Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613208017
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8613208017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: L., Z. XXX, XXX XX L., zastúpeného
JUDr. Františkom Komkom, advokátom Advokátskej kancelárie v Prešove, Hlavná 27 proti žalovanej:
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813
11 Bratislava, o náhradu škody 10.196,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Svidník č. k. 6C/463/2013-88 zo dňa 17.04.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania o zaplatenie sumy
619,06 eur s prísl.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 619,06 eur s
príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať

žalovanú zaplatiť mu ako náhradu škody sumu vo výške 10.196,28 eur s príslušenstvom tvrdiac, že
škoda mu vznikla v súvislosti s exekúciou vykonávanou súdnym exekútorom Y. R. U. v exekučnej veci
vedenejnajehoExekútorskomúradeSvidníkpodsp.zn.ExXXXXX/XXXX, keďdošlokneoprávnenému
odňatiu veci - nedostatočne identifikovaného obrazu ako k zámene a odňatiu iného obrazu, ktorý
vlastníckym právom patril žalobcovi, pričom nesprávny úradný postup bol odstránený až v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/9/2008 o vydanie hnuteľnej veci, v ktorom
bolo žalobe vyhovené a v ktorom bol žalobca právne zastúpený advokátom a po úhrade jeho odmeny

vo výške 9.577,22 eur spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia a výdavkov v tomto spore
mu vznikla škoda. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že neboli splnené zákonné predpoklady vzniku
nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, preto Ministerstvo spravodlivosti SR
nárok žalobcu neuspokojilo na základe žiadosti o predbežné prerokovanie. Podľa žalovaného nárok na
náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené v zákone č. 514/2003 Z.z.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 1 psím. a), 2; § 4 ods. 1 písm. a),

bod 3; § 9 ods. 1, 2; § 15 ods. 1; § 16 ods. 1 a 4; § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov; § 33 ods. 1; § 44 ods. 1
a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti mal preukázané, že žaloba
žalobcu po čiastočnom zastavení konania nie je dôvodná. Žalobca sa žalobou v zmysle citovanýchustanovení zák. 514/2003 Z.z. domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde Svidník, sp. zn. 5C 9/2008 o vydanie hnuteľnej veci a ktorá spočíva v zaplatení náhrady
trov právneho zástupcu žalobcu, ktorého si žalobca zvolil v uvedenom konaní na základe udelenej plnej

moci. V uvedenom konaní sa žalobca proti žalovanému J. úspešne domohol vydania obrazu ikona
Posledného súdu detailne špecifikovaného vo výroku rozsudku č. k. 5C 9/2008-297 (technika tempera
na konopnom plátne, s vnútornou obrazovou plochou (bez rámu) 166,5 cm x 235,5 cm, vonkajšou
rámovanou plochou 168,5 cm x 237,5 cm, ktorý bol evidovaný v knihe prírastkov pod č. X/XX, č.
negatívu XXXXX, inventárne číslo M XXXX) a žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania v sume 9.261,98 eura na účet jeho právneho zástupcu. Žalobca svoj nárok na náhradu škody
spočívajúcu v zaplatení trov právneho zastúpenia v konaní o vydanie obrazu opiera o nesprávny úradný
postup súdneho exekútora Y.. R. U., ktorý realizoval výkon rozhodnutia v exekučnom konaní Ex XXXXX/
XX na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C 617/94-180 zo dňa
16.04.2002 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 1 Co 380/02-206 zo dňa 19.11.2003, kde výrok
rozsudku ako exekučného titulu znel, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi obraz „Posledný

súd", ktorý nebol bližšie špecifikovaný, a to v rámci preneseného výkonu štátnej moci. Súdny
exekútor vykonaním exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu odňal nepravý obraz povinnému,
na základe čoho sa žalobca žalobou na súde domáhal ochrany vlastníckeho práva vydaním veci proti
J. Žalobca poukázal na to, že materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného
titulu, ktorý musí vždy obsahovať presnú individualizáciu povinného a oprávneného, presné vymedzenie

