Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200582
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200582.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr.EvyŠiškovejaJUDr.OľgyKováčovej,vprávnejvecižalobkyne:P.C.,na.XX.XX.XXXX,A.XXXX,
A., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Súkeníkom, Stred 60/55, Považská Bystrica, proti žalovanému:
Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 14. 08. 2018 proti rozhodnutiu
žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/024474-3 zo dňa 14. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa (označená ako P. C.) podaním zo dňa 05. 03. 2018, ktoré bolo doručené správnemu orgánu
prvého stupňa (Okresný úrad Komárno) dňa 12. 03. 2018 žiadala obnovu konania č. 2011/00044/23-
Ma/000703 zo dňa 26. 04. 2011.

Uviedla, že žiadosťou zo dňa 13. 10. 2004 si uplatnila nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v
znení neskorších predpisov na navrátenie vlastníctva pozemkov v katastrálnom území T.. Správny orgán
prvého stupňa vydal rozhodnutie dňa 26. 04. 2011, ktorým rozhodol tak, že jej nepriznal vlastnícke právo
k pozemkom z dôvodu, že neboli splnené podmienky na navrátenie vlastníctva. Krajský súd v Nitre v
konaní a v rozhodnutí č. k. 19Sp/25/2011-27 zo dňa 16. 09. 2011 nesprávne posúdil lehoty na odvolanie
proti rozhodnutiu Okresného v pozemkového úradu v Komárne č. 2011/00044/23-Ma/000703 zo dňa

26. 04. 2011 a nevysporiadal sa s výzvou na odstránenie nedostatkov podania ako i s rozhodnutím o
prerušení konania zo dňa 03. 06. 2011. Poukázala na to, že hlavným dôvodom nepriznania navrátenia
pozemkov bolo, že správny orgán zistil, že dňa 28. 07. 1952 bola spísaná zápisnica na MNV v
Čalovci vo veci vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa vzdali svojich prídelov v katastrálnom území T.. Tejto
zápisnici predchádzalo čestné vyhlásenie spísané v Čalovci dňa 14. 12. 1950 a toto čestné prehlásenie
použil správny orgán ako hlavný dôkaz toho, že sa V. Z. vzdala svojich pozemkov. S týmto názorom
správneho orgánu sa nemôže stotožniť, pretože čestné prehlásenie bolo podpísané pod nátlakom/

tiesňou, považuje ho za vykonštruované a vyhotovené pod nátlakom, pričom k rovnakému názoru
dospel Okresný úrad Komárno v rozhodnutí č. OU-KN-PLO-2017/000490/7 a Krajský súd v Nitre v
konaní pod sp. zn. 23Sp/99/2014 zo dňa 27. 02. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 06.
2017. O skutočnosti, že čestné vyhlásenie sa podpísalo v tiesni a pod nátlakom sa dozvedela v januári2018 na základe rozhodnutia Okresného úradu Komárno, pozemkového a lesného odboru č. OU-KN-
PLO-2017/000490/7 zo dňa 31. 08. 2017, a preto v zmysle ust. § 62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov podáva návrh na obnovu konania

a žiada, aby správny orgán obnovu konania povolil z dôvodov uvedených v ust. § 62 ods. 1 písm. a/
citovaného zákona. S poukazom na uvedené skutočnosti ako i vzhľadom na pochybenie Krajského
súdu v Nitre pri posudzovaní samotnej lehoty na odvolanie, ktoré podľa jej názoru nebolo v súlade so
zákonom, žiada o obnovu konania.

2. Správny orgán prvého stupňa vydal vo veci rozhodnutie pod č. OU-KN-PLO-2018/005626 zo
dňa 11. 04. 2018, ktorým nepovolil obnovu konania vo veci právoplatného rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Komárne č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011, právoplatného 13. 10. 2011
z dôvodu, že uplynula lehota podľa ust. § 63 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa (P. C.) odvolanie
na poštovú prepravu dňa 25. 04. 2018, ktoré bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 27.

04. 2018.

