došlo
podľa názoru súdu k platnému dojednaniu druhu práce v pracovnej zmluve, keď samotná charakteristika
tohto druhu práce vyplýva z následného konkludentného prejavu vôle žalovaného, ktorý prideľoval
žalobcovi prácu s určitým obsahom a žalobcu, ktorý túto prácu vykonával. Pri porovnaní charakteru

pracovnej činnosti, ktorú vykonával dobrovoľne a bez námietok žalobca predtým ako sa mu stal
predmetný pracovný úraz s prácou, ktorú mal vykonávať na základe záznamu o preradení na inú
prácu zo dňa 30.01.2017, súd potom dospel k záveru, že sa nejednalo o zmenu druhu práce, ale
iba o preradenie zamestnanca v rámci existujúcej pracovnej pozície „robotník“ pri oboma stranami
dovtedy akceptovanom druhu práce. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že

žalovaný by v danom prípade bol oprávnený dať žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP iba
v prípade, ak by primárne nemohol preradiť žalobcu podľa § 55 ods. 2 písm. a), ods. 3 ZP na inú prácu
v rámci druhu práce dojednaného v pracovnej zmluve, resp. v prípade, ak by sa zo zamestnancom
nedohodol na jeho preradení na prácu iného druhu. Inak by sa žalovaný vystavil nebezpečenstvu
neplatnostisamotnejvýpovede.Pokiaľvpôvodnejpracovnejzmluvebolovymedzeniepráceobmedzené

na oddelenie Injection, súd poukazuje na to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k jednoznačnému
dojednaniu o mieste výkonu práce, ktorým bolo sídlo žalovaného a oddelenie Injection bolo určené ako
pracovisko v rámci výrobnej štruktúry žalovaného, keď pri splnení podmienok prezumovaných § 55 ods.
2 písm. a) ZP, ods. 3 ZP nie je zamestnávateľ pri ponuke práce limitovaný iba na pôvodné pracovisko,
ale na všetky jeho pracoviská v rámci dojednaného miesta výkonu práce. Pokiaľ žalobca súčasne

namietal, že on nebol školený z BOZP, súd poukazuje na to, že táto skutočnosť by odôvodňovala
odmietnutie výkonu práce z jeho strany iba do 20.03.2017, kedy bol preškolený z predpisov BOZP. Aj
z následného správania sa žalobcu je však zrejmé, že aj po tomto školení odmietal vykonávať práce.
K uvedenému záveru možno dospieť aj ohľadne odmietania výkonu prác zo strany žalobcu z dôvodu
nejestvujúceho posúdenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na prácu v noci, ktorému sa podrobil dňa

23.03.2017, avšak ani následne po tomto dátume nezačal vykonávať práce, čím porušoval pracovnú
disciplínu. Pokiaľ žalobca súčasne poukazoval na to, že on bol zo strany žalovaného nejasným postojom
a pokynmi zo strany žalovaného zavádzaný a zneisťovaný, súd poukazuje na to, že v konaní nebolo
preukázané a ani len tvrdené, že by žalovaný uznal dôvody, pre ktoré žalobca odmietal vykonávať
prácu po preradení na inú prácu v rámci dojednaného druhu práce. To, že žalovaný sa do určitej miery

chránil voči argumentácii žalobcu spočívajúcej v neplatnosti preradenia na inú prácu (napr. poskytnutím
pracovného voľna z dôvodov prekážok na strane zamestnávateľa), bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť
argumentácie žalobcu o tom, že nebol povinný vykonávať práce na pracovisku Parts Quality. Žalobca si
musel byť v danej situácii vedomý toho, že odmietaním výkonu prác by neporušil pracovnú disciplínu ibav prípade správnosti jeho domnienok o neplatnom preradení na inú prácu. Navyše mu nič nebránilo v
tom, keďže nesúhlasil s predmetným preradením, domáhať sa na súde, aby bolo určené, či k platnému
preradeniu došlo alebo nie, čo však neučinil.

10. Pokiaľ ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 2
oznámeniaookamžitomskončenípracovnéhopomeruzodňa11.04.2017spočívajúcivtom,žežalobca
samalopakovaneabezvedomiavedúcichzamestnancovpohybovaťmimosvojhopracoviska,tráviťčas
využívaním súkromných elektronických zariadení alebo kontrolou pracovných postupov zamestnávateľa

na rôznych pracoviskách, a ani po opakovaných ústnych upozorneniach na porušenie pracovnej
disciplíny nedošlo u neho k náprave správania a naďalej porušoval svoje povinnosti zamestnanca,
ako aj pokyny nadriadených, súd dospel k záveru, že takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru nevykazuje prvky jasnosti a určitosti, keď z uvedeného popisu porušenia pracovnej
disciplíny nie je zrejmé kedy a akým spôsobom sa mal žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny
keď uvedený opis porušenia pracovnej disciplíny nie je vymedzený dostatočne určito tak, aby ho bolo

možné jednoznačne odlíšiť od iných skutkových dôvodov.