práv a povinností na plnenie, ako aj presný rozsah a obsah plnenia a rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti
nemá, nie je vykonateľným rozhodnutím a nemôže byt' podkladom pre výkon rozhodnutia. Absencia
presnej špecifikácie a označenia odoberanej veci v exekučnom titule sa nemôže dopĺňať a naprávať
v exekučnom konaní a pokiaľ exekučný titul takýmito nedostatkami trpí, t. j. že nemožno jednoznačne
určiť, aká vec sa má odobrať, vykonanie exekúcie sa stáva neprípustným a exekúcia sa v takom prípade

musí zastaviť (EP komentár R.. R. Y., str. 387).

4. Ďalej konštatoval, že pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
nevyhnutnésúčasnésplnenietrochpodmienok:1)nesprávnyúradnýpostup,2)vznikškodya3)príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia

uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v súdenej
veci na žalobcovi. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v
citovanom ustanovení § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo.
Je však možné vyvodiť, a to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu,

ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide
o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom
právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán

verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

5. K otázke nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, ktorá otázka bola medzi stranami sporu
sporná, súd uviedol, že k vzniku škody žalobcovi v žalovanej výške nedošlo v dôsledku pochybenia

exekútora, a teda v dôsledku jeho nesprávneho úradného postupu. Z obsahu exekučného spisu mal
súd za preukázané a stotožnil sa aj s právnym názorom žalovanej, že súdny exekútor Y. R. U. realizoval
exekúciu sp. zn. Ex XXXXX/XXXX na základe vykonateľného exekučného titulu a to právoplatného
a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 5C/617/94-180 zo dňa 16.04.2002, pričom
žalobca ako žalovaný v uvedenom konaní podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktorému však

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 19.11.2003 nevyhovel a rozsudok prvostupňového súdu
potvrdil. Žalobca ako žalovaný v predmetnom konaní podal proti rozhodnutiu krajského súdu aj
dovolanie, toto však Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 07.10.2004, sp. zn. 1Cdo 83/2004 odmietol.
Žalobca ako povinný podal námietky proti exekúcii, pričom namietal nejasnosť označenia veci, ktorá
má byť odobratá povinnému a teda nevykonateľnosť rozsudku, ktorý bol exekučným titulom a tiež

nemožnosť spresňovania veci, ktorá má byť odobratá v samotnom procesnom úkone exekútora, keď
dňa 22.02.2005 identifikoval odobratú vec zástupca povinného. Súd uznesením zo dňa 01.08.2005 sp.
zn. 2Er/9/2005 námietkam vyhovel, avšak Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.11.2006 č. k.
2Co/61/05-45 toto uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Okresný súdSvidník následne uznesením zo dňa 24.04.2007 sp. zn. 2Er/9/2005 námietky povinného proti exekúcii
zamietol. Súdny exekútor ďalej postupoval v súlade s ustanovením § 186 ods. 4 písm. b) Exekučného
poriadku a po doručení rozhodnutia súdu o námietkach, ktorým sa námietky povinného zamietli, vydal

dňa 27.04.2007 exekučný príkaz, doručil ho dňa 30.04.2007 povinnému aj oprávnenému a odobratú
vec dňa 04.05.2007 odovzdal oprávnenému. Z uvedeného je zrejmé, že exekútor pri vykonávaní
exekúcie sp. zn. Ex XXXXX/XXXX neporušil žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, práve naopak,
k porušeniu Exekučného poriadku by došlo, ak by na podklade vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo
exekučným titulom, nerealizoval exekúciu, v celom exekučnom konaní postupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami Exekučného poriadku a teda nie je možné v tomto prípade dospieť k záveru o existencii
nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Súd zdôraznil, že žiadne ustanovenie
Exekučného poriadku neukladá súdnemu exekútorovi povinnosť skúmať exekučný titul, ako to tvrdí
žalobca. Z exekučného spisu je zrejmé, že súdny exekútor Y. R. U. po tom, čo dostal návrh na
vykonanie exekúcie, ho predložil spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý následne v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul a vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedeného bolo
podľa názoru súdu jednoznačné, že postup súdneho exekútora nebol v rozpore s jeho zákonnými
povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z ust. § 50 a § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekútor svojím
postupom sa naopak aktívne podieľal na realizovaní práv žalobcu, keď podania žalobcu bezodkladne