3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2018/024474-3 zo dňa 14. 06.
2018 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo
dňa 11. 4. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal doterajší priebeh správneho a súdneho konania,
ktorésaviedlonabývalomObvodnompozemkovomúradevKomárneaKrajskomsúdevNitre.Obvodný
pozemkový úrad v Komárne viedol konanie o návrhu žalobkyne na navrátenie vlastníctva k pozemkom
v katastrálnom území T., ktoré bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 22. 11. 2004 (č. 2004/00791-F) a zo
dňa 05. 12. 2005 (č. 2005/00338-F) a dňa 26. 04. 2011 vydal rozhodnutie pod č. 2011/00044/23-Ma,

ktorým nepriznal žalobkyni vlastnícke právo k žiadaným nehnuteľnostiam z dôvodu, že nie sú splnené
podmienky na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle ust. § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov.

Následne žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu o prerušení konania č. 2004/00791-F zo dňa
22. 11. 2004 a správny orgán vydal rozhodnutie o prerušení konania č. 2011/00044-Ma zo dňa 03. 06.
2011, ktorým žalobkyňu vyzval, aby spresnila predložené odvolanie, nakoľko odvolanie malo smerovať
voči rozhodnutiu č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011 a nie proti rozhodnutiu o prerušení konania

č. 2004/00791-F zo dňa 22. 11. 2004. Správnemu orgánu prvého stupňa bolo doručené odvolanie proti
rozhodnutiu č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011, ktoré bolo predložené Krajskému súdu v Nitre
spolu so spisovým materiálom.

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 19Sp/25/2011-27 zo dňa 16. 09. 2011 odmietol opravný prostriedok

proti vyššie uvedenému rozhodnutiu z dôvodu, že opravný prostriedok bol podaný po zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote, teda oneskorene.

5. Žalovaný ako odvolací správny orgán po preskúmaní spisového materiálu konštatoval, že predmetné
rozhodnutie Okresného úradu Komárno, pozemkového lesného odboru č. OU-KN-PLO-2018/005626

zo dňa 11. 04. 2018 o nepovolení obnovy konania vo veci právoplatného rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Komárne č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011 je zákonné, nakoľko neboli
splnené podmienky pre povolenie obnovy konania. Z ust. § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vyplýva, že musia byť splnené
súčasne viaceré podmienky, aby bolo možné z právneho hľadiska hovoriť o existencii dôvodu na

obnovu konania - dodatočne musia vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy (ktoré nastali do vydania
pôvodného rozhodnutia, pretože len na tieto mohol správny orgán pri rozhodovaní prihliadať), pričom
musí ísť o také dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Ak by nové skutočnosti vznikliaž po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom na obnovu konania, mohli
by však byť dôvodom na začatie nového konania, v ktorom by sa vo veci vydalo nové rozhodnutie.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na subjektívnu a objektívnu lehotu na podanie
návrhu na obnovu konania. Trojmesačná subjektívna lehota začína plynúť odo dňa, keď sa účastník
konania dozvedel o nových dôvodoch na obnovu konania. Začiatok plynutia trojročnej objektívnej lehoty
je dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pre povolenie alebo nariadenie obnovy konania
musia byť dodržané obidve zákonné lehoty, ktoré vytvárajú určitý časový úsek na nápravu prípadnej

nezákonnosti. Žalovaný zistil, že žalobkyňa dodržala subjektívnu lehotu troch mesiacov odo dňa,
keď sa dozvedela o dôvodoch obnovy konania, nie je však dodržaná objektívna trojročná lehota
od právoplatnosti rozhodnutia, pretože rozhodnutie č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011 bolo
právoplatné dňa 13. 10. 2011. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle ust. §
27 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
uplynula dňa 13. 10. 2014. Žalobkyňa mala možnosť podať odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v

Nitre č. k. 19Sp/25/2011-27 zo dňa 16. 09. 2011, ktorým odmietol opravný prostriedok proti rozhodnutiu
zo dňa 26. 04. 2011 z dôvodu, že opravný prostriedok bol podaný po zákonom stanovenej lehote.

Z týchto dôvodov žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11. 4. 2018.

III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

6. V podanej žalobe zo dňa 14. 08. 2018 žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie žalovaného považuje za
nezákonné a je toho názoru, že trpí viacerými vadami, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Tvrdila, že až
v januári 2018 sa dozvedela nové skutočnosti, ktoré sú dôvodom na obnovu konania, a to na základe
rozhodnutia OU-KN-PLO-2017/000490/7 zo dňa 31. 08. 2017 a rozsudku Krajského súdu v Nitre v
konaní pod sp. zn. 23Sp/99/2017 zo dňa 27. 02. 2017.

