Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/220/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114224758
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114224758.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: MSI Group, s.r.o. so sídlom Radlinského 1735/29,

026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 404 314, zast. V. N., trvale bytom S. W. Q. XXX, XXX XX S. D. Q.
proti žalovanému: URBIA ETA, s.r.o. so sídlom Panská 14, 811 01 Bratislava, IČO: 35 897 180, zast.
Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811
07 Bratislava v konaní o určenie vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.09.2014 domáhal, aby bolo súdom určené,
že vlastníkom nehnuteľnosti - rozostavanej stavby v obci G., k.ú. N. L. stojacej na parcele registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape ako par č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX
stojacej v obci G., k.ú. N. XXXX je žalobca.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXCb/XX/XXXX pre obec
XCb/XX/XXXX - L.N. XXCb/XX/XXXX žalovaný je výlučným vlastníkom rozostavanej stavby stojacej na

parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako par č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX mX ako aj vlastníkom uvedenej parcely č. XXX/X ako aj tam tiež parcely č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2. Žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 1/ SLOVEGRA
- MSI/2009 zo dňa 17.06.2009 ako zhotoviteľ dodal objednávateľovi spoločnosti ARTABANAN, s.r.o.
(pôvodné obchodné meno SLOVEGRA, s.r.o.) so sídlom Hlavná č. 62/492, 943 01 Štúrovo dielo
označené ako Polyfunkčný dom XXX/XXXX G., obec G.,L. N. mesto na pozemkoch par. č. XXX/X,
XXX/X v rozsahu dodávka a montáž hrubej stavby t.j. železobetónové konštrukcie s dohodnutou cenou

diela 1.552.809,28 EUR bez DPH s vyúčtovaním ďalších prác v rozsahu 48.949,57 EUR. Objednávateľ
diela časť fakturovanej ceny diela zaplatil, vo zvyšku sumy 611.313,04 EUR záväzok nesplnil voči
zhotoviteľovi. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, konanie č. 15Cb/34/2013 zo dňa 10.06.2013,
právoplatný 02.07.2013 bol zhotoviteľ zaviazaný na zaplatenie sumy 611.313,04 EUR v prospech
žalobcu. Žalobca má za to, že dôvodom nesplnenia záväzku objednávateľa mohla byť trestná činnosť
objednávateľa.

3. Žalobca už v priebehu realizácie diela po tom, ako vystali problémy s neplatením faktúr, poukázal
na svoje vlastnícke právo k zhotovovanému dielu na základe ustanovenia § 542 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“), nakoľko dielo bolo zhotovované na pozemku, ktorého
objednávateľ nebol vlastníkom ani ho neobstaral.4.Naliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckehoprávažalobcazdôvodnilneistýmpostavenímžalobcu
ako vlastníka diela - rozostavanej stavby, nakoľko vlastníctvo svedčí žalovanému na základe zápisu na

LV.

5. Žalobca požiadal o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v celom rozsahu v rámci podanej
žaloby.

6. Na základe výzvy súdu sa k žalobe vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 02.12.2014,
v ktorom uviedol, že s tvrdením žalobcu zásadne nesúhlasí. Žalovaný nebol so žalobcom v priamom
zmluvnom vzťahu, jeho absolútne vlastnícke právo pôsobilo erga omnes, teda aj voči žalobcovi, a
teda nemohlo z jeho strany dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva, nakoľko vlastníkom pozemku,
na ktorom sa dielo zhotovovalo, bol a je žalovaný. Navyše argument o nezaplatení ceny diela zo
strany spoločnosti ARTABANAN, s.r.o. neobstojí, nakoľko žalovaný si svoje záväzky voči spoločnosti

ARTABANAN, s.r.o. splnil a skutočnosť, že spoločnosť ARTABANAN, s.r.o. žalobcovi nezaplatila, nie
je pre právne postavenie žalobcu relevantná. Je bežnou praxou, že zhotoviteľ poverí vykonaním diela
inú, t.j. tretiu osobu (v praxi tiež označovanú ako subdodávateľ), napokon túto situáciu predpokladá
aj samotný obchodný zákonník v ustanovení § 538. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že aj keď
dielo pre objednávateľa vykonáva tretí subjekt, ktorý s objednávateľom nie je v žiadnom zmluvnom