postúpil súdu na rozhodnutie v súlade so zákonom. Takýmto podaním žalobcu boli aj námietky voči
exekúcii ako procesného prostriedku, ktorý má zabrániť, aby sa exekučné konanie viedlo v prípadoch,
kedy je exekúcia neprípustná. Aj keď žalobca tvrdil, že súdny exekútor Y. U. sa dopustil nesprávneho
úradného postupu, výslovne neoznačil, ktoré ustanovenia Exekučného poriadku mal súdny exekútor
porušiť svojím postupom v rámci exekučného konania sp. zn. Ex XXXXX/XXXX. Súd prvej inštancie

na základe uvedeného považoval žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup súdneho exekútora za
nepreukázaný, v dôsledku čoho teda absentuje spôsobilý titul pre vznik práva na náhradu škody v
intenciách zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na neexistenciu prvého z atribútov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorým je v tomto prípade postup súdneho exekútora
považovateľný za nesprávny úradný postup, je bezpredmetné sa zaoberať prípadnou existenciou tých

ďalších, pretože by to na bezzákladnosti žaloby o náhradu škody z takéhoto dôvodu nemohlo nič zmeniť.
Súd ešte na záver poznamenal, že konanie sp. zn. 5C/9/2008 bolo právoplatne skončené, pričom
žalobcovi bola právoplatne priznaná náhrada trov konania voči procesne neúspešnému žalovanému -
J. Z., zast. J. vo výške 9.261,98 eura. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla,
keďže k úhrade žalobcom požadovanej náhrady škody v podobe trov konania vo veci sp. zn. 5C/9/2008

bol právoplatne zaviazaný tretí subjekt, ktorému tak vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 9.261,98 eura. Súd sa plne stotožnil s názorom žalovanej, že ak by bola žalovaná zaviazaná
zaplatiť žalobcovi požadovanú náhradu škody, došlo by tak k neprípustnej duplicitnej náhrade
trov v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/9/2008 a bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Je
nemysliteľné, aby sa žalobca napriek vedomosti o právoplatnom priznaní trov konania vo veci sp. zn.

5C/9/2008súbežne(duplicitne)domáhalichnáhradyvtomtokonaní,atobezohľadunato,čiichpovinný
subjekt uhradí žalobcovi, nakoľko žalovaná nezodpovedá za prípadné nesplnenie právoplatne uloženej
povinnosti J., zast. J.. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku
II. rozsudku.

6. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom o zaplatenie sumy 619,06 eur s príslušenstvom súd prvej
inštancie postupom podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v uvedenej časti zastavil.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1, 2 CSP. Úspešnej žalovanej
v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 619,06
eur s príslušenstvom, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nestotožnil sa so záverom

súdu prvej inštancie, že súdny exekútor Y. R. U. v exekúcii pod č. Ex XXXXX/XXXX, na výkon ktorej
bol Okresným súdom Svidník vydané poverenie sp. zn. 2Er/9/2005 zo dňa 01.08.2005, nedošlo k
pochybeniu súdneho exekútora. On sa v exekúcii bránil námietkami, ktorým v konečnom dôsledku
nebolo vyhovené. Rozhodnutia všeobecných súdov boli tak nesprávne a nezákonné. V dôsledku nichsúdny exekútor Y. R. U. zrealizoval výkon exekúcie odobratím obrazu „posledný súd“ napriek tomu,
že v exekučnom titule táto hnuteľná vec nebola určito a špecificky označená, a teda identifikovaná.
V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Svidník bolo rozsudkom č. k. 5C/9/08-178 zo dňa

04.05.2011 vyhovené žalobe a rozsudok bol potvrdený aj po odvolení čo do veci samej, na základe
neho J. dňa 28.11.2012 vydala neprávnom odňatý obraz súdnym exekútorom ako ikona „posledný
súd“, a to na základe protokolu zo dňa 28.11.2012. V ďalšom vyslovil svoj nesúhlas s názorom súdu
prvej inštancie, že v konaní nie je daný vznik práva na náhradu škody. Podľa žalobcu konanie na
súde prvej inštancie neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu. Poukázal na články 46 ods. 1,

48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj na článok 6 ods. 1 Dohovoru a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Cdo/196/2009, podľa ktorého občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd
pozná právo). Účastník teda nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, lebo to je vecou súdu.
Rovnako poukázal na článok 8 CSP, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/85/06 a
IV.ÚS/115/03 so záverom o povinnosti riadneho odôvodnenia každého rozhodnutia súdu. V predmetnej
veci vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keď v ňom opomenul sa zaoberať

odôvodneniami rozsudkov OS SK sp. zn. 5C/9/08, ako aj KS PO sp. zn. 19Co/59/2012. Z nich
vyplýva, že súdny exekútor Y. R. U. v dôsledku nevykonateľného rozsudku odňal obraz, ktorý je vo
vlastníctve žalobcu, teda vykonal exekúciu odobratím hnuteľnej veci i napriek tomu, že exekučný
titul z dôvodu jej neurčitosti nebol vykonateľný a nemohol byť podkladom pre výkon rozhodnutia,
čo vyvolalo stav, keď došlo k odňatiu úplne a diametrálne odlišného obrazu. S poukazom na § 57

ods. 1, 2 Exekučného poriadku mal byť výkon takéhoto rozhodnutia aj bez návrhu zastavený. Podľa
žalobcudošlokneprávomodňatiuobrazuvdôsledkuneprípustnéhoanezákonnéhoexekučnéhovýkonu
zo strany súdneho exekútora. Exekučný titul, na základe ktorého sa uvedená exekúcia realizovala,
nedostatočne identifikoval v petite obraz, ktorý bol exekúciou postihnutý. Ak teda bol súdny výkon
rozhodnutia, ktoré nemá zákonné požiadavky nesprávne nariadené, takýto výkon mal byť aj bez návrhu

zastavený. Exekútor je pritom povinný v každom štádiu skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti
exekúcie, v kladnom prípade musí predložiť vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. V tejto
súvislosti poukázal na znenie § 59 a § 186 Exekučného poriadku. Podľa odvolateľa absencia náležitého
označenia odobranej veci sa nemôže naprávať v exekučnom konaní a vtedy musí byť exekúcia
zastavená. Podľa žalobcu teda exekútor pri výkone exekúcie hrubým a závažným spôsobom porušil

svoje povinnosti, keď absolútnu neurčitosť a špecifikáciu hnuteľnej veci (obrazu) nahradil asistenciou
právneho zástupcu oprávneného R. T., ktorý mal jednoznačne určiť a definovať obraz, ktorý mal byť
odňatý. Podľa odvolateľa poškodený má na výber, koho označí ako žalovaného v rámci zodpovednosti
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. či samotného exekútora alebo štát (poukázal na uznesenie NS
SR sp. zn. 3Cdo/85/2015 a NS SR sp. zn. 4Cdo/138/2008). Zdôraznil, že zodpovednosť exekútora za

