Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 20, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010218
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419010218.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obvineného
M. A., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona,
o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/558/17/4404 z 04.04.2019, v
Nových Zámkoch dňa 20.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku

súd obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/558/17/4404 z 04.04.2019,
ktorú podal na obvineného M. A., nar. XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, trvale bytom D. R., Š. Č.. XX,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona,
odmieta a vec vracia prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, a to porušenie ust. § 235

písmeno c) Trestného poriadku a porušenie práva obvineného na obhajobu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 1Pv/558/17/4404 dňa 04.04.2019
obžalobu na obvineného M. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

od presne nezisteného času dňa 02.10.2017 do času približne o 23.15 h dňa 14.10.2017, sa opakovane
prostredníctvom telefonátov ako aj osobne vyhrážal svojej manželke poškodenej W. A., rodenej Š.,
narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. C.. S. XX, D. R., zabitím a fyzickou likvidáciou, naposledy dňa
14.10.2017 v čase približne o 23.15 h v D. R. D. G. Y. XXXX/X na parkovisku A.D. Z., kde naháňal
poškodenú okolo motorového vozidla, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, ktorým

konaním u poškodenej W. A., F. Š., vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že svoje vyhrážky
naplní.

Podľa § 238 odsek 1 Trestného poriadku podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste
predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad,
najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim

tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať.
Podľa § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu
a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä
porušenie práva na obhajobu.

Samosudca tunajšieho súdu postupom podľa § 238 odsek 1 Trestného poriadku a po preskúmaní
obžaloby podľa § 241 odsek 1 Trestného poriadku podľa jej obsahu a obsahu spisu dospel k záveru, žev konaní, ktoré predchádzalo podaniu vyššie uvedenej obžaloby, došlo k závažným procesným chybám
a boli porušené práva obvineného M. A. na obhajobu.

Podľa§2odsek9Trestnéhoporiadkukaždý,protikomusavedietrestnékonanie,máprávonaobhajobu.
Podľa § 2 odsek 10 veta prvá Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
ich rozhodnutie.
Podľa§10odsek16Trestnéhoporiadkuskutkomsarozumieajčiastkovýútokpokračovaciehotrestného

činu, ak nie je výslovne ustanovené inak.
Podľa § 34 odsek 1 veta prvá, veta druhá Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania
proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich,
má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy
slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
Podľa § 234 odsek 1 veta prvá Trestného poriadku ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu a
pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety.
Podľa § 234 odsek 2 veta prvá Trestného poriadku obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý
sa vznieslo obvinenie.
Podľa § 235 písmeno c) Trestného poriadku obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí

byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným
a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s
uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie
Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej

republiky.
Podľa § 122 odsek 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po
oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby,
kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na

záverečnú poradu.

ZvyššiecitovanýchustanoveníTrestnéhoporiadkuvyplývajúzákladnéasúčasnénevyhnutnénáležitosti
obžaloby a vo vzťahu k označeniu skutku v obžalobnom návrhu sú vymedzené tak, aby skutková
veta obžaloby poskytovala dostatočný podklad pre trestné konanie v štádiu konania pred súdom.

Skutok obžaloby súčasne definuje ďalšiu aktivitu súdu v trestnom konaní po podaní obžaloby, keďže
súd môže rozhodovať iba o skutku, pre ktorý bola na obvineného podaná obžaloba (§278 odsek
1 Trestného poriadku). Každý skutok, majúci byť trestným činom, musí byť v obžalobe prokurátora
nevyhnutne identifikovateľný z hľadiska jeho nezameniteľnosti, a to predovšetkým uvedením miesta,
času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných konkrétnych skutočností, za ktorých k nemu

došlo a potrebných na jeho odlíšenie od iného skutku a aj odôvodňujúcich príslušnú právnu kvalifikáciu.
Jetotomutakpredovšetkýmvprípadoch,akideopokračovacítrestnýčin,tvorenýviacerýmičiastkovými
útokmi, kedy musí byť uvedeným, Trestným poriadkom vyžadovaným spôsobom, identifikovaný každý
jednotlivý čiastkový útok toho istého pokračovacieho trestného činu. Uvedené súčasne korešponduje so
súčasnou právnou úpravou rozhodovania o jednotlivých čiastkových útokoch pokračovacieho trestného