vzťahu, zhotoviteľ objednávateľovi zodpovedá akoby dielo vykonával sám, t.j. prípadný zmluvný vzťah
medzi zhotoviteľom a treťou osobou nenarúša právne postavenie a pôvodný zmluvný vzťah medzi
objednávateľom a zhotoviteľom. Máme za to, že ak by súd žalobe vyhovel a žalobcovi by priznal
vlastníckeprávokstavbe,došlobytýmksamotnémunegovaniuustanovenia§538ObZ,ktorévyslovene
pripúšťa vykonanie diela tretím subjektom a zakotvuje, že zhotoviteľ zodpovedá objednávateľovi

rovnako, a to bez ohľadu na to, či sa na zhotovovaní diela podieľa alebo nepodieľa ďalší subjekt, teda
subdodávateľ. Ak by súd teda pripustil výklad ustanovenia § 542 ObZ, tak ako si ho vykladá žalobca,
strácalo by svoj zmysel samotné splnenie záväzku zo zmluvy o dielo celkom alebo sčasti inou osobou,
za ktoré však v zmluvnom vzťahu stále zodpovedá zhotoviteľ. To znamená, že ustanovenie § 538 ObZ
ako aj § 542 ods. 1 ObZ, ktoré sú obe budované na princípe dispozitívnosti, by tak mohli stratiť svoj

dispozitívny charakter, nakoľko by si objednávateľ a zhotoviteľ museli vždy pre prípad, že by nevylúčili
aplikáciu ustanovenia § 538, upraviť vzájomné vzťahy podľa § 542 ods. ObZ, pretože inak by tým
mohlo byť vlastnícke právo objednávateľa ohrozené, a to zakaždým, keby zmluva o dielo uzavretá
medzi objednávateľom a zhotoviteľom nevylučovala oprávnenie zhotoviteľa poveriť vykonaním diela
tretiu osobu podľa § 538 ObZ. Na základe vyššie uvedeného zastáva názor, že ustanovenie § 542 ods. 2

je aplikovateľné len na pôvodný zmluvný vzťah, teda jeho aplikácia by bola možná len v právnom vzťahu
vyplývajúcehozoZmluvyodielozodňa06.04.2009uzatvorenejmedzižalovanýmakoobjednávateľoma
spoločnosťou SLOVEGRA, s.r.o. ako zhotoviteľom, nakoľko to, že zhotoviteľ na vykonanie diela celkom
alebo sčasti použil iný subjekt, t.j. žalobcu, nemôže mať vplyv na právne postavenie žalovaného a jeho
vlastnícke právo k stavbe, teda predmetné ustanovenie nemôže byť na ujmu práv objednávateľa, ak

sa zhotoviteľ slobodne rozhodne poveriť vykonaním diela tretiu osobu a zmluvné strany si v zmluvne
nevylúčili ani sa neodchýlili od aplikácie § 542 ods. 1 ObZ.

7. Do pozornosti súdu uviedol aj ustanovenia Stavebného zákona, v zmysle ktorých považuje podania
žalobcu za absurdné nasledovne:

Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, účinného v znení účinnom ku
dňu podpisu zmluvy o dielo č. 1/SLOVEGRA-MSI/2009 zo dňa 17.09.2009 sa uvádza: „1) Pod pojmom
"iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a
stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe

nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu
alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c)
právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.“

Ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c.) zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, odkazuje na poznámku

13b). V poznámke 13 b) je uvedené: „Napríklad zákon č. 79/1957 Zb., zákon č. 67/1960 Zb. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov.“ Z uvedeného je zrejmé, že
ide len o demonštratívny výpočet jednotlivých právnych predpisov a preto sa domnievame, že do úvahy
by mohol prísť aj Obchodný zákonník, teda nemožno jednoznačne vylúčiť že obstaraním pozemku sapodľa okolností prípadu nemôže myslieť aj uzatvorenie zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka.
To znamená, že aj v prípade, ak by sme pripustili aplikáciu ustanovenia § 542 na prípady vzťahu medzi
subdodávateľom a objednávateľom diela, nie je jednoznačne vylúčené, že pod pojmom obstaraním

pozemku by sa nemohlo rozumieť aj uzavretie Zmluvy o dielo medzi žalovaným ako objednávateľom
a spoločnosťou ARTABANAN, s.r.o. ako zhotoviteľom, čo by znamenalo, že následne vo zmluvnom
vzťahu medzi spoločnosťou ARTABANAN, s.r.o. ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom
by došlo k naplneniu podmienok uvedených v § 542 ods. 1 ObZ, nakoľko by sa dielo zhotovovalo na
pozemku, ktorý objednávateľ (v tomto prípade ARTABANAN, s.r.o.) pre zhotoviteľa (v tomto prípade