škodu ním spôsobenú (§ 33 ods. 1 EP) je objektívnou zodpovednosťou, bez ohľadu na jeho zavinenie.
Podľa judikatúry NS SR (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 138/2008 zo dňa 25. 02. 2010) exekútor
zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci, v súvislosti s činnosťou
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom „vynaloženie

všetkého úsilia" je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za daných
podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Podľa citovaného ustanovenia
predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie
exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou podľa exekučného poriadku, príčinná
súvislosť, medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti

musí preukázať poškodený. Opätovne uviedol, že exekútor Y.. R. U. viedol predmetnú exekúciou
nezákonným spôsobom. Preto v konaní o vrátenie neprávom odňatého obrazu v exekúcii „posledný súd“
žalobcovi vznikla škoda v súvislosti s uplatňovaním jeho zákonných nárokov, a to vo výške vyčíslenia
trov právneho zastúpenia, ktoré po skončení veci a vyfakturovaní zo strany žalobcu advokátovi boli
uhradené.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabulisúdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 02.04.2019 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v
odôvodnený napadnutého rozsudku, preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje iba na
skonštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

12. Je nutné uviesť, že odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore čo do

merita veci správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor
aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti okrem výroku o zastavení
konania jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. V priebehu odvolacieho konania žalobca
nepredostrel odvolaciemu súdu také relevantné argumenty, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou

a boli by takej povahy, že by bolo možné rozhodnutie súdu prvej inštancie zvrátiť v prospech odvolateľa.

13. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a
presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, uviedol dôvody vedúce ku zamietnutiu

žaloby. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda že súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, ktorú
stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

14. Ani odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil také pochybenie súdneho exekútora Y. R.
U. pri výkone rozhodnutia v exekučnej veci vedenej ním pod sp. zn. Ex XXXXX/XXXX, ktoré by malo za
následok vznik škody na strane žalobcu. Tak, ako správne konštatuje aj súd prvej inštancie, exekúcia
bola vykonávaná na základe rozsudku súdu. Ak došlo k nesprávnej identifikácii hnuteľnej veci, ktorá

mala byť odňatá, a to konaním zástupcu oprávneného R.. T., uvedené nemôže byť vyhodnotené ako
pochybenie exekútora. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že exekúcia bola vedená
nezákonným spôsobom. Je možné v konečnom dôsledku uzavrieť, že práve zástupca oprávneného
pochybil, keď nesprávne identifikoval hnuteľnú vec obraz, ktorý mal byť odňatý. Ak žalobca, ako povinný
mal za to, že sa mu odníma nesprávny obraz, mal zákonné prostriedky sa brániť proti odňatiu veci, ktorá

mu vlastnícky patrila už počas exekučného konania.

15. Aj odvolací súd vzhľadom na uvedené sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v
prejednávanom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady škody tak, ako
táto bola žalobcom uplatnená.

16. Pokiaľ u žalobcu nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre priznanie náhrady škody,
a to nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je nadbytočné zaoberať sa ďalšími
dôvodmi uvedenými v žalobe (vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi nezákonným rozhodnutím

a vzniknutou škodou).(viď uznesenie Ústavného súdu SR z 13.09.2018, č. k. IV.ÚS/506/2018).

17. Veľmi významná je v prejednávanej veci aj tá skutočnosť, že trovy konania, ktoré sú v predmetnom
konaní žiadané ako náhrada škody boli žalobcovi priznané v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/9/2008,
a to proti protistrane, preto nie je možné, aby si tie isté trovy žalobca žiadal priznať ako náhradu škody

v predmetnom konaní. Správne súd prvej inštancie skonštatoval, že ak by žalobe vyhovel, došlo by
k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, lebo by existovali dva exekučné tituly na ten istý právny
dôvod.

18. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, ktoré boli priznané

v konaní úspešnej žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že tieto trovy boli priznané voči v konaní
neúspešnému žalobcovi. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.19. Pretože odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol rozsudkom v jeho napadnutej
časti, preto bol tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdený.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal
voči v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške priznanej náhrady trov konania aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).