Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 25, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207595
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216207595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXXX/XX, I. Z., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov a
o určenie neplatnosti právnych úkonov a neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 15C/117/2016-137 zo dňa 06.09.2017, vo
vyhovujúcej časti (výrok I., II.) a v časti náhrady trov konania (výrok IV.), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti vo veci samej vo výroku I. a vo výroku II. v
časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500076600 uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500076601 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8500076598 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.8.2014 a rozhodcovskej
zmluvy č. 8500076600 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, rozhodcovskej zmluvy
č. 8500076601 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014 a rozhodcovskej zmluvy č.

8500076598 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.8.2014 p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej napadnutej časti vo veci samej vo výroku II. sa rozsudok súdu prvej inštancie mení tak,
že žaloba sa v tejto časti z a m i e t a .

III. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti náhrady trov konania
p o t v r d z u j e .

IV. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie výrokom I. určil, že spotrebiteľské úvery poskytnuté na
základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076600 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
22.8.2014, zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076601 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
22.8.2014 a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076598 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 25.8.2014 sú bezúročné a bez poplatkov, výrokom II. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. 8500076600 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, dohoda

o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500076601 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 22.8.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500076598 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným dňa 25.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076600 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076601 uzavretá medzižalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076598 uzavretá medzi
žalobcomažalovanýmdňa25.8.2014,rozhodcovskázmluvač.8500076600uzavretámedzižalobcoma
žalovaným dňa 22.8.2014, rozhodcovská zmluva č. 8500076601 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným

dňa 22.8.2014 a rozhodcovská zmluva č. 8500076598 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa
25.8.2014, sú neplatné. Výrokom III. súd I. inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd rozsudok po citovaní § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „OSP“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“),
§ 34, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) vecne odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 12.05.2016 domáhal určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500076600 zo dňa
22.8.2014, zmluva o revolvingovom úvere č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014 a zmluva o revolvingovom

úvere č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014 sú bez úrokov a poplatkov a že dohoda o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014,
dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č.

8500076598zodňa25.8.2014,rozhodcovskázmluvač.č.8500076600zodňa22.8.2014,rozhodcovská
zmluva č. č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014, rozhodcovská zmluva č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014
a ustanovenie článku 8 bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014,
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014 a zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500076598 zo dňa 25.8.2014, sú ako neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o revolvingovom úvere

č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014, zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014 a
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014 neplatné.

3. Súd v prvom rade posúdil otázku naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) OSP (platného
a účinného v čase podania žaloby), pričom dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení

bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv o úvere a neplatnosti vedľajších dohôd uzavretých súčasne
s týmito zmluvami žalobca ako spotrebiteľ v tomto spore má, pretože ako slabšia strana potrebuje
mať vyriešenú predovšetkým tú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov, čím sa jeho postavenie stane istejším a nebude vystavený sankciám za neplnenie takých
záväzkov, ktoré vyplývajú z prípadných neplatných právnych úkonov, resp. z ich neplatných častí

(dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o poskytovaní služieb, článok 8 bod 8.1 zmlúv o revolvingovom
úvere), alebo na ktoré veriteľ nemá nárok z iného dôvodu (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru).
Naliehavý právny záujem žalobcu je tu daný aj tým, že žalovaná strana reálne uskutočňuje výkon
zmluvného zabezpečovacieho prostriedku (dohody o zrážkach zo mzdy), čím dochádza a môže aj v
budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie

a v neoprávnenom rozsahu) k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom jeho zamestnávateľ bude
musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaná strana sa tak môže na
úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Súd mal za to, že práve touto určovacou žalobou sa môže v
tomto prípade odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca ako spotrebiteľ nachádza, pretože len súdnym
rozhodnutím vyslovenou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmlúv o úvere a neplatnosťou vedľajších

dohôd uzavretých súčasne s týmito zmluvami sa môže žalobca následne brániť pri nariadenom výkone
zrážok z jeho mzdy a súčasne mať istotu aj v tom, že konanie, ktoré žalovaný po nemožnosti
ďalšieho uplatňovania zmluvného zabezpečovacieho prostriedku na vymoženie jeho pohľadávky bude
s najväčšou pravdepodobnosťou a v najbližšom čase proti žalobcovi iniciovať, sa neuskutoční pred
orgánom, ktorý nemá na to právomoc, pričom žalobca sa v súčasnosti nemôže účinne domôcť zmeny

tohto stavu iným spôsobom. Zároveň naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je vo
svojich dôsledkoch daný aj priamou zákonnou úpravou v ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa.

4. V predmetnej veci ide o zmluvy o úvere upravené v ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tieto

zmluvy patria v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody,
pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca však
uzavrel predmetné zmluvy ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ust. ZoSÚ a
ďalej aj ust. § 52 a nasl. OZ. V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnomv čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu sú obsiahnuté
všetky zákonom určené náležitosti. Vykonaným dokazovaním vo veci mal súd za preukázané, že
predložené zmluvy, ktoré uzatvoril žalobca so žalovaným neobsahujú všetky ZoSÚ určené náležitosti.

Ide o tie náležitosti, ktoré mali byť uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré je
samostatným dokumentom a súd ho nepovažuje za súčasť úverovej zmluvy ako takej. Žalovaný práve
v tomto dokumente oznamuje žalobcovi s určitým časovým odstupom od podpísania zmluvy / žiadosti
zo strany dlžníka niektoré podstatné náležitosti zmluvy, s ktorými však dlžník nebol pri podpise zmluvy
oboznámený. V konkrétnom prípade úverových zmlúv č. 8500076600, 8500076601 a 8500076598

tak tieto zmluvy (bez ohľadu na obsah neskoršieho Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi)
neobsahujú povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ, a to termín konečnej splatnosti úveru
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom taktiež nie sú v súlade ani s čl. 10 ods. 2
písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, podľa ktorej zmluva o
úvere má zrozumiteľne a stručne uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami úveru na účely splatenia. Neuvedenie týchto podstatných náležitostí v zmluvách objektívne
spochybňuje možnosť žalobcu ako spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu
zmluvy o úvere tak, ako sú vyššie uvedené, spotrebiteľovi v čase podpisu zmluvy / žiadosti neumožnili
vôbec, a potom mu neumožňovali bez ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru,
ako aj dátumy jednotlivých splátok priamo z textu uzavretej zmluvy, a to aj s poukazom na rozsudok

Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, pretože formulácia v samotnej zmluve neobsahuje konkrétne
dátumy splátok, pričom v zmluve nie sú tieto náležitosti obsiahnuté ani len všeobecným odkazom na
objektívne zistiteľné parametre, z ktorých by bolo možné toto odvodiť. Súd v danej súvislosti neprihliadol
na skutočnosť, že dátum prvej splátky a dátum poslednej splátky úverov sú uvedené v Oznámeniach
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22.8.2014 a 25.8.2015, nakoľko, ako už bolo konštatované

vyššie, predmetné oznámenia majú len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom
úvere adresovanej dlžníkovi, avšak nie sú súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany žalobcu,
teda nestali sa súčasťou zmlúv o úvere. ZoSÚ navyše v § 9 ods. 2 písm. f) výslovne vyžaduje, aby
všetky splátky boli jednoznačne a pre spotrebiteľa zrozumiteľne špecifikované v tom smere, že aká
ich časť pripadá na istinu, úroky a prípadné poplatky, a to za účelom, aby spotrebiteľ mohol sledovať

amortizáciu istiny. Táto požiadavka pritom nie je v danom prípade splnená ani v úverových zmluvách,
a ani v oznámeniach veriteľa. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že s poukazom na § 11
ods. 1 ZoSÚ sú spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe predmetných zmlúv o revolvingovom úvere
bezúročné a bez poplatkov.

5. Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov), dohôd o
poskytovaní služieb a rozhodcovských zmlúv, súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru,
že tieto neboli so žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednané a reálne nemohol ich obsah
ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov), dohody o poskytovaní služieb
a rozhodcovské zmluvy boli uzavreté v ten istý deň a pod tým istým číslom ako zmluvy o revolvingovom

úvere a hoci boli uzavreté na samostatnej listine, to ešte neodôvodňuje záver, že tieto dohody boli
individuálne dohodnuté v tom slova zmysle, že svedčia o slobodnej vôli dlžníka (žalobcu) pristúpiť na
takéto osobitné zmluvné podmienky. Ako to vyplýva zo žaloby, ako aj z výsluchu žalobcu, tieto listiny
mu boli zástupcom žalovaného predložené v jednej kope papierov s úverovými zmluvami, ktoré žalobca
vnímal, že ide čisto len o zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca nebol náležite upovedomený o tom,

že nepodpísanie všetkých listín, t.j. hlavne tých, ktorých neplatnosti sa v tomto konaní domáha (teda
listín okrem úverových zmlúv), nebolo podmienkou uzavretia samotných úverových zmlúv, nebola mu
ponúknutá žiadna možnosť zmeniť ustanovenia predložených listín, pričom v časovej tiesni, a to v
záujme získať úver žalobca bez dôkladného prečítania každej jednej listiny z predloženej kopy listín
podpisoval listiny tak, ako boli tieto vopred pripravené a predložené mu na podpis. Uvedené listiny majú

povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotné zmluvy
o revolvingovom úvere, pričom dlžníkovi (žalobcovi) boli predložené na podpis spolu so zmluvami o
revolvingovom úvere. Vychádzajúc z popísaných okolností je nepochybné, že dlžník (žalobca) nechcel
uzavrieť popri úverových zmluvách aj iné, nepovinné vedľajšie dohody, nevedel, že takéto dohody
má v rámci pripravenej kopy listín so žalovaným uzavrieť a v dôsledku toho ani nemohol chápať

význam a zmysel Dohôd o zrážkach zo mzdy, ako aj ich bezprostredné dôsledky pre spotrebiteľa v
prípade neplnenia záväzkov zo zmlúv o revolvingovom úvere, Dohôd o poskytovaní služieb, ktoré taktiež
úzko a bezprostredne súvisia so zmluvami o revolvingovom úvere a zaťažujú spotrebiteľa nanútenými
poplatkami bez ohľadu na využívanie daných služieb a rozhodcovských zmlúv, ktoré dovoľujú žalujúcejstrane zvoliť si taký rozhodcovský súd, ktorý najviac zodpovedá jeho potrebám, čím bude táto zmluvná
strana neprimerane zvýhodnená. Samotný predtlačený text v úvode týchto dohôd a listín (ktorý by
mal svedčiť o opaku uvedených skutočností) pritom nemožno vo svetle popísaných okolností uzavretia

zmluvného vzťahu zneužívať k záverom o ich individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľa a o tom,
že dlžník (žalobca) mal reálnu a nielen iluzórnu možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie
týchto dohôd a listín. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že žalobca mal možnosť so žalovaným dohodnúť
sa na zmene dohôd a listín po ich podpise (napr. ukončiť ich trvanie takýmto spôsobom), tak takáto
možnosť bola viac-menej len iluzórna, keďže zmena každej dohody je v zásade možná len (vzájomnou)

dohodou zmluvných strán - teda k zrušeniu dohôd a listín sa vyžadoval aj súhlas žalovaného, ktorého
postavenie by sa udelením takéhoto súhlasu jednoznačne zhoršilo, napr. by stratil možnosť výberu
ďalších (nemalých) platieb od dlžníka, platených nad rámec úverových splátok.

6. Na základe uvedeného je nutné prijať záver, že v čase uzavretia zmlúv o revolvingovom úvere žalobca
nemal inú vôľu, než získať revolvingový úver uzavretím k tomu nevyhnutných zmlúv o revolvingovom

úvere. Jeho vôľa teda nepochybne smerovala len k uzavretiu samotných zmlúv o revolvingovom
úvere. Nedostatok vôle žalobcu uzatvoriť aj dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov), dohody
o poskytovaní služieb a rozhodcovské zmluvy tak spôsobuje absolútnu neplatnosť týchto právnych
úkonov podľa § 37 ods. 1 OZ. Okrem toho konanie žalovaného pri uzatváraní uvedených dohôd má
navyše aj znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v slobodnej a

demokratickej spoločnosti. Na kategóriu dobrých mravov treba klásť osobitný dôraz pri spotrebiteľských
zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, je tomu tak preto, lebo dobré mravy
podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich
vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých všeobecne uznávaných etických a kultúrnych
pravidiel v spoločnosti. Činnosť žalovaného teda bola z dôvodu jeho nekalých praktík pri uzavieraní
vedľajších dohôd pri zmluvách o revolvingovom úvere namierená aj proti uvedeným spoločenským
pravidlám, t.j. konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je neplatnosť
právnych úkonov v zmysle ust. § 39 OZ.

7. Spolu s úverovými zmluvami boli zmluvnými stranami uzavreté aj dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka. Tieto dohody neboli súčasťou úverových zmlúv a nenachádzali sa na tej
istej listine. Z obsahu dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva, že, žalovaný bude mať voči žalobcovi
pohľadávku, ktorá vznikne tým, že poskytne žalobcovi na základe žiadosti / zmluvy o revolvingovom

úvere čiastku vo výške 1.500,- eur. V zmysle čl. IV dohôd má dlžník právo, aby mu v prípade
riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov. Pohľadávky žalovaného
voči žalobcovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých
poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a

ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou aj prípadnými
dodatkami. Na základe čl. V týchto dohôd je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného
mesačnézrážkyzomzdyžalobkynevovýške89,65eurmesačne.Pokiaľnebudevktoromkoľvekmesiaci
zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania
príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či

mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných
záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby
úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Na základe uzavretých dohôd o zrážkach zo mzdy žalovaný
dňa 13.4.2015 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy z dôvodu, že si tento
neplnil riadne a včas záväzky voči žalovanému. Žalobca predloženými dokladmi v konaní preukázal,

že jeho zamestnávateľ vykonával zrážky z jeho mzdy na podklade uvedených troch dohôd o zrážkach
zo mzdy.

