Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Pc/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200754
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317200754.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci

navrhovateľky: O.. R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, N., a jej syna: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T..
A. X, N., v konaní zast. Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou, Krížna 17, Bratislava, o zníženie výživného,
takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7.9.2015, č. k. 59P/113/2014-74 bola schválená
rodičovská dohoda, ktorou sa navrhovateľka zaviazala od 1.9.2015 prispievať na výživu svojho vtedy

ešte maloletého syna A. H. sumou 150,- eur mesačne. Odvtedy nebolo výživné upravované.

2. Návrhom zo dňa 5.12.2016, došlým Okresnému súdu Bratislava II dňa 8.12.2016, postúpeným na
tunajší súd ako miestne príslušný dňa 23.1.2017, navrhovateľka žiadala vydať rozhodnutie, ktorým súd
zníži výživné od dátumu podania návrhu na sumu 70,- eur mesačne.

3. Svoj návrh odôvodnila tým, že z dôvodu tehotenstva ju prepustili zo zamestnania a od mája 2016 je

nezamestnaná. Začiatkom decembra nastupuje na rodičovskú dovolenku, vo februári 2017 bude mať
tretie dieťa, teda aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Keďže v poslednom období bola viac nezamestnaná
ako zamestnaná, chcela výšku výživného znížiť, aby bola schopná výživné pravidelne vyplácať. Jej syn
A. bol síce zverený do starostlivosti otca, žije však v byte u starých rodičov z otcovej strany v A., a po
materiálnej stránke je o neho postarané. Žiadala aj o určenie, že výživné má posielať priamo synovi,
najlepšie na bankový účet, pretože syn aj po dosiahnutí plnoletosti chcel, aby výživné posielala k rukám
jeho otca.

4. Syn s návrhom nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť. Vo vyjadrení zo dňa 3.8.2017 uviedol, že
navrhovateľka dobrovoľne ukončila svoj pracovný pomer a následne zostala tehotná. Navrhovateľka je
druhý raz vydatá, žije v spoločnej domácnosti so súčasným manželom, ktorý je ekonomicky činný. Pri
rozhodovaní o treťom dieťati navrhovateľka so svojim manželom určite zvážili aj ekonomické dopady
ďalšieho dieťaťa pre rodinu. Navrhovateľka je vlastníčkou bytu na ul. T. A. X v N., z ktorého má
mesačný príjem z nájomného, je majiteľkou nehnuteľnosti a pozemku v O., okr. U., a od marca

2017 je spoluvlastníčkou obchodu N.. Ich vzájomné vzťahy sa opäť vyhrotili na konci roku 2016,
kedy navrhovateľka prestala platiť výživné. Na podnet otca podal návrh na exekúciu. Pod tlakom
navrhovateľky súhlasil so zastavením exekúcie a odvtedy sa s ním navrhovateľka rozprávala už len o
výživnom.JehootecsnovourodinoužijevS..KeďženavštevujestrednúškoluvN.,zdržiavasaustarýchrodičov v A., kde je spokojný. Jeho mesačné náklady sú vo výške cca 600,- eur mesačne, v najbližších
mesiacoch ho čaká stužková, maturita a prijímacie pohovory na vysokú školu. Na záver uviedol, že od
posledného rozhodnutia súdu o výživnom v septembri 2015 uplynulo obdobie dvoch rokov a aj na jeho

strane nastali skutočnosti, ktoré zakladajú nárok na zvýšenie výživného.

5. Na zistenie skutočného stavu veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom
otca a listinnými dôkazmi - potvrdením o návšteve školy, výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX a
XXXX pre katastrálne územie N. - D. O., č. XXX pre katastrálne územie O. a č. XXXX pre katastrálne

územie S., elektronickou komunikáciou medzi účastníkmi a informáciami na internete o podnikaní otca.
Iné dôkazy účastníci nepredložili.

6. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že :
(i) navrhovateľka má tri deti, so súčasným manželom má 7-ročného a 11-mesačného syna, materský
príspevok 270,- eur už nepoberá, jej príjem predstavuje len rodičovský príspevok vo výške 213,- eur

mesačne, má vysokoškolské vzdelanie v oblasti sociálnej práce, jej zdravotný stav si nevyžaduje
osobitné výdavky, je výlučnou vlastníčkou bytu na ul. T.. A. X v N. a rodinného domu, garáže a pozemkov
v obci O. a spoluvlastníčkou bytu na ul. T.. A. X v N., od marca 2017 je 50%-nou spoločníčkou obchodnej
spoločnosti N. s.r.o. so splateným vkladom vo výške 2.500,- eur, ktorá od polovice júla 2017 prevádzkuje
obchod, jej manžel má vysokoškolské vzdelanie, je zamestnaný ako audítor v spoločnosti H.,

(ii) syn je študentom 4. ročníka obchodnej akadémie v N., je zdravý, jeho mesačné náklady na školu,
stravu, šport, kultúru, oblečenie a dovolenky sú 590,- eur mesačne, býva u starých rodičov, ktorí mu na
tieto náklady aj čiastočne prispievajú, zárobkovú činnosť nevykonáva, na brigády chodil iba v lete cez
prázdniny, žiadny majetok väčšej hodnoty nemá,
(iii) otec od roku 2010 samostatne podniká ako živnostník so strešnými oknami, jeho mesačný príjem

z podnikania je pohyblivý, v priemere asi 600,- eur mesačne, býva vo svojom byte v S. s druhou
manželkou, s ktorou má 10 ročnú dcéru, inú vyživovaciu povinnosť nemá, okrem bytu nemá iný majetok
väčšej hodnoty, ani auto.

7. Pri rozhodnutí o výživnom súd vychádzal z platného zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

8. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. V danej veci bolo výživné naposledy určené v septembri 2015 vo výške 150,- eur mesačne na základe
dohody rodičov.

10. Pri rozhodnutí o návrhu na zníženie výživného súd vychádzal z § 62 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine. Podľa týchto ustanovení je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

11. Okrem toho súd vychádzal :
-z§75ods.1zákonaorodine,podľaktoréhopriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie,
- z § 76 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.13. Syn je plnoletý, riadne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, preto aj naďalej
trvá vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči nemu.

14. Navrhovateľka je zdravá, v produktívnom veku, má vysokoškolské vzdelanie, začala podnikať, je
finančne zabezpečená zo strany jej manžela, a vlastní aj nehnuteľný majetok. Z toho je podľa súdu
zrejmé, že aj po narodení tretieho dieťaťa je naďalej schopná platiť synovi výživné 150,- eur mesačne.

15. Celkové náklady syna vo výške 590,- eur mesačne súd považoval za primerané a objektívne,

vzhľadom na jeho vek a štúdium v N..

16. Výživné sú synovi povinní poskytovať obaja jeho rodičia. Príležitostné prispievanie zo strany starých
rodičov nemôže mať za následok zníženie výživného niektorého z rodičov. Vzhľadom na zárobok otca a
jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére, nie je dôvod prenášať väčšinu odôvodneného výživného
len na neho.

17. Pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov bolo potrebné brať do
úvahy aj príjmy manžela navrhovateľky, s ktorým navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti a majú
spolu druhé dieťa. Navrhovateľka totiž právne tehotenstvom a narodením syna T. odôvodňovala svoj
návrh na zníženie výživného. Požiadavka syna, aby sa brali do úvahy aj príjmy manžela navrhovateľky,

bola preto opodstatnená, avšak len čiastočne, do tej miery, pokiaľ majú vplyv na možnosti a majetkové
pomery samotnej navrhovateľky.

18. Navrhovateľka je zo strany manžela dostatočne zabezpečená, keďže nevie koľko manžel zarába, ani
ju to nezaujíma, lebo jej všetko zaplatí. Nakoľko súdu napriek výzve nepredložila potvrdenie o zárobku

manžela, nedalo sa i z tohto dôvodu jej návrhu vyhovieť.

18. Pre určenie povinnosti platiť výživné a jeho výšky nie je dôležité, aké sú osobné vzťahy medzi
povinným a oprávneným. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné na plnoleté dieťa nemožno priznať,
len ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žiadne také skutočnosti však neboli v konaní zistené.

19. Navrhovateľka pred súdom tiež uviedla, že chce platiť rovnaké výživné každému svojmu dieťaťu. Z
citovaných ustanovení zákona o rodine je však zrejmé, že navrhovateľka nemôže sama rozhodovať o
tom, aké výživné bude platiť, a už vôbec nie podľa toho, ako sa k nej syn správa. Platiť rovnaké výživné
na jednoročné a devätnásťročné dieťa, bez ohľadu na príjmy ich otcov, je nielen v rozpore so zákonom,

ale bolo by aj nespravodlivé.

20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého účastníci nemajú nárok na
náhradu trov konania. Neboli zistené okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov niektorému
z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha.