Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115204012
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115204012.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: Y.. E. R., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, I., zastúpený: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13, Trnava, proti
žalovanému: OK - PLAST, s.r.o., IČO: 36235733, Skladová 2, Trnava, zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko,
advokát, Hlavná 25, Trnava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.936,12 eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.511,61 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.02.2015, doručenou súdu dňa 27.02.2015, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.195,63 eur a
nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
pozemku reg. "D.", parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 zapísanej
na LV č. XXXX pre kat. úz. I. (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“, resp. „predmetný pozemok“ ).
Predmetná nehnuteľnosť do 30.12.2013 patrila do BSM manželov. Žalovaný predmetný pozemok užíva
bez právneho titulu od svojho vzniku, t.j. od 7.2.2000, avšak za celú dobu žalobcovi nič neplatil, čím

sa na jeho úkor v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohacuje. Výšku bezdôvodného
obohatenia je potrebné určiť vo výške obvyklého nájmu. Pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia
nebola pri vyporiadaní BSM zohľadnená, je potrebné uplatniť zákonnú fikciu vyporiadania podľa § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka tak, že do 30.12.2013 žalobcovi ako rozvedenému manželovi prináleží
polovica náhrady za bezdôvodné obohatenie. Od 30.12.2013 sa žalobca stal výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, preto mu prináleží náhrada za bezdôvodné obohatenie v plnej výške. Výška
obvyklého nájomného je najmenej 7,50 eur/m2 ročne (t.j. 0,625 eur/m2 mesačne), keď vedľajšie

kvalitovo identické parcely prenajíma žalovaný od roku 2007 za sumu 7,6346/m2. Žalobca si uplatňuje
náhradu za užívanie pozemku za obdobie od marca 2013 do decembra 2013 v polovičnej výške, t.j.
3.209,38 eur a za obdobie ďalších 14 mesiacov, t.j. od januára 2014 až do konca februára 2015 si
nárokuje náhradu v plnej výške, t.j. 8.986,25 eur.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného pozemku, ktorý sa
nachádza v bezprostrednom susedstve pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného (zapísaných na

liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I. ako parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2). Žalovaný má na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a
XXXX/XX postavené stavby - sklady. Je taktiež pravdou, že žalovaný časť pozemku žalobcu parc. č.XXXX/XX(užodsvojhovzniku)využívalnaprechod,resp.prejazdksvojímvyššieuvedenýmpozemkom
a stavbám, nakoľko pozemok žalobcu predstavuje jedinú prístupovú cestu k jeho budovám. Žalobca v
minulosti podnikal ako fyzická osoba a neskôr mal záujem presunúť svoje podnikanie vrátane všetkého

majetku na novozaloženú obchodnú spoločnosť - žalovaného. Časť majetku sa skutočne previedla
na žalovaného, avšak parcela č. XXXX/XX pre zriadenie daňového záložného práva prevedená byť
nemohla, lebo správa katastra vklad vlastníckeho práva na žalovaného zamietla. Preto sa účastníci
konania následne ústne dohodli na budúcom odkúpení aj tohto pozemku s tým, že žalobca najprv splatí
svoje dlhy voči daňovému úradu, aby sa vymazalo daňové záložné právo brániace predaju. Za týmto

účelom mu začal žalovaný vyplácať peňažné čiastky ako preddavky na kúpnu cenu za pozemok, ktoré
mal žalobca použiť na splatenie svojich dlhov a zbaviť pozemok záložného práva. Žalovaný takto vyplatil
titulom preddavkov na kúpnu cenu už sumu zodpovedajúcu dohodnutej kúpnej cene, urgoval žalobcu
o uzavretie kúpnej zmluvy. S ohľadom na stále zaťaženie pozemku daňovým záložným právom sa
účastníci dohodli na reálnom rozdelení pozemku parc. č. XXXX/XX na dve časti s tým, že na časti
pozemku zostane záložné právo v prospech daňového úradu a druhá, nezaťažená časť sa prevedie na

žalovaného. Geometrickým plánom došlo k oddeleniu novej parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XXXX m2; parcele č. XXXX/XX zostala výmera XXXX m2. Kúpnou zmluvou v r.
2009 previedol žalobca novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/XX na žalovaného. Žalobca však napriek
svojim prísľubom nepoužil prevzatý preddavok na splatenie celého svojho dlhu voči daňovému úradu; z
uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k prevodu zvyšnej časti pozemku (parcela registra "D." č. XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 bola a stále je zaťažená daňovým záložným právom).
Žalovaný však zálohovo poukázal žalobcovi sumu zodpovedajúcu hodnote oboch pozemkov, teda aj za
pozemok parc. č. XXXX/XX, ktorého vlastníkom sa pre nekonanie žalobcu nestal. Suma zaplatených
preddavkov na kúpnu cenu za pozemok, ktorý však nebol na žalovaného prevedený, predstavovala
25.263.89 eura. Žalovaný viackrát vyzýval žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku parc. č.

XXXX/XX. Neskôr došlo k osobným sporom medzi účastníkmi konania, ako aj medzi žalobcom a jeho
vtedajšou manželkou a dohoda sa stala nemožnou; ďalším dôvodom nemožnosti prevodu pozemku
bolo predbežné opatrenie, ktorým tunajší súd zakázal žalobcovi disponovať týmto pozemkom. Žalovaný
uplatnil svoju pohľadávku na vrátenie preddavku na kúpnu cenu (vydanie bezdôvodného obohatenia)
voči žalobcovi súdnou cestou, žalobou na tunajšom súde sa žalovaný domáha zaplatenia sumy 21.100

eur v konaní sp. zn. 10C/179/2011, ktoré nie je skončené. Nárok žalobcu, i keď je stricti iuris dôvodny,
je v rozpore s dobrými mravmi a ako takému by mu nemala prislúchať súdna ochrana. Žalovaný
si predmetný pozemok už de facto zaplatil, keď na základe ústneho prísľubu žalobcu predať tento
pozemok mu žalovaný preddavkovo poukázal celú kúpnu cenu. Je teda minimálne neetické, ak žalobca
jednak prevzal (a spotreboval) preddavok na kúpnu cenu, pozemok odmietol previesť na žalovaného a

súčasne od neho požaduje odplatu za užívanie tohto istého pozemku (kvázi nájomné). Je síce pravdou,
že žalovaný v minulosti prenajímal časť svojich pozemkov za nájomné obdobné tomu, ktoré uvádza
žalobca, jeho výšku však nemožno použiť pre výpočet sumy bezdôvodného obohatenia požadovaného
žalobcom. Je potrebné si uvedomiť jednak rozsah prenajatých pozemkov, jednak služby poskytované s
nájmom a zarátané vo výške nájomného. Žalovaný prenajímal, resp. prenajíma reálne vymedzenú časť

svojho pozemku parc. č. XXXX/XX za účelom parkovania nákladných áut. Jedno parkovacie miesto má
veľkosť XX m2. Je teda zrejmé, že jednotková cena pri takto malej prenajatej ploche je výrazne odlišná
od jednotkového nájomného pri prenájme veľkej plochy. Žalobca teda nemôže mechanicky prevziať
jednotkovú cenu používanú pri nájme jedného malého parkovacieho miesta a túto sumu vynásobiť
výmerou celej svojej parcely. Na parkovanie vozidiel sa nedá využiť celá parcela, je potrebné ponechať

prevažnú časť pozemku na príjazd a manévrovanie vozidiel, teda nie je možné mechanicky vydeliť
výmeru parcely - veľkosťou parkovacieho miesta (na danej parcele môže parkovať maximálne 10
vozidiel, teda prenajať nožne max. XXX m2 z celkovej výmery XXXX m2). Spolu s prenajatou časťou
pozemku poskytuje žalovaný nájomcom aj služby spojené s užívaním pozemku a to čistenie priestorov,
odvoz komunálneho odpadu, služby kamerového monitorovania prenajatej plochy spolu so záznamom

a v zimnom období odpratávanie snehu; rovnako poskytuje žalovaný pre vodičov parkujúcich vozidiel
toalety. Všetky uvedené služby predstavujú pre žalovaného finančné výdavky, ktoré je nevyhnutné
preniesť do výšky nájomného. Výška nájomného teda zahŕňa aj všetky vyššie uvedené služby, ktoré
sú pomerne nákladné a ktoré tak nemalou mierou zvyšujú cenu nájmu. Ak by teda i bol nárok žalobcu
plne opodstatnený, suma odplaty za užívanie pozemku, na ktorú by mal nárok, by bola podstatne

nižšia, ako žalobcom požadovaná suma (7702,50 eura ročne). Jej výšku je potrebné určiť znaleckým
dokazovaním. Žalovaný oslovil žalobcu a predložil mu návrh nájomnej zmluvy na sporný pozemok,
na čo žalobca nereagoval. Žalovaný stále je ochotný mimosúdne sa dohodnúť na uzavretí nájomnej
zmluvy s primeraným nájomným, či na inej forme užívania pozemkov. Na tunajšom súde prebieha podsp. zn. 27C/22/2014 konanie o zriadenie vecného bremena, v ktorom sa žalovaný domáha zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXXX/XX. v jeho
prospech ako vlastníka stavieb postavených na susediacich pozemkoch, v ktorom súd vo veci nariadil

znalecké dokazovanie. V predmetnom konaní sa tiež bude posudzovať otázka, či má byť vecné bremeno
zriadené za odplatu a ak áno, aká má byť výška odplaty. V prípade určenia odplaty za vecné bremeno
bude táto výška ekvivalentná výške bezdôvodného obohatenie, ktorú žalovaný podľa tvrdenia žalobcu
získava bezodplatným užívaním sporného pozemku. Žalovaný si uplatňuje aj nárok na náhradu trov
tohto konania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 14.09.2015 zobral žalobca svoju žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 6.611,32 eur späť. Žalobca v podaní k výške uplatnenej sumy uviedol, že posúdenie sumy odplaty
za užívanie pozemku je odbornou otázkou, preto vo veci bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie,
čo navrhol už v žalobe. K rozporu nároku s dobrými mravmi uviedol, že žalovaným opisované širšie
okolnosti prípadu sú opisované tendenčne účelovo a skutočnosť skresľujú. Žalovaný, ktorého konateľom

je jeho syn, si voči nemu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/179/2011 uplatňuje
nárok na zaplatenie sumy 21.000 euro z titulu vydania tzv. bezdôvodného obohatenia odôvodňujúc
svoj nárok tak, ako vo vyjadrení k žalobe. Žalobca pritom jeho nárok uznal iba po výšku 500 euro
a vo zvyšku ho žiadal zamietnuť. Okresný súd sa vo svojom rozsudku vydaným v predmetnej veci
dňa 5.4.2013 s obranou žalobcu stotožnil a návrh žalovaného voči nemu (až na sumu 500 euro) ako

nedôvodný zamietol. Odvolací súd v dôsledku odvolania žalovaného zrušil prvostupňový rozsudok a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, konanie tak ku dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.
Skutkové okolnosti uvádzané žalovaným sú sporné (tieto sú predmetom dokazovania v spomínanom
konaní 10C/179/2011) a nemôžu byť v žiadnom prípade dôvodom, pre ktorý by súd nemal jeho nároku
poskytnúť ochranu. Žalobca berie čiastočne svoj návrh na začatie konania späť a to v časti istiny vo

výške 6.611,32 € zodpovedajúcej finančnej náhrade za užívanie jeho nehnuteľnosti žalovaným v období
od 1.3.2013 do 9.6.2014. Dôvodom tohto čiastočného späťvzatia je skutočnosť, že túto časť svojej
zročnej pohľadávky voči žalovanému si jednostranne započítal voči jeho pohľadávke, ktorú si žalovaný
voči nemu uplatňuje v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/179/2011. V spomenutom konaní žalobca tvrdí,
že v dôsledku jeho jednostranného započítania, ktorého súčasťou je i časť jeho pohľadávky, ktorú si

návrhom na začatie konania uplatnil voči žalovanému v tomto konaní, došlo k zániku jeho pohľadávky
uplatňovanej voči nemu v konaní 10C/l79/2011 a to spätne ku dňu, kedy sa ich pohľadávky stretli.
Predmetom ďalšieho konania bude už iba zostávajúca časť pohľadávky predstavujúcej sumu 5.584,31
eur. Nakoľko však žalovaný naďalej neplatí finančnú náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti
a tak sa naďalej bezdôvodne obohacuje, rozširuje žalobca súčasne svoj návrh a to tak, že sa týmto

domáha, aby žalovaný zaplatil finančnú náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti a to za obdobie
od 1.3.2015 do 1.9.2015 vo výške 3851,25 eur, výšku ktorej stanovil rovnakým spôsobom ako v žalobe.
Po čiastočnom zastavení konania a po pripustení navrhovanej zmeny návrhu je predmetom konania
čiastka 9.435,56 eur s prísl. zodpovedajúca finančnej náhrade za užívanie pozemku žalovaným za
obdobie od 10.06.2014 do 31.08.2015.

4. Žalobca podaním dourčeným súdu dňa 23.05.2017 zobral svoju žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 5.936,12 eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalobca v podaní uviedol, že vzhľadom na
to, že v konaní vedenom medzi účastníkmi na tunajšom súde pod sp.zn. 27C 22/2014, predmetom
ktorého je žaloba spoločnosti OK PLAST o zriadenie vecného bremena na predmetnom pozemku, bol

vo veci vypracovaný znalecký posudok znalcom H.. Y. F..p. XX/XXXX, v ktorom znaleckom posudku
tento znalec okrem iného určil i všeobecnú cenu nájmu vo vzťahu k predmetnému pozemku a túto určil
čiastkou 2,789 eur/m2/rok (ktorá čiastka zo strany žalovaného vystupujúceho v predmetnom konaní ako
žalobcanebolaporná)rozhodolsažalobcavychádzaťpriuplatňovanísvojichnárokovvočižalovanémuv
tomto konaní z tejto čiastky (namiesto pôvodnej 7,50 E/m2/rok). Vychádzajúc potom pri vyčíslení svojho

nároku za obdobie od 10.6.2014 do 31.8.2015 z takto stanovenej finančnej náhrady 2,789 E/m2/rok,
predstavuje nárok žalobcu voči žalovanému za vyššie uvedené obdobie nie čiastku 9 435,56 E, ale iba
čiastku 3499,44 eur. Preto žalobca berie svoju žalobu v časti 5 936,12 eur (teda v časti prevyšujúcej
sumu 3499,44 eur) späť a navrhuje konanie zastaviť. Nakoľko však žalovaný naďalej (t.j. i po 31.8.2015)
užíva predmetný pozemok žalobcu bez toho, že by mu za jeho užívanie poskytoval akúkoľvek finančnú

náhradu(atýmsanajehoúkornaďalejbezdôvodneobohacuje)rozširuježalobcavočižalovanémusvoje
nároky i za ďalšie obdobie a to za obdobie od 1.9.2015 do 31.5.2017, t.j. za ďalších 21 mesiacov. Za
uvedené obdobie predstavuje tento ďalší nárok žalobcu pri už uvádzanej výške nájmu 2,789 E/m2/rokčiastku 5012,17 eur. Súd tak bude konať o nároku žalobcu vo výške 8.511,61 eur za užívanie pozemku
za obdobie od 10.6.2014 do 31.05.2017.

5. Žalovaný k čiastočnému späťvzatiu žaloby uviedol, že k nemu nemá výhrady. Toto považuje žalovaný
za uznanie pravdivosti svojich doterajších vyjadrení, keď tvrdil, že (okrem popierania samotného základu
nároku) aj výška uplatnenej pohľadávky je nedôvodná a neopodstatnená, nakoľko výška žalovaného
bezdôvodného obohatenia násobne prevyšovala výšku nájomného v danom mieste a čase. Toto ostatne
priznal aj žalobca vo svojom podaní, keď uznal, že výška nájomného zistená znaleckým dokazovaním

(v súvisiacom spore medzi rovnakými stranami sporu) bola stanovená na podstatne nižšiu sumu a
titulom bezdôvodného obohatenia si už uplatňuje iba túto podstatne nižšiu jednotkovú sumu. Žalobca
teda de facto v plnom rozsahu akceptoval námietky žalovaného k výške uplatnenej pohľadávky a práve
preto vzal svoju žalobu sčasti späť. Uvedené bude preto potrebné zohľadniť pri určení náhrady trov
konania, keďže už teraz je zjavné, že žalobca bol v časti späťvzatého nároku procesne neúspešný a
teda minimálne v tomto rozsahu by patrila žalovanému pomerná náhrada trov konania. K rozšíreniu

žaloby žalovaný uvádza, že ani nárok žalobcu za ďalšie obdobie neuznáva a navrhuje ho zamietnuť.
Nakoľko ide o skutkovo a právne identický nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, iba za ďalšie
obdobie, poukazuje žalovaný na svoju argumentáciu uvedenú v doterajších písomných podaniach, resp.
na svoje vyjadrenia na pojednávaniach. Žalovaný teda opätovne zdôrazňuje, že sporný pozemok už v
minulosti (na základe čiastočne neplatnej zmluvy) od žalovaného kúpil a zaplatil zaň kúpnu cenu. Sám

pozemok neužíva v celej výmere, ale len v malom rozsahu, za účelom prechodu k svojím stavbám (za
ktorým účelom sa v inom konaní na tunajšom súde domáha zriadenia vecného bremena). Hlavným
argumentom pre nedôvodnosť žaloby je ale existencia dohody o bezplatnom užívaní pozemku (do doby
prevodu vlastníckeho práva na žalovaného), ktorú strany sporu uzavreli v dobe založenia obchodnej
spoločnosti - žalovaného (uvedenú skutočnosť už v konaní potvrdili vypočutí svedkovia). Nakoľko teda

existovala dohoda o užívaní pozemku bezodplatne, teda jednak existoval od počiatku právny titul
užívania, naviac užívanie žalovaného malo byť bezodplatné), nemôže si žalobca uplatňovať nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti teda navrhuje žalovaný
nárok žalobcu v celom rozsahu (vrátane rozšírenej časti) zamietnuť a priznať žalovanému nárok na
náhradu trov konania.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pri podaní žaloby nemal ešte k dispozícii znalecký
posudok a vychádzal preto z čiastky, za ktorú žalovaný prenajímal nehnuteľnosť obchodnej spoločnosti
BAL Slovakia s.r.o. Až potom, čo bol v inej veci, v ktorej sa žalovaný domáha zriadenia vecného bremena
k predmetnému pozemku, vypracovaný znalecký posudok, z obsahu ktorého bolo možné dovodiť i

výšku obvyklého nájomného, prehodnotil žalobca výšku nároku uplatňovaného voči žalovanému v
tomto konaní a v záujme hospodárnosti konania (aby nedošlo k ďalšiemu znaleckému dokazovaniu),
upravil svojim podaním doručeným súdu dňa 23.5.2017 výšku svojho nároku. Uplatňovaná výška nároku
žalobcu závisela od záverov znaleckého posudku a nemohla byť preto žalobcovi pri podávaní žaloby
známa, pričom tento vychádzal iba z údajov, ktoré mal k dispozícii. Vyššie uvedená skutočnosť má

význam pre posúdenie otázky týkajúcej sa budúceho rozhodnutia o náhrade trov konania v súvislosti s
procesným úkonom žalobcu - čiastočným späťvzatím žaloby. Dôvodom pre zamietnutie žaloby nemôže
byť žiadna zo skutočností uvádzaných žalovaným v jeho podaní. Nemôže ním byť žalovaným tvrdená
skutočnosť, že sporný pozemok vraj už v minulosti kúpil od žalobcu a zaplatil mu zaň kúpnu cenu, ktorú
skutočnosť robí žalobca spornou a o tejto skutočnosti sa rozhoduje v inom konaní, ktoré stále prebieha

na tunajšom súde a nie je právoplatne skončené (sp.zn. 10C/179/2011). Rovnako nemôže byť dôvodom
pre zamietnutie žaloby (vrátane rozšíreného nároku) žalobcove tvrdenie, že vraj predmetný pozemok
neužíva v celej výmere, ktoré tvrdenie je naviac nepravdivé, pričom nepravdivosť tohto tvrdenia je zrejmá
i z obsahu podaní žalovaného, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise sp.zn. 27C/22/2014, v ktorej veci
sa žalovaný voči žalobcovi domáha zriadenia vecného bremena spočívajúcom v práve využívať celý

jeho pozemok a to na účely, na ktoré ho dosiaľ využíva. Podobne neobstojí ani posledný argument
údajnej neodôvodnenosti žaloby, ktorým má byť ním tvrdená existencia dohody o bezplatnom užívaní
pozemku, ktorej existenciu podľa názoru žalovaného mali potvrdiť svedkovia vypočutí v tomto konaní.
Faktom totiž je, že existencia takejto dohody vôbec nevyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania
a žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Existenciu údajnej dohody potvrdzovala iba

exmanželka žalobcu a jeho syn I., ktorý sú ako spoločníci žalovaného na výsledku veci zainteresovaní.
Ďalší spoločník žalovaného H.. Q. R. o existencii takejto dohody nič nevedel, pričom, ak by k takejto
dohode medzi spoločníkmi a rodinnými príslušníkmi žalobcu skutočne došlo, musel by ako spoločník o
tom vedieť. Naviac nemá tvrdenie o akejsi ústnej dohode o bezplatnom užívaní pozemku žalobcu anižiadne logické opodstatnenie, keďže v čase, keď malo údajne k jej uzatvoreniu dôjsť, neexistoval žiaden
rozumný dôvod k tomu, aby sa takáto dohoda uzatvárala. Žalovaný totiž predmetný pozemok (patriaci
vtedy ešte do BSM žalobcu a jeho manželky) využíval, vzťahy v rodine boli ešte dobré (tie sa zhoršili

až rozvodom žalobcu a jeho manželky) a postupne sa realizovala zamýšľaná transformácia majetku, v
zmysle ktorej mal všetok majetok (teda nielen aktíva ale i pasíva) prejsť zo žalobcu ako živnostníka a
súkromného podnikateľa na žalovaného. Neexistoval preto rozumný dôvod pre uzatváranie akejsi ústnej
dohody, ktorá by fixovala to, čo sa skutočne realizovalo, keď v tom čase neexistovala žiadna obava,
že by sa tento stav mohol zmeniť. Ak by naviac zo strany spoločníkov spoločnosti bola tejto otázke

pripisovaná významnosť, tak by bol urobený zápis z valného zhromaždenia spoločnosti potvrdzujúci
existenciu takejto dohody a tento bol podpísaný všetkými spoločníkmi. Konečne vyvracia existenciu
tvrdenej dohody i skutočnosť, že žalovaný dňa 10.3.2010 vyzýval žalobcu k vyrovnaniu záväzkov a
pohľadávok za nájom. Argument vyvracajúci existenciu predmetnej dohody je i skutočnosť, že žalovaný
by nemal dôvod podávať voči žalobcovi v inej veci žalobu o zriadenie vecného bremena k predmetnému
pozemku, ak by mohol preukázať svoje tvrdenie o existencii dohody o jeho bezplatnom užívaní a mohol

tak pozemok žalobcu bezodplatne užívať bez toho, aby sa za uvedeným účelom zriaďovalo vecné
bremeno za finančnú náhradu. Žalobca žiada, aby súd rozhodol tak, že konanie zastaví v časti týkajúcej
sa čiastky 5936,16 eur (9435,56 eur - 3 499,44 eur) a ďalej pripustí zmenu žalobného návrhu za ďalšie
obdobie (od 10.6.2014 do 31.5.2017), takže v ďalšom konaní sa bude rozhodovať o nároku žalobcu vo
výške 8.511,61 eur.

7. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 26C/49/2015-36 zo dňa 14.01.2016 konanie v časti istiny vo
výške 6.611,32 eur zastavil a pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
9.435,56 eur a nahradiť trovy konania.

8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1, 2 Civilný sporový poriadok ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví
(1). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (2).

10. Podľa § 146 ods. 1 Civilný sporový poriadok súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

11. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.936,12 eur späť, súd vo
výroku I. konanie so súhlasom žalovaného v uvedenej časti zastavil.

12. Na pojednávaní konanom dňa 27.02.2018 súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v zmene

skutkových tvrdení, že žalovaný bezodplatne bezdôvodne užíval predmetnú nehnuteľnosť žalobcu v
období od 10.06.2014 do 31.05.2017. Súd ďalej pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 8.511,61 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko výsledky
doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľov žalovaného Q. R. a I. R., svedkov
B. R., Q. R., H.. P. V., oboznámením s listinnými dôkazmi a to čiastočným výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. I. zo dňa 16.02.2015, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/101/2012-183,
24Co/102/2012 zo dňa 30.10.2013, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I. zo dňa 14.05.2015,
kópiou katastrálnej mapy zo dňa 23.11.2011, leteckou snímkou pozemkov na č.l. 27, č.l. 64, návrhom

nájomnej zmluvy na č.l. 28-29, znaleckým úkonom č.. - Dodatkom k znaleckému posudku č. XX/XXXX
znalca H.. Y. F., dodatkom č. 3 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.11.2006 v znení
Dodatku č. 1 a č. 2 zo dňa 01.02.2015, Zmluvou o nájme nebytových priestorov na č.l. 62, výzvou
na úhradu záväzkov zo dňa 10.02.2010 s prílohou, faktúrou č. 1007 zo dňa 30.12.2002, fotografiami
založenými v prílohovej obálke, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 27C/22/2014, ako aj ostatným

obsahom spisu a zistil nasledovaný skutkový a právny stav.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný na úkor žalobcu získava
neodôvodnené obohatenie, základ nároku nie je sporný, sporná je jeho výška. Žalovaný si pohľadávkuna vrátenie kúpnej ceny uplatňuje v samostatnom konaní, ktoré stále beží, preto to nie je rozpor s
dobrými mravmi. V nájomných zmluvách uzatvorených medzi žalovaným a spoločnosťou Bal Slovakia,
sú predmetom týchto zmlúv pozemky žalovaného, v skutočnosti a reálne užíva využíva predmetná

spoločnosť pozemok žalobcu parc. č. XXXX/XX, čiastočne to tu bolo potvrdené a za užívanie tohto
pozemku inkasuje nájom, ktorého výška je okolo 7,31 eur za 1 m2 na rok a týmto spôsobom
fakticky sa na úkor žalovaného obohacuje. Fakticky prenajíma na uvedený účel pozemok žalobcu, za
využívanie ktorého od spoločnosti Bal inkasuje finančné prostriedky, ktoré si ponecháva. Žalobca chce
od žalovaného to, čo žalovaný inkasuje od spoločnosti Bal za to, že využíva tento pozemok. Žalobca

je menšinovým spoločníkom a nemá sprístupnené všetko. V pôvodnej nájomnej zmluve by malo byť
rozpísané, koľko z celkovej dohodnutej sumy nájomného pripadalo na sklad, koľko na nebytové priestory
a koľko na tzv. voľnú plochu, teda plochu, ktorú spoločnosť využíva pri prejazde ku skladu. Práve výška
náhrady za túto voľnú plochu bola žalobcovi vodítkom, pre ktoré žaloval výšku nájomného. Keď s Q.
aj s O. za prevádzkovú plochu sa platí 7,63 eur, prečo by neplatili aj jemu, keď jeho pozemok Q. aj
O. využívajú na prechod cez cestu k svojim skladom. Zmluvu má OK PLAST uzatvorenú s P. Q., kde

prenájom voľnej plochy predstavoval asi XXX m2 - čiastku 230 Sk za 1 m2 bez DPH, čo zodpovedá sume
7,63. Takisto by to malo byť aj v zmluve o nájme, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou Ball Slovakia,
s.r.o., kde predmetom nájmu bola tiež voľná plocha a to o výmere XXX m2. V pôvodných nájomných
zmluvách bolo špecifikované, koľko celkového nájmu zodpovedá prenájmu práve za túto voľnú plochu.
Spomínaná voľná plocha v zmluvách nie je špecifikovaná ako tá voľná plocha, ktorá je vo vlastníctve

žalobcu, ale ako iná podobná voľná plocha vo vlastníctve žalovaného. V skutočnosti však ako Q. tak
aj spoločnosť Ball Slovakia užívajú plochu žalobcu a plocha označená v nájomnej zmluve je absolútne
nevyužívaná, takže nevie, či v dobe, keď boli zmluvy uzatvárané, vedeli prenajímatelia, resp. nájomcovia
Q. a Ball Slovakia, že tie pozemky, ktoré využívajú v skutočnosti ako voľnú plochu, sú pozemkami
žalobcu a nie pozemkami žalovaného. Výška nájmu by sa mala riadiť čiastkou zodpovedajúcou asi

tejto sume. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že je pravdou, že žalovaný využíva pozemok žalobcu.
Argumentácia žalovaného, v ktorej tvrdí, že údajne v minulosti v roku 2002 došlo k dohode medzi
všetkými spoločníkmi o tom, že za pozemok parc. č. XXXX/XX, ktorý je v súčasnosti vo výlučnom
vlastníctvežalobcu,sanebudeposkytovaťžiadnanáhradaabudevyužívanýspoločnosťoubezodplatne,
neobstojí a to z nasledujúcich dôvodov. Tieto tvrdenia žalovaného podporujú iba dvaja svedkovia, a to

exmanželka žalobcu a jeho syn I., ktorí sú ako spoločníci žalovaného na výsledku veci zainteresovaní a
bolo by pre nich žiaduce, aby spoločnosť klientovi, za to, že ich pozemok užíva a využíva, nič neplatila.
Ich výpovediam preto nemožno za takejto situácie pripísať hodnovernosť. Naviac svedok Q. R., ktorý
je rovnako spoločníkom a je predsa len objektívnejší a nezaujatý, potvrdil, že o žiadnej takejto dohode
vedomosť nemá. Neexistoval v podstate žiaden rozumný dôvod, aby k uzavretiu tvrdenej dohody o

bezplatnom nájme došlo. Žalovaný totiž predmetný pozemok, ktorý v tom čase patril nielen žalobcovi,
ale aj jeho manželke, využíval a v tom čase boli ešte vzťahy v rodine dobré a postupne sa uskutočňovala
spomínaná transformácia, v zmysle ktorej všetok majetok mal prejsť zo žalobcu na žalovaného. Aký by
asi existoval dôvod, keby za takejto situácie bola uzatváraná nejaká ústna dohoda o tom, čo sa skutočne
realizovalo a neexistovala v tom čase obava, že by sa niečo mohlo zmeniť. Ak by tejto otázke bola

pripisovaná skutočne taká významnosť, teda dohoda o bezodplatnom užívaní, bol by o tom spravený
zápiszvalnéhozhromaždeniaafigurovalbynaňompodpisžalobcuajsvedka-syna.Existenciutvrdenej
dohody naviac vyvracia aj samotná skutočnosť, že žalovaný žalobcu 10.3.2010 vyzýval k vyrovnaniu
záväzkov a pohľadávok za nájom, z čoho tiež vyplýva, že žiadna tvrdená dohoda o bezodplatnom nájme
uzavretá nebola. Posledným argumentom je samotná skutočnosť, že sám žalovaný v inom konaní, ktoré

sa vedie na súde, sa domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v tom, aby mohol pozemok
žalobcu naďalej užívať, a to za finančnú náhradu, ktorá bola stanovená na sumu vyše 20.000 eur
znalcom. Podával by žalovaný takúto žalobu, ak by sám veril v to, čo tvrdí a čo nemôže preukázať, a
to, že tu bola uzatvorená nejaká dohoda o bezodplatnom nájme. Z výpovede svedka H.. V. vyplynulo to,
že spol. Bal Slovakia v skutočnosti neužívala na manipuláciu, prejazd ten pozemok, ktorý je uvedený v

nájomnej zmluve a označený ako voľná plocha, ale využívala na uvedený účel pozemok žalobcu, pričom
si, ako povedal svedok neoverovala, komu tento pozemok, cez ktorý bol jediný prístup k hangáru, patrí
a vychádzala z mylného predpokladu, že ide o pozemok žalovaného uvedený v zmluve o podielovom
vlastníctve. Keby to žalobca uzatvoril, tak skrachujú, ale predsa je to rodina, žalobca to urobiť nechce.
Pokiaľ spol. Bal Slovakia platila za prenájom nielen tohto ale aj ďalších priestorov sumu okolo 7 eur ako

