Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212821
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113212821.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: T. R., B.. XX.XX.XXXX,

trvale bytom W. XX, 066 01 Humenné, právne zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom
so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, Organizačný a kontrolný odbor so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13.560 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 13.560 eur od 20.12.2012 do zaplatenia, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 97,86 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Štát m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 98,93 % a voči žalobcovi v
rozsahu 1,07 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2013 uplatnil proti žalovanému, pôvodne v zastúpení

MinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,nároknanáhraduškodyvzmysleustanovení§1,3,5,6zákona
č. 514/2003 Z.z. vo výške 29.012,64 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19.012,64 eura
od 20.9.2012 do zaplatenia.

2. Žalovaná pôvodne v zastúpení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky žiadala žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť s námietkou, že MV SR v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 písm. a, b a g) zák.č.
514/2003 Z.z. nie je oprávneným orgánom konať v mene štátu to veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci. Na to, aby vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci v mene štátu konalo MV SR, musia byť splnené kumulatívne podmienky a to, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a
prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru, alebo povereného
príslušníka policajného zboru a zároveň nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.

3.VpredmetnejvecivojenskýobvodovýprokurátorzamietolsťažnosťprotiuzneseniuvyšetrovateľaPZa

to uznesením č. OPV 186/08-51 zo dňa 30.3.2009 a zároveň podal v trestnej veci obžalobu príslušnému
súdu dňa 10.7.2009, čím nie sú splnené podmienky pre konanie Ministerstva vnútra SR v mene štátu.4. Na základe uvedeného žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.12.2013 označil ako orgán
oprávnený konať v mene štátu v predmetnej veci Generálnu prokuratúru SR so sídlom Štúrova 2 v
Bratislave, ktorá žiadala nárok žalobcu ako nedôvodný zamietnuť a zároveň namietala nedostatok

podmienky konania, teda svoje oprávnenie konať v mene štátu.

5. Súd dokazovaním vykonaným oboznámením obsahu spisu 4 Tv 2/2009, faktúrou a špecifikáciou trov
obhajoby, dokladom o úhrade trov obhajoby, potvrdením o poberaní príspevku na bývanie, výpočtom
poplatku príspevku na bývanie, žiadosťou žalobcu o vyradenie z výcviku ISAF, služobným predpisom

č. 103/2007, služobným predpisom č. 57/2008, správami o zdravotnom stave, vyjadrením npor. N.. T.
T., peňažným denníkom, záznamami o realizovaných poradách, personálnym rozkazom o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru, disciplinárnym rozkazom, služobným predpisom o okruhu funkcií a
výške zahraničného príspevku, záznamom o odmenách a trestoch, výsluchom žalobcu, svedkov Y. R.,
V. R., I. O., ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca bol uznesením vyšetrovateľa OR ÚJaKP PZ Prešov ČVS: ORP 739/1-OVK-PO-2008 zo dňa
20.3.2009 stíhaný pre zločin útoku týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a),
b, e) ods.2 písm. d) Trestného zákona.

7. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť do zápisnice o svojom výsluchu zo dňa 26.3.2009, o

ktorej rozhodol vojenský obvodový prokurátor uznesením zo dňa 30.3.2009 pod č. OPv 186/08 tak, že
sťažnosť zamietol.

8. Vojenský obvodový prokurátor dňa 26.3.2009 podal návrh na vzatie do väzby žalobcu a súčasne
v uvedený deň bol zadržaný a jeho osobná sloboda bola obmedzená dňa 26.3.2009 od 7.20 hod. do

večerných hodín, kedy bol prepustený zo zadržania.

9. Dňa 7.4.2009 poveril obhajobou svojho právneho zástupcu.

10. Po vykonaní vyšetrovania v prípravnom konaní vojenský obvodový prokurátor podal obžalobu dňa

10.7.2009 na Okresný súd v Prešove, doručenú dňa 14.7.2009 pre trestný čin týrania osoby blízkej a
zverenej podľa § 208 ods.1 písm. a), b, e) ods.2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 písm. b) Trestného zákona, ktoré sa viedlo pod sp.zn. 4 Tv 2/2009.

11. Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.4.2009 ho spod obžaloby oslobodil s poukazom

na dôvody v ustanovení § 285 písm. a) Trestného poriadku, avšak z dôvodu podaného odvolania zo
strany vojenského obvodového prokurátora Krajský súd v Trenčíne zo dňa 23.11.2010 pod sp.zn. 23
Tov 25/2009 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
Následne Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa 11.1.2011 opätovne ho spod obžaloby oslobodil
podľa ustanovenia § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý bol trestne stíhaný. Tento bol opätovne napadnutý odvolaním vojenského prokurátora, o
ktorom Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením zo dňa 18.5.2011 pod sp.zn. 23 Tov 13/2011 tak,
že odvolanie vojenského obvodového prokurátora s poukazom na ust. § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietol.

12. Z uvedeného dôvodu v jeho trestnej veci mu trestným stíhaním bola spôsobená škoda, za ktorú
zodpovedá štát v zmysle § 1, 3, 5, 6 zákona č. 514/2003 Z.z.

13.Tátoškodapozostávazozaplatenýchtrovobhajobyvtrestnejveci4Tv2/2009vsume4.192,94eura,
ktorá bola vyčíslená za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava obhajoby 7.4.2009, účasť pri

výsluchu V.. R. od 10.35 hod. do 11.30 hod dňa 23.4.2009, účasť pri výsluchu obvineného T.. R. od 12.00
hod. do 13.20 hod dňa 23.4.2009, ďalšia porada s klientom 4.6.2009, účasť pri konfrontácii od 10.10
hod. do 12.10 hod dňa 4.6.2009, účasť pri výsluchu znalca od 15.10 hod. do 15.50 hod dňa 10.6.2009,
účasť pri výsluchu T.. R. od 16.10 hod. do 17.15 hod dňa 11.6.2009, spolu s náhradou za premeškaný
čas a cestovného; účasť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 18.6.2009, predbežné prejednanie

obžaloby na OS PO dňa 29.9.2009, obhajoba na hlavnom pojednávaní od 9.00 hod. do 15.02 hod.
dňa 5.2.2010, ďalšia porada s klientom dňa 11.2.2010 a 16.3.2010, účasť na hlavnom pojednávaní od
13.15 hod. do 15.15 hod. dňa 16.3.2010, ďalšia porada s klientom dňa 27.4.2010, účasť na hlavnom
pojednávaní od 10.30 hod. do 12.20 hod. dňa 27.4.2010, písomné vyjadrenie na odvolanie prokurátora3.8.2010, ďalšia porada s klientom dňa 28.10.2010, účasť na verejnom zasadnutí na KS v Trenčíne dňa
23.11.2010 vrátane náhrady za premeškaný čas a náhrady cestovného, účasť na hlavnom pojednávaní
na OS Prešov dňa 11.1.2011, vyjadrenie k odvolaniu prokurátora 25.3.2011, ďalšia porada s klientom

12.5.2011 a účasť na verejnom zasadnutí na KS v Trenčíne 18.5.2011, vrátane náhrady za premeškaný
čas a náhrady cestovného v celkovej výške 4.192,94 Eur, ktorú žalobca v prospech právneho zástupcu
uhradil dňa 25.5.2012.

14. Súčasne si uplatňnil škodu na zaplatenej dani z príjmu a odvodu na zdravotné poistenie s dodatočne

vyplateného príspevku na bývanie v sume 6.060,50 eura, ktorá mu bola zrazená vo výške 1.235,60
eura. Ako profesionálny vojak má nárok na príspevok na bývanie a v rokoch 2009 až 2011 od začiatku
trestnéhostíhaniavmes.marecr.2009aždomesiacamáj2011mutentobolpozastavenýacelkovočinil
sumu 6.060,50 eura. Po skončení trestného stíhania oslobodzujúcim rozsudkom mu bol tento dodatočne
vyplatený jednorázovo v mesiaci jún 2011 spolu s príspevkom za uvedený mesiac.

15. Do konca roku 2010 tento nebol zdaňovaný a ani sa nezarátaval do základu pre výpočet odvodu
na zdravotné poistenie. Podľa prehľadu z pripojenej prílohy je uvedený výpočet doplatku za jednotlivé
mesiace. Pokiaľ by mu bol príspevok na bývanie vyplácaný v roku 2009 a 2010, tento by predstavoval
sumu 4.908 eura, ktorá by nebola zdanená, ale vzhľadom na výplatu v r.2011 mu bola z tejto sumy
zrazená daň z príjmu zo závislej činnosti v sume 20 %, čo predstavuje 981,60 eura a to v priebehu

mesiacov august až december r.2011. Rovnako mu v mesiacoch august až december r.2011 boli
vykonané zrážky odvodu na zdravotné poistenie v celkovej sume 254 eur, čo spolu predstavuje 1.235,60
eura.

16. Na podporu svojho tvrdenia predložil vyjadrenie Ministerstva obrany SR zo dňa 3.9.2011, z ktorého

vyplýva, že ak bol profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a toto pozbavenie
sa zrušilo podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z., patrí mu v súlade s ustanovením § 172 ods. 4
zákona č. 346/2005 Z.z. príspevok na bývanie vo výške, ktorá mu patrila pred týmto pozbavením. Ak bol
pozbavený výkonu funkcie za obdobie napr. od 1.10.2010 do 31.1.2011, tak všetky príspevky, ktoré mu
boli doplatené v zdaňovacom období v r.2011, podliehajú dani z príjmov fyzickej osoby. Obdobne treba

postupovať aj v prípadoch, keď príspevok na bývanie alebo príspevok na úpravu bytu pri presťahovaní
nebol profesionálnemu vojakovi vyplatený aj za iných okolností, napr. z dôvodu vznesenia obvinenia
profesionálnemu vojakovi a následného oslobodenia spod obžaloby. Tieto príspevky nepodliehajú dani
z príjmov fyzickej osoby, iba v prípade že boli vyplatené alebo doplatené v rámci zúčtovania platov,
najneskôr za mes. december r. 2010.

17. Žalobca sa ďalej ako profesionálny vojak mal zúčastniť na misii Armády Slovenskej republiky v
Afganistane a v priebehu trestného stíhania sa pripravoval a bol zaradený do výcviku ISAF s termínom
nástupu marec 2011. Keďže pre vyslanie na túto misiu bolo potrebné vykonať kompletný výcvik a mať
istotu, že sa bude môcť tejto misie zúčastniť, vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, podal žiadosť

o vyradenie z výcviku dňa 25.11.2010.

18. Na základe služobného predpisu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 5/2005 zmeneného
predpisom č. 103/2007 je vojenská operácia ISAF na území Afganistanu zaradená do extrémnej
kategórie. Na základe služobného predpisu č. 47 z 9.6.2010 je príspevok pre štátnu službu

profesionálneho vojaka 1.000 eur mesačne. Na základe prílohy č. 2 k služobnému predpisu č. 57/2008 je
príspevok za zaradenie do extrémnej kategórie pri vojenskej operácii 1.200 eur mesačne. Okrem toho pri
jeho vojenskej hodnosti slobodníka by bol dostával príspevok na výkon funkcie ďalších 60 eur. Celkom
by okrem mzdy, ktorú poberal pri pobyte na Slovensku a ktorá mu bola pravidelne vyplácaná na účet vo
výške 2.260 eur v hrubom, získal za 6 mesiacov na misii sumu 13.560 eur, čo predstavuje jeho ušlý zisk.

19. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu škody za zadržanie podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. za
obmedzenie jeho osobnej slobody dňa 26.3.2009 od 7.20 hod. do večerných hodín, pričom jej výška je
podľa § 17 ods.4 v sume 24,10 eura.

20. Predmetnou žalobou si uplatnil nárok aj nemajetkovú ujmu podľa § 17 ods.2 citovaného zákona vo
výške 10.000 eur majúc za to, že samotný oslobodzujúci rozsudok nie je dostatočným zadosťučinením v
jeho prípade a preto sa domáha nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nárok na nemajetkovú ujmu odôvodnil
tým, že počas trestného stíhania pracoval ako profesionálny vojak v štátnej službe zo špeciálnymzaradením do jednotiek ISAF v Afganistane a jeho pozícia ako vojaka bola tým pádom vážne narušená,
tak ako uviedol vyššie, keďže mu boli krátené niektoré finančné náležitosti a zároveň nemohol rozvíjať
svoj ďalší kariérny postup, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania, pričom nemal istotu

či bude môcť naďalej pokračovať vo svojej kariére profesionálneho vojaka.

21. Tento stav trval od 26.3.2009 do 18.5.2011, teda viac ako 2 roky, čo malo vplyv na jeho psychický
stav, keďže musel v rámci vojenského útvaru vyhľadať aj pomoc psychológa, nakoľko jeho zaradenie v
armáde vyžadovalo nielen dostatočnú fyzickú, ale aj psychickú odolnosť. Počas doby viac ako 2 rokov

bolo vykonaných viacero vyšetrovacích úkonov, vrátane pojednávaní na súde, kde ako svedkovia boli
vypočúvaní viacerí jeho susedia, ako aj príbuzní, čo zhoršovalo jeho povesť v okolí. V tejto trestnej
veci boli vypočúvaní aj jeho rodičia, ktorí túto situáciu ťažko znášali a to najmä otec, u ktorého došlo k
viacerým psychickým ťažkostiam.

22. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o jeho zaradenie do výcviku na misiu v Afganistane,

absolvoval tento celý a jeho velitelia mali vedomosť o tom, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie. Do
výcviku bol zaradený z dôvodu, že v tom čase už bol vydaný po prvýkrát oslobodzujúci rozsudok a títo
chceli, aby sa uvedenej zahraničnej misie zúčastnil. Nakoľko mu služobné predpisy neumožňovali, aby
sa zúčastnil zahraničnej misie v prípade ak sa voči nemu viedlo trestné stíhanie, bolo mu zo strany
veliteľov oznámené, aby podal žiadosť o vyradenie z misie z dôvodu pokračujúceho trestného stíhania.