činu, či už z hľadiska potreby rozširovania obvinenia podľa § 206 odsek 5 Trestného poriadku pre
niektorý z čiastkových útokov, na ktoré sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, alebo aj pri
eventuálnom oslobodení obvineného spod obžaloby pre niektorý z nich podľa § 285 Trestného poriadku.
Len takéto vymedzenie každého jednotlivého čiastkového útoku toho istého pokračovacieho trestného
činu v obžalobe poskytuje súdu podklad pre ďalšie konanie pri vykonávaní dokazovania na hlavnom

pojednávaní a tiež platí, že iba v prípade, ak opis skutkov, resp. čiastkových útokov v obžalobnom
návrhu zodpovedá kritériám, vyplývajúcim z ust. § 235 písmeno c) Trestného poriadku, t.j. z hľadiska
ich dostatočnej konkrétnosti a nezameniteľnosti nielen vymedzením miesta a času ich spáchania, ale
aj spôsobom ich vykonania a ďalšími skutočnosťami, aj odôvodňujúcich príslušnú právnu kvalifikáciu aurčitú trestnú sadzbu, je súčasne možné plne garantovať právo obvineného na obhajobu. Jedine vtedy
totiž obvinený môže využiť svoje obhajobné práva, ak mu je známe z obžaloby, aký konkrétny skutok,
resp. čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu mu prokurátor kladie za vinu a proti ktorým sa má

brániť spôsobom, ktorý mu Trestný poriadok priznáva (vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, kladeným
mu za vinu, navrhovať prípadne vykonanie dôkazov, majúcich význam pre rozhodnutie o tom, či je
postavenie obvineného pred súd dôvodné a tiež i pre právnu kvalifikáciu skutku). V procesnej rovine
(kam patrí aj ustanovenie § 235 písmeno c) Trestného poriadku z hľadiska popisu skutku) ide potom v
prípade čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu o žalovaný skutok (v kontexte ust. § 9 odsek

2 a § 10 odsek 16 Trestného poriadku) v každom prípade jednotlivo, v hmotnoprávnom ponímaní však
vymedzenie skutku zodpovedá ustanoveniu § 122 odsek 10 a odsek 13 Trestného zákona, čo sa v
obžalobnom návrhu odrazí v právnej kvalifikácii pokračovacieho trestného činu ako celku.
Podľa názoru súdu formulácia skutku v obžalobe prokurátora týmto zákonným a nevyhnutným
požiadavkám na formuláciu skutku v obžalobe zjavne nezodpovedá.

V prejednávanej veci obžaloba kladie za vinu obvinenému M. A. spáchanie prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, pričom tohto trestného činu
sa mal dopustiť v období od presne nezisteného času dňa 02.10.2017 do času približne o 23.15.
h dňa 14.10.2017 tým, že sa opakovane prostredníctvom telefonátov i osobne vyhrážal zabitím a
fyzickou likvidáciou poškodenej - svojej manželke W. A. a naposledy dňa 14.10.2017 v čase o 23.15.

h v D. R. D. G. Y. XXXX/X na parkovisku A. Z., kde poškodenú naháňal okolo motorového vozidla,
vulgárne jej nadávajúc a vyhrážajúc sa jej zabitím. Na tomto mieste súd považuje v nadväznosti
na ním vyššie uvedené právne úvahy za potrebné uviesť, že trestný čin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 Trestného zákona nie je a ani nemôže byť trvácim (§ 122 odsek 12 Trestného zákona)
ako ani hromadným (§ 122 odsek 11 Trestného zákona) trestným činom, ale jedine trestným činom

pokračovacím (nevyhnutne za splnenia všetkých podmienok podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona).
V takom prípade však každý jednotlivý čiastkový útok takého pokračovacieho trestného činu musí byť
v obžalobe identifikovaný časom a miestom jeho spáchania, ako aj uvedením ďalších konkrétnych
skutočností, za ktorých obvinený mal voči poškodenej osobe použiť v ust. § 360 Trestného zákona
uvedené vyhrážky tak, aby jednak nebolo možné taký skutok zameniť s iným obdobným skutkom,

majúcim sa stať v inom čase, na inom mieste a za iných okolností, ale tiež aj preto, aby bolo
možné následne posúdiť kvalifikovanosť takých vyhrážok, t.j. v nadväznosti na konkrétne okolnosti
ich spôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia v zmysle ust. § 360 Trestného zákona.
Súd po oboznámení sa so skutkom uvedeným v obžalobnom návrhu prokurátora ako aj podľa obsahu
spisu zistil, že v prejednávanej veci ide práve o taký prípad, keď sa obvinený mal poškodenej zabitím