žalovali, vychádzali pri podaní žaloby z tejto sumy. Podobnú čiastku platil aj P. Q.. Finančná čiastka,
z ktorej vychádzal znalec v inom konaní pri ustaľovaní sumy neobstojí, najnižšia čiastka nájmu, čo
žalovanému navrhli v súvislosti s možným uzavretím nájomnej zmluvy, bola čiastka okolo 4,50 eur za m2
v rámci rodinných vzťahov. V konaní o zriadenie vecného bremena sa žalovaný domáha o zriadenie celejplochy, ktorú potrebuje na manipuláciu so svojimi vozidlami aj vozidlami zákazníkov. Žalobcu nezaujíma,
ktorý objekt žalovaný komu prenajal a potom tam chodia vozidlá zákazníkov, ktorým to tento umožňuje
a v dôsledku toho profituje. Zo samotného obsahu žaloby o zriadenie vecného bremena vyplýva, že

žalovaný tvrdí, že využíva a potrebuje celý pozemok žalobcu ako prístup a prejazd pre svoje vozidlá
i vozidlá zákazníkov, vôbec tam žalovaný nepredložil nejaký geometrický plán, že by potreboval len
určitý priestor. Preto je zarážajúce počúvať o tom, že 20 % pozemku žalovaný využíva. Žalobca berie
žalobu čiastočne späť vo výške 5.936,12 eur s tým, že len chybou v písaní bola v podaní uvedená
suma 5.936,16 eur a rozširuje žalobu za ďalšie obdobie od 10.6.2014 do 31.5.2017. Žalobca žiada,

aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.511,61 eur. Žalobca žiada, aby súd
pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v zmene skutkových tvrdení spočívajúcich v užívaní nehnuteľnosti
za obdobie od 10.6.2014 do 31.5.2017. Výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom pre
konanie k takto zmenenému návrhu. K obrane žalovaného, že užíva iba časť pozemku zástupca uviedol,
že sám žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že pozemok žalobcu dlhodobo užíva a domáha sa zriadenia
vecného bremena vo forme celoplošného tak ako doteraz. Obsah žaloby súčasne robí nelogickou tú

časť obrany žalovaného, kde tento uvádza, že existovala nejaká ústna dohoda, ktorú uzavreli spoločníci,
vtedajšej spoločnosti žalovaného, v zmysle ktorej bol vraj žalovaný oprávnený bezodplatne užívať celý
sporný pozemok. Ak by tomu tak bolo, tak by žalovaný nepodával v predmetnej veci návrh na zriadenie
celoplošného vecného bremena a to za pomerne vysokú finančnú náhradu, ak by tvrdil to isté, čo v
tomto konaní, že je oprávnený bezodplatne uvedenú nehnuteľnosť užívať a pokiaľ ju užíva, užíva ju

na základe spomínanej dohody všetkých spoločníkov. Žalobca žiada oboznámiť znalecký posudok zo
spisu sp. zn. 27C/22/2014, o závery tohto znaleckého posudku opiera žalobca svoju žalobu pokiaľ
ide o požadovanú výšku. Je absurdné tvrdiť, že pasívne legitimovaný je ten, komu žalovaný umožnil
na základe rôznych zmlúv o nájme užívanie predmetného pozemku. Aj keby žalovaný umožnil tretím
subjektom, aby to užívali bezodplatne, čo nie je pravda, aj tak by na jeho strane došlo k bezdôvodnému

obohateniu vo výške, ktorá je obvyklá pri využívaní pozemku na také účely, na aké to využíva žalovaný.
Je evidentné, že žalobca v predmetnej veci nerobil spornú otázku, že predmetný pozemok dlhodobo
užíva, opakovane to tam tvrdí.

15. Žalobca pri výsluchu uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetného pozemku na základe

vyporiadania po BSM. V rámci rodiny sa dohodli, že sa prepíše firma Y.. E. R. a synovia OK - PLAST
na OK - PLAST, s.r.o. V čase vyporiadania BSM tento jediný pozemok nebol prevedený na žalovaného
a žalobca sa stal jeho vlastníkom. Dohoda o bezplatnom užívaní pozemku je irelevantná, žalovaný
zastavil platby a začal mu zasielať výzvy na úhradu záväzkov vo výške niekoľkých miliónov Sk. Najprv
žalovaný začal pýtať peniaze, preto žalobca potom začal žiadať od neho nájomné. Žalobca všetko

nechal vo firme s výnimkou tohto pozemku. Vo všetkých sporoch žalovaný uvádza, že užíva predmetný
pozemok a potrebuje naňho zriadiť vecné bremeno. Čo sa týka navrhovaných svedkov, manželka s
ním viedla niekoľko súdnych sporov. Títo svedkovia sú pre tento prípade nepoužiteľní, lebo sú zaujatí.
Ak pozemok užívajú celoplošne, žalobca zaň platí daň, žije z dôchodku, musí sa o pozemok starať a
žalovaný ho chce užívať zadarmo. Pozemok žalobcu využíval Mokošák, s.r.o. a za to poberal nájomné

žalovaný od Q. niečo cez 7 eur za 1 m2 ročne. Na jeho pozemku parkuje sám žalovaný so svojimi
služobnými autami aj súkromným autom, spoločnosť O. a ich zákazníci. V roku 2000, k 1.3. vznikla
spoločnosť žalovaného OK - PLAT, s.r.o. ako rodinný podnik a v rámci rodiny malo dôjsť k transformácii
fyzickej osoby na sro-čku. Mali sa previesť aktíva a pasíva tak, aby výsledok bol nula, malo dôjsť
k transformácii celého majetku. Konateľ s.r.o. bol poverený transformáciou, mal zabezpečiť dostatok

finančných prostriedkov, aktíva boli vždy vyššie ako pasíva, žalobca mal dostať apanáš vo výške 5.000
Sk mesačne, v poslednej faktúre mali byť vyplatené všetky nevyrovnané položky vrátane výpisu z
registra. Dohoda bola taká, že celý majetok sa bude transformovať a všetko prevedie na firmu. Užívanie
predmetného pozemku nebolo dohodnuté ako bezodplatné, dohodli sa, že mu žalovaný bude platiť
nájomné ročne v zmysle nájomnej zmluvy - teda v zmysle ústnej dohody rodiny. Nájomné fakturoval

faktúrou zo dňa 30.12.2002 žalovanému vo výške 1.452.000 Sk s DPH, ktoré nájomné mu žalovaný aj
uhradil, bolo mu pripísané na účet 31.12.2002. Dohoda o tom, že mu bude žalovaný platiť nájomné bola
ústna, žalobca vystavil faktúru a jej zaplatením žalovaný potvrdil, že s tým súhlasí. Predmetný pozemok
v tom čase bol v BSM, toto nájomné v predloženej faktúre bolo za celý komplex nehnuteľností, ktorý ešte
nebol prevedený vlastnícky na žalovaného. Jedná sa o nájomné za skladové, kancelárske priestory,

voľnéplochyvrátaneenergií.Transformáciaprebiehalapostupnepodľatoho,koľkomalipeňazímuplatili
a žalobca postupne uvoľňoval z nehnuteľností. Nie je pravda, že spoločníci sa dohodli, že by žalovaný
mohol tieto nehnuteľnosti bezplatne užíva. Žalovaný vydal výzvu na úhradu záväzkov 10.2.2010, účtoval
žalobcovi nájom za používanie kancelárie, i keď bol konateľom spoločnosti a na druhej strane uvádza, žemá záväzok voči žalobcovi za prenájom pozemkovej plochy. Aj z tohto predloženého dôkazu vyplýva, že
žiadna dohoda o bezplatnom užívaní nebola, nakoľko žalovaný uznáva, že má voči žalobcovi záväzok
z nájmu. Nájomná zmluva bola ústna, predmetnom nájmu boli všetky nehnuteľnosti, ktoré mali byť

pretransformované a ešte všetky pretransformované neboli, pevná výška nájomného dohodnutá nebola.
Následne po transformácii majetku ústna ani písomná nájomná zmluva za prenájom parc. XXXX/
XX dohodnutá nebola. V konaní o zriadení vecného bremena chcú zabezpečiť prístup ku skladom,
ktoré prenajímajú, inak by to nefungovalo. Na druhej strane v nájomnej zmluve so spoločnosťou Bal
Slovakia sa žalovaný zaväzuje zabezpečiť prístup a prechod autami k prenajatým priestorom. Žalovaný

prenajímal plochu, ktorú chcú mať ako prístupovú cestu svojim zákazníkom a im zabezpečoval prístup
ku skladom.

16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, jedná sa o
pozemok, ktorý žalobca prisľúbil odpredať žalovanému, žalovaný poukazoval na tieto účely preddavky
na kúpnu cenu. Tieto preddavky presiahli výšku dohodnutej kúpnej ceny, avšak žalobca následne

previesť odmietol, resp. ani objektívne nemohol, lebo bolo vydané predbežné opatrenie - zákaz nakladať
s pozemkom. Ani po zániku predbežného opatrenia, keď žalobca s nehnuteľnosťou disponovať mohol,
neuvažoval o splnení si svojho záväzku. Požiadavka, keď žalobca žiada nájomné za užívanie pozemku,
za ktorý už fakticky dostal kúpnu cenu, je v rozpore s dobrými mravmi a takýto nárok nepožíva právnu
ochranu.Žalovanýakoobchodnáspoločnosť,ktoréhospoločníkomjeajžalobca,bolzaloženýzaúčelom

pokračovania podnikania, ktoré dovtedy prevádzkoval žalobca ako fyzická osoba. Z uvedeného dôvodu
došlo k presunu hmotného, nehmotného investičného majetku na žalovaného a nehnuteľnosti, ktoré
neboli prevedené, bolo dohodnuté, že budú prevedené v budúcnosti, do doby plnenia záväzku ich môže
žalobca bezplatne užívať. Takáto bola ústna dohoda všetkých účastníkov, t.z. spoločníkov žalovaného,
ide o rodinnú firmu, kde sú žalobca, jeho bývalá manželka a ich deti. V rámci rodiny sa dohodli, že

žalovanýbudetietonehnuteľnostiužívaťbezodplatne.Existenciutejtodohodypotvrdilavsúdnomkonaní
na tun. súde 10C/179/2011 B. R. v procesnom postavení žalovanej, kde žalobca vystupuje ako žalovaný.
Štyria z piatich účastníkov potvrdzujú existenciu dohody o bezplatnom užívaní pozemku, jedine žalobca,
ktorému chýbajú peniaze, si na túto dohodu nepamätá. Znalecké dokazovanie je bezpredmetné, keďže
na tunajšom súde prebieha spor medzi žalobcom a žalovaným o zriadenie vecného bremena týkajúce

sa užívania tohto istého pozemku, v tomto konaní už bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré je
plne relevantné a použiteľné aj pre toto konanie. Znalec stanovil výšku odplaty za používanie pozemku
žalovaným v sume 1,04 eur za 1 m2 ročne. Spôsob užívania pozemku žalovaným sa nemení, ide o
prejazdkvlastnýmpozemkom. Žalovanýjevlastníkomokolitýchpozemkov,naktoréjejedinýprístupcez
predmetný pozemok. Žalobu žiada zamietnuť, je nedôvodná v základe vzhľadom na existujúcu dohodu o

užívaní pozemkov. Nárok je nesprávny a neodôvodnený čo do základu a čo do výšky. To, že spoločnosť
Bal má prenajaté stavby, nemá žiaden súvis s týmto pozemkom. Výška nájomného za užívanie stavby
je iná ako výška nájomného za užívanie pozemku. Žalobca sám uviedol, že pozemok žalobcu užíva
spoločnosť Bal. Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný za využívanie pozemku spoločnosťou Bal.
Žalovaný prenajíma svoje nehnuteľnosti, za ktoré poberá nájomné. Ak tento subjekt užíva pozemky