Bol informovaný od svojich nadriadených, že sa voči jeho osobe robia nejaké previerky, ale domnieval
sa, že je to z dôvodu prebiehajúceho rozvodového konania s bývalou manželkou s následným zistením,
že ide o úkony týkajúce sa jeho trestného stíhania. Poukázal na to, že bol zadržaný a nikto si nevie
predstaviť čo po dobu 2 rokov trestného stíhania prežíval. Mal krátené finančné náležitosti, ktoré sa
prejavovali dosahovaním nízkeho príjmu vo výške 360 eur, z ktorého uhrádzal výživné na syna vo výške

140 eur, musel si platiť bývanie v Martine, splácať pôžičky a túto situáciu by nezvládol bez pomoci
rodičov.Trestnéstíhaniemalonepriaznivývplyvaj najehopsychickýstav,čoviedloažknutnostinávštev
u vojenského psychológa. Trestné stíhanie malo mať vplyv aj na jeho kariérny postup, keďže z dôvodu
vedenéhotrestnéhostíhaniamuneboloumožnenézískaťvyššiuhodnosťapovýšiťnapozíciudesiatnika
vodiča operátora. Nepriaznivo vplývalo aj na jeho osobný vzťah s maloletým synom pochádzajúcim z

jeho manželstva, pre ktoré syna nemohol pol roka navštíviť a s týmto sa nemohli kontaktovať ani jeho
rodičia a to ani pri príležitosti osobných sviatkov alebo Vianoc. Súčasne uviedol, že dňa 1.2.2012 bol
prepustený zo služobného pomeru pre hrubé porušenie služobných povinností a to zistením požitia
alkoholických nápojov počas výkonu vojenskej služby.

23. Dňa 2.12.2011 bol vydaný disciplinárny rozkaz, ktorým bolo uložené žalobcovi zníženie služobného
platu o 5 % na dobu jedného mesiaca z dôvodu porušenia základných povinností profesionálneho vojaka
podľa § 119 ods.1 písm. a) zákona, pretože dňa 26.10.2011 o 8.44 hod. vykonával štátnu službu pod
vplyvomalkoholu,dôsledkomčohobolomenovanémunameranépridychovejskúškenapožitiealkoholu
0,32 mg/liter. Personálnym rozkazom zo dňa 25.1.2012 bol podľa § 70 ods.1 písm. d) zákona 346/2005

Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer sa skončil dňom doručenia rozhodnutia 31.1.2012.

XX. B.. N.. T. T. vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 88) uviedol, že žalobcu pozná ako kolegu z
vojenského útvaru 2370 v Martine s tým, že od konca novembra r.2010 bol veliteľom jednotky, ktorá

sa pripravovala na plnenie úloh mimo územia SR s termínom vyslania marec r.2011, kde bol zaradený
aj žalobca. So žalobcom bol už predtým na misii v Afganistane v termíne september 2008 až marec
2009. Mal vedomosť o tom, že žalobca bol zaradený do jednotky, ktorá sa pripravovala na plnenie
úloh mimo územia SR s termínom vyslania marec 2011, pričom sám si podal žiadosť o vyradenie z
jednotky z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania. Uviedol, že nie je možné, aby bol odoslaný na

misiu príslušných ozbrojených síl, voči ktorému prebieha trestné stíhanie, čo je stanovené vnútorným
dokumentom ozbrojených síl SR vydaným náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl SR z r.2010
a to konkrétne štandardné operačné postupy pre zabezpečenie výberu a personálne zabezpečenie
profesionálnych vojakov pri plnení mimo územia SR SOP-1.0-1 (B) vedenom pod č. ŠbPO-114-4/2010,
kde v článku 6 určenie profesionálnych vojakov do funkcii odsek 3 profesionálneho vojaka nie je možné

zaradiť do personálneho zámeru a určiť do funkcie operácie, ak podľa písm. a) je proti nemu vedené
trestné stíhanie alebo priestupkové konanie.25. Svedok I. O. uviedol, že v čase pôsobenia žalobcu ako profesionálneho vojaka bol jeho priamym
nadriadeným a vie, že bol zaradený do jednotky, ktorá sa pripravovala na misiu s termínom odchodu
marec r. 2011. V čase zaradenia do výcviku spĺňal podmienky, avšak v priebehu prípravného výcviku

prebiehali vyraďovacie konania. Nie každý z profesionálnych vojakov, ktorý sa na zahraničnú misiu
prihlásil a splnil podmienky prípravy sa tejto misie zúčastnil, keďže mohol byť vyradený z viacerých
dôvodov neprejdením psychodiagnostickým vyšetrením, zdravotným vyšetrením alebo mohol byť
vyradený pre disciplinárne previnenia. Zároveň uviedol, že v čase jeho pôsobenia ako priameho
nadriadeného žalobcu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré mali vplyv na jeho kariérny postup.

26. Svedok Y. R., otec žalobcu, uviedol, že o trestnom stíhaní syna sa dozvedel po jeho návrate v
Afganistane a táto skutočnosť ich veľmi nemilo zasiahla, keďže dovtedy nemali žiadne problémy s
políciou. Samozrejmé sa o trestnom stíhaní syna dozvedela aj ich širšia rodina. Došlo k zmene správania
syna, ktorý bol zatrpknutý, odmeraný, o ničom nechcel rozprávať a tiež to nepriaznivo ovplyvnilo jeho
zdravotný stav s následným kolapsom.

27. Svedkyňa V. R., matka žalobcu, uviedla, že o jeho trestnom stíhaní sa dozvedela po návrate z misie
v Afganistane v čase kedy bol už zadržaný s negatívnymi dôsledkami na ich psychickom stave. Trestné
stíhanie syna sa samozrejmé negatívnym spôsobom odzrkadlilo na správaní ich blízkeho okolia a viedlo
až k nútenému sťahovaniu sa z miesta ich pôvodného bydliska v Bardejove do Humenného. Trestným

stíhaním žalobcu sa podstatným spôsobom znížil jeho príjem, čo viedlo k nedostatku finančných
prostriedkov, pre ktorý bola nútená odísť pracovať do zahraničia.

28. Podľa záznamu o odmenách a trestoch z pôsobenia žalobcu ako profesionálneho vojaka neboli
zistené žiadne záznamy o trestoch s výnimkou záznamov o odmenách.

29. Z trestného spisu z prehľadu o odmenách a trestoch v čase jeho pôsobenia ako príslušníka
policajného zboru bolo zistené, že dňa 21.11.2012 v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod., kedy mal
plánovanú službu pred nástupom do hliadkovej služby bolo zistené, že požil alkoholické nápoje a to 0,25
%, za čo mu bol uložený trest zníženia služobného platu o 15 % po dobu troch mesiacov a následne

dňa 11.9.2003 bol prepustený personálnym rozkazom MV SR zo služobného pomeru z dôvodu požitia
alkoholických nápojov pred službou dňa 11.8.2003.

