Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/268/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115204012
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115204012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: RNDr. E. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. X, I., zastúpený: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému:
OK - PLAST, s.r.o., IČO: 36235733, Skladová 2, Trnava, zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát,
Hlavná 25, Trnava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 26C/49/2015-109 zo dňa 27.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie v časti o
zaplatenie sumy 5.936,12 eur, vo výroku II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.511,61 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. žalovanému súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je

výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 3382/16 vo výmere 1027 m2 - zastavané plochy a nádvoria
evidovaného na LV č. XXXX k.ú. I., na ktorom je zriadené záložné právo v prospech Daňového úradu
Trnava č. 649/2300/129-99474/20025/Kr/872. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č.
3382/24 vo výmere 605 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 3382/25 vo výmere 314 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 3382/43 vo výmere 868 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. 3382/74 vo výmere 1028 m2 - zastavané plochy a nádvoria, skladov nachádzajúcich sa na pozemku
parc.č. 3382/24 a 3382/25, evidovaných na LV č. XXXX k.ú. I.. Z kópie katastrálnej mapy zo dňa

23.11.2011 a leteckej snímky pozemkov na č.l. 27 a č.l. 64 vyplynulo, že pozemky žalovaného sú
priľahlé k predmetnému pozemku žalobcu z troch strán, podľa popisu znalca Ing. Róberta Gombára
v Dodatku č. 130/2016 k znaleckému posudku č. 48/2016 je predmetný pozemok žalobcu nádvorie v
skladovo obchodnom prevádzkovom areáli, pozemok je nezastavaný, spevnený betónovou mazaninou,
využívaný ako manipulačná, komunikačná a odstavná plocha pri stavbách parc. č. 3382/24 a 3382/25.
V konaní nebolo sporné, že predmetný pozemok žalobcu využíva žalovaný na prechod a prejazd svojimi
motorovými vozidlami k svojim pozemkom parc. č. 3382/74 a stavbám postaveným na parc. č. 3382/24 a

3382/25 evidovaným na LV č. XXXX pre k.ú. I.. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný predmetný pozemok
žalobcuužívabezprávnehodôvodu, žalovanýtvrdil,žepozemokneužívabezprávnehodôvodu,leboso
žalobcomuzavreliústnudohoduobezplatnomužívanípredmetnéhopozemku.Žalobcauzavretietakejto
dohody poprel a uviedol, že v čase uzavretia údajnej dohody boli vzťahy medzi spoločníkmi a žalobcomdobré a nebol dôvod takúto dohodu uzatvárať, v opačnom prípade by to bolo uvedené v zápisnici z
Valného zhromaždenia, s ktorým tvrdením sa súd stotožnil, keď žalovaný existenciu takejto dohody
nepreukázal. Svedok Q. R. nepotvrdil uzavretie dohody o bezplatnom užívaní pozemku, svedkyňa B. R.,

ktorájezároveňspoločníčkoužalovanéhoakonateliažalovanéhoI.R.aQ.R.síceuzavretietejtodohody
potvrdili, avšak nevedeli uviesť podrobnosti o jej uzatvorení a len z toho, že všetky dôležité problémy
riešili spoločníci vždy v byte rodičov na O. X v I. v obývacej miestnosti usúdili, že aj predmetná dohoda
bola uzatvorená tu, preto súd ich výpovediam neuveril a to aj vzhľadom na ich vzťah k žalovanému, z
ktorého logicky vyplýva ich záujem na výsledku tohto konania. Navyše žalovaný vo vyjadrení k žalobe

- vo svojom prvom procesnom úkone- neuviedol existenciu dohody o bezplatnom užívaní pozemku
žalobcu, túto začal uvádzať až neskôr počas konania, pričom v samotnom vyjadrení k žalobe žalovaný
uznal, že nárok žalobu je stricti iuris dôvodný, ale je v rozpore s dobrými mravmi. Neexistencu dohody
o bezplatnom užívaní pozemku preukazuje aj ďalšie tvrdenie žalovaného, že oslovil žalobcu a predložil
mu návrh nájomnej zmluvy, keď aj počas konania uvádzal, že stále je ochotný sa dohodnúť na uzavretí
nájomnej zmluvy, ako aj jeho žaloba v konaní sp. zn. 27C/22/2014, v ktorom sa žalovaný domáha

zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok
žalobcu.

3. Žalobca tvrdil, že žalovaný užíva celý predmetný pozemok a uvedené tvrdenie preukázal žalobou
samotného žalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 27C/22/2014, kde sa žalovaný domáha zriadenia

vecného bremena spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami k celému
predmetnému pozemku žalobcu z dôvodu, že toto potrebuje k podnikateľskej činnosti a z dôvodu, že
jediný prístup k jeho pozemku a stavbám je cez pozemok žalobcu, v žalobe ďalej tvrdil, že využíva a
potrebuje celý pozemok na prístup a prejazd svojich vozidiel a vozidiel zákazníkov. Žalovaný v konaní
poprel, že by užíval celý pozemok, avšak svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukázal. Podľa názoru

súdu ak by žalovaný neužíval celý predmetný pozemok žalobcu, nedomáhal by sa zriadenia vecného
bremena k celému pozemku, ale len k nevyhnutne potrebnej časti pozemku, nakoľko vecné bremeno
malo byť zriadené za odplatu a je nelogické, aby žalovaný platil odplatu aj za zriadenie vecného bremena
na časti pozemku, ktorú nepotrebuje využívať. Preto súd považoval za preukázané, že žalovaný užíva
celý pozemok žalobcu. Žalovaný ďalej v konaní tvrdil, že predmetný pozemok užívajú aj ďalšie osoby,

preto on nie je pasívne legitimovaný, k čomu súd uvádza, že ak aj predmetný pozemok užívajú
ďalšie osoby, nejedná sa o nedielny záväzok, kedy sa pre úspech v spore vyžaduje účasť všetkých
subjektovprávnehovzťahu,pretosižalobcamôževybrať,odktoréhoznichbudevydaniebezdôvodného
obohatenia požadovať. V konaní bolo nesporné, že predmetný pozemok užíva aj žalovaný, preto je v
konaní pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný v konaní tvrdil, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi kúpnu cenu za predmetný pozemok, s ktorým tvrdením sa
súd nestotožnil z dôvodu, že žalovaný podal voči žalobcovi na súd žalobu, ktorou sa domáha vrátenia
tejto kúpnej ceny z dôvodu, že sa nestal vlastníkom predmetného pozemku, ktoré konanie je vedené
pod sp. zn. 10C/179/2011 a nie je doposiaľ právoplatne skončené. Užívateľ cudzej veci bez právneho
dôvodu,jepovinnývydaťbezdôvodnéobohateniepeňažnouformou,rozsahktoréhoplneniajevyjadrený

peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
užívanie (prenajatie) veci. Obvyklé nájomné je nájomným tržným (uznesenie NS Slovenskej republiky
vo veci 5Cdo 8/2009).

4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v období od 10.06.2014 do 31.05.2017

užíval predmetný pozemok žalobcu bez právneho dôvodu a bez toho, aby mu za užívanie platil
odplatu, čím sa žalovaný obohatil o čiastku zodpovedajúcu obvyklému nájomnému, ktorú by žalobca ako
vlastník pozemku získal za prenájom pozemku. Žalovaný je preto povinný vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného, ktorú mal súd preukázanú z Dodatku
č. 130/2016 k znaleckému posudku č. 48/2016 znalca Ing. Róberta Gombára, ktorý určil nájomné vo

výške 2,789 eur/m2/rok, t.j. 2.864,30 eur za rok. Žalovaný užíval pozemok žalobcu od 10.06.2014 do
31.05.2017, t.j. 35 mesiacov a 21 dní, za ktoré obdobie by žalobcovi patrilo obvyklé nájomné vo výške
8.521,31 eur (35 mesiacov x 238,69 eur + alikvótna časť za 10 dní mesiaca jún 2014 á 7,96 eur x 21 dní).
Žalobca však žiadal vydať bezdôvodné obohatenie v nižšej výške 8.511,61 eur, ktorý návrh súd nemohol
prekročiť a priznať viac, preto súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie

v ním požadovanej vo výške 8.511,61 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu a zodpovednosti za zavinenie za zastavenie konania tak,
že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %. Žalobca zobral svoju
žalobu v časti o zaplatenie sumy 6.611,32 eur späť z dôvodu, že túto si započítal voči pohľadávkežalovaného a v časti o zaplatenie sumy 5.936,12 eur zobral žalobu späť po zohľadnení znaleckého
posudku, teda nie pre správanie žalovaného, preto procesne zavinil zastavene konania v tejto časti
žalobca. Vo zvyšnej časti vo výške 8.511,61 eur súd žalobe vyhovel, preto hrubý úspech žalobcu (po