žalobcu, pasívne legitimovaný je on. Sám žalobca spochybnil základ svojho nároku tým, že pozemok
užívajú iné firmy, bezdôvodné obohatenie by si mali žiadať od tých, ktorí ho reálne získavajú, žalovaný
to nie je. Žalobca je spoločníkom žalovaného a teda má právo nahliadať do dokumentov a žalovaný to
má uznesením valného zhromaždenia upravené. To, čo sa v nájomnej zmluve so spol. Ball uvádza ako
voľná plocha na parc. XXXX/XX, je práve priestor za montovanou halou, časť parcely XX je zakrytá,

zastavaná hangárom a za týmto hangárom sa nachádza plocha, na ktorej je skladovaný materiál ako
napr. palety, XXX m2 je nezakrytá voľná plocha z tejto parcely. K predloženej zmluve uzavretej s pánom
Q. uviedol, že táto je irelevantná, predmetom zmluvy sú parcely vo výlučnom vlastníctve žalovaného,
naviac ide o zmluvu spred 10 rokov. Vyššia suma nájomného prezentovaná žalobcom v konaní sa
vzťahuje na prenájom parkovacích miest pre kamióny, v tomto prípade je jednotková cena vyššia ako

za prenájom väčšej plochy. Naviac pre nájomcov, ktorí si prenajímajú parkovacie miesta na parc. XXXX/
XX, žalovaný poskytuje aj iné služby napr. sociálne zariadenia, odhŕňanie snehu, kamerový systém, čo
všetko sa premieta do výšky nájomného. Nie je to cena porovnateľná s prenájmom voľnej plochy. Ak
niektorí nájomcovia užívajú plochu žalobcu, sú to oni, ktorí získavajú bezdôvodné obohatenie, žiadny
titul na užívanie voľnej plochy žalobcu od žalovaného nemajú ani nemôžu mať, ak tak napriek tomu

činia, teda sa bezdôvodne obohacujú na úkor žalovaného, preto sú oni pasívne vecne legitimovaní. Na
fotografiách je pozemok žalovaného a predmetné autá patria zrejme zákazníkom spol. Ball, ktorí chodia
do predajne. Relevantný tu je znalecký posudok z minulého roka. Sporný je základ nároku a k tomu
je potrebné vykonať dokazovanie. Žalovaný prenajíma jednak stavby a jednak parkovacie miesta, priktorých cena nájmu voľnej plochy nie je porovnateľná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
nárok nie je daný ani v základe. Dvaja z troch relevantných svedkov existenciu dohody o bezodplatnom
užívaní potvrdili, vrátane detailov o spôsobe a čase uzavretia. Tretí svedok existenciu tejto dohody

nepoprel, iba sa nevedel vyjadriť, nepamätal si. Žalovaný užíva parcelu žalobcu na prechod a prejazd k
svojim stavbám, bez toho sa k nim nevie dostať. Cez túto parcelu musia prechádzať nájomcovia budov.
Žalovaný túto parcelu nijakým spôsobom nevyužíva, nezhodnocuje, nemá z nej žiadny ekonomický
profit,ječistozaúčelomprístupukstavbám.Ztohtodôvodusavinomkonanídomáhazriadeniavecného
práva prechodu a prejazdu. Žaloba o zriadenie vecného bremena bola podaná až po tom, čo žalobca

„zabudol“ na existenciu dohody o bezplatnom užívaní a začal si uplatňovať peňažné nároky. Čo sa týka
údajného nároku žalovaného voči žalobcovi na nájomné, bola to nie vážne myslená reakcia na vznesený
nárok žalobcu v duchu, ak žalobca tvrdí, že žalovaný pozemok nemôže užívať žalovaný pozemok
bezplatne, žalobca môže tvrdiť, že žalovaný nemôže užívať priestory v stavbách, ktoré doposiaľ užíval.
Bola to reakcia nemyslená vážne. Ak by tam nárok bol, žalovali by ho. Žalovaný považuje za procesne
neekonomické vykonávať znalecké dokazovanie vzhľadom na to, že znalecký posudok bol vypracovaný

minulý rok, v posudku je stanovená aj kategória - nájom pozemku, nie je to v záveroch znaleckého
posudku, ale v texte. Suma v znaleckom posudku bude rozdielna rádovo v centoch oproti znaleckému
posudku vypracovanému v konaní o zriadenie vecného bremena. Žalovaný užíva parcelu len na prechod
k svojim priestorom, neužíva celú parcelu, od žalovaného nie je možné požadovať za účelom nájomného
sumu za užívanie celej parcely pozemku. Rozsah užívania je potrebné tiež preukázať. Odhadom

žalovaný užíva 20 % plochy parcely žalobcu. Je potrebné rozlišovať, čo je predmetom konania o
zriadenie vecného bremena, kde sa žalovaný domáha práva prechodu a prejazdu k stavbám bez ohľadu
na to, kto reálne stavby využíva a využíval, ide o zriadenie vecného bremena v prospech každodobého
vlastníka stavieb. Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, preto je tu potrebné
posudzovať, kto sa bezdôvodne obohacuje a v akom rozsahu. Žalovaný užíva pozemok v rozsahu

v akom to akceptovali, iné firmy pozemok tiež využívajú, to je bezdôvodné obohatenie tých firiem,
nie žalovaného, preto je potrebné rozlišovať rozsah bezdôvodného obohatenia. Žalovaný z užívania
pozemku žalobcu nemá ekonomický prospech, mal by ho iba ak by ho mohol prenajať a takýmto
spôsobom ho speňažovať, čo v súčasnosti nemôže. Celý predmet sporu je prechod a prejazd cez tento
pozemok, požadovať bezdôvodné obohatenie v rozsahu ako by ho užíval žalovaný v celom rozsahu a v

sumách za aké sa prenajímajú pozemky na parkovanie, je nedôvodné. Žalovaný súhlasí s čiastočným
späťvzatím žaloby a zastavením konania v tejto časti. Čo sa týka rozšírenia žaloby, poukazuje nato, že
vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom viacerých svedkov. Žaloba o zriadenie vecného bremena
nijakým spôsobom neneguje tvrdenia žalovaného v tomto konaní. Žaloba o zriadenie vecného bremena
bola reakciou na vyhrážky žalobcu o zamedzení prístupu k stavbám a osadení rampy a podobne,

preto žalovaný podal takúto žalobu na zriadenie práva prechodu k svojim stavbám. Otázka užívania
je diametrálne odlišná, keď pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné dokazovať
to, ktorý subjekt bezdôvodné obohatenie nadobudol. Je nesporné, že prevažnú časť stavieb užívali
nájomcovia ako bolo preukázané výsluchom svedkov, napr. svedok V. potvrdil, že jeho spoločnosť mala
prenajaté stavby od žalovaného a k týmto stavbám cez pozemok žalobcu pristupovala kamiónmi. Ak

je nesporné, že pozemky užívali tretie osoby a tieto nemali k pozemku žiadny právny vzťah, čo tvrdí
aj samotný žalobca, že pozemok žalobcu nie je a nebol predmetom nájmu, je dôvodné uvažovať o
prípadnom bezdôvodnom obohatení vo vzťahu k týmto skutočným užívateľom. Každopádne otázka
zriadenia vecného bremena rieši otázku prístupu k stavbám trvale, teda aj v období, keď nájomné
zmluvy končia a stavby bude užívať výlučne žalovaný. Nájomcovia, ktorým žalovaný prenajíma stavby,

sú uzrozumení s tým, že prístupová cesta k skladom nie je vo vlastníctve žalovaného, keď dvor je vo
vlastníctvežalobcuaprístupovácestakdvorujevovlastníctvepánaO..Predmetomnájmusúlenstavby,
resp. pozemky vo vlastníctve žalovaného.

17. Právny zástupca žalovaného titulom záverečnej reči uviedol, že v priebehu konania žalobca

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, že žalovaný sa užívaním jeho
pozemku bezdôvodne obohacuje, predovšetkým bolo v konaní sporné a nebolo preukázané, či resp.
v akom rozsahu užíva žalovaný pozemok žalobcu. Cez pozemok žalobcu prechádza žalovaný iba
v miere nevyhnutnej k svojim stavbám, kde má kancelárie, pričom prevažnú väčšinu pozemku v
skutočnosti užívajú tretie osoby, a to subjekty, ktorým žalovaný prenajíma svoje stavby. Ak teda pozemok

žalobcu užívajú tretie osoby, ktoré na toto užívanie nemajú právny dôvod, je potrebné, aby sa žalobca
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od týchto tretích osôb. V prípade žalovaného sa môže
domáhať náhrady za užívanie svojho pozemku iba v rozsahu skutočného užívania. I keby žalovaný
pozemok skutočne užíval hoc aj v celom rozsahu, čo však v konaní nebolo preukázané, ani v otázkeúdajnej absencie právneho dôvodu na toto užívanie žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, naopak
vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom svedkov bolo podľa nášho názoru preukázané, že žalovaný
mal právny dôvod na užívanie týchto pozemkov bezodplatne, pričom týmto dôvodom bola dohoda medzi

žalobcom a ostatnými spoločníkmi žalovaného o tom, že nehnuteľnosti žalobcu sa kúpnymi zmluvami
prevedúnažalovanéhoadotohtomomentubudemaťžalovanýprávonehnuteľnostiužívať.Tútodohodu
aj keď ju označuje ako dohodu o transformácii fakticky potvrdil samotný žalobca, ktorý opakovane
tvrdil, že predmetom dohody bolo, že sa všetky nehnuteľnosti prevedú na žalovaného a existenciu
tejto dohody nepriamo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný poukazoval preddavky na kúpnu cenu

za pozemok žalobcovi za účelom prevodu všetkých nehnuteľností žalobcu na žalovaného. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich kľúčových tvrdení, a to jednak otázku skutočného
užívania pozemku a jednak neexistenciu právneho dôvodu na užívanie, navrhuje preto, aby súd žalobu
zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov konania.