vyhrážať nielen raz, a to dňa 14.10.2017 v čase asi o 23.15. h v Nových Zámkoch na parkovisku
pred penziónom Z., ale aj v čase tomuto skutku, predchádzajúcom, a to podľa prokurátora dokonca
opakovane osobne i telefonicky. Napriek tomu prokurátor v súlade s ust. § 235 písmeno c) Trestného
poriadku časom, miestom a konkrétnymi okolnosťami spáchania identifikoval iba vyššie označený
posledný útok obvineného zo dňa 14.10.2017 o 23.15. h a všetky ostatné čiastkové útoky toho istého

pokračovacieho trestného činu „zhrnul“ do časového obdobia od 02.10.2017 do času spáchania
skutku zo dňa 14.10.2017 o 23.15. h bez toho, aby nielenže konkretizoval počet takých „opakovaných“
čiastkových útokov, ale nevyhnutne tieto, a to každý z nich jednotlivo, nezameniteľne identifikoval
uvedením času , v ktorom došlo k ich spáchaniu, miestom, kde sa tieto stali (t.j. kde došlo k stretnutiu
obvineného a poškodenej, pokiaľ ide o osobne vyslovené vyhrážky a v prípadne telefonických vyhrážok,

majúcich charakter tzv. dištančného deliktu, miestom, na ktorom sa poškodená, prípadne i obvinený
nachádzali)anevyhnutnetiežinýmikonkrétnymiokolnosťami,zaktorýchktýmtojednotlivýmčiastkovým
útokom došlo tak, aby ich nebolo možné vzájomne zameniť a súčasne v zmysle vyššie uvedeného, aby
súd mal následne možnosť posudzovať kvalifikovanosť vyslovených vyhrážok z hľadiska ich spôsobilosti
vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Bolo preto povinnosťou prokurátora v skutkovej vete

obžalobného návrhu spôsobom, ukladajúcim mu ustanovením § 235 písmeno c) Trestného poriadku,
opísať každý jednotlivý čiastkový útok uvedeného pokračovacieho trestného činu osobitne a tak, aby
jednak garantoval obvinenému právo na obhajobu v zmysle umožnenia mu vyjadriť sa ku všetkým
konkrétnym skutočnostiam, kladeným mu za vinu, t.j. ku všetkým jednotlivým čiastkovým útokom
pokračovacieho trestného činu a súčasne vytvoril podklad pre ďalšie rozhodovanie súdu o podanej

obžalobe. Povinnosťou súdu totiž nie je na podklade obsahu spisu ako ani až dokazovaním na hlavnom
pojednávaní zisťovať, ktoré skutočnosti prokurátor mienil obvinenému klásť za vinu bez ohľadu na to, či
niektoré také potrebné skutočnosti vyplývajú z obsahu vykonaného dokazovania v prípravnom konaní,
alebo prípadne boli ( a je otázkou, či aj v súčasnej dobe sú) dostupné dôkazné prostriedky na ichzistenie, ale je povinnosťou prokurátora tieto nezameniteľne špecifikovať v ním podanej obžalobe tak,
aby obvinený v konaní pred súdom mohol v plnej miere uplatniť svoje obhajobné práva, t.j. vyjadriť sa
ku každému jednotlivému skutku, resp. čiastkovému útoku, kladeným mu za vinu, podávať vo vzťahu

k nim návrhy na vykonanie dokazovania, prípadne i opravné prostriedky. Tento záver súdu pritom
plne korešponduje aj správnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril vo svojom uznesení
sp.zn. 2Tost/35/2015 z 14.12.2015, aj uverejnenom pod č. 51 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR.

Súd zdôrazňuje, že prokurátorovi vytýka vyššie uvedené nedostatky výlučne z hľadiska zmätočnosti
obžaloby pre nedostatočnú identifikovateľnosť jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho
trestného činu v obžalobnom návrhu a v tej súvislosti aj z hľadiska porušenia práva obvineného na
obhajobu, nie je zámerom súdu hodnotiť rozhodnutie prokurátora o dostatočnosti kvality a kvantity v
prípravnom konaní zadovážených dôkazov. Úlohou súdu totiž nie je v konaní pred ním napomáhať
dokazovaniu, keďže dôkazné bremeno v súdnom konaní je práve na prokurátorovi, ktorý je v tomto

smere autonómny, a to aj pokiaľ ide o obsahovú kvalitu ním navrhovaných dôkazov.

Podľa názoru súdu tak podaním obžaloby prokurátora v uvedenom znení došlo k závažným procesným
chybám, a to k porušeniu ust. § 235 písmeno c) Trestného poriadku a tým aj ustanovení Trestného
poriadku, zabezpečujúcich právo obhajoby obvineného, ktoré majú ten dôsledok, že obžalobu

prokurátora nemožno akceptovať a je na mieste obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi do
prípravného konania.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.