zohľadnení aj zavinenia za čiastočné zastavenie konanie) bol 40 % a hrubý úspech žalovaného 60 % a
teda konečný čistý úspech žalovaného bol 20 % a v tomto rozsahu má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov II. a III. podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorým navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, uplatniac odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP).
Žalovaný primárne popiera, že užíval pozemok žalobcu parc. č. 3382/16 v celom rozsahu. Okresný súd
uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný predmetný pozemok žalobcu využíva na prechod a
prejazd svojimi motorovými vozidlami k svojim pozemkom a stavbám na parc. č. 3382/14 a 3382/25,

uvedené však rozhodne nie je pravda a naopak toto bolo sporné v priebehu celého konania. Žalovaný v
konaní tvrdil a bolo jednoznačne preukázané, že pozemky parc. č. 3382/24 a 3382/25 a stavby na nich (v
prípade parc. č. 3382/25 a haly na nej v celom rozsahu a v prípade pozemku parc. č. 3382/24 a stavieb
na nej v prevažnej časti) využívali v relevantnom období nájomcovia uvedených nehnuteľností, a to
spoločnosti BAL SLOVAKIA, s.r.o., MOKOŠÁK, s.r.o. a ďalšie. Uvedené bolo preukázané ako listinnými

dôkazmi (nájomnými zmluvami), tak aj výpoveďami svedkov (svedok V.). Napokon ani samotný žalobca
nepopieral, že by sklady a pozemky užívali nájomcovia a sám na nich vo svojich podaniach a výsluchu
poukazoval. Za uvedeným účelom preto nájomcovia nevyhnutne užívali aj pozemok žalobcu parc. č.
3382/16, nakoľko iným spôsobom ako cez pozemok žalobcu sa k prenajatým nehnuteľnostiam dostať
nemohli. Žalovaný v konaní uznal iba užívanie v rozsahu nevyhnutnom pre prístup k svojim kanceláriám,

ktoré sú zriadené v prednej časti stavby na parcele č. 3382/24 a za týmto účelom využíval pozemok
žalobcu v rozsahu predstavujúcej odhadom 20% celkovej plochy sporného pozemku. K pozemku parc.
č. 3382/74, prc. č. 3382/25 a stavbe na ňom postavenej ani nemal dôvod pristupovať, nakoľko tieto
nehnuteľnosti boli v celom rozsahu prenajaté a teda užívané výlučne nájomcami. Rovnako to platí vo
vzťahu k časti pozemku parc. č. 3382/24 a stavbe na nej (zadná časť pozemku a stavby z pohľadu

od vstupu do areálu), ktoré boli prenajaté, cez pozemok žalobcu prechádzal iba v rozsahu potrebnom
na príchod a príjazd iba k predajným a kancelárskym priestorom v prednej časti parcely č. 3382/24 a
stavby na nej, čo preukázali listinné dôkazy i svedecké výpovede. Ani z jediného z vykonaných dôkazov
(z výnimkou výpovede samotného žalobcu) nevyplynulo, že by žalovaný užíval pozemok žalobcu v
celom rozsahu. Súd tak ako jediný dôkaz o užívaní celého pozemku poukazuje iba na obsah žaloby o

zriadenievecnéhobremena,kdežalovanýtvrdí,žepozemokpotrebujeanavrhujezriadiťvecnébremeno
k pozemku ako celku, pričom táto žaloba má riešiť vzťahy do budúcna a nielen pre potreby žalovaného,
ale pre potreby každodobého vlastníka stavieb, teda aj budúcich vlastníkov. Predmetom tohto konania
je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré údajne získava žalovaný tým, že nehnuteľnosť žalobcu
fakticky užíva. Možno teda uvažovať iba o bezdôvodnom obohatení v skutočne užívanom rozsahu,

nie v rozsahu, v akom by si žalovaný ideálne predstavoval užívanie do budúcna. Na základe takéhoto
nepriameho a naviac zle interpretovaného dôkazu, bez potvrdenia iným dôkazom vykonaným priamo v
tomto konaní rozhodne nemohol a nemal okresný súd dospieť k záveru, že žalovaný užíva celý pozemok
žalobcu. Ak teda nebolo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný užíva pozemok
žalobcu v celom rozsahu, nemohol ani súd prvej inštancie prísť k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu

bezdôvodne obohacuje a je povinný mu bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku v celom rozsahu
vydať.