30. Podaním zo dňa 7.6.2012 adresovaným Ministerstvom vnútra SR požiadal predbežné prejednanie
nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo vnútra SR na uvedenú výzvu

neodpovedalo a to ani na urgenciu prípisom zo dňa 20.3.2012. V danom prípade ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku bola doručená dňa 19.9.2012 a keďže nárok na náhradu škody mu nebol uhradený
do 20.9.2012, má nárok k tomuto dátumu na uplatnený úrok z omeškania.

31. Žalovaná k uplatnenému nároku na náhradu škody namietala predložený účtovný doklad o vyplatení
odmeny právnemu zástupcovi titulom trov obhajoby z dôvodu, že tento nespĺňa náležitosti podľa §
11 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve s poukazom na vyčíslenie neúčelných trov konania a to
obhajoba na hlavnom pojednávaní dňa 5.2.2010 bola nesprávne vyčíslená, kedy odmena vo výške

základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každé 2 skončené hodiny; vo vyčíslení je zároveň uvedené,
že dňa 11.2.2010 a následne 16.3.2010 boli uskutočnené porady s klientom a ich účtovanie je v rozpore
s vyhláškou 655/2004 Z.z., podľa ktorej ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo s
protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby,
tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Zároveň považujú za neúčelnú

poradu zo dňa 12.5.2011.

32. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenú daň a odvod zdravotného poistenia v sume 1.235,60
eura zaplatenú z príspevku na bývanie, má za to, že zmena daňových a odvodových predpisov nemá
súvis s trestným konaním a orgány prokuratúry ju nemohli ovplyvniť. Rovnako orgány prokuratúry

nemohliovplyvniťinternéprávnepredpisyMinisterstvaobranySRaniskutočnosť,žežalobcovibolpočas
trestného stíhania pozastavený príspevok na bývanie. Má za to, že žalobcovi bola celá suma príspevku
zostranyMinisterstvaobranySRvyplatenáapokiaľsanaďalejcítibyťpoškodenýpostupomMinisterstva
obrany SR, mal sa s týmto nárokom obrátiť na uvedený orgán.33. Nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku titulom možnosti získania vyššieho zárobku zúčastnenia sa
na misii považujú za hypotetický, keďže žalobca sa dobrovoľne vzdal účasti na uvedenej misii. Počas

celého prípravného konania jeho osobná sloboda obmedzená nebola a uznesenie o vznesení obvinenia
nie je rozhodnutím o vine a na obvineného sa až do právoplatného rozhodnutia súdu hľadí ako na
nevinného, v zmysle zásady prezumpcie neviny. Súčasne považuje za nedôvodný nárok na náhradu
škodyzazadržanie,nakoľkodoposiaľnebolopreukázanéaustálenékoľkohodínzadržanietrvalo.Pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu, z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, žeby žalobcovi v

trestnom konaní bol spôsobený tak závažný následok, ktorý by odôvodňoval nárok na nemajetkovú
ujmu.

34. Okresný súd Prešov pôvodne rozsudkom č.k. 29C 118/2013-128 zo dňa 31.10.2014 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.248,85 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.224,75
eura od 20.12.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách

konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

35. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že vzhľadom na to, že bol žalobca právoplatne
oslobodený spod obžaloby podľa ustanovenia § 285 písm. a/ Trestného poriadku rozsudkom Okresného
súdu Prešov zo dňa 11.01.2011, je na strane štátu daná zodpovednosť za škodu, ktorá mu bola

spôsobená nezákonným rozhodnutím v súlade s ustanovením § 5 a 6 zákona č. 514/2003 Z. z.. Podľa
§ 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktorému poškodenému
vznikli v trestnom konaní s výnimkou trov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Nakoľko
voči žalobcovi v trestnom konaní bolo trestné stíhanie vedené pre skutok podľa § 208 ods. 1 písm. a/,
b/, e/ a ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, kde trestná sadzba bola určená v rozsahu 7 až 15 rokov

trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. b/ vyhlášky 655/2004 Z. z., bola tarifná
odmena určená 1/8-ou výpočtového základu, teda ak ide o trestný čin, u ktorého horná hranica trestu
odňatia slobody prevyšuje 8 rokov. Na základe uvedených skutočností prijal záver, že žalobcovi vznikol
nárok na náhradu škody pozostávajúci z trov právneho zastúpenia za obhajobu právnym zástupcom.

36. Žalobca ako profesionálny vojak mal nárok na príspevok na bývanie v rokoch 2009, 2010 a 2011,
ktorý mu bol od začiatku trestného stíhania v mesiaci marec 2009 až do mesiaca máj roku 2011
pozastavený a celkovo predstavoval sumu 6.060,50 eura. Pokiaľ by mu bol príspevok riadne vyplácaný
v priebehu rokov 2009 a 2010 v čase trestného stíhania, tento by predstavoval sumu 4.908 eur, ktorá by
mu zdanená nebola. Keďže táto suma mu bola spätne doplatená až v roku 2011, z uvedeného príjmu

mu bola zrazená daň z príjmu v rozsahu 20 %, čo predstavuje sumu 981,60 eura a súčasne mu boli
vykonané zrážky odvodu na zdravotné poistenie v sume 254 eur, čo predstavuje spolu sumu 1.235,60
eura. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca v období trestného stíhania od marca
roku 2009 do decembra 2010 mal podľa § 172 zák. č. 346/2005 Z. z. nárok na výplatu príspevku na
bývanie, ktorý bol v súlade s ustanovením § 9 zák. č. 593/2003 Z. z. o dani z príjmov do 31.12.2010,

oslobodený od dane a zároveň sa nezarátaval do vymeriavacieho základu pre výpočet odvodu na
zdravotné poistenie. Nakoľko bol žalobca v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený rozhodnutím
súdu s dátumom právoplatnosti v máji roku 2011, príspevok na bývanie mu bol v súlade s ustanovením
§ 172 zákona č. 346/2005 Z. z. vyplatený spätne odo dňa začatia trestného stíhania do rozhodnutia
súdu o oslobodení spod obžaloby, avšak z dôvodu jeho doplatenia až v priebehu roku 2011 už tento

podliehal dani z príjmov a súčasne bol zarátaný do výpočtu odvodu za zdravotné poistenie, a to aj za
obdobie do 31.12.2010, dokedy uvedené dávky odvodovej a daňovej povinnosti nepodliehali, nakoľko
pre vznik daňovej a odvodovej povinnosti je rozhodujúce, kedy došlo k jeho výplate bez ohľadu na to, za
ktoré obdobie boli tieto dávky vyplatené. Na základe uvedených skutočností mal preto súd za nesporne
preukázané, že nebyť trestného stíhania žalobcu, tomuto by boli dávky pozostávajúce z príspevku na

bývanie za obdobie marca roku 2009 do decembra 2010 vyplatené bez toho, aby podliehali daňovej
a odvodovej povinnosti na zdravotné poistenie, preto vyhovel žalobe v časti uplatneného nároku na
ušlý zisk pozostávajúceho zo zaplatenej dane z príjmu z vyplácaného príspevku na bývanie od marca
roku 2009 do decembra roku 2010, ako aj odvodu na zdravotné poistenie v celkovej výške 1.235,60
eurar s poukazom na preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím o začatí trestného

stíhania a vzniknutou škodou vo forme ušlého zisku.

37. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na ušlý zisk vo výške 13.560 eur s odôvodnením, že bol zaradený
do výcviku ISAF Afganistan s termínom nástupu marec roku 2011, ktorého sa nemohol zúčastniť preprebiehajúce trestné stíhanie, a teda musel podať žiadosť o vyradenie z výcviku dňa 25.11.2010.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa nemohol zúčastniť predmetnej misie z
dôvodu, že podľa vnútorného dokumentu ozbrojených síl vydaného náčelníkom generálneho štábu

ozbrojených síl Slovenskej republiky z roku 2010 označeným ako štandardné operačné postupy
pre zabezpečenie výberu a personálne zabezpečenie profesionálnych vojakov pri plnení úloh mimo
územia Slovenskej republiky, nebolo možné profesionálneho vojaka zaradiť do personálneho zámeru
za predpokladu, že je voči nemu vedené trestné stíhanie alebo priestupkové konanie. Predmetný
nárok žalobcu súd ako hypotetický zamietol z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom

uvedeného ušlého zisku a nezákonného rozhodnutia štátu. Z výsluchu svedka Ladislava Turiaka
ako priameho nadriadeného žalobcu v čase realizácie prípravného výcviku na zahraničnú misiu v
Afganistane s termínom nástupu v marci roku 2011 vyplynulo, že nie každý z profesionálnych vojakov
zaradený na uvedený výcvik sa v konečnom dôsledku zahraničnej misie zúčastnil, keďže v priebehu
prípravy prebiehali aj vyraďovacie konania, pre ktoré mohol byť profesionálny vojak vyradený z
výcvikového procesu za predpokladu, že neprešiel psychodiagnostickým, zdravotným vyšetrením alebo

bol vyradený pre disciplinárne previnenie. Na základe uvedených skutočností nárok žalobcu na uvedený
ušlý zisk bol dôvodný iba za predpokladu preukázania úspešného absolvovania celého výcvikového
procesu a splnenia všetkých zákonných podmienok zaradenia do zahraničnej misie, avšak za stavu,
kedy požiadal o predčasné vyradenie z výcviku pred jeho ukončením za súčasne prebiehajúcich
vyraďovacích konaní nebolo možné ustáliť, či by sa v konečnom dôsledku uvedenej zahraničnej misie

zúčastnil a z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi uvedeným nárokom na ušlý zisk a
nezákonným rozhodnutím o začatí jeho trestného stíhania súd tento ako nedôvodný zamietol.

38. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. za zadržanie s uvedením, že samotný oslobodzujúci rozsudok nie je dostatočným

zadosťučinením, a preto sa domáha aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že samostatné konštatovanie porušenia práva nezákonným rozhodnutím štátu
vedeného trestného stíhania voči žalobcovi nie je dostatočným zadosťučinením a je dôvodné priznanie
nemajetkovej ujmy. V konkrétnom prípade súd prihliadal na samotnú povahu trestnej veci vedenej proti
žalobcovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť voči bývalej manželke,

za ktorý mu hrozil trest odňatia slobody v zmysle obžaloby v trvaní 7 až 15 rokov. Podľa názoru súdu
vo všeobecnosti ujma v prípade trestného stíhania pre uvedený zločin je väčšia ako v prípade prečinu
podvodu,nakoľkoobvinenýpodvodníknebudevystavenýtakémuspoločenskémuodsúdeniu,akoosoba
stíhaná pre vyššie uvedený zločin. Aj samotná dĺžka trestného konania po dobu dlhšiu ako dva roky
tieto negatívne dopady na spoločenský, osobný ako aj profesionálny život zvýraznila. Z výsledkov

vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že trestné stíhanie žalobcu vyvolalo negatívne
reakcie nielen zo strany bezprostrednej rodiny, ale aj osôb žijúcich v mieste obvyklého pobytu žalobcu a
viedlo až k nutnosti zmeny miesta pobytu nielen na strane žalobcu, ale aj jeho rodičov ako spolužijúcich
osôb. Vzhľadom na skutočnosť, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo vedené pre zločin, ktorý mal
byť spáchaný voči bývalej manželke, to nepriaznivo ovplyvnilo aj jeho vzťah so synom pochádzajúcim

z ich manželstva a viedlo k absencii akéhokoľvek kontaktu so synom po dobu 6 mesiacov vedenia
trestného stíhania. Negatívne následky sa prejavili aj v jeho profesionálnom živote tým, že nemohol
ukončiť výcvikový proces prípravy na zahraničnú misiu ISAF v Afganistane, boli mu krátené platové
náležitosti, pre ktoré sa dostal do finančnej núdze aj s poukazom na jeho zákonnú povinnosť uloženú
súdom prispievať na výživu maloletého syna. Nebolo však preukázané tvrdenie žalobcu, že trestné

stíhanie významným spôsobom ovplyvnilo jeho kariérny postup. Nemožno prehliadnuť skutočnosť,
že krátko po skončení trestného stíhania sa dopustil disciplinárneho previnenia požitím alkoholických
nápojov počas doby plnenia služobných povinností, pre ktoré bol s ním ukončený služobný pomer.
Nie je možné sa stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že išlo o ojedinelé a náhle zlyhanie
žalobcu pri plnení si služobných povinností ako následok vedeného trestného stíhania voči nemu. Z

uvedeného dôvodu súd pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal predovšetkým z negatívnych
následkov jeho trestného stíhania na jeho osobný, spoločenský život, ako aj život profesionálny, avšak
iba v rozsahu nemožnosti zúčastnenia sa výcvikového procesu na zahraničnú misiu, vrátane krátenia
platových náležitostí, ktoré odôvodňujú priznanie uvedenej nemajetkovej ujmy maximálne vo výške
3.000 eur, cca. vo výške 1.000 eur za každý aj začatý rok vedenia trestného stíhania a v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 nemajetkovú ujmu za zadržanie dňa 26.03.2009 od 7.20
hod. do večerných hodín, a to vo výške 1/30-iny z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnancav hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, teda v danom prípade rok 2008,
ktorá predstavovala sumu 723,03 eura, a teda 1/30-ina je suma 24,10 eura.

39. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.9.2016 č.k. 20Co 20/2015-163 predmetný rozsudok
vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy nad
sumu 3.000 eur s príslušenstvom potvrdil a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok zrušil a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

40. Odvolací súd v prevyšujúcej zamietavej časti vo vzťahu k nároku na náhradu ušlého zisku titulom
možnosti získania vyššieho zárobku zúčastnením sa na misii rozsudok zrušil z dôvodu, že názor
súdu prvej inštancie považujúci nárok žalobcu za hypotetický, bez preukázania príčinnej súvislosti
medzi uvedeným nárokom na ušlý zisk a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci považoval za
predčasný. Z doposiaľ vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca
počas výcviku spĺňal kritériá pre výber do misie, pričom sa už v predchádzajúcom období na zahraničnej

misii zúčastnil. Súd prvej inštancie sa podľa neho dôsledne nevyrovnal s dôvodmi vyradenia žalobcu
z prípravy na misiu v roku 2011. Z výsluchu svedka I.. O. (čl. 92) vyplýva, že žalobca bol zaradený na
prípravu, aj sa jej zúčastnil na začiatku, dôsledkom jeho vyradenia bola jeho osobná žiadosť o vyradenie.
Súd dôsledne neskúmal, či prebiehajúce trestné stíhanie voči žalobcovi bolo len jediným dôvodom pre
jehovyradenie,alebočivčaseprebiehajúcejprípravynamisiunastranežalobcuexistovaliajinédôvody,

ktoré mohli mať na jeho vyradenie vplyv. Až po dôslednom zistení týchto skutočností bude možné
prijať záver o existencii, či neexistencii príčinnej súvislosti medzi trestným konaním a nemožnosťou
žalobcuzúčastniťsanazahraničnejmisii.Vtejtosúvislostijepodľaodvolaciehosúdupotrebnézohľadniť
skutočnosť, že žalobca sa už v roku 2008 rovnakej misie zúčastnil, v tom čase predpoklady spĺňal. Za
týmto účelom vyslovil potrebu doplniť dokazovanie, pričom žalobca musí preukázať svoje tvrdenia vo

vzťahu k tejto časti uplatneného nároku.

41. Žalovaný na nariadenom pojednávaní navrhol žalobu v tejto časti zamietnuť, nakoľko podľa jeho
názoru nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi uznesením o vznesení obvinenia a vznikom ušlého
zisku v súvislosti s vyradením žalobcu z prípravy na misiu a neúčasťou na zahraničnej vojenskej misii.

Svedok I. O. uviedol, že v čase zaradenia do výcviku žalobca spĺňal podmienky, avšak v priebehu
prípravného výcviku prebiehali vyraďovacie konania. Nie každý z profesionálnych vojakov, ktorý sa na
zahraničnú misiu prihlásil a splnil podmienky prípravy sa tejto misie zúčastnil, keďže mohol byť vyradený
z viacerých dôvodov. Neprejdením psychodiagnostickým vyšetrením, zdravotným vyšetrením, alebo
mohol byť vyradený pre disciplinárne previnenie. Uviedol, že v konaní žalobca okrem svojho vlastného

tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, aby žalobca bol akýmkoľvek spôsobom nútený podať
dňa 25.11.2010 žiadosť o vyradenie z výcvikového procesu na zahraničnú misiu. Žalobca uvádzal,
že zo strany veliteľov mu bolo oznámené, aby podal žiadosť o vyradenie z výcvikového procesu, na
misiu z dôvodu pokračujúceho trestného stíhania. Toto jeho tvrdenie, ale nejako nepreukázal. Naopak
z textu žiadosti je zrejmé, že žalobca túto podáva z dôvodu, že sa chce zúčastňovať na trestných

pojednávaniach.Jedinýmdôvodomvyradeniažalobcuzprípravynamisiu,tedabolajehovlastnážiadosť
o vyradenie, čo potvrdil aj svedok N.. V. v písomnej odpovedi na položené otázky. Je potrebné tiež
zdôrazniť, že veliteľ útvaru so žiadosťou o vyradenie vyjadril len súhlas. Nešlo teda z jeho strany o
prinútenie podať takúto žiadosť. Žalobca bola teda vyradený z prípravy na misiu na základe vlastnej
dobrovoľne podanej žiadosti. Výcvik tak neabsolvoval celý a nemožno dospieť k záveru, že by ho inak

bol ukončil celý úspešne, nakoľko, ako to uvádzal svedok O., boli tu ešte ďalšie kritéria, ktoré musel
spĺňať a pre nesplnenie ktorých mohol byť z tohto výcviku vyradený. Má za to, že žalobca relevantne
nepreukázal, že všetky kritéria pre vyslanie na misiu v marci 2011 žalobca na 100 % spĺňal. Svedecké
výpovede svedka O., ani svedka V. dostatočne nepreukázali, že všetky kritéria spĺňal. Preukázaná na
základe ich výpovede bola len tá skutočnosť, že žalobca bol z prípravy na misiu vyradený na základe

ním podanej žiadosti z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania.

42. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní vo vzťahu k výpovedi O.
poukázal na to, že ten uvádzal len všeobecné okolnosti pre vyradenie z výcviku. Má za to, že z
doterajšieho dokazovania, ako aj z písomnej výpovede N.. V. nebolo preukázané, že by boli zistené

nejaké predpoklady pre vyradenie z výcviku. Konkrétne poukázal na bod 7 v tomto vyjadrení, kde sa
uvádza, že žiadosť o vyradenie z výcviku bola jediným dôvodom pre vyradenie z tohto výcviku. V
kontexte toho treba vidieť aj to, že bol zaradený do výcviku po vydaní oslobodzujúceho rozsudku. Za
predpokladu, že by sa konanie skončilo právoplatne vydaním tohto oslobodzujúceho rozsudku, bolo bydošlokvyslaniunamisiu.Žiaľtentorozsudokbolzrušený,opäťsakonalo,opäťbolvydanýoslobodzujúci
rozsudok a bolo podané odvolanie. Nebolo možné zaručiť, že toto konanie skončí do vyslania na misiu.
Zároveň bolo preukázané, že pokiaľ sa vedie trestné stíhanie, nemožno vyslať danú osobu na misiu.

Poukázal tiež na to, že žalobca už na misii predtým bol, osvedčil sa, a preto ho zaradili aj do výcviku
na ďalšiu misiu. Má za to, že N.. V. vo svojich písomných odpovediach dostatočne zodpovedal otázky,
ktoré nastolil odvolací súd. Dodáva, že posledný oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť až
potom, čo vojaci na misiu odišli.

43. Na nariadenom pojednávaní doplnil súd dokazovanie písomným vyhlásením svedka N.. Y. V.
(nadriadený žalobcu) zo dňa 9.10.2017, ktorý bol počas trvania služobného pomeru žalobcu vo
vojenskom útvare 2370 Martin (11. mechanizovaný prápor) veliteľom 1. mechanizovanej čaty 3.
mechanizovanej roty, tzn. čaty, v ktorej žalobca slúžil vo funkcii ostreľovač.