žalobca) obstaral. Uvedenej argumentácii svedčí aj skutočnosť, že predmetné ustanovenie § 139
Stavebného zákona v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy o dielo č. 1/SLOVEGRA-MSI/2009 zo dňa
17.09.2009, neuvádza taxatívny výpočet práv ktorými sa podľa okolností prípadu rozumie „iné práva
k pozemkom a stavbám“, ale uvedený výpočet aj zo zreteľom na vyššie uvedené možno označiť len
za exemplifikatívny. Žalobu na určenie vlastníctva k predmetnej stavbe považuje za absurdnú hneď
z jedného logického dôvodu a síce, že napriek tomu, že na stavbe z pohľadu ostatných dodávateľov

a subdodávateľov vykonal iba jednu časť diela (stavby), preto by sa touto ich zvrátenou logikou
mohol každý čo i len sčasti neuspokojený subdodávateľ domáhať určenia vlastníctva k takejto veľkej
stavbe a to dokonca k celej stavbe (nehnuteľnosti). Napokon dáva súdu do pozornosti, že žalobca
bezprostredne po podaní predmetného návrhu (žaloby) na tunajší súd, nechal na list vlastníctva č. L.
zapísať nasledovnú informatívnu poznámku „Začatie súdneho konania na Okresnom súde Bratislava

I. pod sp.zn. 28Cb/220/2014, o určenie vlastníctva k rozostavanej stavbe stojacej na parcele registra
'C' č. XXX/X, P-XXXX/XX“. Táto informatívna poznámka síce de iure neobmedzuje žalovaného ako
vlastníka nehnuteľnosti s jeho právom nakladať - scudzovať nehnuteľnosť, avšak de facto spôsobuje
mu vážne probléme vo vzťahu k potenciálnym kupujúcim bytov a nebytových priestorov v tomto dome.
Predmetná stavba bola v lete tohto roku 2014 skolaudovaná, jednotlivé byty a nebytové priestory sú

zapísané v katastri nehnuteľností a žalovaný začína tieto priestory odpredávať budúcim kupujúcim,
ktorí sa oprávnene pýtajú na charakter tohto súdneho sporu a hlavne na to, kedy tento nezmyselný
spor skončí. Predmetné súdne konanie vrátane informatívnej poznámky uvedenej na LV XXXX preto
spôsobuje žalovanému škodu, nakoľko odrádza budúcich kupujúcich od kúpy bytu, resp. nebytového
priestoru v dome. S poukazom na argumenty uvedené v tomto vyjadrení navrhuje, aby súd žalobu v

celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovaného, ktoré budú žalovaným
vyčíslené do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia.

7. Uznesením zo dňa 26.05.2015, doručené zástupcovi žalobcu dňa 01.06.2015, súd priznal žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní.

8. Súd vytýčil pojednávanie na termín 13.10.2016, 21.11.2016, 19.12.2016, na ktorých sa zúčastňoval
len právny zástupca žalovaného. Žalobca napriek vykázanému doručeniu predvolania v lehote podľa
ustanovenie § 178 ods. 2 CSP svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným dňa 18.11.2016
(na pojednávanie dňa 21.11.2016) a podaním doručeným dňa 16.12.2016 (na pojednávanie dňa

19.12.2016). Ako dôvod uviedol žiadosť o rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov v obidvoch
prípadoch a na pojednávanie dňa 21.11.2016 aj kolíziu termínov. Dôvod kolízie termínov súd uznal.
Súd mal za preukázané, že predmetné uznesenie o oslobodení od súdnych poplatkov bolo zástupcom
žalobcu p. V. N. prevzaté osobne dňa 01.06.2015, preto súd uvedený dôvod neuznal ako dôvod pre
odročenie pojednávania podľa ustanovenia § 183 CSP. Súd na dôvažok uvádza, že v odpovedi na

žiadosť o odročenie pojednávania súd zástupcu žalobcu informoval o právoplatnom rozhodnutí vo veci
oslobodenia od súdnych poplatkov. Emailom dňa 16.12.2016 ako odpoveď na email zástupcu žalobcu
súduviedol,ževdanejvecipojednávaťbudedňa19.12.2016.Súdvtomtosmereprihliadalajnaochranu
záujmov žalovaného, ktorý niekoľkokrát požiadal súd o rozhodnutie vo veci aj z dôvodu existencie
zapísania poznámky o začatí súdneho konania na príslušnom liste vlastníctva. Súd po zvážení dôvodov

pre odročenie konal dňa 19.12.2016 v neprítomnosti zástupcu žalobcu. Súd vykonal dokazovanie
prednesom právneho zástupcu žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