6. Nesprávny je tiež záver okresného súdu, že užívaním pozemku sa žalovaný bezdôvodne obohatil a
existenciu ním tvrdenej dohody o užívaní pozemku nepreukázal. Žalovaný v priebehu celého konania

tvrdil, že so žalobcom bolo od počiatku existencie žalovaného dohodnuté, že dôjde k postupnému
prevodu celého imania žalobcu, teda vrátane všetkých nehnuteľností a že do doby realizácie týchto
prevodov môže žalovaný pozemky bezplatne užívať. Samotný žalobca uznáva existenciu tejto dohody
v prvej časti, keď sám v konaní potvrdil, že bola dohodnutá transformácia a prevod celého imania z
podnikateľského subjektu RNDr. E. R. a synovia, OK PLAST na obchodnú spoločnosť OK - PLAST,

s.r.o.. Je rovnako nesporné, že táto dohoda sa spočiatku i realizovala, keď došlo k prevodom takmer
kompletného majetku žalobcu na žalovaného. Výnimkou bol práve posledný pozemok parcela č.
3382/16, ktorá sa nepreviedla z dôvodov zriadenia daňového záložného práva a neskôr neochoty
žalobcu pozemok previesť z dôvodu narušenia rodinných vzťahov. Existenciu tejto dohody v častitransformácie (t.j. prevodu majetku) potvrdzujú v zásade všetky subjekty sporu: žalobca, žalovaný, Q.
R., I. R., Q. R. a B. R.. Čo sa týka druhej súvisiacej dohody, t.j. dohody o dočasnom bezplatnom
užívaní nehnuteľností, táto je úzko spätá s existenciou prvej dohody (ktorá je nesporná) a je medzi

nimi úzka vecná, časová i logická súvislosť. Je totiž logické, že ak v rámci rodiny a rodinnej firmy bolo
dohodnuté,žecelýmajetoksaprevediezpodnikateľa-fyzickejosobynanovozaloženúprávnickúosobu,
tak do doby uskutočnenia týchto prevodov bude môcť novozaložená spoločnosť (ktorej spoločníkom
je i žalobca ako podnikateľ končiaci svoje podnikanie) prevádzaný majetok bezplatne užívať. Avšak i
bez týchto logických úvah existencia tejto dohody jednoznačne vyplynula z výpovedí až troch osôb v

priebehu konania. Túto dohodu primárne tvrdil Q. R. ako konateľ žalovaného, spoločník žalovaného
I. R. a spoločníčka B. R.. Iba spoločník Q. R. si na existenciu dohody nespomenul, ten sa však o
podnikanie žalovaného reálne nezaujíma a o jeho fungovaní má len málo poznatkov, ani on existenciu
dohody o užívaní nepoprel (iba sa nevedel vyjadriť). Konštatovanie okresného súdu, že „ich výpovediam
neuveril" je vágne, nezdôvodnené a nepresvedčivé. Rovnako na odmietnutie (až troch) výpovedí iba
vágnym poukazom na vzťah k žalovanému je absolútne nepostačujúce a nepresvedčivé (notabene v

situácii, keď išlo o vzťahy v rámci rodiny a rodinnú firmu, teda zúčastnené boli výlučne osoby majúce
vzťahy navzájom) a ako také preto v rozporné so zákonom (§ 220 ods. 2 CSP). Žalovaný naopak má
za to, že ak z výpovedí až troch osôb jednoznačne vyplynie potvrdenie existencie dohody o bezplatnom
užívaní pozemku (pričom ide o výpovede súvislé, logické a obsahovo zhodné), mal súd dospieť k
záveru o existencii tejto dohody (notabene keď jediný subjekt popierajúci jej existenciu bol žalobca,

ktorému je existencia dohody na ujmu, keď potvrdenie tejto dohody znamená popretie uplatneného
nároku).Rovnakonepovažuježalovanýzasprávnuúvahusúdu,žepodaniežalobynazriadenievecného
bremena potvrdzuje neexistenciu dohody o bezplatnom užívaní pozemku, keď táto bola podaná z
iných dôvodov, a to najmä ako reakcia na vyhrážky žalobcu, že vybuduje bránu a uzavrie vchod na
svoju parcelu, aby tak zabránil žalovanému a nájomcom nehnuteľností prístup k nehnuteľnostiam, mala

teda riešiť vzťahy do budúcna. Naviac dohoda o bezplatnom užívaní pozemku bola uzavretá len v
rámci rodiny, resp. rodinnej firmy, za účelom dočasného zabezpečenia užívania výlučne obchodnou
spoločnosťou (žalovaným).