Bola toho názoru, že boli splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 62 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktoré sa skončilo
pôvodnýmrozhodnutím.Zust.§62ods.1písm.a/tohtozákonavyplýva,žedôvodomnaobnovukonania
sú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a v pôvodnom konaní

sa nemohli uplatniť bez viny účastníka konania. Žalobkyňa za takéto skutočnosti označila rozhodnutie
Okresného úradu Komárno č. k. OU-KN-PLO-2017/000490/7 zo dňa 31. 08. 2017 a rozsudok Krajského
súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 23Sp/99/2017 zo dňa 27. 02. 2017. V týchto rozhodnutiach sa
správny orgán a súd úplne rozdielne vysporiadali s obdobným čestným prehlásením ako tomu bolo v
konaní, ktoré skončilo pôvodným rozhodnutím. Čestné prehlásenie Agnesy Strašíkovej, ktorým sa mala

vzdať svojich pozemkov v katastrálnom území T. existovalo už v čase vydania pôvodného rozhodnutia,
tak sa nejedná o dôkaz, resp. skutočnosť, ktorá by vznikla následne. Povinnosťou správneho orgánu
je v zmysle ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Túto skutočnosť správny orgán pri vydaní
pôvodného rozhodnutia nerešpektoval, keď v rámci skutkovo zhodného prípadu rozhodol inak, ako tomu

bolo v obdobných konaniach.

O tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela až v januári 2018 a bezodkladne podala návrh na obnovu
konania. Rozhodnutie Okresného úradu Komárno č. OU-KN-PLO-2017/000490/7 zo dňa 31. 08. 2017
a rozsudok Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 23Sp/99/2017 zo dňa 27. 02. 2017

predstavujú dôvod na obnovu konania ako nové skutočnosti a týkajú sa posúdenia dôkazu, teda
čestného prehlásenia V. Z., ktoré existovalo už v čase vydania pôvodného rozhodnutia, a preto sú
splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného
zákona. Žalobkyňa podala návrh na povolenie obnovy konania v trojmesačnej subjektívnej lehote a
dôvodom na zamietnutie tohto návrhu nemôže byť skutočnosť, že uplynuli tri roky od vydania pôvodného

rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré preukazujú, že pôvodné rozhodnutie je nezákonné a došlo ním k
zásahu do základného práva žalobkyne vlastniť majetok, boli totiž vydané až v roku 2017. Žalobkyňa
teda ani len nemohla podať návrh na povolenie obnovy konania do troch rokov od vydania pôvodného
rozhodnutia, ktoré je nezákonné, pretože správny orgán pri jeho vydaní nerešpektoval základné zásadysprávneho konania a rozhodol svojvoľne, pričom ochrana práv a právom chránených záujmov musí byť
účinná a spravodlivá.

Žalobkyňa bola toho názoru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je teda
daný dôvod na jeho zrušenie podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pričom ho taktiež považuje za
nepreskúmateľné, pretože sa v ňom žalovaný nedostatočne vysporiadal i s ďalšími dôkazmi, ktoré boli
pripojené k odvolaniu.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
7. K podanej žalobe podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 21. 01. 2019, v ktorom zopakoval dôvody uvedené
v žalobou napadnutom rozhodnutí, tak ako sú uvedené v II. časti tohto rozsudku a z toho dôvodu ich
správny súd na tomto mieste nebude opakovať.

Žalovaný bol toho názoru, že predmetné, žalobou napadnuté rozhodnutie je správne, dostatočne
odôvodnené a zrozumiteľné. Zo spisového materiálu je preukázané, že na povolenie obnovy konania
vo veci rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2011/0044/23-Ma zo dňa 26. 04.
2011 neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 63 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

8. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 06. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k
záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

9. Podľa § 27 ods. 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, do lehoty sa nezapočítava

deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku
skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom
mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom
lehoty najbližší budúci pracovný deň.

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19
ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.