18. Konateľ žalovaného Q. R. pri výsluchu uviedol, že žalovaný má uzavreté nájomné zmluvy týkajúce

sa jeho pozemkov s Bal Slovakia, s.r.o., Stevex, s.r.o., ZVAMO, s.r.o., Mokošák, s.r.o., spoločností je
viacej, naspamäť všetky nevie. Bal, s.r.o. má prenajatý pozemok parc. č. XXXX/XX, jedná sa o budovu;
č. XXXX/XX čiastočne, jedná sa o sklady; ku ktorým sa potrebuje dostať cez pozemok č. XXXX/XX,
čo je predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu. Výšku nájomného nevie, je dohodnutá v nájomných
zmluvách s Bal, s.r.o. Predmetom nájomnej zmluvy s nájomcom Bal, s.r.o. nie je predmetný pozemok

č. XXX/XX, nemôže prenajímať to, čo nie je vo vlastníctve spoločnosti. Nie je ani predmetom inej
nájomnej zmluvy. Cestný správny orgán vydáva rozhodnutia na vykonávanie cestnej nákladnej dopravy,
prevádzkovatelia musia spĺňať určité požiadavky. K rozhodnutiu na vykonávanie takejto činnosti musia
doložiť nájomné zmluvy, na ktoré sú vyžadované určité nároky, musia mať tzv. zázemie, čiže určitý
sklad na odloženie pneumatík a iných vecí, manipulačnú techniku, sociálne zariadenia atď. Zákon to

definuje presne. Práve na tento účel a toto zázemie, ktoré nie je len čistá plocha nájmu, cena vyplýva
z tohto, nielen z plochy nájmu. Žalovaný užíva a využíva pozemok žalobcu - parc. XXXX/XX preto, že
sa potrebujea dostať do svojej kancelárie, preto tento pozemok využíva na prejazd. Zákazníci potrebujú
priviezť tovar, vyložiť ho. Ak žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti túto oplotí a zamedzí prístup
kuskladom,žalovaný požiadastavebnýúradahasičskýzbor,abyvovecikonali.Žalovanýzapredmetný

pozemok zaplatil kúpnu cenu 1.400.000 Sk a následne bolo ústne dohodnuté, že ho žalovaný môže
využívať, má za to, že ho preto využívať môže. Vec bola dohodnutá. Spoločnosť OK - PLAST, s.r.o.
na základe zmlúv odkupovala od žalobcu nehnuteľnosti, bolo to v roku 2001-2002. Kúpno-predajných
zmlúv bolo niekoľko, jedna bola na pozemok XXXX/XX, bol podaný návrh na zápis do katastra nebol
možný, bol prerušený do doby výmazu záložného práva v prospech daňového úradu. Keďže žalobca

potreboval peniaze, dohodli sa, že budú posielané zálohy, aby predmetný pozemok vedel odťažiť a aby
mohlo byť záložné právo vymazané. Priebežne mu posielali na účet sumy v rôznych výškach za týmto
účelom. Bolo dohodnuté, že žalobca si to premení a spíšu novú kúpnu zmluvu. Dohodli sa, že po dobu,
kým oddĺži predmetnú nehnuteľnosť XXXX/XX, aby mali prístup k ostatným nehnuteľnostiam, ktoré im
predalpredtým,žejumôžuvyužívať,abysadostalikich nehnuteľnostiam.Tátodohodabolauzatvorená

ústne medzi všetkými spoločníkmi, prítomní boli všetci spoločníci vrátane žalobcu, ktorý je pätinovým
spoločníkom žalovaného. Bolo to asi v roku 2002, presný dátum si žalovaný nepamätá. Táto dohoda
sa uzatvárala doma, všetci spoločníci bývali v spoločnej domácnosti. Po rozvode manželstva rodičov
začali byť s tým komplikácie a žalobca začal mať požiadavky na finančné plnenie od žalovaného, žiadal,
aby za predmetný pozemok zaplatili nájomné alebo nejako vysporiadali tento stav. Nikam to nespelo,

preto podali návrh na zriadenie vecného bremena na súd, keďže dohody a záväzky prestávali platiť.
Potrebovali si zabezpečiť prístup k vlastným objektom. Konateľ žalovaného nevie uviesť ročné obdobie,
v ktorom malo dôjsť k uzavretiu ústnej dohody. K jej uzavretiu malo dôjsť v byte na O. X v I., bolo to
v obývačke, tam sa väčšinou konali debaty ohľadne firmy. Účastníkom dohody bola aj jeho matka. Za
tento pozemok v rokoch 2003-2004 neplatil nájom, lebo bolo dohodnuté bezplatné užívanie.

19. Konateľ žalovaného I. R. pri výsluchu uviedol, že pozemok sa nepreviedol z dôvodu, že tam bola
plomba daňového úradu. Keďže zaplatili celú kúpnu sumu za tento pozemok, tak to brali tak, že je
to vlastníctvo žalovaného, pozemok používali. Ústna dohoda bola uzavretá medzi členmi rodiny, že
tento pozemok bude možné žalovaným bezplatne užívať do doby, kým bude možné pozemok previesť

na katastri. Nerozumie nároku na nájomné a finančné vyrovnanie. Konateľ nevie presne, kedy bola
uzatvorená ústna dohoda, ale bolo to niekedy v dobe, keď bol vrátený z katastra nehnuteľností návrh
na vklad, následne prebehlo stretnutie, na ktorom bola celá rodina - otec, mama a traja bratia, kde
skonštatovali, že keďže zaplatili celú kúpnu sumu, budú pozemok užívať dokedy nebude prevedený nažalovaného. Suma za pozemok sa vyplácala na viackrát, nakoľko to bola veľká suma. Zálohami bola
zaplatená celá kúpna suma, aj viac. Dohoda o bezplatnom užívaní pozemku sa plnila dlhšiu dobu, k
zmene postoja žalobcu došlo pri rozvode rodičov. Dohoda v rámci rodiny bola uzavretá v byte na O.,

kde sa stretávali ako rodina, prítomní boli všetci členovia rodiny. Konateľ nevie, že by existovala nejaká
nájomná zmluva, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi nájomné za pozemok, nakoľko
za pozemok bola vyplatená kúpna cena. V rodinnej firme vždy bolo čo riešiť, stretávali sa kvôli rôznym
témam. V tom období riešili hlavne ten pozemok, lebo sa to prevádzalo, kvôli tomu sa stretli a keďže
neprebehol prevod, dohodli sa, že sa to bude riešiť bezplatným užívaním. Pozemok patril do BSM.

Vzťahy v rodine v tom čase sa dajú označiť za dobré, k zmene došlo v čase, keď sa rodičia rozvádzali.
O otázke jeho nájmu sa jednalo preto, lebo pozemok nebol ešte v katastri nehnuteľností prevedený na
žalovaného. Ako rodina vedeli, že netreba písomnú dohodu, preto po zistení, že kataster vrátil vklad,
dohodli na riešení problému takýmto spôsobom. Konateľ nevie, prečo firma v roku 2003 platila za nájom
pozemku a všetkých ostatných hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré ešte neboli prevedené na žalobcu
a nevie sa vyjadriť k predloženej faktúre 10007. V súčasnej dobe sa na pozemku odpratáva sneh a

nejako extra sa nevyužíva. Cez pozemok sa dostávajú k svojim nehnuteľnostiam, vedie tadiaľ prístup k
ich budove. Zákazníci tam nie sú žiadni, kamióny stoja na inom pozemku vo vlastníctve žalovaného. K
ich skladom sa dá dostať len cez pozemok žalobcu, preto tento pozemok aj odkupovali.

20. Svedkyňa B. R., spoločníčka žalovaného, pri výsluchu uviedla, že žalobca je jej bývalý manžel.

Fyzická osoba E. R. bol zadlžený, hrozili exekúcie, ona pracovala ako SZČO a všetky jej zisky plynuli
do tejto fyzickej osoby, ktorá nefungovala, chýbali jej stále peniaze a nebolo to nič platné. Potom bolo
jediným riešením vytvoriť OK-PLAST, s.r.o. ako rodinný podnik. Postupne od fyzickej osoby odkupovala
sro-čka všetok majetok, teda všetky budovy a pozemky, všetko zaplatila a niektoré sumy boli zaplatené
vyššie ako bol odhad. K transformácii majetku došlo z väčšej časti, teda nebola prevedená len časť, ale

zaplatené bolo všetko. Prevedená nebola časť pozemku - polovica betónovej plochy, prevedená nebola
preto, záložné právo mal na ňu daňový úrad, pretože fyzická osoba E. R. tam mal obrovský dlh, neplatil
vôbec dane a daňový úrad si to takto poistil. Fyzická osoba E. R. dostávala veľké sumy od žalovaného,
čím vyrovnávala svoje dlhy, ale nevyrovnala dlh na daňovom úrade, čo už 15 rokov bráni prevodu na list
vlastníctva OK-PLAST, s.r.o. Pôvodne bolo povedané, že to v krátkej dobe bude vybavené a do tej doby

samozrejme môže pozemok užívať bezodplatne firma OK-PLAST, s.r.o. Bolo to dohodnuté všetkými
členmi ich rodiny - otec, matka, X synovia. Firemné záležitosti väčšinou prejednávali v byte na O. X v
I., bolo to približne pred 15 rokmi, bola to ústna dohoda, lebo sa jednalo o rodinu, vždy to tak v rodine
fungovalo. Pokladá za nemorálne, že žalobca žiada ešte nájom, keď už peniaze dostal. Žalobca je tiež
členomOK-PLAST,s.r.o.DoBSMpatrilnielenpozemok,aleajdlhnadňovomúradevovýške15.000eur,

ktorý ona uhradila vo výške 7.500 eur. Peniaze za predmetnú nehnuteľnosť preberal žalobca, ona tieto
peniaze nikdy nevidela. Svedkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, že by v rámci rodiny bola dohodnutá
nejaká nájomná zmluva, na základe ktorej by mala firma žalovaného platiť žalobcovi nájomné. Ústna
dohoda o bezplatnom nájme bola uzavretá v čase, keď bola bezpodielovou spoluvlastníčkou. Stretli sa
za účelom prejednania viacerých firemných záležitostí, medzi ktorými bolo aj uzavretie tejto dohody.

Ročné obdobie si nepamätá vzhľadom na dlhší časový odstup. K bývalému manželovi nemá žiadny
vzťah. Nemorálne je na tom to, že sa jedná o deti žalobcu, ktorým znemožňuje neustálym vytváraním
dusna hladké podnikanie. V poslednej dobe sa začal vyhrážať, že tam postaví plot tak, aby sa jeho
synovia nemohli dostať do firemných budov. Tým pádom si vynucuje žaloby, napr. žiadosť o zriadenie
vecného bremena a zbytočne sa zaťažuje súd. Pozemok mal byť už dávno prepísaný na žalovaného

a bol by pokoj. Ona nepovažuje žalobcu za vlastníka, nakoľko za toto dostal peniaze a pozemok ešte
nepreviedol a tým pádom to považuje za bezcharakternosť. Svedkyňa vie, že žalovaný si voči žalobcovi
uplatňuje pohľadávku vo výške 20.000 eur za preplatenie pozemku formou zálohových platieb. Bol to
popud, aby ho konečne napadlo, že by bolo dobré prepísať konečne pozemok na OK-PLAST, bolo to
vynútené. Žalovaný žalobcovi za užívanie pozemku a ďalších vecí, ktoré ešte neboli prevedené, platil

nájomné v roku 2003 a v roku 2010 zrejme preto, že fyzická osoba E. R. mal také dlhy, že mu bolo treba
ešte dávať nejaké peniaze, preto sa to uskutočnilo touto formou. Druhá vec je, že žalobca vykonával iné
s sro-čkou nesúvisiace akcie a je možné, že to bolo niečo s tým spojené.