7. Argumentácia žalobcu, že žalovaný vraj súčasne s prenájmom svojich stavieb zabezpečil nájomcom

prístup k stavbám a umožnil užívanie pozemku žalobcu a je potom bezpredmetné, či pozemok využíva
priamo žalovaný, alebo tretie osoby, nemá právne ani logické opodstatnenie. Jedným z predpokladov
vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je samotné obohatenie, teda že osoba získava
majetkový prospech na úkor inej osoby; v danom spore má žalovaný obohatenie získať tým, že bez
právneho titulu užíva pozemok žalobcu, na vznik bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné, aby toto

obohatenie získaval práve dlžník a práve (a iba) od neho má veriteľ právo bezdôvodné obohatenie
vymáhať. Ak sa však na úkor žalobcu obohacuje (užívaním pozemku) tretia osoba, nie je možné
hovoriť o bezdôvodnom obohatení žalovaného. Žalobca si môže svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vymáhať od osôb, ktoré sa skutočne na jeho úkor obohatili (tým, že jeho pozemok užívali
a za jeho užívanie mu nič neplatili). Žalovaný predsa nie je a nemôže byť zodpovedný za protiprávne

konanie tretích osôb. V konaní bolo preukázané, že tretie osoby (MOKOŠÁK, s.r.o., BAL SLOVAKIA
s.r.o. a iné spoločnosti) na základe nájomnej zmluvy užívajú iba nehnuteľnosti žalovaného, avšak
na užívanie pozemku žalobcu nemajú žiadny právny titul. Nie je teda ani ničím preukázané tvrdenie
žalobcu, že žalovaný týmto nájomcom „zabezpečil" využívanie pozemku žalobcu. Ak žalobca tvrdí,
že bez zabezpečenia prístupu k prenajatým stavbám by nájomcovia zmluvu zrejme neuzavreli, je to

jednak jeho púha špekulácia, naviac vyvrátená aj faktom, že nájomcovia nemajú zmluvne ošetrený ani
prístup do areálu žalovaného, keď prechádzajú aj cez pozemok parc. č. 3382/47 (vlastník X. O.) a ani
k tejto parcele nemajú zmluvný vzťah; napriek tomu oba prístupové pozemky užívajú. Je teda zrejmé,
že nájomcovia sú uzrozumení s faktom, že majú prenajaté iba nehnuteľnosti žalovaného (sklady) a
otázku prístupových ciest zmluvne neriešili. Čo sa týka výpovede svedkov potvrdzujúcich ústnu dohodu

o bezplatnom užívaní, existencia nejakého vzťahu osoby so stranou sporu nie je eo ipso prekážkou, aby
táto osoba nemohla vo veci vypovedať a bola považovaná za zaujatú a nie je možné automaticky jej
výpoveď ignorovať iba s poukazom na vzťah k stranám. Argumentácia žalobcu o nezachytení dohody
v zápisnici z valného zhromaždenia nemá žiadne opodstatnenie, nik v konaní totiž netvrdil, že išlo
o formálnu dohodu uzatvorenú v priebehu valného zhromaždenia spoločnosti. Naopak z výpovedí

vyplynulo, že išlo o neformálnu, ústnu dohodu, uzavretú v kruhu rodiny a s poukazom na vtedy dobré
vzťahy v rodine (na čo poukazuje samotný žalobca) nepovažovali jej účastníci za potrebné túto dohodu
spisovať písomne, či kvôli jej uzavretiu zvolávať formálne valné zhromaždenie.8. Žalobca proti tomuto rozsudku nepodal odvolanie, k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril
prostredníctvom právneho zástupcu, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania. Námietky žalovaného uvedené

v dôvodoch jeho odvolania sú nedôvodné, pričom súd prvej inštancie sa v posudzovanej veci s
argumentáciou žalovaného (predmetnú obranu žalovaný spolu s jej argumentáciou uvádzal už počas
konania na súde prvej inštancie) dostatočne vyporiadal a svoje skutkové závery, ktoré z vykonaného
dokazovania vyvodil, podrobne a logicky odôvodnil. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu
sa posudzovania rozsahu výmery, ktorú vraj žalovaný z pozemku žalobou využíva, argumentácia

