Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 4, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/353/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612209198
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2612209198.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. H., nar. XX.XX.XXXX,
2/ Ing. I. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom I. T. X, H., obaja zastúpení advokátom: Mgr. Martinom
Jungom, AK so sídlom Panónska cesta 6, Bratislava, proti odporcom: 1/ N. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. R. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Dušanom Repákom, Krížna 37, Bratislava, 2/ N. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. XXX, zastúpená: JUDr. Ľudmilou Penz Vachulovou - advokátkou, Krížna
47, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcov proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 22. júla 2013, č. k. 9C/146/2012-190, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e
a v časti náhrady trov konania mení tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním v časti primárneho žalobného petitu o určenie,
že odporcovia 1/, 2/ nie sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. 10906/19 o výmere 481 m2, parc.
č. 10906/20 o výmere 355 m2, parc. č. 10906/21 o výmere 353 m2, parc. č. 10906/22 o výmere
73 m2, parc. č. 10907/7 o výmere 1112 m2, parc. č. 10907/8 o výmere 312 m2, parc. č. 10907/9

o výmere 261 m2, parc. č. 10907/10 o výmere 70 m2, pričom všetky parcely sú druhom pozemku
ostatná plocha zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senica, pre kat. úz. D. R., návrh
zamietol. Zároveň určil, že nehnuteľnosti a to parc. č. 10906/19, 10906/21, 10906/22 zapísané na LV č.
XXXX vedenom Správou katastra Senica, pre kat. úz. D. R. v podiele 437095/2566656 z celku patria
do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/, 2/ a nehnuteľnosti parc. č. 10907/7, 10907/8,
10907/9, 10907/10, 10907/20 zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senica, pre kat.
úz. D. R. v podiele 853/4608 z celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/, 2/.

Zároveň určil odporcom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom náhradu trov konania
v celkovej výške 1.676,86 eur pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur, cestovných
nákladov 353,60 eur a trov právneho zastúpenia 1.223,76 eur. Súd tiež rozhodol o vrátení odporcom
preddavku na trovy svedeckého dokazovania vo výške 30,- eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,
že navrhovatelia sa návrhom podaným na súde dňa 12.09.2012 obsahujúcim tzv. eventuálny žalobný
petit domáhali primárne určenia, že odporcovia 1/, 2/ nie sú podielovými spoluvlastníkmi parciel č.
10906/19, 10906/20, 10906/21, 10906/22, 10907/7, 10907/8, 10907/9 a 10907/10 zapísaných na LV

č. XXXX Správou katastra Senica, pre kat. úz. D. R. a zároveň sa domáhali určenia, že uvedené
nehnuteľnosti a to par. č. 10906/19, 10906/21, 10906/22 zapísané na LV. č. XXXX, pre kat. úz. D.
R. v podiele 437095/2566656 z celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/,
2/ a parc. č. 10907/7, 10907/8, 10907/9, 10907/10 a 10906/20 zapísané na LV č. XXXX, pre kat.úz. D. R. v podiele 853/4608 z celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/, 2/.
Uviedli, že navrhovatelia sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 437095/2566658 z celku na pozemku parc. č. 10906 pôvodne o výmere 8910 m2 v súčasnosti

zapísaná výmera 8003 m2 - trvalé trávnaté porasty zapísanom na LV č. XXX Správy katastra Senica,
pre kat. úz. D. R. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 853/4608 z celku na pozemku parc. č. 10907
pôvodne o výmere 7316 m2 v súčasnosti zapísaná výmera 5206 m2 - lesné pozemky zapísanom na
LV č. XXX pre kat. úz. D. R.. Spoluvlastníkmi sa stali na základe dvoch kúpnych zmlúv uzavretých
dňa 30.05.2003, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím zo dňa 19.06.2003 pod V1018/2003 a zmluvy