11. Pokiaľ ide o taký dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v tom, že žalobca mal
dňa 20. 02. 2017 svojím mobilným telefónom bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa fotiť, poprípade aj
zhotovovať videozáznam skladových priestorov výrobkov a zamestnancov, na ktoré konanie žalovaného

upozornili aj dotknutí zamestnanci, ktorí sa cítili obťažovaní a zmienili sa aj o jeho opakovaní, pričom
intenzita konania žalobcu mala byť taká vysoká, že nevhodne ovplyvňuje iných zamestnancov a narúša
pracovné prostredie, súd dospel k záveru, že uvedené porušenie pracovnej disciplíny žalovaný v spore
preukázal iba čiastočne. Pokiaľ ide o údajné vyhotovovanie videozáznamu, táto skutočnosť nevyplynula
zo žiadneho v spore vykonaného dôkazu, keď jedine z výpovede svedkyne K. I. vyplynul iba určitý dohad

o možnom zhotovení videozáznamu zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o zhotovovanie fotografií zo strany
žalobcu, tak z výpovedí svedkov (K. I., W. U., M. A., M. M., M. Palkoviča a V. M.) taktiež nevyplynulo,
že by niektorý zo svedkov exaktne videl, ako žalobca reálne vyhotovil fotografie, keď zasvietenie
blesku na mobilnom telefóne s integrovaným fotoaparátom môže, ale na druhej strane nemusí byť
spojené s vyhotovením fotografie. V súvislosti s predmetným dôvodom súd však poukazuje na tvrdenie

samotného žalobcu, ktorý priznal, že on si vyhotovil fotografiu zo skladových priestorov žalovaného, keď
na predmetnej fotografii zachytil aj jedného zo zamestnancov žalovaného, avšak túto fotografiu použil
na vypracovanie podnetu na porušovanie predpisov BOZP žalovaného, ktorý podal na IP Žilina, čo
jednoznačne vyplynulo aj zo spisového materiálu Inšpektorátu práce Žilina č. spisu IPZA/IPZA-OPPV/
KON/2017/3480, ktorého súčasťou sú aj fotografie priložené k podnetu žalobcu na Inšpektorát práce

Žilina.VsúvislostispredmetnýmpodnetomnaInšpektorátpráceŽilinaniejebezvýznamutáskutočnosť,
že na základe predmetného podnetu vydal Inšpektorát práce protokol č. IZA-013-49-2.3/P-E22, 24,
25-17 zo dňa 07.04.2017, v ktorom konštatuje viaceré nedostatky ohľadne porušenia bezpečnostných
predpisov na predmetnom pracovisku žalovaného. Navyše súd poukazuje na to, že z výpovede svedka
W. U. vyplynulo, že žalobca na otázku menovaného svedka, ako aj supervízora M. M. prečo vyhotovuje

predmetné fotografie uviedol, že on chce takýmto spôsobom chrániť zamestnancov a chce postúpiť
túto dokumentáciu na IP čo, ako vyplynulo z pripojeného spisu IP Žilina, aj následne učinil. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že W. U. a M. M. boli na pracovisku nadriadenými žalobcu. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd potom dospel k záveru, že uplatnenie tohto dôvodu ako dôvodu
pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom nie je porušením pracovnej disciplíny takej

intenzity, pre ktoré by bol žalovaný oprávnený so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer, keď zo
žiadneho v konaní vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by žalobca použil predmetnú fotografiu na iný
ako ním uvedený účel. Navyše podľa názoru súdu by za daných okolností bol takýto výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zamestnanec by bol zo strany zamestnávateľa sankcionovaný za
to, že dôvodne upozornil príslušný štátny orgán na porušovanie bezpečnostných predpisov zo strany

zamestnávateľa.

12. Pokiaľ sa žalovaný domáhal, aby súd pre prípad, že by vyhovel žalobe rozhodol, že od žalovaného
nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával resp., aby žalobcovi nepriznal
náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov, súd o týchto návrhoch nerozhodoval, keďže žalobu

zamietol v celom rozsahu.13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal v
spore plný úspech náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď o konkrétnej výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne
v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)

ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.