44. Svedok N.. V. v predmetnom vyhlásení uviedol, že žalobca už na misii v Afganistane bol, a to od

septembra 2008 do marca 2009, kde pôsobil ako príslušník strážnej čaty na základni Tarin Kowt v
provincii Uruzgan. Žalobca bol následne opäť zaradený do prípravy na misiu v Afganistane, ktorá sa
konala v roku 2011. Príprava a zaraďovanie kandidátov sa začali približne na jeseň v roku 2010. Výcvik
na túto misiu sa ukončil približne v marci 2011. Do Afganistanu sa vyslaní príslušníci OSSR presunuli
letecky dňa 7.3.2017 (zrejme mal na mysli rok 2011- poznámka súdu). Ďalej uviedol, že žalobca požiadal

o vyradenie z prípravy na misiu do Afganistanu z dôvodu, že voči jeho osobe opätovne začalo prebiehať
trestné konanie, a to preto, že protistrana opäť podala odvolanie proti rozsudku, ktorým bol žalobca
spod obžaloby oslobodený. Poukázal na to, že príslušník Ozbrojených síl SR nemôže byť vyslaný
na zahraničnú misiu, ak je voči nemu vedené trestné stíhanie. V tom čase (rok 2011) to stanovoval
dokument „Štandardné operačné postupy pre zabezpečenie výberu profesionálnych vojakov pri plnení

úloh mimo územia Slovenskej republiky SOP-1.01 I (B)“ zaevidovaný pod číslom ŠbPO-114-4/2010, kde
sa v článku 6 ods. 3 písm. a) uvádzalo, že profesionálneho vojaka nie je možné zaradiť do personálneho
zámeru a určiť do funkcie v operácii, ak je proti profesionálnemu vojakovi vedené trestné stíhanie alebo
priestupkové stíhanie.

XX. N.. V. potvrdil, že jednotke, kde bol zaradený žalobca, bolo známe, že už od roku 2009 sa voči
nemu vedie trestné stíhanie a že mu boli krátené určité pôžitky. Žalobca predložil na jednotku rozsudok
Okresného súdu Prešov zo dňa 27.4.2010, sp. zn. 4Tv 2/2009, ktorým bol spod obžaloby oslobodený, s
tým,žeešteniejeprávoplatnýprepodanéodvolanieprokurátora,aležedoskončeniavýcvikuaodchodu
na misiu by mal nadobudnúť právoplatnosť. Preto bol do prípravy zaradený. Krajský súd v Trenčíne však

dňa 23.11.2010 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Túto skutočnosť žalobca
svojim nadriadeným rovnako oznámil s tým, že nemôže vedieť, či sa jeho trestné stíhanie skončí do
konca prípravy na misiu, resp. do odchodu na misiu. Toto sa aj potvrdilo, lebo končené rozhodnutie bolo
vydané Krajským súdom v Trenčíne až 18.5.2011. Na základe toho žalobca podal žiadosť o vyradenie
z výcviku po konzultácii so svojimi nadriadenými.

46. Svedok ďalej potvrdil, že v prípade, že by bol oslobodzujúci rozsudok v novembri 2010 potvrdený a
nebolo by podané odvolanie, žalobcovi by nebránili žiadne prekážky v tom, aby pokračoval v príprave na
misiu, túto prípravu ukončil a bol na plnenie úloh zahraničnej misie vyslaný do Afganistanu. Pri príprave
a výbere na misiu sa zohľadňuje aj to, že príslušník už na misii bol a osvedčil sa. Pre profesionálneho

vojakajevýhodou,akužmáskúsenostizozahraničnejmisie,pretožetakétoskúsenostimôžubyťvyužité
počas prípravy na ďalšiu misiu. Pre veliteľa, ktorý pripravuje jednotku na zahraničnú misiu, je výhodné
mať pod sebou vojakov so skúsenosťami z predchádzajúcich misií, pretože mu takíto vojaci pomôžu
pri príprave vojakov, ktorí podobné skúsenosti nemajú tým, že im svoje skúsenosti odovzdávajú a sú
nápomocní pri vykonávaní výcviku. Uviedol, že žiadosť žalobcu o vyradenie z prípravy na misiu z dôvodu

opätovného začatia trestného konania voči jeho osobe bola jediným dôvodom, pre ktorý sa na misiu do
Afganistanu v roku 2011 nedostal.

47. Podľa § 4 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013, vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom
konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.48. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj

nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

49. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, ak bola žiadosť podaná na

nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť
o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

50. Podľa § 16 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nárokualebojehoneuspokojenejčastinasúde.Každýjepovinnýbezzbytočnéhoodkladunapožiadanie

príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
predbežné prerokovanie nároku.

51. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

52. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP “). Súd preto procesne postupoval
podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení, ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP ). Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa
tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno
uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení

protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP ).

53. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

54. Po čiastočnom zrušení pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom zostal teda
predmetom konania už iba nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 13.560 eur titulom možnosti získania
vyššieho zárobku zúčastnením sa na misii.

55. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, kým pod ušlým ziskom
treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť ako jeden
z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom, v danom

prípade nezákonným rozhodnutím, a vzniknutou škodou je daný vzťah príčiny a následku.

56.Žalobcasiuplatnilnároknaušlýziskvovýške13.560eursodôvodnením,žebolzaradenýdovýcviku
ISAF Afganistan s termínom nástupu marec roku 2011, ktorého sa nemohol zúčastnil pre prebiehajúce
trestné stíhanie, a teda musel podať žiadosť o vyradenie z výcviku dňa 25.11.2010. Keďže uvedená

vojenská operácia bola zaradená do extrémnej kategórie, s poukazom na dĺžku zahraničnej misie v
trvaní šiestich mesiacov patril by mu príspevok pre štátnu službu profesionálneho vojaka vo výške 1.000
eur mesačne, ďalej príspevok na zaradenie do extrémnej kategórie vo výške 1.200 eur mesačne, a
okrem iného by dostával príspevok aj za výkon funkcie ďalších 60 eur mesačne, čo by predstavovalo
vyššie uvedenú sumu.

57. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa nemohol zúčastniť predmetnej misie
z dôvodu, že podľa vnútorného dokumentu ozbrojených síl vydaného náčelníkom generálneho štábu
ozbrojených síl Slovenskej republiky z roku 2010 označeným ako Štandardné operačné postupypre zabezpečenie výberu profesionálnych vojakov pri plnení úloh mimo územia Slovenskej republiky
SOP-1.01 I (B) vedenom pod číslom ŠbPO-114-4/2010, nebolo možné profesionálneho vojaka zaradiť
do personálneho zámeru za predpokladu, že je voči nemu vedené trestné stíhanie alebo priestupkové

konanie. Keďže sa počas výcviku žalobcu začalo voči jeho osobe opätovne viesť trestné konanie, pričom
nebolo možné zaručiť, že sa skončí do vyslania na misiu, podal žalobca s ohľadom na vyššie uvedený
vnútorný predpis žiadosť o vyradenie z prípravy na misiu do Afganistanu.