žalovaného, v zmysle ktorej vraj využíva z pozemku žalobou iba 20 % (na údajný prístup svojich vozidiel
ku kancelárskym a predajným priestorom) a zvyšnú časť vraj nevyužíva. nakoľko túto využívajú osoby,
ktorým žalovaný skladové priestory - stavby prenajal, je absurdná a nemá žiadnu právnu oporu. Je
totiž evidentné, že žalovaný, ktorý dal svoje stavby a sklady do prenájmu tretím osobám, týmto súčasne
zabezpečil, aby mali prístup k jeho stavbám a pozemok žalobcu využívali ako manipulačný priestor
(nakladanie, prekládku, vykládku kamiónov).

9. Je nesporné, že bez možnosti nájomcov dostať' sa svojimi vozidlami k prenajatým budovám by
nájomcovia neboli ochotní uzatvoriť so žalovaným nájomné zmluvy, keďže by prenajaté stavby a sklady
nemohli na účel k tomu určený využívať'. Preto nie je v predmetnej veci podľa názoru žalobcu vôbec
podstatné, či jeho pozemok využíva priamo žalovaný, alebo tak v jeho záujme za dohodnuté nájomné

využívajú osoby, s ktorými žalovaný uzatvoril nájomné zmluvy. Predmetná obrana žalovaného je inak
(ako na to správne poukazuje i súd prvej inštancie) v príkrom rozpore s tým, čo žalovaný uvádza v
iných konaniach (v konaní vedenom pod sp.zn. 27C/22/2014 ako i sp.zn. 10C/179/2011), v ktorých tento
tvrdí, že pozemok žalobcu dlhodobo užíval a využíval na možnosť prístupu k stavbám a skladovým
priestoromanamanipuláciuprivykládkeanakládkeprevážanéhotovaru.Súdprvéhostupňasasprávne

vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia i s druhou časťou obrany žalovaného. tj. jeho tvrdením.
že vraj v minulosti došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a žalobcom, v zmysle ktorej sa jej
účastníci dohodli na bezodplatnom užívaní pozemku žalobcu žalovaným Tvrdenie žalovaného, že obsah
takejtozmluvyvrajjednoznačnevyplývazvýpovedísvedkov(exmanželkyžalobcu,ktorájespoločníčkou
žalovaného) a zo svedeckých výpovedí jeho dvoch synov (rovnako spoločníkov žalovaného) neobstojí.

Súd tieto dôkazy - svedecké výpovede - musel vyhodnotiť nielen samostatne, ale i v súvislosti s
ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, a to v zmysle Čl. 15 CSP. Uvedení svedkovia sú totiž nielen
zainteresovaní na výsledku veci, ked'že sú spoločníkmi žalovaného a ich záujmy sú diametrálne odlišné
od záujmu žalobcu. ale ich výpovede sú i v rozpore s ďalšími dôkazmi vykonanými v predmetnej veci a sú
naviac nelogické z pohľadu okolností, za ktorých sa údajne mala predmetná dohoda uzatvárať. Je totiž

evidentné, že v čase, kedy podľa ich tvrdení malo dôjsť k uzatváraniu predmetnej zmluvy, neexistoval k
tomu žiaden rozumný dôvod, keďže vzťahy v rodine (medzi žalobcom a jeho exmanželkou a ostatnými
deťmi) boli v tom čase ešte dobré a naviac sa v predmetnom období začala uskutočňovať (a mala
dotiahnuť do konca) tzv. transformácia majetkových vzťahov zo žalobcu ako živnostníka na rodinnú
obchodnú spoločnosť s.r.o. (žalovaného), ktorá transformácia mala spočívat' v tom. že žalobca postupne

na rodinnú spoločnosť prevedie celý majetok, teda ako aktíva, tak i pasíva. Ak by sa vo veci skutočne
uskutočnilo valné zhromaždenie, na ktorom by sa prejednávala otázka súvisiaca s nájmom pozemku
(vtedy patriaceho ešte do BSM oboch manželov R.), bolo by to nepochybne podchytené v zápisnici z
valného zhromaždenia a naviac by existenciu takejto dohody musel potvrdiť i syn žalobcu Q. R., ktorý
bol rovnako spoločníkom žalovaného. Existenciu žalovaným tvrdenej dohody naviac vyvracia i obsah