zo dňa 04.08.2003, vklad ktorej bol povolený rozhodnutím zo dňa 08.08.2003 pod V1468/03. Pred
podaním návrhu si všimli zmenšenie výmery predmetných pozemkov. Po preverení stavu v katastri
nehnuteľností zistili, že z pozemku písaného na LV č. XXX boli odčlenené tri novovzniknuté parcely č.
10906/19 o výmere 481 m2, č.10906/21 o výmere 353 m2 a č.10906/22 o výmere 73 m2 a z pozemkov
zapísaných na LV č. XXX boli odčlenené pozemky novovytvorené parc. č. 10907/7 o výmere 1112 m2,
č.10907/8 o výmere 312 m2, č.10907/9 o výmere 261 m2, č.10907/10 o výmere 70 m2 a č. 10906/20

o výmere 355 m2, všetky zapísané ako ostatná plocha na LV č. XXXX Správou katastra Senica, pre
kat. úz. D. R.. Ako podieloví spoluvlastníci týchto pozemkov sú v LV zapísaní odporcovia a to každý
z nich v podiele 1/2 z celku. Sporné novovzniknuté pozemky boli odčlenené geometrickým plánom
vyhotoveným dňa 07.08.2004 geodetom: N. D.. Vlastnícke právo odporcov k sporným pozemkom
bolo do katastra nehnuteľností zapísané záznamom na podklade predloženého osvedčenia o vydržaní

spísaného formou notárskej zápisnice sp.zn. N/139/06 dňa 24.03.2006 notárom JUDr. Vladimírom
Slezákom. Navrhovatelia v návrhu tvrdili, že rodičia matky odporcov nikdy neboli vlastníkmi ani držiteľmi
sporných pozemkov, ktoré neboli predmetom dedičstva po rodičoch matky odporcov. Matka odporcov
nemala sporné pozemky v držbe ani po smrti svojich rodičov, neexistuje jediná skutočnosť, ktorá
by nasvedčovala tomu, že matka odporcov sa mohla domnievať, že nadobudla sporné pozemky do

svojho vlastníctva teda neexistuje jediná okolnosť svedčiaca o jej dobromyseľnosti. Sporné pozemky
navyše neboli do 31.12.1991 predmetmi spôsobilými vydržania. Neexistuje jediná skutočnosť, ktorá by
konkrétne nasvedčovala, že odporcovia nadobudli sporné pozemky do svojho spoluvlastníctva darom
od svojej matky. Predmetnú notársku zápisnicu z roku 2006 nie je možné preto považovať za verejnú
listinu so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami vrátane spôsobilosti takej listiny na zápis vlastníctva

záznamom v katastri nehnuteľností. Odporcovia navrhli návrh v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdili, že
ich matka aj oni sporné pozemky užívali dobromyseľne, vlastnícke právo odvodzuje od vlastníckych
práv rodiny Q., ktorá sa prisťahovala do D. R. v roku 1886, ich dcérou bola N. Q., vydatá N., ktorá
spolu s manželom mala 6 detí, okrem iného aj matku navrhovateľa 1/ U. H., ako aj matku odporcov Z.
G.. Matka odporcov nemala právnické vzdelanie, nemusela rozumieť výmerám pozemkov v dedičských

rozhodnutiach. Matka odporcov ako svedkyňa uviedla, že nevie akú výmeru pozemkov zdedila po
rodičoch, nevie ako je to v papieroch, o pozemky sa starali, aby to tam vyzeralo pekne, všetko zveľadili.
Pozemky užívali, lebo ich neužíval nikto iní. Uviedla, že keď pozemky užívala len ona s rodinou, len
oni sa o tieto starali myslela si, že im patria. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 132a
ods. 1, podľa § 135a ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, podľa § 134

ods. 1 až 4 O.z. účinného od 01.01.1992, podľa § 872 ods. 6 O.z. V prvom rade sa súd zaoberal
otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľov, dospel k záveru, že pokiaľ ide o eventuálny petit žaloby, teda
určenievlastníckehoprávavýlučnenavrhovateľovkspoluvlastníckympodielomnaspornýchpozemkoch
navrhovatelia sú aktívne legitimovanými subjektami bez toho, že by účastníkmi konania museli byť i
ostatní spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo/51/2009, kde odvolací súd dospel k záveru, že v konaní o určenie vlastníctva k
spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný teda dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho
podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok
konania nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv. Čo sa týka primárneho žalobného petitu tak
ako bol formulovaný nebola podľa názoru súdu splnená podmienka existencie naliehavého právneho

záujmu na určení, že odporcovia nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov, nakoľko
takéto určenie by jednoznačne neviedlo ku konečnému vyriešeniu sporných otázok ohľadne existencie
vlastníckeho práva, nedeklarovalo by existenciu vlastníckeho práva navrhovateľov a v budúcnosti by
vyvstala potreba ďalších jednaní ohľadom určenia veľkosti spoluvlastníckych podielov navrhovateľov.
Navyše by zrejme nebol ani úplný okruh účastníkov konania, nakoľko rozhodnutie súdu v zmysle

primárneho žalobného petitu by sa dotýkalo aj iných subjektov než len účastníkov tohto konania. Z
vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh v
časti určenia vlastníckeho práva navrhovateľov do výšky ich spoluvlastníckych podielov je dôvodný.
Navrhovatelia jednoznačne a nepochybne preukázali svoje vlastnícke právo k predmetným pozemkomparcele č. 10906 zapísanej na LV č. XXX a parcele č. 10907 zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz.
D. R.. Preukázali aj skutočnosť, že prišlo k zmenšenie pôvodnej výmery týchto pozemkov v dôsledku
odčlenenia novovytvorených sporných pozemkov a ich následným zápisom do LV č. XXXX, kde ako

spoluvlastníci týchto novovytvorených pozemkov boli zapísaní odporcovia každý z nich v 1/2. Ako
právny titul nadobudnutia sporných pozemkov je v katastri nehnuteľností uvedená notárska zápisnica
č. N 139/06, obsahujúca osvedčenie vyhlásenia o vydržaní sporných pozemkov matkou odporcov a
ich následné darovanie matkou odporcov odporcom 1/, 2/. V konaní ďalej bolo preukázané, že matka
odporcov po svojich rodičoch zdedila len spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku parc. č. 10907

vo výške 24/1152 a spoluvlastnícke podiely na ďalších nehnuteľnostiach, ktoré však neboli predmetom
tohto konania. Matka odporcov tak nemala žiaden dôvod domnievať sa, že je vlastníčkou celej parc. č.
10907. Navyše na parc. č. 10906 nezdedila ani žiaden podiel. Odporcami spomenutá kúpna zmluva
uzavretá dňa 21.08.1938 medzi R. Q. a N. N. - starou matkou účastníkov ako kupujúcou, taktiež
neobsahuje ustanovenie, ktorým by došlo k prevodu pozemku parc. č. 10906, čo sa týka pozemku parc.
č. 10907 kúpna zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že by sa tento prevádzal v celosti. Či je držiteľ

so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí musí byť zhodnotené objektívne.
Nepostačuje len zistenie subjektívnych predstáv držiteľa. V danom prípade neexistuje žiaden dôvod,
žiadna okolnosť, na základe ktorej sa matka odporcov mohla objektívne domnievať, že je vlastníčkou
pozemkov parc. č. 10906 a 10907 v celosti, resp. že je vlastníčkou časti týchto pozemkov tak, ako
boli od pôvodných pozemkov odčlenené geometrickým plánom č. 50/2005. Pokiaľ ide o vlastnícke

právo odporcov neexistuje darovacia zmluva, ktorou by boli na odporcov prevedené sporné pozemky.
Darovacia zmluva, ktorá bola súdu doložená v spojení s dodatkom sa týka úplne iných pozemkov,
ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Taktiež notárska zápisnica č. N229/2005, na ktorú sa dodatočne
odporcoviaodvolávalinebolapodkladomprezápisvlastníckehoprávakspornýmpozemkomdokatastra
nehnuteľností. Keďže neexistuje darovacia zmluva ani iný právny titul, na základe ktorého odporcovia

nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkov a vydržanie pozemkov odporcami je vylúčené z
dôvodu absencie ich dobromyseľnosti, nakoľko neexistuje žiadna okolnosť, na základe ktorej by sa
mohli objektívne domnievať, že sú vlastníkmi sporných pozemkov, navyše v ich prípade ani neuplynula
zákonom stanovená vydržacia lehota a nemohli sa stať vlastníkmi sporných pozemkov. Dobromyseľnosť
matky odporcov nevyplýva dokonca ani z výpovede samotnej matky odporcov, z jej svedeckej výpovede