Podľa§62ods.1,2vyššiecitovanéhozákona,konaniepredsprávnymorgánomukončenérozhodnutím,
ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak

a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;
c/ nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom

konaní;
d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak
sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní
rozhodnutia všeobecný záujem.
Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, obnovu konania povolí na návrh účastníka
konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že
návrh je podaný včas.
Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď

sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia;
v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno
odpustiť.
Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo
obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo
nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

10. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

účinnom do 30. 06. 2013, teda i v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa o reštitučnom
nároku žalobkyne, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.
decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň
preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa

§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať opravný
prostriedok na súde.

11. Z podanej žaloby a žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala obnovy
konania vedeného na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Komárne, ktoré bolo ukončené
vydaním rozhodnutia č. 2011/00044/23-Ma/000703 zo dňa 26. 04. 2011, ktoré podľa vyznačenia
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 10. 2011. Administratívny spis týkajúci sa tohto konania žalovaný
správnemu súdu predložil a boli z neho zistené nasledovné skutočnosti.

12. Žalobkyňa si v podaní zo dňa 04. 10. 2004 uplatnila na Obvodom pozemkovom úrade v Komárne
nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území T., a to v zmysle zákona č. 503/2003
Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. K predmetnému podaniu pripojila i listinné doklady
a na predloženie ďalších listín bola vyzvaná správnym orgánom prvého stupňa, ktorý z toho dôvodu
rozhodnutím zo dňa 22. 11. 2004 (č. 2004/00791-F) prerušil konanie. Ďalšie rozhodnutie o prerušení
konania z uvedeného dôvodu správny orgán vydal dňa 05. 12. 2005 (č. 2005/00338-F). Žalobkyňa v
priebehu konania predložila viaceré doklady a ďalšie doklady si zadovážil správny orgán, ktorému bolo

predložené čestné prehlásenie zo dňa 14. 12. 1950 (v zmysle ktorého V. Z. pred svedkami prehlásila, že
sa vzdáva pridelenej pôdy z tam uvedených dôvodov) a zápisnica spísaná dňa 28. 07. 1952 na bývalom
MNV v Čalovci o vzdaní sa pôdy v prospech JRD zo strany prídelcov, medzi ktorými je i meno V. Z..

Dňa 26. 04. 2011 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 2011/00044/23-Ma/000703,

ktorým žalobkyni nepriznal vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území
T. z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa ust. § 2
zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Správny orgán v odôvodnení

tohto rozhodnutia okrem iného uviedol, že z predložených dokladov mal za preukázané, že V. Z.
sa dobrovoľne vzdala prídelu, teda predmetných nehnuteľností a v konečnom prídelovom pláne je k
parcelám (ku ktorým si žalobkyňa uplatnila vlastnícke právo) zapísané vlastníctvo Československého
štátu. Rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 04. 05. 2011.

V podaní zo dňa zo dňa 12. 05. 2011 označenom ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania
č. 2004/00791-F“ žalobkyňa uviedla, že sa odvoláva proti rozhodnutiu o zastavení konania a uplatnenie
nároku na vrátenie vlastníctva, pretože všetky potrebné doklady predložila. Odvolanie bolo podané napoštovú prepravu dňa 30. 05. 2011. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 03. 06. 2011 výzvu
na odstránenie nedostatkov podania/odvolania a v ten istý deň vydal rozhodnutie o prerušení konania.

Žalobkyňa reagovala v podaní zo dňa 15. 06. 2011 (ktoré podala na poštovú prepravu dňa 15. 06. 2011)
označenom ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04.
2011“. Následne bolo odvolanie žalobkyne spolu so spisovým materiálom dňa 23. 06. 2011 predložené
Krajskému súdu v Nitre a vec bola vedená pod sp. zn. 19Sp/25/2011, pričom tento spis si súd pripojil
a spísal si z neho úradný záznam.

13. Tunajší súd uznesením č. k. 19Sp/25/2011-27 zo dňa 16. 09. 2011 odmietol opravný prostriedok
žalobkyne proti rozhodnutiu č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011 z dôvodu jeho oneskoreného
podania. Vyššie označené uznesenie tunajšieho súdu podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa
13. 10. 2011 a v ten istý deň (podľa vyznačenia) nadobudlo právoplatnosť i rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 04. 2011, čo vyplýva z predloženého administratívneho spisu.

14. Vyššie uvedené zistenia správny súd považoval za dôležité pre posúdenie dodržania lehoty na
podanie návrhu na obnovu predmetného administratívneho konania začatého na základe návrhu
žalobkyne v roku 2004, ktoré bolo právoplatne skončené v roku 2011.