- prednesom právneho zástupcu žalovaného, ktorý k veci uviedol, že trvá na svojej argumentácii
predloženej súdu, má za to že vlastnícke právo svedčí žalovanému, žalobca neuviedol žiadne dôkazy

potvrdzujúce jeho tvrdenie o nadobudnutí vlastníckeho práva,

- s listinnými dôkazmi: list vlastníctva č. XXXX k.ú. N. XX.XX.XXXX, G., Zmluva o dielo č. 1/ SLOVEGRA
- MSI/2009 zo dňa 17.06.2009, Zmluva o dielo zo dňa 06.04.2009, Rozsudok OS Nové Zámky č.k.15Cb/34/2013, Uznesenie PZ Dunajská Streda ČVS: ORP-543/OEK-DS-2010, vyjadrenie právneho
zástupcu žalovaného zo dňa 02.12.2014, Oznámenie o pozastavení prác, Uznesenie o oslobodení od
súdnych poplatkov, Oznámenie o zvolení zástupcu pre doručovanie, žiadosť odročenie pojednávania zo

dňa 18.11.2016, 16.12.2016, informatívne výpisy z obchodného registra žalobcu ako aj žalovaného.

9. Z predložených listinných dôkazov súd mal za preukázané:

Medzi stranami sporu nebol založený žiadny zmluvný vzťah podriadený právnej úprave obchodného

práva. Vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých bolo zhotovované dielo - stavba ako aj samotná
stavba, na základe predložených listinných dôkazov - listu vlastníctva č. XXXX k.ú. N. Q.G. prináleží
žalovanému zapísané ako ku dňu 20.06.2014 rozostavaná stavba, ku dňu 01.12.2014 ako polyfunkčná
budova so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku XXX/X zastavaná plocha a nádvoria, taktiež
vo vlastníctve žalovaného.

Zmluvou o dielo č. 1/ SLOVEGRA - MSI/2009 zo dňa 17.06.2009 bol založený odberateľsko-
dodávateľský vzťah ohľadne dodania činnosti - dodanie a montáž hrubej stavby - železobetónové
konštrukcie na stavbe Polyfunkčný dom N. J. G..

Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/34/2013 zo zapožičaného súdneho spisu bolo

preukázané, že nesplnený záväzok objednávateľa z vyššieuvedenej zmluvy bol právoplatne priznaný
žalobcovi v tomto konaní ako zhotoviteľovi.

Z Uznesenia ČVS: ORP-543/OEK-DS-2010 bolo osvedčené, že žalobca podal oznámenie voči
objednávateľovi stavby.

Zo Zmluvy o dielo zo dňa 06.04.2009 bolo preukázané, že žalovaný si objednal u spoločnosti
SLOVEGRA, s.r.o. (potom ARTABANAN, s.r.o.) vykonania diela na stavbe s názvom Polyfunkčný dom
N. N.G. od zemných a výkopových prác po úplnú realizáciu diela. Súd uvádza, že formálne aj obsahové
náležitosti uvedených zmlúv o dielo sú obdobné, obdive zmluvy sa odkazujú na rovnaké technické

podklady pre realizáciu zmluvy.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobca preukázal
naliehavosť právneho záujmu ako podmienky pre konanie o určovacej žalobe podľa ustanovenia § 137
CSP.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby
zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

10. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s

podnikaním.(2)Právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Akniektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú
upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú
sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“

Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 137 CSP „Žalobou je možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení
povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“
Podľa ustanovenia § 80 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.06.2016) „Návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti
manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti

na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem.“
Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 ObZ „(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.”

Podľa ustanovenia § 538 ObZ „Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy
alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť,
akoby dielo vykonával sám.”