vyplýva len to, že sporné pozemky ako rodina užívali, zveľaďovali, keďže sa o ne nastaral nikto iný. Je
teda jednoznačné, že k zníženiu pôvodnej výmery sporných pozemkov prišlo bez právneho dôvodu a
keďže navrhovatelia sa domáhali určenia len svojho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
boli vytvorené na základe geometrického plánu č. 50/2005 súd návrhu v časti eventuálneho petitu teda
určujúceho vyhovel. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom,

ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov v celkovej výške 1.676,86 eur pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur, cestovných nákladov 353,60 eur do rúk navrhovateľov a trov
právneho zastúpenia vo výške 1.223,76 eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľov.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podali odvolanie odporcovia 1/, 2/.

Odporca 1/ v odvolaní uviedol, že rozsudok je subjektívnym vyhodnotením skutkového stavu konajúcim
súdom, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľov
spôsobom, že títo nadobudli vlastnícke právo kúpou od osôb, ktoré nadobudli vlastnícke právo
vydržaním, hoci neboli splnené podmienky vydržania. Uvedené preukazuje notárska zápisnica N
433/1999. Je absurdné, že vlastnícke právo spochybňujú navrhovatelia, ktorých právny predchodcovia

nadobudli vlastníctvo spôsobom ako odporcovia. Vlastnícke právo rodiny účastníkov konania je
odvodené od pána N. Q., ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol v roku 1886. Dcéra p. N. - N. N.,
rod. Q. s manž. D. N. mali šesť detí medzi nimi aj matku navrhovateľa 1/ U. H. a matku odporcov Z. G..
Pani N. N. na základe kúpno-predajnej zmluvy z 21.08.1938 uzavretej s R. Q. nadobudla nehnuteľnosti
v obci D. R.. Pani N. N. zomr. dňa XX.XX.XXXX, jej manžel D. N. zomr. XX.XX.XXXX. V čase smrti

pozemky, ktoré sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti rodinného domu, ktorý bol postavený na parc.
č. 10908/6 pôvodne 10908/1 užívali. V dedičských konaniach po poručiteľoch bolo z ich majetkom
naložené spôsobom, ako sa dohodli spoludedičia, že všetok nehnuteľný majetok po poručiteľoch
nadobudla p. Z. G. s povinnosťou vyplatiť ostatných spoludedičov. Jedným zo základných predpokladov
oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, ktorý

sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Oprávnená
držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí aby bol daný aj domnelý právny
dôvod. V čase dedičského konania po rodičoch p. Z. G. užívali spolu s p. N. N. a p. D. N. aj sporné
nehnuteľnosti. Odporcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ako sa tradovalo „ darom “od matky Z. G., ktorá zhodne s tvrdením odporcov v konaní nadobudla vlastnícke právo vydržaním.
Skutočnosť, že sporné pozemky boli skutočne užívané p. Z. G. aj v čase od roku 1975 potvrdili
svedkovia osvedčenia o vydržaní, starosta obce, C. G., Z. G. a S. G.. Žalovaní na sporných pozemkoch

vykonali nemalé investície. Pozemky zhodnotili v nezanedbateľnom rozsahu, vybudovali jazierko a
altánok, budujú záhradnú chatu, spevnili povrch, nasadili ovocné aj okrasné stromy, chovajú ryby,
psy. Všetky tieto investície preukazujú dobromyseľnosť nakladania s nehnuteľnosťami ako s vlastnými.
Dobromyseľnosť držby by bola preukázaná po doplnení dokazovania ako bolo navrhované v priebehu
konania, súd však zjavne účelovo v záujme navrhovateľov navrhované dokazovanie nevykonal. Navrhol

doplniť dokazovanie v konaní výsluchom svedkov p. N. G., p. I. H., Ing. N. D. a ďalších za účelom
preukázania skutočného užívania sporných nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporkyňa 2/ v odvolaní uviedla, že súd nevykonal dokazovanie v rozsahu navrhovanom účastníkmi
konania, vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli navrhovatelia. Pokiaľ sa týka eventuálneho petitu tak o
tento ide len vtedy, ak o oboch návrhoch je možné z procesného hľadiska viesť konanie pred súdom

a len v prípade, že na základe v konaní preukázaných objektívnych skutočností nie je možné vyhovieť
prvému, rozhodne podľa druhého. Ak ide o dva rozdielne petity jeden procesne spôsobilý a druhý
procesnenespôsobilýsúdmusíokaždomrozhodnúťsamostatne.Oprocesnenespôsobilomnazačiatku
konani, o procesne spôsobilom v rámci rozhodnutia. Má za to, že sa nejednalo o alternatívny petit, v
dôsledku čoho súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 142 ods.

1 O.s.p.. Tým, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhla, ktoré by mohli ozrejmiť všetky okolnosti, ktoré
viedli k osvedčeniu o vydržaní jej odňal možnosť konať pred súdom. Súd neakceptoval, že ona aj jej
predchodcovia dobromyseľní držitelia sporných pozemkov dlhé roky zveľaďovali pozemky, starali sa o
ne ako o vlastné. Ich aktivity všetci akceptovali v rátane navrhovateľov, nikto sa k ich návrhu nepripojil,
napriek tomu, že nimi vykonané úpravy a ich výlučné užívanie pozemkov je verejne dobre známe v

celej obci. Aj táto akceptácia zo strany susedov ich utvrdzovali v ich presvedčení, že im sporné parcely
patria. Nemohla preukázať toto práve preto, že súd zamietol vykonať ňou navrhnuté dôkazy výsluchom
svedkov. Takisto ona navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že svoje vlastníctvo k parc. č. 10906 a 10907,

z ktorých bolo odčlenených osem parciel zapísaných na LV č. XXXXX preukázali súdu výpismi z
príslušnýchlistovvlastníctvaakúpnymizmluvami,nazákladektorýchbolvykonanývkladichvlastníctva,
pričom takto zapísané spoluvlastnícke právo navrhovateľov k sporným pozemkom je už vyše 10 rokov.
Kúpnou zmluvou zo dňa 21.08.1938 uzavretou medzi R. Q. a N. N. - starou matkou navrhovateľa
1/ a oboch odporcov bol z predmetných pôvodných pozemkov v súlade s príslušnými pozemno-

knižnými vložkami prevedený iba spoluvlastnícky podiel o veľkosti 24/1152-tín na parc. č. 10907. Prevod
par. č. 10906 ako ani spoluvlastníckeho podielu nebol predmetom tejto kúpnej zmluvy. Na základe
dedičského rozhodnutia sp. zn. D 455/76 v konaní po N. N. nadobudla matka odporcov z predmetných
pôvodných pozemkov výlučne spoluvlastnícky podiel o veľkosti 24/1152-tín a to na prac. č. 10907. Aj keď
podľa dedičskej dohody schválenej v dedičských rozhodnutiach prebrala matka odporcov celý predmet

dedičstva s povinnosťou vyplatiť všetkých spoludedičov nie je možné toto ustanovenie vzťahovať na iný
majetok po poručiteľke ako ten, ktorý bol v čase dedičského konania známy a ktorý poručiteľke v čase
smrti aj patril. Spoluvlastnícky podiel na parc. č. 10906 nadobudla matka odporcov od N. G. až v roku
2004( V 1854/04) na základe zmluvy o prevode vlastníctva, preto matka odporcov nemala nijaký dôvod
sa domnievať, že nadobudla reálny pozemok ako odporcovia tvrdili, že sa tak stalo pri nadobudnutí

podielov pri dedení. Navyše podiel na prac. č. 10906 ani nebol predmetom dedenia. Predmet prevodu na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.1938, predmet dedičstva v konaní pod D 455/75, predmet prevodu
na základe kúpnej zmluvy sú v uvedených listinách uvedené jasne, zrozumiteľne bez akýchkoľvek
pochybností.Matkaodporcovaanisamotníodporcovianemaližiadendôvodsadomnievať,ženadobudli
vlastníctvo k parc. č. 10907 vo väčšom rozsahu ako je podiel 24/1152 a ktorého zostali vlastníkmi aj pri