21. Svedok H.. Q. R., spoločník žalovaného, pri výsluchu uviedol, že spoločnosť OK - PLAST, s.r.o. sa

zakladala ako rodinný podnik. Predtým existovala ako fyzická osoba Y.. E. R. a synovia, transformovala
sa na s.r.o. tak, aby boli všetci spoločníci. Majetok sa prevádzal po častiach na s.r.o. Vzťahovalo sa to
aj na nehnuteľnosti, prevody boli odplatné. Parc. č. XXXX/XX sa nepreviedla, stále je jej vlastníkom
žalobca z dôvodu, že je na nej stále bremeno. Plánovali sa previesť všetky nehnuteľnosti, celý majetokspoločnosti. Svedok si nespomína, či bola nejaká zvláštna dohoda v rámci rodiny ako sa naloží s týmto
pozemkom, ktorý sa nepreviedol. Svedok si nepamätá, aký režim užívania pozemku sa dohodol. Svedok
vie, že sa zriaďuje vecné bremeno na ten daný pozemok, aby sa dalo vstupovať do firmy, či sa má kúpiť,

to nevie. Svedok vie, že sa vedú nejaké dve súdne konania, ale nevie presne, čo je ich predmetom.
Transformovať sa mal všetok majetok - aktíva aj pasíva - aj nehnuteľnosti, aj zákazníci, aj portfólio
aj dlhy. Svedok vie, že na daňovom úrade ešte dlh je. Pozemok parc. č. XXXX/XX žalovaný využíva
na prístup do objektu. Chodia tam aj zákazníci, keďže tam je predajňa. Svedok nevie, že by žalobca
bránil žalovanému doposiaľ vo využívaní tohto pozemku. Z valného zhromaždenia sa robí zápis, o iných

zápisoch nevie. Svedok nevie, že by žalobca mal požiadavky na nájomné za tento pozemok. Zmluvu s
Bal, s.r.o., nepozná. Príčinou zhoršenia vzťahov v rodine a vzniku súdnych sporov bol rozvod rodičov.
Pozemok bol aj v BSM rodičov.

22. Svedok H.. P. V. pri výsluchu uviedol, že do 31.12.2016 bol medzi ním a žalovaným uzatvorený
nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy, uplynutím doby nájmu 31.12.2016 nájomný vzťah zanikol.

Predmetom nájmu bola podnikateľská činnosť ich spoločnosti, ktorá obchoduje s farbami, lakmi,
náterovými hmotami. Predmetný nájom slúžil k týmto podnikateľským aktivitám, najmä k skladovaniu
týchto látok, ktoré sa ďalej distribuovali k ich zákazníkom. Náterové hmoty sa tam dovážali, preskladnili,
roztriedili, distribuovali k zákazníkom. Expedícia sa zabezpečovala rôznymi druhmi prepravy - malými
autami až kamiónmi. Je to plocha, kde sú hlavné vstupné dvere do skladu, kde materiály skladovali.

Priestor je oplotený, cez vstupnú bránu chodili dopravné prostriedky, keď tam išiel, vždy musel prejsť cez
vstupnú bránu. Svedok si nepamätá, či predmetom nájomného vzťahu bol prenájom plochy, cez ktorú
autá prechádzali, bolo to pred 10 rokmi. On to bral iba ako pridanú hodnotu. Svedok po nahliadnutí do
zmluvy o nájme uviedol, že sa teraz k tejto vyjadriť nevie, je to fotokópia, sú tu ich podpisy, nevie, či je
to celá zmluva. Pozemok označený ako voľná plocha XXX m2 svedok nevie označiť. Myslí si, že to bola

plocha tesne pred garážovou bránou - priestormi pred ich skladmi. Niektorý článok zmluvy uvádza, že
prenajímateľ je povinný ich zamestnancom a zákazníkom zabezpečiť prístup k prenajatým priestorom.
Svedok má za to, že sa jednalo o priestory, ktoré hraničili so vstupnými dverami. Bolo to už ale veľmi
dávno, presne si to nepamätá. Myslí si, že je to tá plocha, ktorá je zachytená na fotografii. Podľa jeho
vedomostí spoločnosť nevyužívala iné plochy. Pri uzavretí zmluvy mu právnik povedal, že zmluva je

právne v poriadku. Predmetom nájomnej zmluvy boli sklad na parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX. Svedok
nevie, či bola využívaná voľná plocha za stavbou na parc.č. XXXX/XX. Prenajaté mali tie priestory, ktoré
označil, podľa nájomnej zmluvy. Svedok po nahliadnutí na informatívnu mapu nevie 100 %-ne potvrdiť,
či plocha, ktorú využíval, je plocha zachytená na predloženej informatívnej mape.

23. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom I., katastrálnym
odborom, pre katastrálne územie I., obec I., okres I. zo dňa 16.02.2015 vyplýva, že žalobca je vlastníkom
pozemku parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria. Titul nadobudnutia
je rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17C/143/2010 zo dňa 03.11.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/101/2012, 24Co/102/2012 zo dňa 30.10.2013 o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, právoplatné dňa 30.12.2013. Na pozemku parc. č. XXXX/
XX je záložné právo v prospech Daňového úradu Trnava č. XXX/XXXX/XXX-XXXXX/XXXXX/Kr/XXX
právoplatné dňa 20.06.2002.

24. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom I., katastrálnym odborom, pre

katastrálne územie I., obec I., okres I. zo dňa 14.05.2015 vyplýva, že žalovaný je vlastníkom pozemku
parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX
m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, na pozemku parc.č. XXXX/XX
a XXXX/XX sa nachádzajú sklady. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva právoplatná dňa 10.09.2002,

11.09.2002, 10.09.2002, 10.06.2009.

25. Z kópie katastrálnej mapy zo dňa 23.11.2011 vyplýva, že z jednej strany pozemku parc. č. XXXX/
XX sa nachádza pozemok parc. č. XXXX/XX, z druhej strany sa nachádza pozemok parc. č. XXXX/XX,
z tretej strany sa nachádza pozemok parc. č. XXXX/XX.

26. Z leteckej snímky pozemkov na č.l. 27, č.l. 64 vyplýva, že na parc.č. XXXX/XX a aj na parc. č. XXXX/
XX sa nachádzajú motorové vozidlá.27. Z návrhu nájomnej zmluvy na č.l. 28-29 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ prenajíma žalovanému
ako nájomcovi pozemok parc. č. XXXX/XX za účelom prechodu pešo, prejazdu motorovými vozidlami a
parkovania motorových vozidiel. Z č.l. I vyplýva, že prenajímateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. I. parc. reg. D. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXXX m2, nájomca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX ako parc. reg. D. č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2, skladu postaveného na parc. č. XXXX/XX a skladu postaveného na parc. č. XXXX/
XX. Pozemky nájomcu bezprostredne susedia s pozemkom prenajímateľa a prístup k stavbám nájomcu

vedie len cez pozemok prenajímateľa.

28. Zo znaleckého úkonu č. XXX/XXXX - Dodatku k znaleckému posudku č. XX/XXXX znalca H.. Y. F.
vyhotoveného v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 27C/22/2014 vyplýva, že pozemok
parc. č. XXXX/XX evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava je hodnotený ako nádvorie v skladovo
obchodnom prevádzkovom areáli v lokálnej okrajovej priemyselnej zóne, pozemok je nezastavaný,

spevnený betónovou mazaninou, využívaný ako manipulačná, komunikačná a odstavná plocha pri
stavbách parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX. Nájom za rok spolu je 2,789 eur/m2/rok = 2.864,30 eur za rok.

29. Z dodatku č. 3 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.11.2006 v znení Dodatku č. 1
a č. 2 zo dňa 01.02.2015 vyplýva, že žalovaný ako prenajímateľ prenecháva BAL Slovakia, s.r.o. ako

nájomcovi na užívanie nebytové priestory o výmere XXX m2 a to sklad zateplený XXX,X m2, sklad
nezateplený (boxy) XX m2, voľná plocha XXX m2, administratíva a sociálne zariadenia XX,X m2 za
nájomné vo výške 26.000 eur ročne. Z č.l. I vyplýva, že prenajímateľ je vlastníkom nebytových priestorov
nachádzajúcich sa na parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, parcele č. XXXX/XX o výmere XXX m2,
parcele č. XXXX/XX o výmere XXX m2 vedených ako zastavaná plocha v k.ú. I. zapísané na LV č. XXXX.

30. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov na č.l. 62 vyplýva, že žalovaný ako prenajímateľ
prenecháva P. Q. ako nájomcovi na užívanie nebytové priestory o výmere XX m2 a to sklad nezateplený
(boxy) XX m2, voľná plocha/ccca X J. XXX m2 za nájomné za sklad nezateplený (boxy) vo výške 800,-
Sk/m2, za voľnú plochu vo výške 230,-Sk/m2. Z č.l. I vyplýva, že prenajímateľ je vlastníkom nebytových

priestorov nachádzajúcich sa na parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, parcele č. XXXX/XX o výmere
XXX m2, parcele č. XXXX/XX o výmere XXX m2 vedených ako zastavaná plocha v k.ú. I. zapísané na
LV č. XXXX.

31. Z faktúry č. 1007 zo dňa 30.12.2002 vyplýva, že Y.. R. F. a synovia, OK - PLAST, Skladová 2, Trnava

ako dodávateľ fakturuje žalovanému ako odberateľovi nájomné na skladové a kanc. priestory, voľné
plochy vrátane energii v zmysle nájomnej zmluvy 120.000,-Sk/mesiac, celkom k úhrade 1.452.000,-Sk.

32. Z fotografii založených v prílohovej obálke vyplýva, že na pozemku sa nachádzajú motorové vozidlá.

33. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 27C/22/2014 vyplýva, že žalovaný ako žalobca sa žalobou
domáha voči žalobcovi ako žalovanému zriadenia vecného bremena na pozemku zapísanom na LV
č. XXXX pre k.ú. I. ako parc. registra C č. XXXX/XX - zastavané plochy nádvoria vo výmere XXXX
m2 vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami v prospech
každodobého vlastníka stavieb - skladu nachádzajúceho sa na parc. XXXX/XX zapísaného na LV č.