15. Návrh zo dňa 05. 03. 2018 na obnovu administratívneho konania ukončeného rozhodnutím č.
2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04. 2011 bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený dňa 12. 03.
2018, pričom navrhovateľka obnovy konania (žalobkyňa) tvrdila, že ho podáva podľa ust. § 62 ods. 1
písm. a/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
teda z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na

rozhodnutieanemohlisavkonaníuplatniťbezzavineniaúčastníkakonania.Zatakýtodôvodpovažovala
skutočnosť, že čestné vyhlásenie V. Z. zo dňa 14. 12. 1950 (bod 12 tohto rozsudku) sa podpísalo v tiesni
a pod nátlakom, o čom sa dozvedela v januári 2018 na základe rozhodnutia Okresného úradu Komárno
č. OU-KN-PLO-2017/000490/7 zo dňa 31. 08. 2017. Takéto rozhodnutie však žalobkyňa nepredložila,
nenachádza sa ani v administratívnom spise a žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, kedy a

akým spôsobom sa o existencii tohto rozhodnutia dozvedela a čo bolo jeho predmetom.

16. Dôsledkom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku môže byť narušenie stability
vzťahov založených právoplatným rozhodnutím. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov preto uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku

viaže nielen na dôvody obnovy konania, ale aj na ich uplatnenie v zákonom vymedzených časových
limitoch. Lehoty uvedené v ust. § 63 ods. 3 vyššie citovaného majú charakter zákonných procesných
lehôt, ktoré nemožno predlžovať, pričom zákon na uplatnenie návrhu na obnovu konania ustanovuje
trojmesačnú subjektívnu lehotu a trojročnú objektívnu lehotu.

17. Povinnosťou žalobkyne ako navrhovateľky obnovy administratívneho konania bolo uviesť a osvedčiť
nielen dôvody na obnovu konania, ale zároveň uviesť a osvedčiť skutočnosti, že návrh na obnovu
konania bol podaný včas. Žalobkyňa bola teda povinná uniesť dôkazné bremeno toho, že ňou podaný
návrh na obnovu konania bol podaný včas, teda v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedela
o dôvodoch obnovy konania. V predmetnej veci žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, kedy sa

dozvedela o existencii dôvodu na obnovu konania, teda dôkaz o tom, kedy začala plynúť subjektívna
lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Správny orgán vychádzal z jej tvrdenia, že o dôvode
na obnovu konania sa dozvedela v januári 2018 a nakoľko návrh na obnovu konania podala v marci
2018, bola podľa názoru správneho orgánu dodržaná subjektívna lehota troch mesiacov odo dňa, keď
sa o dôvodoch obnovy konania dozvedela, teda odo dňa, keď toto právo mohla uplatniť po prvýkrát.

Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania však môže plynúť len v rámci objektívnej
lehoty a nemôže ju prekročiť. Začiatok plynutia trojročnej lehoty je daný objektívne a táto lehota začína
plynúťododňaprávoplatnostirozhodnutiasprávnehoorgánu,pričomnávrhnaobnovukonania musíbyť
podaný najneskôr do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Podmienka dodržania oboch lehôt musí byť
splnená kumulatívne, pričom zmeškanie lehoty nemôže správny orgán odpustiť. Z trojročnej objektívnej

lehoty existuje jediná výnimka, vyplývajúca z ust. § 63 ods. 4 správneho poriadku, a to vtedy, ak sa
rozhodnutiedosiahlotrestnýmčinom, pričomvtakomtoprípadebybolonutnétútoskutočnosťpreukázať
právoplatným rozsudkom súdu, ktorým sa rozhodlo o trestnom čine. Vyššie uvedené ustanovenie všaknemožno v predmetnej veci aplikovať, nakoľko nebolo preukázané (a netvrdila to ani žalobkyňa), že by
sa rozhodnutie zo dňa 26. 04. 2011 bolo dosiahnuté trestným činom.

18. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v záujme
právnej istoty ustanovuje zákonnú lehotu, v ktorej je účastník konania oprávnený podať návrh na obnovu
konania a správny orgán nariadiť obnovu konania. Uplynutie lehoty má za následok, že obnova konania
na základe tohto mimoriadneho opravného prostriedku účastníka konania alebo na základe nariadenia
jej obnovy nie je možná. Správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci nepovolil obnovu konania

z dôvodu, že žalobkyňa ako navrhovateľka obnovy konania podala tento návrh zo dňa 05. 03. 2018
po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty, konkrétne dňa 12. 03. 2018. Trojročná objektívna lehota na
podanie návrhu na povolenie obnovy konania ukončeného rozhodnutím č. 2011/00044/23-Ma zo dňa
26. 04. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 13. 10. 2011, začala plynúť dňa
14. 10. 2011 a márne uplynula dňa 13. 10. 2014, pričom v tejto lehote návrh na povolenie obnovy
konaniajednoznačnepodanýnebol.Subjektívnalehotanapodanienávrhunapovolenieobnovykonania

môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty, zmeškanie ktorej nebolo možné odpustiť, nakoľko to zákon
neumožňuje (ust. § 63 ods. 3 vyššie citovaného zákona). Na uplynutie objektívnej trojročnej lehoty na
podanie návrhu na obnovu konania musia správne orgány, rovnako ako správny súd prihliadať z úradnej
povinnosti (ex offo), pretože v opačnom prípade by išlo o postup v rozpore so zákonom. Žalobkyňou
uplatneným dôvodom na obnovu konania (nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný

vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia, t. j. ust. § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie
citovaného zákona) sa správny orgán prvého stupňa nezaoberal, nakoľko v prvom rade bolo potrebné
posúdiť otázku včasnosti jeho podania a dodržania zákonom stanovených lehôt na podanie takéhoto
návrhu, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti správneho konania.

Postup správneho orgánu prvého stupňa považoval žalovaný za správny a zákonu zodpovedajúci, čo
bolo dôvodom toho, že žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14. 06. 2018 potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11. 04. 2018.

19. K námietkam žalobkyne (týkajúcim sa včasnosti podania návrhu na povolenie obnovy konania) v

podanej žalobe sa správny súd podrobne vyjadril v predchádzajúcich bodoch tejto časti svojho rozsudku
a je toho názoru, že žalobkyňa takýto návrh jednoznačne podala po uplynutí zákonom stanovenej
objektívnej lehoty. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu na povolenie obnovy konania namietala postup tunajšieho
súdu v konaní pod sp. zn. 19Sp/25/2011 (uznesenie č. k. 19Sp/25/2011-27 zo dňa 16. 09. 2011,
ktorým súd odmietol jej opravný prostriedok proti rozhodnutiu č. 2011/00044/23-Ma zo dňa 26. 04.

2011 z dôvodu jeho nekoreného podania), k tomu správny súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa nebola
spokojná s týmto rozhodnutím súdu, mala a mohla využiť opravný prostriedok, ktorý bol v tom čase
prípustný proti tomuto uzneseniu, ale túto možnosť nevyužila. V tomto súdnom konaní nie je možné sa
zaoberať týmto právoplatným súdnym rozhodnutím a rovnako sa ním nemohol zaoberať ani správny
orgán (prvého stupňa a ani žalovaný). Rozhodnutia Ústavného súdu SR, na ktoré poukazoval právny

zástupca žalobkyne na pojednávaní správny súd akceptuje, ale ani v jednom z nich nebola riešená
otázka uplynutia zákonom stanovenej objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a preto
ich v predmetnej veci nebolo možné aplikovať.

20. Vychádzajúc zo žalobkyňou tvrdených dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.

06. 2018 správny súd konštatoval, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni postupoval v súlade s vyššie
citovaným zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
platnom v čase rozhodovania žalovaného. V postupe správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného
vo vzťahu k žalobkyni súd nezistil žiadne pochybenia, ani porušenie základných pravidiel a zásad
správneho konania. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 06. 2018 podľa názoru súdu vychádza zo

spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom predmetnou vecou sa dôsledne zaoberal a v zmysle
zákona i rozhodol. Záver, ktorý žalovaný ustálil na základe zistených skutkových okolností vo svojom
rozhodnutí zodpovedá zásadám logického myslenia, pričom toto svoje rozhodnutie i dostatočne vecne
a právne vyargumentoval.

21. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.22. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,vychádzajúcztoho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných

prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

23. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.