58. Podľa názoru súdu bola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím

štátu a vznikom uvedeného ušlého zisku. Z písomného vyhlásenia svedka N.. Y. V. ako nadriadeného
žalobcu v čase realizácie prípravného výcviku na zahraničnú misiu v Afganistane s termínom nástupu
v marci roku 2011 vyplynulo, že žiadosť žalobcu o vyradenie z prípravy na misiu z dôvodu opätovného
začatia trestného konania voči jeho osobe bola jediným dôvodom, pre ktorý sa na misiu do Afganistanu
v roku 2011 nedostal. V prípade, že by bol oslobodzujúci rozsudok v novembri 2010 potvrdený a nebolo
by podané odvolanie, žalobcovi by nebránili žiadne prekážky v tom, aby pokračoval v príprave na misiu,

túto prípravu ukončil a bol na plnenie úloh zahraničnej misie vyslaný do Afganistanu. Pri príprave a
výbere na misiu sa totiž zohľadňuje aj to, že príslušník už na misii bol a osvedčil sa. Ako je zrejmé
z vykonaného dokazovania, žalobca sa už misie v Afganistane predtým zúčastnil, a to v období od
septembra 2008 do marca 2009. Nebolo sporným, že pre profesionálneho vojaka je výhodou, ak už má
skúsenosti zo zahraničnej misie, pretože takéto skúsenosti môžu byť využité počas prípravy na ďalšiu

misiu. Ako uviedol N.. V., pre veliteľa, ktorý pripravuje jednotku na zahraničnú misiu, je výhodné mať pod
sebou vojakov so skúsenosťami z predchádzajúcich misií, pretože takíto vojaci mu pomôžu pri príprave
vojakov, ktorí podobné skúsenosti nemajú tým, že im svoje skúsenosti odovzdávajú a sú nápomocní
pri vykonávaní výcviku.

59. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že v priebehu prípravy prebiehali aj vyraďovacie konania, pre
ktoré mohol byť profesionálny vojak vyradený z výcvikového procesu za predpokladu, že neprešiel
psychodiagnostickým, zdravotným vyšetrením alebo bol vyradený pre disciplinárne previnenie, je treba
poukázať na výpoveď svedka I. O., ktorý potvrdil, že v čase zaradenia do výcviku spĺňal žalobca
požadované podmienky, pričom v čase jeho pôsobenia ako priameho nadriadeného žalobcu nezistil

skutočnosti, ktoré mali vplyv na jeho kariérny rast. Rovnako aj svedok N.. Y. V. potvrdil, že v prípade,
ak by bol oslobodzujúci rozsudok v novembri 2010 potvrdený a nebolo by podané odvolanie, žalobcovi
by nebránili žiadne prekážky v tom, aby pokračoval v príprave na misiu, túto ukončil a bol na plnenie
úloh zahraničnej misie vyslaný do Afganistanu. Ani zo záznamu o odmenách a trestoch z pôsobenia
žalobcu ako profesionálneho vojaka neboli zistené žiadne záznamy o trestoch s výnimkou záznamov o

odmenách. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalobca počas výcviku spĺňal kritéria pre výber
do misie, pričom jeho prednosťou bola aj to, že sa už v predchádzajúcom období na zahraničnej misii
zúčastnil.

60. Na základe uvedených skutočností bol podľa názoru súdu nárok žalobcu na ušlý zisk opodstatnený.

61. Pri určení výšky ušlého zisku vychádzal súd zo služobného predpisu pre štátnu službu
profesionálnych vojakov č. 5/2005 zmeneného predpisom č. 103/2007, v zmysle ktorého je vojenská
operácia ISAF na území Afganistanu zaradená do extrémnej kategórie. Na základe služobného predpisu
č. 47 z 9.6.2010 je príspevok pre štátnu službu profesionálneho vojaka 1.000 eur mesačne. Na základe

prílohy č. 2 k služobnému predpisu č. 57/2008 príspevok za zaradenie do extrémnej kategórie pri
vojenskej operácii predstavuje sumu 1.200 eur mesačne. Okrem toho pri jeho vojenskej hodnosti
slobodníka by bol žalobca dostával príspevok na výkon funkcie ďalších 60 eur mesačne. V zmysle
uvedených predpisov predstavuje teda ušlý zisk žalobcu, ktorý by získal za 6 mesiacov na misii, sumu
13.560 eur (2.260 eur x 6 mesiacov).

62. Podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný
bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť

skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

63. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.64.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

65. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného do 31.12.2012, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je

o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

66. Keďže žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil voči orgánu, v tom čase oprávneným konať
v mene štátu, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 7.6.2012 doručenou Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky 19.6.2012, súd priznal uplatnený úrok z omeškania z nároku na náhradu
škody v podobe ušlého zisku s poukazom na ustanovenie § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom do 31.12.2012 odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6 mesiacov od prijatia žiadosti na predbežné
prerokovanie nároku, t. j. od 20.12.2012 do zaplatenia vo výške 8,75 % ročne a v prevyšujúcej časti
týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu zamietol.

67. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

68. So zreteľom na pomerne vysokú sumu rozsudkom priznaného nároku, ako aj návrh žalobcu, určil

žalovanému 30-dňovú lehotu na plnenie, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku.

69. Podľa § 255 ods. 1 , CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

71. Podľa § 262 ods. 1 , 2 CSP , o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac
dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.

73. Žalobca si podanou žalobou uplatnil náhradu škody pozostávajúcu z náhrady trov konania, ktoré mu
vznikli v trestnom konaní vo výške 4.192,94 eura, náhradu škody na dani z príjmu vo výške 1.235,60
eura, náhradu škody za zadržanie vo výške 24,10 eura, náhradu ušlého zisku vo výške 13.560 eur,
celkovo vo výške 19.012,64 eura. Rovnako sa domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000
eur.

74. Žalobca bol v konaní úspešný, pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, v rozsahu 18.808,85 eura
(v celom rozsahu mu bol priznaný nárok na náhradu škody na dani z príjmu vo výške 1.235,60 eura,
na náhradu škody za zadržanie vo výške 24,10 eura, na náhradu ušlého zisku vo výške 13.560 eur;
pokiaľ však ide o náhradu škody spočívajúcu v náhrade trov konania súd mu priznal 3.989,15 eura a v

prevyšujúcej časti 203,79 eura žalobu zamietol).

75. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, hoci súd priznal z uplatnených 10.000 eur len sumu 3.000
eur, žalobcu je potrebné považovať za úspešného v celom rozsahu, pretože výška uplatneného nárokuzávisela od úvahy súdu, pričom jeho základ bol daný. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že
podľa § 255 ods. 2 CSP môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška

nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

76. Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 98,93 % a žalovaný v rozsahu 1,07 %, a preto súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 97,86 % (98,93 - 1,07). O výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

77.Podľa§148ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhodo30.06.2016,máštátpodľavýsledkov

konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o
rozsah, ktorý mu súd priznal.

78. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených

hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

79. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

80. V priebehu konania vznikla štátu povinnosť plniť z finančných prostriedkov a to uznesením č.k. 29C
118/2013-117 zo dňa 26.8.2014. Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva
štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, súd analogicky použil ustanovenie § 259 CSP v spojení s
§ 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne
povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Súd má za to, že aj štát je potrebné považovať za inú osobu,

ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu
po splnení zákonných podmienok. Súd preto priznal štátu voči stranám nárok na náhradu a to podľa ich
úspechu v konaní. Žalobca bol úspešný rozsahu 98,93 % a žalovaný vo zvyšných 1,07 %. Súd priznal
štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,93 % a voči žalobcovi v rozsahu
1,07 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.