XXXX pre k.ú. I. a skladu nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú.
I.atozapeňažnúnáhraduurčenúznaleckýmposudkom.Žalovanýsvojužalobuodôvodniltým,žemána
pozemkoch parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX postavené stavby - sklady. Pozemok žalobcu parc. č. XXXX/
XX žalovaný užíval od svojho vzniku, nakoľko predstavuje jedinú prístupovú cestu k jeho budovám.
Prístup do stavieb žalovaného cez pozemok žalobcu je pre žalovaného kľúčový, nakoľko v budovách má

skladovéapredajnépriestory,kdedenneprichádzajúzákazníciapretoprístupdoprevádzkyžalovaného
je nevyhnutný pre jeho podnikanie. Vstupná brána do areálu je práve na hranici parc. č. XXXX/XX a
pozemku žalobcu p. č. XXXX/XX, zo žiadnej inej strany nie je vstup do stavieb žalovaného možný.
Stavebno - dispozičné riešenie predmetných stavieb, keď sú všetky vchody do nich orientované do
dvora, t.j. priamo na pozemok žalobcu, neumožňuje vstup z inej strany.

34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

37. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

38. Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.6.2014 do
31.5.2017 vo výške 8.511,61 eur.

39. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc.
č. XXXX/XX . vo výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria evidovaného Okresným úradom I.,
katastrálnym odborom, pre katastrálne územie I., obec I., okres I. na LV č. XXXX, vlastníkom ktorého sa
žalobca stal na základe rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/143/2010 - 128 zo dňa 03.11.2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/101/2012-183, 24Co/102/2012 zo dňa

30.10.2013, právoplatným dňa 30.12.2013 v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Na predmetnom pozemku je zriadené záložné právo v prospech Daňového úradu Trnava č.
XXX/XXXX/XXX-XXXXX/XXXXX/Kr/XXXprávoplatnédňa20.06.2002.Žalovanýjevýlučnýmvlastníkom
pozemkov parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX vo
výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX m2 - zastavané

plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, skladov
nachádzajúcich sa na pozemku parc.č. XXXX/XX a XXXX/XX, evidovaných Okresným úradom I.,
katastrálnym odborom, pre katastrálne územie I., obec I., okres I. na LV č. XXXX. Z kópie katastrálnej
mapy zo dňa 23.11.2011 a leteckej snímky pozemkov na č.l. 27 a č.l. 64 vyplynulo, že pozemky
žalovaného sú priľahlé k predmetnému pozemku žalobcu z troch strán, podľa popisu znalca H.. Y. F. v

Dodatku č. XXX/XXXX k znaleckému posudku č. XX/XXXX je predmetný pozemok žalobcu nádvorie v
skladovo obchodnom prevádzkovom areáli, pozemok je nezastavaný, spevnený betónovou mazaninou,
využívaný ako manipulačná, komunikačná a odstavná plocha pri stavbách parc. č. XXXX/XX a XXXX/
XX. V konaní nebolo sporné, že predmetný pozemok žalobcu využíva žalovaný na prechod a prejazd
svojimi motorovými vozidlami k svojim pozemkom parc. č. XXXX/XX a stavbám postaveným na parc. č.

XXXX/XX a XXXX/XX evidovaným na LV č. XXXX pre k.ú. I..

40. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný predmetný pozemok žalobcu užíva bez právneho dôvodu,
žalovaný tvrdil, že pozemok neužíva bez právneho dôvodu, lebo so žalobcom uzavreli ústnu dohodu o
bezplatnomužívanípredmetnéhopozemku.Žalobcauzavretietakejtodohodypoprelauviedol,ževčase

uzavretia údajnej dohody boli vzťahy medzi spoločníkmi a žalobcom dobré a nebol dôvod takúto dohodu
uzatvárať,vopačnomprípadebytobolouvedenévzápisnicizValnéhozhromaždenia,sktorýmtvrdením
sa súd stotožnil, keď žalovaný existenciu takejto dohody nepreukázal. Svedok Q. R. nepotvrdil uzavretie
dohody o bezplatnom užívaní pozemku, svedkyňa B. R., ktorá je zároveň spoločníčkou žalovaného a
konatelia žalovaného I. R. a Q. R. síce uzavretie tejto dohody potvrdili, avšak nevedeli uviesť podrobnosti

o jej uzatvorení a len z toho, že všetky dôležité problémy riešili spoločníci vždy v byte rodičov na O. X v
I. v obývacej miestnosti usúdili, že aj predmetná dohoda bola uzatvorená tu, preto súd ich výpovediam
neuveril a to aj vzhľadom na ich vzťah k žalovanému, z ktorého logicky vyplýva ich záujem na výsledku
tohto konania. Navyše žalovaný vo vyjadrení k žalobe - vo svojom prvom procesnom úkone- neuviedol
existenciu dohody o bezplatnom užívaní pozemku žalobcu, túto začal uvádzať až neskôr počas konania,

pričom v samotnom vyjadrení k žalobe žalovaný uznal, že nárok žalobu je stricti - iuris dôvodný, ale je
v rozpore s dobrými mravmi. Neexistencu dohody o bezplatnom užívaní pozemku preukazuje aj ďalšie
tvrdenie žalovaného, že oslovil žalobcu a predložil mu návrh nájomnej zmluvy, keď aj počas konania
uvádzal, že stále je ochotný sa dohodnúť na uzavretí nájomnej zmluvy ako aj jeho žaloba v konaní sp.
zn. 27C/22/2014, v ktorom sa žalovaný domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve

prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok žalobcu.

41. Žalobca tvrdil, že žalovaný užíva celý predmetný pozemok a uvedené tvrdenie preukázal žalobou
samotného žalovaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27C/22/2014, kde sa žalovanýdomáha zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými
vozidlami k celému predmetnému pozemku žalobcu z dôvodu, že toto potrebuje k podnikateľskej
činnosti a z dôvodu, že jediný prístup k jeho pozemku a stavbám je cez pozemok žalobcu, v žalobe

ďalej tvrdil, že využíva a potrebuje celý pozemok na prístup a prejazd svojich vozidiel a vozidiel
zákazníkov. Žalovaný v konaní poprel, že by užíval celý pozemok, avšak svoje tvrdenie žiadnym
dôkazom nepreukázal. Podľa názoru súdu ak by žalovaný neužíval celý predmetný pozemok žalobcu,
nedomáhal by sa zriadenia vecného bremena k celému pozemku, ale len k nevyhnutne potrebnej časti
pozemku, nakoľko vecné bremeno malo byť zriadené za odplatu a je nelogické, aby žalovaný platil

odplatu aj za zriadenie vecného bremena na časti pozemku, ktorú nepotrebuje využívať. Preto súd
považoval za preukázané, že žalovaný užíva celý pozemok žalobcu.

42. Žalovaný ďalej v konaní tvrdil, že predmetný pozemok užívajú aj ďalšie osoby, preto on nie je pasívne
legitimovaný, k čomu súd uvádza, že ak aj predmetný pozemok užívajú ďalšie osoby, nejedná sa o
nedielny záväzok, kedy sa pre úspech v spore vyžaduje účasť všetkých subjektov právneho vzťahu,

preto si žalobca môže vybrať, od ktorého z nich bude vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať.
V konaní bolo nesporné, že predmetný pozemok užíva aj žalovaný, preto je v konaní pasívne vecne
legitimovaný.

43. Žalovaný v konaní tvrdil, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný zaplatil

žalobcovi kúpnu cenu za predmetný pozemok, s ktorým tvrdením sa súd nestotožnil z dôvodu, že
žalovaný podal voči žalobcovi na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáha vrátenia tejto kúpnej ceny z
dôvodu, že sa nestal vlastníkom predmetného pozemku, ktoré konanie je vedené na tunajšom súde pod
sp. zn. 10C/179/2011 a nie je doposiaľ právoplatne skončené.

44. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou
formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné
vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Obvyklé nájomné je
nájomným tržným (uznesenie NS Slovenskej republiky vo veci 5Cdo 8/2009).

45. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v období od 10.06.2014 do 31.05.2017
užíval predmetný pozemok žalobcu bez právneho dôvodu a bez toho, aby mu za užívanie platil
odplatu, čím sa žalovaný obohatil o čiastku zodpovedajúcu obvyklému nájomnému, ktorú by žalobca ako
vlastník pozemku získal za prenájom pozemku. Žalovaný je preto povinný vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného, ktorú mal súd preukázanú z Dodatku

č. XXX/XXXX k znaleckému posudku č. XX/XXXX. znalca H.. Y. F., ktorý určil nájomné vo výške 2,789
eur/m2/rok, t.j. 2.864,30 eur za rok. Žalovaný užíval pozemok žalobcu od 10.06.2014 do 31.05.2017, t.j.
35 mesiacov a 21 dní, za ktoré obdobie by žalobcovi patrilo obvyklé nájomné vo výške 8.521,31 eur (35
mesiacov x 238,69 eur + alikvótna časť za 10 dní mesiaca jún 2014 á 7,96 eur x 21 dní). Žalobca však
žiadal vydať bezdôvodné obohatenie v nižšej výške 8.511,61 eur, ktorý návrh súd nemohol prekročiť

a priznať viac, preto súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v ním
požadovanej vo výške 8.511,61 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

46. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

47. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

49. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu a zodpovednosti za zavinenie za
zastavenie konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20
%. Žalobca zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 6.611,32 eur späť z dôvodu, že túto si

započítal voči pohľadávke žalovaného a v časti o zaplatenie sumy 5.936,12 eur zobral žalobu späť po
zohľadnení znaleckého posudku, teda nie pre správanie žalovaného, preto procesne zavinil zastavene
konania v tejto časti žalobca. Nový Civilný sporový poriadok neprevzal ustanovenie § 142 ods. 3 veta
pred bodkočiarkou OSP (účinné do 30.06.2016), podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, o.i. vtedy, ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, a preto sa uplatní ustanovenie § 255
Civilného sporového poriadku, t.j. priznanie náhrady trov konania podľa pomeru úspechu v konaní.
Podľa dôvodovej správy môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške len v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane nie v požadovanej výške avšak len v prípade, kedy výška nároku závisí
od úvahy súdu, teda nie od znaleckého posudku. Žalobcovi nič nebránilo pred podaním žaloby dať si
vypracovať znalecký posudok, keďže je zrejmé, že znalecky bolo možné na uvedenú otázku odpovedať.

Žalobca potom mohol zvážiť výšku istiny, ktorú si v konaní uplatnil voči žalovanému a tak ovplyvniť
pomer svojho úspechu v konaní. Vo zvyšnej časti vo výške 8.511,61 eur súd žalobe vyhovel, preto hrubý
úspech žalobcu (po zohľadnení aj zavinenia za čiastočné zastavenie konanie) bol 40 % a hrubý úspech
žalovaného 60 % a teda konečný čistý úspech žalovaného bol 20 % a v tomto rozsahu má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.