8. Súd posúdil jednotlivé dohody a rozhodcovské zmluvy podľa ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, §
52 ods. 1, § 53ods. 1, § 54 ods. 1,2 a § 551 ods. 1 OZ a konštatuje, že dohody o zrážkach zo

mzdy predstavujú zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorý uzatvára veriteľ s dlžníkom.
Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať
označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti
dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorené medzi stranami sporu 22.08.2014 a 25.08.2014 neobsahujú.Neobsahujú predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená a opisujú len možné spôsoby
jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť aj (v neoprávnenom rozsahu)
z uplatnených zmluvných pokút, z nákladov, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním

pohľadávok a prípadne z jeho ďalších pohľadávok voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmlúv
a ich prípadných dodatkov, je neurčité. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak dlžník nemôže platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa §
2 ods. 2 OZ v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké

postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo
jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú
realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že uvedené dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná a žalobca reálne nemohol obsah tejto dohody ovplyvniť (viď okolnosti uzavretia zmluvy
vyššie). Dohody svojim obsahom spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v

neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody musí dlžník - spotrebiteľ presne vedieť,
aký druh pohľadávky a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Suma 1.500,- eur
sa v bode IV. Dohody o zrážkach zo mzdy (pri Dohode č. 8500076601 č. l. 20 aj tento údaj chýba)
uvádza len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru. Taktiež aj dojednanie v čl. V dohôd o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok

(teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého ak
nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má
byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, považoval súd jednak za neurčité
a jednak za jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa (§ 53 ods. 1 OZ), lebo tento
má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Pritom je neprípustné navyšovať zrážky

zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože sa tak obchádzajú náležitosti dohody o výške mesačných zrážok
zo mzdy. Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka posúdil súd z uvedených dôvodov ako
neurčité právne úkony, v dôsledku čoho sú absolútne neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

9. Súd ďalej dospel k záveru, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy umožňujú obísť neprijateľné

podmienky výslovne obsiahnuté v § 53 ods. 4 písm. k) a o) OZ v prípade ustanovení dohody, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, pretože
len predložením samotných dohôd zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa

vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho,
aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.
S poukazom na citované znenie čl. IV dohôd je tak možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej
pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho
prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu ako

spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade
s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej
kontrole primeranosti a žalobca je vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Súd preto
dospel k záveru, že dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako sú formulované, umožňujú žalovanému
ako dodávateľovi obchádzať účinnú súdnu kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou

Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako
spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov treba tieto dohody podradiť aj pod § 53 ods. 1 a 5 OZ.

10. Spolu s úverovými zmluvami boli zmluvnými stranami uzavreté aj dohody o poskytovaní služieb.
Tieto dohody neboli súčasťou úverových zmlúv a nenachádzali sa na tej istej listine. Na základe

týchto dohôd sa poskytujú služby uvedené v čl. II dohody za dohodnutú odplatu. Ide o tieto služby:
„Informácia o zostávajúcich záväzkoch“, „Odklad splatnosti splátok“, „Informácia pred splatnosťou
splátky“, „Informácia o prijatí platby“, „Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie“, „Zmena zmluvy
na podnet klienta“, „Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu“, „Druhá upomienka zdarma“. Dohody o
poskytovaníslužiebsúdposúdilakorozpornésdobrýmimravmi,pretoženaichzákladesúspotrebiteľovi

vnútenéslužby(viďajokolnostiuzavretiatýchtodohôdvyššie),oktorévôbecnepožiadal,aideozáväzok
spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané. Veriteľ totiž zinkasuje poplatok za službu, hoci
žiadnu službu spotrebiteľovi nemusí poskytnúť, a to ani v budúcnosti, čo vyplýva aj z čl. I bodu 1 tejto
dohody: „Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazníkmá právo ale nie povinnosť využívať služby, rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou
poskytovanie jednotlivých služieb, čím však nie je dotknutá jeho povinnosť uhradiť odplatu“. Nakoľko
sa tieto dohody o poskytovaní služieb priečia dobrým mravom, sú absolútne neplatné podľa § 39 OZ.

Dohody o poskytovaní služieb je taktiež možné pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, ktorú spôsobuje požiadavka dodávateľa platiť odplatu spotrebiteľom aj za služby, ktoré
sú mu dodávateľom vnútené, a ktoré ani nevyužíva, podradiť pod § 53 ods. 1 a ods. 5 OZ.

11. Ďalej žalobca uzatvoril so žalovaným aj rozhodcovské zmluvy, ktorých podstatný bod 5 znie takto:

„Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami Zmluvy o RÚ (o revolvingovom úvere, pozn.), s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto
stálych rozhodcovských súdov: Rozhodcovský súd v Bratislave, sídlom Ventúrska 14, Bratislava,
zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců, a.s...- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration

court, s.r.o.,... - Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o.,...-
Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o... Výber rozhodcovského
súdu,ktorýbudeoprávnenývecprejednaťarozhodnúť,spočívanazmluvnejstranepodávajúcejžalobný
návrh.“

12. Po preskúmaní rozhodcovských zmlúv z 22.08.2014 a 25.08.2014 z hľadiska ich platnosti dospel
súd k záveru, že tieto rozhodcovské zmluvy sú neplatné. Podľa ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“)sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že svoj
spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Podľa názoru súdu je formulácia
uvedeného ustanovenia jednoznačná v tom zmysle, že vyžaduje podrobenie sa určitému, teda jednému

konkrétnemu stálemu rozhodcovskému súdu (porov. v tomto smere rozdielnu formuláciu cit. ustanovenia
v znení účinnom od 1. januára 2015). Naopak v rozpore s citovaným ustanovením je taká rozhodcovská
zmluva, ktorá podriaďuje strany dvom či viacerým rozhodcovským súdom, pričom voľba konkrétneho
je prenechaná na vôľu jednej strany. V takom prípade tak totiž v skutočnosti medzi stranami nejde o
rozhodcovskú zmluvu v zmysle citovaných ustanovení, ale len o akúsi „predbežnú dohodu“ na možnom

rozhodcovskom konaní, ktorej konkretizácia patrí jednej zmluvnej strane. Rozhodcovské konanie podľa
ZoRK v čase uzavretia rozhodcovských zmlúv bolo totiž založené na principiálnej rovnosti oboch jeho
strán (§ 17 ZoRK), ktorá sa prejavuje okrem iného v ich (principiálne) rovnakom vplyve na zloženie
rozhodovacieho telesa (rozhodcov, porov. § 8 ods. 2 ZoRK). Pripustením takej rozhodcovskej zmluvy,
v zmysle ktorej by si jeden z účastníkov mohol vybrať spomedzi viacerých v nej uvedených stálych

rozhodcovských súdov (teda pripustenie akejsi „opcie na stály rozhodcovský súd“), by sa podľa názoru
súdu dával tomuto účastníkovi nadmerný vplyv na priebeh rozhodcovského konania a staval by druhú
stranu do podstatne nevýhodnejšej pozície.

13. Podľa názoru súdu vyššie uvedený výklad § 12 ods. 6 ZoRK v znení účinnom do 31. decembra 2014

vyplýva aj z toho, že cit. zákon pomerne striktne rozlišuje medzi rozhodcovským konaním mimo stáleho
rozhodcovského súdu a rozhodcovským konaním pred stálym rozhodcovským súdom. Najviditeľnejšie
je to v prípade postupu konania pred rozhodcovským súdom. Kým podľa § 26 ods. 2 je postup
konania predovšetkým vecou dohody strán, v prípade stály rozhodcovský súd postupuje podľa svojho
rokovacieho poriadku. Nestrannosť a férovosť rozhodcovského konania pred stálym rozhodcovským

súdom je zabezpečená okrem iného aj tým, že rokovací poriadok vydáva zriaďovateľ ako tretia osoba
odlišná (a v princípe nezávislá) od strán rozhodcovského konania. Takýto rokovací poriadok potom
upravuje aj otázky, na ktorých sa v rozhodcovskom konaní mimo stáleho rozhodcovského súdu musia
účastníci dohodnúť. Inak povedané, dohodu (t.j. kompromis) oboch strán na jednotlivých procesných
aspektoch rozhodcovského konania nahrádza v prípade stáleho rozhodcovského súdu činnosť tretej

osoby - zriaďovateľa, ktorý vydáva rokovací poriadok. Ak by bolo prípustné, aby sa rozhodcovskou
zmluvou umožnila jednej strane voľne si zvoliť jeden spomedzi viacerých stálych rozhodcovských súdov,
znamenalo by to, že tejto strane by bolo dané aj právo vybrať resp. určiť úpravu procesného postupu
rozhodcovského konania (a mnohých iných otázok, ktoré upravuje rokovací poriadok). To by však bolo
v rozpore s už uvedenou principiálnou črtou rozhodcovského konania, podľa ktorej sa na tejto úprave

musia strany dohodnúť, alebo musí byť určená treťou (nezávislou resp. nestrannou) osobou vo forme
rokovacieho poriadku.14. Vzhľadom na uvedené takéto rozhodcovské zmluvy, a teda aj rozhodcovské zmluvy z 22.08.2014
a 25.08.2014 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, nezodpovedajú ústavne konformnému výkladu
ustanovenia § 12 ods. 6 ZoRK v cit. znení, a preto ich súd posúdil ako absolútne neplatné pre rozpor

so zákonom (§ 39 OZ).

15. Okrem toho však podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovských
zmlúv spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

To neplatilo okrem iného vtedy, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, čo musel
dokázať dodávateľ (§ 53 ods. 3 OZ). Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ považovalo za neprijateľnú
podmienku okrem iného také ustanovenie - rozhodcovskú doložku, ktorá vyžadovala od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky boli podľa §
53 ods. 5 OZ neplatné. Všetky rozhodcovské doložky, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby riešil spory
s dodávateľom výlučne v rámci rozhodcovských konaní, sa teda považovali za neprijateľné podmienky.

Podľanázorusúdurozhodcovskázmluva,akúpoužívažalovanýaakábolauzavretáajmedzižalovaným
a žalobcom, neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa tým, že veriteľovi (u ktorého hlavne prichádza
do úvahy iniciovanie rozhodcovského konania) umožňuje voliť si taký rozhodcovský súd, aký najviac
zodpovedá jeho potrebám. Takáto voľba, a tým aj znevýhodnenie spotrebiteľa, je pritom podľa súdu
práve cieľom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú žalovaný používa opakovane. To všetko,

bez súčasného preukázania žalovaným ako dodávateľom, že by tieto zmluvné ustanovenia boli medzi
dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednané (čo žalovaný v tomto konaní nepreukázal podľa
§ 53 ods. 3 OZ aj vzhľadom na vyššie popísané okolnosti uzavretia zmluvného vzťahu), podľa názoru
súdu vedie k tomu, že rozhodcovské zmluvy medzi žalovaným a žalobcom je potrebné taktiež podradiť
pod ustanovenie § 53 OZ (predovšetkým pod jeho ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5).

16. Pokiaľ ide o tvrdenú „alternatívnosť“ tejto rozhodcovskej zmluvy, tá je v skutočnosti len zdanlivá.
Iniciovanie akéhokoľvek súdneho konania prichádza do úvahy predovšetkým zo strany veriteľa, nie
dlžníka. Ďalej na neplatnosti tejto rozhodcovskej zmluvy nič nemení ani možnosť dlžníka od tejto
zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní. Podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora totiž existuje

nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dlžník nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, čo
odôvodňuje ich skúmanie súdom ex offo (spojené veci C-240-244/98, Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero a ďalší, ods. 26). Z toho potom ale logicky plynie, že existuje rovnaké
nebezpečenstvo, že si spotrebiteľ neprijateľnosť neuvedomí ani počas lehoty na odstúpenie od zmluvy
a v dôsledku toho svoje právo na odstúpenie nevyužije. Logika spočívajúca v ochrane spotrebiteľa je

v oboch prípadoch tá istá - tak ako spotrebiteľ nemusí vedieť uplatniť svoje práva v súdnom konaní,
nemusí ich vedieť uplatniť ani mimosúdne. To ale samo osebe nemôže hojiť neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, resp. nemôže mať za následok, že sa na jej neprijateľnosť prestane prihliadať.

17. Súd žalobu vo zvyšnej časti (neplatnosť ustanovenia článku 8 bod 8.1 zmlúv o revolvingovom úvere)

zamietol, keď sa v tejto časti stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v zmysle ust. § 53b ods. 1 OZ
v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv sa pre spotrebiteľské zmluvy, predmetom ktorých je požičanie
peňažných prostriedkov, zaviedol osobitný režim maximálnej výšky sankcií. Túto maximálnu výšku
stanovilo označené ustanovenie v spojení s bodmi 8.2 a 8.3 zmlúv o revolvingovom úvere odkazom
na vykonávací predpis, ktorým je v tomto prípade ust. § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ak

je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z
omeškania podľa tohto nariadenia vlády, čo je vyjadrené aj v bode 8.3 zmlúv. Nie je preto možné vysloviť

neplatnosť len bodu 8.1 zmlúv, ktorý bude treba posudzovať vždy len v spojení s ďalšími bodmi 8.2 a
8.3 zmlúv o revolvingovom úvere a pri konkrétne uplatnenom nároku podľa týchto ustanovení zmlúv.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu

nepriznal právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že ani jedna zo strán nemala v spore plný
úspech.19. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov I., II. a IV. podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Žalovaný navrhol
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu I. inštancie v napadnutých častiach zmeniť tak, že žalobu

zamietne, alternatívne, aby ho v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu I. inštancie.
Uviedol, že záver súdu I. inštancie je v rozpore so znením uvedeného zákonného ustanovenia, jeho
účelom, smernicou 2008/48/ES a aj rozhodnutím SD EÚ vo veci C-42/15. Tzv. rozpisovanie splátky
spočívajúce v určení, aká časť pripadá na istinu, úrok a prípadne iné poplatky, ako sa domnieva súd
I. inštancie, by teoreticky bola možná len v prípade úverov, pri ktorých splácaní tvorí každú splátku

rovnaká časť pripadajúca na istinu, rovnaká časť na úrok a pod. Pretože v prípade, ak sú úvery splácané
tzv. anuitnou splátkou (čiže kedy pomer istina a úver sa v každej splátke mení), je pomerne obtiažne
si predstaviť, akú informačnú funkciu by pre spotrebiteľa také rozdelenie vlastne malo mať. Zákon o
spotrebiteľských úveroch a ani iný zákon pritom neurčujú, že úver má byť splácaný buď anuitne, alebo
spôsobom, kedy v každej splátke je rovnaká nemenná suma pripadajúca na istinu a úrok. Znenie § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nie je možné vykladať autonómne, bez ohľadu na únijné právo

alebo nie. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol
spotrebiteľinformovanýosvojejpovinností.Akbyzákonodarcasledoval,žezmluvamáobsahovaťrozpis
splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet
splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by nemala žiadny
význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže

takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne
konštruovalprávospotrebiteľapožadovaťamortizačnútabuľku,akbytáužmuselabyťuvedenávzmluve
(pri výklade § 9 ods. 2 písm. k), aký zaujal súd I. inštancie). Súd I. inštancie prijal výklad, ktorý odporuje
smernici, a je jej porušením. Tvrdí na základe uvedeného, že súd I. inštancie postupoval v rozpore so
zákonom, nerešpektoval ani povinnosť súladného výkladu vnútroštátneho práva s únijným právom v

zmysle Zmluvy o fungovaní európskej únie a dospel k nesprávnemu záveru o výklade § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. Výrokom II. súd určil, že tam uvedené jednotlivé právne úkony sú neplatné.
V odôvodnení všeobecne uviedol, že všetky sú na predformulovaných tlačivách, že žalobca podľa
vyhlásenia pred súdom nemal vôľu ich uzavrieť a teda sú neplatné, lebo ide o nedostatok slobodnej vôle
ich vlastne spraviť. Už len samotná skutočnosť, že žalobca opakovane uzavrel rozhodcovskú zmluvu

či dohodu o zrážkach zo mzdy (hoci z predošlých prípadov predsa vedel, že nepodpisuje len úverovú
zmluvu) je zrejmé, že tvrdenie žalobcu je po skutkovej stránke pochybné a nepravdivé. V opačnom
prípade by totiž na spochybnenie vlastného konania stačilo pred súdom vyhlásiť, že napriek podpisu si
konajúca strana niečo neprečítala (pozn. to napríklad žalobca ani netvrdil) a išlo by o dôvod pre záver
o neuzavretí zmluvy pre nedostatok vôle ju uzavrieť (?).

20. Každý z právnych úkonov - dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskú zmluva, dohoda o
poskytovaní služieb je nielen na samostatnom liste, samostatne vyhotovená, ale zreteľne označená už
v názve. Ak žalobca podpisoval ktorýkoľvek z týchto dokumentov, potom je technicky nemožné, aby
nevidel, aký úkon podpisuje. Prijatie záveru o tom, že uzavretie a vykonanie právneho úkonu v písomnej

forme nie je prejavom vôle konajúcej osoby preto, že táto osoba si myslela, že ide o súčasť úverovej
zmluvy, je zvláštne a odporuje zákonu.

21. Ďalej uviedol, že napáda aj konkrétne závery súdu v súvislosti s dohodami o zrážkach zo mzdy.
Z ich znenia je zrejmé, že spĺňajú všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa, teda
- dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy uzavretá na samostatnom liste.
- dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca uzavrieť nemusel. Žalovaný tieto skutočnosti opakovane v jej texte
uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o tom, ako odmietnutie môže vykonať.
-dohodaozrážkachzomzdyobsahujepoučenieajodôsledkochjejuzavretia,tedačodohodaznamená,

aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný ďalší súhlas dlžníka a že
takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že
vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky. Tvrdí, že táto informácia
je nielen korektná (uvádza všetky skutočnosti a dôsledky), ale postačujúca k tomu, aby si priemerne
uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia.

Žalovaný napáda záver súdu o neurčitom vymedzení pohľadávky. Táto neurčitosť má spočívať v tom,
že žalovanému má umožňovať podľa súdu nešpecifikované pohľadávky, ktoré iba vzniknú v budúcnosti.22. Z formulácie dôvodov uvádzaných súdom nie je zrejmé, v čom súdom uvádzaná neurčitosť má
spočívať. A ani to, či vôbec súd použil pri svojom rozhodovaní § 35 Občianskeho zákonníka, pretože
pre záver o tom, že je právny úkon neurčitý je súd povinný použiť výkladové pravidlá uvedené v zákone

a až na základe nich rozhodnúť, či je právny úkon určitý alebo nie. Určenie zabezpečovanej pohľadávky
nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ak môže byť uskutočnené každým spôsobom,
na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným
spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny
vzťah (resp. dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Určitosť právneho

úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na základe ktorého sa dá posúdiť, aký je
obsah vzájomných práv a povinností. Zjednodušene ide o to, čo právny úkon svojím obsahom znamená
a má znamenať, teda či sa konajúcemu podarilo stanoviť obsah svoje vôle jednoznačným spôsobom. Je
nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi
vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje aký právny
vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver,

revolving).Zhľadiskaurčitostiprávnehoúkonujetedanesporné,čopohľadávkaznamená.Poukazujena
rozsudok Okresného súdu v Prešove, č. k. 9C/171/2015. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť
aj budúcu pohľadávku. Príslušné ustanovenie dohody jednoznačne určuje, v akom prípade môže dôjsť
k zvýšeniu zrážky zo mzdy. Zároveň je z ustanovení Občianskeho zákonníka zrejmé, že táto výška nikdy
neprekročí zákonom povolenú hranicu.

23. Súd I. inštancie dospel k záveru a rozhodol, že dohody o poskytovaní služieb sú neplatné, pretože
spotrebiteľovi majú byť poskytované služby, o ktoré nepožiadal, mali mu byť vnútené a ide o záväzok
platiť za niečo, čo nie je ani poskytnuté. Súd I. inštancie poukazuje na znenie čl. I bod l predmetných
dohôd.

24. V prvom rade napáda záver súdu o vnútení služieb. Ide o záver, ktorý nemá oporu v žiadnom
relevantnom dôkaze. Súd neuvádza, akú formu vlastne dané vnútenie malo mať, v čom spočívalo.
Napáda tiež závery súdu ohľadne platení za niečo, čo nie je poskytnuté. V tomto smere odkaz súdu
na čl. I bod 1 dohôd je zavádzajúci, pretože sa v ňom, že zákazník na základe uzavretej zmluvy má

právo nie povinnosť služby využiť. To však žiadnu súvislosť s uzavretím dohôd a platením dohodnutej
odplaty nemá. Žalovaný napáda aj závery súdu ohľadne rozhodcovských zmlúv. Obsah rozhodcovských
zmlúv neporušuje žiadne ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. Argument súdu o nadmernom vplyve
na rozhodcovský súd je akademickým a nereálnym, pretože žiadny stály rozhodcovský súd nemohol a
nemôže mať svoje predpisy upravené v porovnaní so zákonom v neprospech spotrebiteľa. Z rozsudku

ani nie je zrejmé, či úvaha súdu (v bode 23) je vôbec reálnou a na základe čoho. Uvádza, že
rovnaká rozhodcovská zmluva ako tie, ktorých sa týka napádaný rozsudok bola opakovane posúdená
ako platný právny úkon. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp.
zn.17Co/919/2015. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami o
sebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných

strán. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný podáva proti rozsudku č. k. 15C/117/2016-137 zo dňa
06.09.2017 odvolanie a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu a žalobu
zamietol, alebo aby ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie súdu I. inštancie. Zároveň si uplatňuje nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380
ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd I. inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1CSPacontrario),bezpotrebydoplneniadokazovania,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku

bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné čiastočne vyhovieť.26.PredmetomkonanianasúdeI.inštanciebolapožiadavkažalobcunaurčenie,žespotrebiteľskéúvery
na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014, zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014 a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076598 zo dňa

25.8.2014 sú bez úrokov a bez poplatkov a že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500076600 zo dňa 22.8.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500076601 zo
dňa 22.8.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014,
dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č.
8500076601 zo dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014,

rozhodcovská zmluva č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014, rozhodcovská zmluva č. 8500076601 zo dňa
22.8.2014, rozhodcovská zmluva č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014 a ustanovenie článku 8 bod 8.1
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014, zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500076601 zo dňa 22.8.2014 a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014, sú
ako neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014,
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014 a zmluvy o revolvingovom úvere č.

8500076598 zo dňa 25.8.2014 neplatné.

27. Súd I. inštancie čo do výrokov o určenie, že spotrebiteľské úvery na základe zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014, zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014
a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014 sú bez úrokov a bez poplatkov a že

dohodaozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníkač.8500076600zodňa22.8.2014,dohodaozrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076600 zo
dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní
služieb č. 8500076598 zo dňa 25.8.2014, rozhodcovská zmluva č. č. 8500076600 zo dňa 22.8.2014,

rozhodcovská zmluva č. č. 8500076601 zo dňa 22.8.2014, rozhodcovská zmluva č. 8500076598 zo dňa
25.8.2014 sú neplatné vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol.

28. Žalobca ani žalovaný nenapadli odvolaním III. výrok napadnutého rozsudku (zamietnutie žaloby
v časti určenia, že článok 8 bod 8.1 zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500076600, 8500076601,

8500076598 sú neplatné), ktorý nadobudol právoplatnosť, preto táto časť rozsudku nie je predmetom
odvolacieho prieskumu.

29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd I. inštancie rozhodol vo veci správne,
ak určil I. výrokom, že spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.

8500076600 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500076601 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014 a zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500076598 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.8.2014 sú bezúročné a
bez poplatkov a výrokom II. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500076600 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy

(iných príjmov) dlžníka č. 8500076601 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, dohoda
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500076598 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 25.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076600 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076601 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076598 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným

dňa 25.8.2014, rozhodcovská zmluva č. 8500076600 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa
22.8.2014, rozhodcovská zmluva č. 8500076601 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014
a rozhodcovská zmluva č. 8500076598 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.8.2014, sú
neplatné, a to s poukazom i na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

30. Zo záverov súdu I. inštancie vyplýva, že na danú vec aplikoval ustanovenie § 80 písm. c) OSP,
platného a účinného v čase podania žaloby a tiež ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, avšak nesprávne uzavrel, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na
požadovanom určení u všetkých uplatnených nárokov, keď postavenie žalobcu je neisté, nakoľko mu nie
je zrejmá výška dlhu, hoci medzi stranami neprebieha spor o peňažné plnenie. S uvedeným záverom

sa odvolací súd nestotožňuje.

31. Súdna prax ustálila, že určovacou žalobou sa možno domáhať aj platnosti alebo neplatnosti
právnych úkonov. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žalobya v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio
sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania.
Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to
znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne

vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah
medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba
odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je
zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto
určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

32. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd I. inštancie, aj pre súd
odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný

vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu I. inštancie. Nepreukázaná existencia
naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Je teda
nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu I. inštancie, ale aj
v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 v spojení s § 378 CSP).

33. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit
(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

34. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva
žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba

preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a
kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti
treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života,
spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že
žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže

domáhať splnenia povinnosti, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo
splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho
vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich

práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo
právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na
plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca
domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s

daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či
snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o

samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá
určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci.35. V čase rozhodovania tak prvoinštančného ako i odvolacieho súdu predmetom konania nie je nárok
na peňažné plnenie, ale výlučne určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov, ako aj

o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, dohôd o poskytovaní služieb a rozhodcovských zmlúv.

36. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 233/2017 zo dňa 21.12.2018 uviedol, že naliehavý
právny záujem žalobcu na určovacej žalobe je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti
prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel

žalobcom navrhovaného rozhodnutia.

37. Žaloba žalobcu je nesporne určovacou žalobou v zmysle cit. § 137 písm. c) CSP (§ 80 písm. c)
OSP platného a účinného v čase podania žaloby), keďže jej predmetom je určenie neplatnosti dojednaní
v právnom vzťahu. V zásade je preto pre procesnú prípustnosť a úspešnosť takejto určovacej žaloby
nevyhnutné, aby žalobca preukázal svoj naliehavý právny záujem na takomto určení. Podľa názoru

odvolacieho súdu, žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení o neplatnosti Dohôd o poskytovaní
služieb, avšak odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. inštancie v tom, že má naliehavý právny
záujem na určení, že sporné zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov. Pri tomto
určovacom výroku je daný naliehavý právny záujem z dôvodu, že v zmysle ust. § 11 ods. 4 .zák. č.
129/2010 Z. z. sa spotrebiteľ môže domáhať určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, preto

už zo zákona je prezumovaný naliehavý právny záujem na takýchto určovacích žalobách. Naliehavý
právny záujem odvolací súd vidí i v určovacích nárokoch o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy,
ale i neplatnosti rozhodcovských zmlúv na základe, ktorých si žalobca môže vymáhať svoj nárok na
základe zmlúv o revolvingových úveroch a to z dôvodu právnej istoty na strane spotrebiteľa a predídeniu
zbytočných sporov. Na základe predložených dohôd o zrážkach zo mzdy by zamestnávateľ bol povinný

plniť žalovanému, preto aby sa predišlo prípadným ďalším sporom má žalobca naliehavý právny záujem
aj na týchto určovacích žalobách.

38. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500076601, ktorú žalobca ako dlžník podpísal dňa 21.8.2014 a žalovaný dňa 22.8.2014 (ďalej

len ,,zmluva“) žalovaný mal schváliť žalobcovi revolvingový úver. Bod 5. zmluvy obsahuje údaje o
požadovanomrevolvingovomúvereabod6.zmluvyobsahujeúdajeoschválenomrevolvingovomúvere,
podľa ktorých informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou
podľa Dohody o poskytovaní služieb) bola 98,65 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,-
eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 53,25 eur, celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru) 1.967 eur, RPMN 20,91
%, ročná úroková sadzba 18,03 %, priemerná RPMN 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 0 eur,
celkováčiastkaprirevolvingu,ktorúmusídlžníkzaplatiť0eur,predpokladanáRPMNúverupoposkytnutí
revolvingu 0 %, ročná úroková sadzba revolvingu 0 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 0 %,
poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 50 eur.

39. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500076598, ktorú žalobca ako dlžník podpísal dňa 21.8.2014 a žalovaný dňa 25.8.2014 (ďalej
len ,,zmluva“) žalovaný mal schváliť žalobcovi revolvingový úver. Bod 5. zmluvy obsahuje údaje o
požadovanomrevolvingovomúvereabod6.zmluvyobsahujeúdajeoschválenomrevolvingovomúvere,

podľa ktorých informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou
podľa Dohody o poskytovaní služieb) bola 89,65 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,-
eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 53,25 eur, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru) 1.967 eur, RPMN 20,91
%, ročná úroková sadzba 18,03 %, priemerná RPMN 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 0 eur,

celkováčiastkaprirevolvingu,ktorúmusídlžníkzaplatiť0eur,predpokladanáRPMNúverupoposkytnutí
revolvingu 0 %, ročná úroková sadzba revolvingu 0 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 0 %,
poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 50 eur.

40. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č.

8500076600, ktorú žalobca ako dlžník podpísal dňa 21.8.2014 a žalovaný dňa 22.8.2014 (ďalej
len ,,zmluva“) žalovaný mal schváliť žalobcovi revolvingový úver. Bod 5. zmluvy obsahuje údaje o
požadovanomrevolvingovomúvereabod6.zmluvyobsahujeúdajeoschválenomrevolvingovomúvere,
podľa ktorých informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platboupodľa Dohody o poskytovaní služieb) bola 89,65 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,-
eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 53,25 eur, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru) 1.967 eur, RPMN 20,91

%, ročná úroková sadzba 18,03 %, priemerná RPMN 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 0 eur,
celkováčiastkaprirevolvingu,ktorúmusídlžníkzaplatiť0eur,predpokladanáRPMNúverupoposkytnutí
revolvingu 0 %, ročná úroková sadzba revolvingu 0 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 0 %,
poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 50 eur.

41. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500076601 zo
dňa 22.8.2014 podpísanej len zástupcom žalovaného súd zistil, že žalovaný ním mal žalobcovi oznámiť
údaje o schválenom úvere nasledovne: číslo zmluvy: 8500076601, schválená výška úveru: 1.500 eur,
splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška mesačnej splátky: 53,25 eur, z toho istina 41,67 eur, z toho úroky
11,58 eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne) 36,40 eur, výška celkovej platby na
úhradu 89,65 eur, poplatok za poskytnutie úveru 50 eur, dátum splatnosti prvej splátky: 1.10.2014, dátum

splatnosti poslednej splátky úveru: 1.9.2017, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania: mesačná, celková výška úveru: 1.500 eur, RPMN za úver 20,91 %,
priemernáhodnotaRPMNplatnákudňupodpísaniazmluvy:44,06%,schválenávýškarevolvingu:0eur,
zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 0 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní
revolvingu: 0 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 0 %, úverový limit 1.500 eur, celková čiastka, ktorú musí

dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1.917 eur, odplata za poskytnutie služby
v zmysle Dohody o poskytnutí služby: 1.310,40 eur, ročná úroková sadzba úveru: 18,03 %, celková
čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu)
0 eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 0 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,15 %, dátum
nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 22.8.2014.

42. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500076598 zo
dňa 25.8.2014 podpísanej len zástupcom žalovaného súd zistil, že žalovaný ním mal žalobcovi oznámiť
údaje o schválenom úvere nasledovne: číslo zmluvy: 8500076598, schválená výška úveru: 1.500 eur,
splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška mesačnej splátky: 53,25 eur, z toho istina 41,67 eur, z toho úroky

11,58 eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne) 36,40 eur, výška celkovej platby na
úhradu 89,65 eur, poplatok za poskytnutie úveru 50 eur, dátum splatnosti prvej splátky: 1.10.2014, dátum
splatnosti poslednej splátky úveru: 1.9.2017, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania: mesačná, celková výška úveru: 1.500 eur, RPMN za úver 20,91 %,
priemernáhodnotaRPMNplatnákudňupodpísaniazmluvy:44,06%,schválenávýškarevolvingu:0eur,

zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 0 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní
revolvingu: 0 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 0 %, úverový limit 1.500 eur, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1.917 eur, odplata za poskytnutie služby
v zmysle Dohody o poskytnutí služby: 1.310,40 eur, ročná úroková sadzba úveru: 18,03 %, celková
čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu)

0 eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 0 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,15 %, dátum
nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 25.8.2014.

43. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500076600 zo
dňa 22.8.2014 podpísanej len zástupcom žalovaného súd zistil, že žalovaný ním mal žalobcovi oznámiť

údaje o schválenom úvere nasledovne: číslo zmluvy: 8500076600, schválená výška úveru: 1.500 eur,
splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška mesačnej splátky: 53,25 eur, z toho istina 41,67 eur, z toho úroky
11,58 eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne) 36,40 eur, výška celkovej platby na
úhradu 89,65 eur, poplatok za poskytnutie úveru 50 eur, dátum splatnosti prvej splátky: 1.10.2014, dátum
splatnosti poslednej splátky úveru: 1.9.2017, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti

splátky v priebehu periódy splácania: mesačná, celková výška úveru: 1.500 eur, RPMN za úver 20,91 %,
priemernáhodnotaRPMNplatnákudňupodpísaniazmluvy:44,06%,schválenávýškarevolvingu:0eur,
zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 0 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní
revolvingu: 0 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 0 %, úverový limit 1.500 eur, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1.917 eur, odplata za poskytnutie služby

v zmysle Dohody o poskytnutí služby: 1.310,40 eur, ročná úroková sadzba úveru: 18,03 %, celková
čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu)
0 eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 0 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,15 %, dátum
nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 22.8.2014.44. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách v znení účinnom k 22.8.2014, resp. 25.8.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

45. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení účinnom k 22.8.2014, resp. 25.8.2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

46. Predložené zmluvy o revolvingovom úvere bolo treba posúdiť ako klasický úver, lebo bol žalobcovi
poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške. Súd I. inštancie preto správne dospel k záveru,

že medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské
zmluvy. Predmetné zmluvy teda súd považoval za spotrebiteľské zmluvy, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď zmluvy vykazujú známky absolútneho obchodu, je
potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými, a normy
obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa

Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou
Obchodného zákonníka.

47.Súdskúmalobsahovénáležitostizmlúvuvedenév§9ods.2zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch účinného k 22.8.2014 a zistil, že neobsahujú údaje o termíne konečnej splatnosti úveru, čo je

obsahová náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a ani termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, čo je obsahová náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, pričom taktiež nie sú v
súlade ani s čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008.
Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený. Formulácia v samotnej zmluve
neobsahuje konkrétne dátumy splátok, pričom v zmluve nie sú tieto náležitosti obsiahnuté ani len

všeobecným odkazom na objektívne zistiteľné parametre, z ktorých by bolo možné toto odvodiť. Súd v
danej súvislosti neprihliadol na skutočnosť, že dátum prvej splátky a dátum poslednej splátky úverov sú
uvedené v Oznámeniach veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22.8.2014 a 25.8.2015, nakoľko,
ako už bolo konštatované, predmetné oznámenia majú len charakter informácie veriteľa o schválenom
spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi, avšak nie sú súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo

strany žalobcu, teda nestali sa súčasťou zmlúv o úvere. V texte zmluvy nie je uvedené slovné spojenie
konečnásplatnosťúveru(vsúlades§9ods.2písm.f)zák.č.129/2010Z.z.účinnéhokudňu22.8.2014),
preto nebolo možné dospieť k záveru, že tento údaj zmluva obsahovala. Obsahovala slovné spojenie
splatnosť úveru (počet splátok) ale toto bola iná podstatná náležitosť zmluvy (v súlade s § 9 ods. 2 písm.
k) cit. zák.). Pre záver súdu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov stačí, ak v

zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predpísaných § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.

48. HocižalovanýpoukazujenarozhodnutieC-42/15,avtom,akosamávykladať,rozhodnutieSúdneho
dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný

súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej.
Súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil

takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

49. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho

účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.50. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k

akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,
ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto
medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 04.07.2006 keď uviedol, že
povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a

zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho
práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z 15.04.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova
„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre

priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je
možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade
so Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada
právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová
legislatívna zmena od 01.05.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon o

bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa
nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej
zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v
prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad
sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely

(aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným je, že znenie zákona č. 129/2010 Z. z.
v dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného
rozsudku Súdneho dvora EÚ. Eurokomforný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto
situáciu zareagoval zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia.

51. Preskúmaním veci odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá mala byť
zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť aj (v neoprávnenom
rozsahu) z uplatnených zmluvných pokút, z nákladov, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s
vymáhaním pohľadávok a prípadne z jeho ďalších pohľadávok voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú

zo zmlúv a ich prípadných dodatkov, je neurčité. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí
byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak dlžník nemôže platne prejaviť
vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Súd I.
inštancie správne ustálil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná (§ 37 ods. 1 OZ). Na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej nie je uvedená výška zabezpečovanej pohľadávky, si totiž žalovaný

výšku svojho nároku môže určiť sám, bez možnosti jej revidovania. Takáto dohoda svojim obsahom
spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.
Pri uzatváraní dohody dlžník ako spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu a v akej výške
zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť
osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, teda prípady, keď sa o právach a povinnostiach

obsiahnutých v zmluve obe zmluvné strany rokujú a najmä majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení
ovplyvniť. Ak sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ
ich obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia. Pokiaľ Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzavretá medzi stranami osobitnou zmluvou, ktorú žalobca podpísal, odvolací
súd poukazuje na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá vo formulárovej predtlači

pripravenej žalovaným. Vychádzajúc z textu formulárovej predtlače Dohody o zrážkach zo mzdy žalobca
nemala možnosť jej obsah ovplyvniť. Len samotná skutočnosť, že žalobca Dohodu o zrážkach zo mzdy
osobitne podpísal, ešte neznamená, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná.

52. Správny bol aj záver súdu I. inštancie o neplatnosti rozhodcovských zmlúv. Vo viacerých konaniach

opakovane i v rámci exekučného konania boli posudzované rozhodcovské zmluvy uzatvárané zo strany
žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu I. inštancie, na ktorý odkazuje. Pokiaľ
žalovaný poukazuje na rozsudok KS v Banskej Bystrici, týmto odvolací súd nie je vo veci viazaný.
Európsky súdny dvor v rozsudku z 27.06.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil,že národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu

smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý
by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej
podmienky. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných
strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ak
rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu

tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto zmluva nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská
zmluva, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ

ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že bola uvedená na „samostatnej listine“, resp.
zmluve. Je evidentné, že zmluvu spotrebiteľ podpisoval v čase keď žiadal o úver (podpísal zmluvu o
revolvingovom úvere), kde jeho primárnym záujmom bolo získanie úveru a nie riešenie sporu, ktorý
ešte nevznikol. Zo zmluvy ani z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že bola dojednávaná na výslovnú

žiadosť spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa mohol dôvodne obávať neposkytnutia úveru, ak by nesúhlasil
s podmienkami zmluvy (vrátane rozhodcovskej zmluvy vo forme osobitnej zmluvy), ktoré mu predložil
žalovaný. Rozhodcovská zmluva teda napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

53. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že vyššie popísané spotrebiteľské úvery je
možné považovať za bezúročné a bezpoplatkové a správne súd I. inštancie určil aj neplatnosť dohôd
o zrážkach zo mzdy a rozhodcovských zmlúv. Preto odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v tejto
napadnutej časti v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

54. Vo zvyšných napadnutých častiach rozsudku súdu I. inštancie má odvolací súd za to, že súd
I. inštancie nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu na požadovaných určovacích
výrokoch (nesprávne právne posúdenie). Tak ako bolo už vyššie uvedené, naliehavý právny záujem sa
viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či

sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda prihliadať, čo konkrétnou určovacou
žalobou žalobca sleduje. V tomto konaní sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
revolvingových úverov, ktorému žalobnému nároku bolo vyhovené. Tým sa u žalobcu odstránil stav

neistoty v právnom vzťahu, žalovaný sa nemôže domáhať viac než toho čo žalobcovi poskytol v
prípade neplnenia z jeho strany, a to ani na základe vyššie popísaných dohôd o poskytovaní služieb,
preto žalobca na požadovaných určovacích žalobách (o neplatnosť zmlúv o poskytovaní služieb) nemá
naliehavý právny záujem.

55.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúd,rozsudoksúduI.inštancievnapadnutejčasti(výrokuII.)zdôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci zmenil a návrh žalobcu o určenie, že dohoda o poskytovaní
služieb č. 8500076600 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní
služieb č. 8500076601 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní
služieb č. 8500076598 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.8.2014, sú neplatné, v zmysle

ust. § 388 CSP v uvedenej časti zamietol.

56. Vzhľadom k spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu by bolo potrebné zmeniť aj výrok o náhrade trov
konania. V rámci prvoinštančného konania mal žalobca úspech vo výške 60 % (z 15 žalobných výrokov
mal žalobca úspech v 9 a žalovaný v 6) a žalovaný vo výške 40 %. Pomerom úspechu a neúspechu tak

žalobca by mal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 20 % (60 % - 40 %). Nakoľko
však odvolanie z jeho strany podané nebolo, odvolací rozhodnutie súdu I. inštancie v časti výroku o
náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.57. Nakoľko v odvolacom konaní mal žalovaný úspech v 25 % a žalobca v 75 %, (pomerom úspechu
a neúspechu (75 % - 25 %) súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP rozhodol tak, že priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.

58. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).