zapísanom vlastníctve k sporným pozemkom. Odporcovia počas celého konania nepreukázali splnenie
ani len jednej z kumulatívnych podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva ich matkou vydržaním,
ako ani následný prevod vlastníctva sporných pozemkov z ich matky na odporcov. Oprávnená držba
sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť.
Omyl spočívajúci v neznalosti alebo neúplnej znalosti jasne definovanej právnej normy nemôže byť

omylom ospravedlniteľným, preto držba nadobudnutá a udržiavaná na základe takého omylu nemôže
byť oprávnená. Na základe uvedeného navrhli navrhovatelia rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby - účastníci
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa

ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania odporcov nie sú dôvodné, nakoľko rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvéhostupňapodsp.zn.9C/146/2012jeurčenie,žeodporcovia
niesúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostíparc.č.10906/19,parc.č.10906/10,parc.č.10906/21,

parc. č. 10906/22, parc. č. 10907/7, parc. č. 10907/8, parc. č. 10907/9 a parc. č. 10907/10 všetky parcely
druhom - ostatná plocha zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senica pre kat. úz. D.
R. eventuálne určenie, že nehnuteľnosti a to parc. č. 10906/19 o výmere 481 m2, parc. č. 10906/21 o
výmere 353 m2, parc. č. 10906/22 o výmere 73 m2 všetky druhom - ostatná plocha zapísané na LV
č. XXXX kat. úz. D. R. v podiele 437095/2566656 z celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľov 1/, 2/ a nehnuteľnosti parc. č. 10907/7 o výmere 1112 m2, parc. č. 10907/8 o výmere 312

m2, parc. č. 10907/9 o výmere 261 m2, parc. č. 10907/10 o výmere 70 m2, parc. č. 10906/20 o výmere
355 m2 všetky druhom - ostatná plocha zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Senica pre kat. úz. D.
R. v podiele 835/4608 z celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa určil, že sporné nehnuteľnosti patria v uvedených podieloch do
bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver

s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k najzásadnejším argumentom uvádzaným
odvolateľmi v odvolaniach odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa týka namietaného alternatívneho petitu tak
súd prvého stupňa rozhodol správne, keď prvý petit ako nedôvodný zamietol, keďže na takomto určení
nie je naliehavý právny záujem, keď v prípade vyhovenia tomuto petitu (neurčenia spoluvlastníctva

odporcov 1/, 2/ k novovytvoreným parceliam) by sa nevyriešilo právne postavenie navrhovateľov 1/, 2/,
pretože by sa na základe takéhoto neurčenia nemohol zapísať pôvodný stav, keď nie sú účastníkmi
konania všetci pôvodní spoluvlastníci a nie je zrejmé, či by všetci súhlasili so zápisom do pôvodného
stavu, preto takýto petit nemožno považovať za správny a teda alternatívny. Pri alternatívnom petite
oba petity musia byť dôvodné a vyhovením ktorémukoľvek sa dosiahne žalobou požadovaný stav,

o ktorý prípad sa v danej veci nejednalo. Ďalej odvolatelia namietali, že navrhovatelia 1/, 2/ nie
sú aktívne legitimovaní z dôvodu, že nehnuteľnosti nadobudli od vlastníkov, ktorých vlastníctvo bolo
zapísané na základe notárskych zápisníc, tak ako v prípade odporcov 1/, 2/. Túto námietku súd prvého
stupňa považoval za nedôvodnú, s čím sa odvolací súd stotožnil. Navrhovatelia podiely na sporných
nehnuteľnostiach získali do svojho vlastníctva na základe kúpnych zmlúv od osôb zapísaných ako

vlastníci na listoch vlastníctva. Takže akékoľvek tvrdenia o tom, že osoby, od ktorých podiely kúpili
neboli vlastníkmi sú v tomto konaní právne irelevantné, keďže navrhovatelia sú riadne zapísaní na
listoch vlastníctva a ich právni predchodcovia boli takisto riadne zapísaní na listoch vlastníctva a
ich vlastníctvo nebolo žiadnym relevantným zákonným spôsobom spochybnené. Ďalšou namietanou
skutočnosťou bola dobromyseľnosť odporcov 1/, 2/ aj ich právnej predchodkyne matky Z. G. pri užívaní