Podľa ustanovenia § 542 ObZ „(1) Ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo
na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej
veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. (2) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1,
znáša zhotoviteľ nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom. Pre určenie prechodu
nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci zo zhotoviteľa na objednávateľa sa použijú obdobne

ustanovenia o prechode nebezpečenstva škody na tovare z predávajúceho na kupujúceho. (3) Na
zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody na veci, ktorá je predmetom údržby, opravy alebo
úpravy, ani vlastnícke právo k nej.“

Podľa ustanovenia § 538 ObZ „Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy

alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť,
akoby dielo vykonával sám.“
11. Súd v prvom rade skúmal splnenie podmienok konania ako procesnej stránky. Právny záujem,
ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 CSP a § 80 písm. c/
O.s.p. musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či

podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa
ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Základnou podmienkou
dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa uvedeného ustanovenia,
je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny

záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež
vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo bez tohto určenia jeho právne
postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie

môže dotknúť právnych pomerov účastníkov, t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto
pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov
a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. V danom
prípade je predmetom určenia neplatnosť právneho úkonu. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 4Cdo/56/2009zo dňa 22.09.2010 „Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne
postavenia žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné

žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže
byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo
(prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému.“ Podľa rozsudku NS SR
sp.zn.1MCdo/7/2004,uverejnenomvperiodikuZSP17/2008„Podmienkouúspešnostiurčovacejžaloby
je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho

záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak
v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho
istého právneho pomeru Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez
toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť.“ Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo/112/2004,
uverejnenom v periodiku ZSP 81/2006 „Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a

súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.“

12. So zreteľom na uvedené je možné zhrnúť, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Takéto určenie je spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie právne postavenie
- vlastníka nehnuteľnosti. Po právnom zhodnotení na vec sa vzťahujúcich rozhodujúcich skutkových
zistení dospel teda súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, je potrebné a spravodlivé ju zamietnuť.
13. V danom prípade nešlo o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zhotoviteľom a

objednávateľom, nebolo preukázané, že by žalovaný porušil povinnosti voči žalobcovi, nakoľko
žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť žalovaný voči žalobcovi nemal ani nenadobudol. Z obsahu
vyšetrovacieho spisu bolo osvedčené, že žalovaný si plnil svoje povinnosti voči zmluvnému partnerovi
ARTABANAN, s.r.o. Zo zmluvy o dielo nevyplýva, že by vlastníctvo k pozemku alebo k dielu malo
svedčiť voči žalobcovi, teda nie je určené niečo iné ako uvádza § 542 ObZ. Teda ak nie je určené

inak, neplatí bod 2/ ktorý uvádza, že zhotoviteľ znáša nebezpečenstvo na zhotovovanej veci a je jej
vlastníkom. V tomto prípade nie je daný taký skutkový stav, z ktorého by bolo možné a potrebné
aplikovať ustanovenie § 542 ObZ v časti určenia vlastníckeho práva. Ak je vlastník pozemku, na
ktorom sa zhotovuje vec - stavba určený a k svojmu vlastníctvu sa aktívne hlási, teda vlastnícke
práva vykonáva, nie je daný dôvod pre určenie vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, ktorá

nepreukázala právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Len pre úplnosť súd uvádza, že nesplnenie
povinností zo vzťahu medzi žalobcom a treťou osobou (ARTABANAN, s.r.o) nemôže v žiadnom
prípade byť sankciou v podobe straty absolútneho práva ako práva vlastníckeho žalovaného. Podstatou
vlastníckeho práva je, že ide o absolútne právo, teda platí, že „Objednávateľ ako vlastník je v právnom
postavení, kedy jeho status z absolútneho práva pôsobí voči všetkým (erga omnes), t.j. voči hlavnému

dodávateľovi aj subdodávateľom i napriek tomu, že voči subdodávateľom nie je v priamom zmluvnom
vzťahu.“ (Patakyová M. a kol. Obchodný zákonník: komentár. 3. vyd. Praha: C.H. Beck, 2010).
Obdobným prípadom ako v prejednávanej veci sa vo svojej rozhodovacej praxi zaoberal aj Nejvyšší
soud České republiky. V danom prípade súd rozhodol, že „vlastníkem zhotovované věci je objednatel,
je-li dílo zhotovováno u něho, na jeho pozemku a není rozhodné, zda zhotovitel k provedení díla,

popř. jeho části použil jinou osobu a zda v tomto vztahu došlo či nikoliv, k nabytí vlastníckeho práva
zhotovitelem.“ (Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.zn. 29Cdo/1532/99). Z uvedeného
vyplýva, že aj keď síce žalobca ako zhotoviteľ vykonával dielo na základe zmluvného vzťahu
so spoločnosťou ARTABANAN, s.r.o. ako objednávateľom, táto skutočnosť podľa prevládajúceho
doktrinálneho názoru nemala a nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho právo žalovaného k dielu,

teda k nadobudnutiu jeho vlastníckeho práva k stavbe.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu
zamietol v celom rozsahu.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešnú obranu proti žalobcovi,
ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods.2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).