novovytvorených parciel. Odporcovia tvrdia, že právna predchodkyňa odporcov ako aj odporcovia
vlastnícke právo k novovytvoreným parceliam vydržali z dôvodu, že tieto dobromyseľne po zákonom
určenú dobu nerušene užívali. Ich vlastnícke právo bolo zapísané na základe Notárskej zápisnice notára
JUDr. Vladimíra Slezáka sp. zn. N 139/2006, Nz 11247/2006, ktorou bolo osvedčené prehlásenieodporcov 1/,2/ o nadobudnutí ich vlastníctva k novovytvoreným parceliam na základe vydržania, kde
v texte je uvedené, že odporcovia uviedli, že sú vlastníkmi nehnuteľností titulom daru od svojej matky
Z. G. ( darovacia zmluva však neexistuje), ktorá bola neknihovanou vlastníčkou týchto nehnuteľností

od roku 1975. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona
pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je oprávnená držba.
Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a používa plody a úžitky z nej,
disponuje ňou príp. vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa,
že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z

ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným
je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí. Je potrebné vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na
okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať nemal po vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ
veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu

vec patrí. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že právna predchodkyňa odporcov 1/,
2/ ako aj odporcovia nemohli byť dobromyseľní v tom, že nadobudli do svojho vlastníctva sporné
nehnuteľnosti, nakoľko z obsahu dedičských rozhodnutí a kúpnej zmluvy, na základe ktorých sa právna
predchodkyňa odporcov 1/, 2/, ich matka domnievala, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností
jej muselo byť zrejmé, že sa nestáva vlastníčkou celých nehnuteľností, i keď sa operuje s termínom,

že zdedila právna predchodkyňa odporcov všetok nehnuteľný majetok po rodičoch, tento pojem je
nepostačujúcipreurčeniedobromyseľnosti,keďzlistinnýchdôkazov,čiužsútodedičskérozhodnutiapo
jejrodičochaleboajzkúpnejzmluvy,ktoroukúpilaďalšiunehnuteľnosť(podielnaparc.č.10906)vyplýva,
že do svojho vlastníctva takto získala iba podiely na jednotlivých nehnuteľnostiach parc. č. 10906 a
10907. Takže z týchto listinných dôkazov nie je možné vyvodiť dobromyseľnosť odporcov a ich právnej

predchodkyne. Odvolatelia namietali tiež, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom
nimi navrhnutých svedkov, keď uviedli, že svedkovia by jednoznačne potvrdili, že nehnuteľnosti užívali
nerušenie odporcovia 1/, 2/ a ich právni predchodcovia. Skutočnosť, že odporcovia 1/, 2/ a ich právni
predchodcovia uvedené nehnuteľnosti nerušene užívali, tieto zveľaďovali, však nie je sporná. Pri otázke
vydržania zostala spornou len podmienka dobromyseľnosti a nie držby a samotná skutočnosť, že

nehnuteľnosti odporcovia zveľadili, zhodnotili nemôže zakladať dobromyseľnosť a vznik vlastníckeho
práva, ktoré nemohlo za tejto skutkovej situácie vzniknúť a to ani spracovaním cudzej veci za použitia
analógie legis.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd, keďže nepovažoval vydržanie odporcov 1/, 2/ k

nehnuteľnostiam za preukázané rozsudok súdu prvého stupňa považoval za správny a preto ho v
napadnutom určujúcom petite podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V časti náhrady trov konania odvolací
súd napadnutý rozsudok nepovažoval za vecne správny, preto ho podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, keď vzhľadom na spôsob, akým navrhovatelia
žalovali a nesprávny a nedôvodný prvý petit nepovažoval navrhovateľov za plne úspešných a preto za

dôvodnú pri náhrade trov prvostupňového konania považoval aplikáciu ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd podľa § 224 ods.1 s použitím ust. § 151
ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.