písomnej výzvy žalovaného zo dňa 10.3.2010 nachádzajúci sa v spise, v ktorej žalovaný vyzýva žalobcu
k vyrovnaniu záväzkov a pohľadávok za nájom. Obsah žalovaným tvrdenej dohody ďalej jednoznačne
spochybňujú (keď nie priamo vyvracajú) i jeho tvrdenia v iných (už vyššie označeným súdnych
konaniach), v ktorých sa žalovaný voči žalobcovi domáha určenia vecného bremena spočívajúceho
v práve využívať celý pozemok žalobcu za finančnú protihodnotu ako i konanie, v ktorom žalovaný

voči žalobcovi uplatňuje svoje nároky na vrátenie finančnej čiastky z titulu bezdôvodného obohatenia
predstavujúcej podľa jeho tvrdení údajné zálohové platby na kúpu predmetného pozemku žalobcu. Ak
potom súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k skutkovému záveru,
že žalovaný nepreukázal nepochybne existenciu spomínanej dohody o bezodplatnom užívaní žalobcu,
zodpovedá tento jeho skutkový záver správnemu a logickému vyhodnoteniu dôkazov a skutočností

preukázaných v predmetnej veci.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p."), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a

dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 CSP.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

13. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci

pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie
otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

14. Predmetom konania i predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie žalobou uplatneného
nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, ktoré vzniklo užívaním
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zo strany žalovaného bez právneho dôvodu, a to v období od
10.06.2014 do 31.05.2017.

15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2
konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len
na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech,
ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod

na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej
sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli
zmluvu,hocijuneuzavreli,aleboniektoplnilomylomniekomuinému,sktorýmnebolvzmluvnomvzťahu.
V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý
účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu

možno uzavrieť v akejkoľvek forme, teda pokiaľ nie je obligatórna písomná forma.

17. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §
456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
oprávneným. Je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho

majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt,
ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil,hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti. Všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné, bez právneho
významu, či ten kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie.

18. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetný pozemok žalobcu je nádvorie v skladovo obchodnom
prevádzkovom areáli, pozemok je nezastavaný, spevnený betónovou mazaninou, využívaný ako
manipulačná, komunikačná a odstavná plocha pri stavbách parc. č. 3382/24 a 3382/25 vo vlastníctve
žalovaného. Sporným bolo, v akom rozsahu žalovaný užíva pozemok žalobcu a či ho užíva bez

právneho dôvodu.

19. Odvolateľ ako prvé namietal, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný užíva pozemok žalobcu v
celom rozsahu, za nesporné považoval užívanie v rozsahu približne 20% rozlohy pozemku, keď zvyšnú
časť pozemku užívajú subjekty, ktorým žalovaný prenajal svoje nehnuteľnosti, a preto podľa žalovaného
sú okrem neho pasívne legitimované aj tieto subjekty, ktoré reálne užívajú pozemok žalobcu. Súd prvej

inštancie svoj záver o tom, že bolo preukázané užívanie pozemku žalobcu žalovaným v celom rozsahu
oprel o to, že žalobca tvrdil, že žalovaný užíva celý predmetný pozemok a uvedené tvrdenie preukázal
žalobou samotného žalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 27C/22/2014, kde sa žalovaný domáha
zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami
k celému predmetnému pozemku žalobcu z dôvodu, že toto potrebuje k podnikateľskej činnosti a z

dôvodu, že jediný prístup k jeho pozemku a stavbám je cez pozemok žalobcu, v žalobe ďalej tvrdil, že
využíva a potrebuje celý pozemok na prístup a prejazd svojich vozidiel a vozidiel zákazníkov. Súd prvej
inštancie preto skonštatoval, že ak by žalovaný neužíval celý predmetný pozemok žalobcu, nedomáhal
by sa zriadenia vecného bremena k celému pozemku, ale len k nevyhnutne potrebnej časti pozemku,
nakoľko vecné bremeno malo byť zriadené za odplatu a je nelogické, aby žalovaný platil odplatu aj za

zriadenie vecného bremena na časti pozemku, ktorú nepotrebuje využívať. Žalovaný túto argumentáciu
považoval za nesprávnu, poukazujúc na odlišné skutkové okolnosti oboch konaní a najmä na jeho
záujem vyriešiť prístup k svojim nehnuteľnostiam do budúcna.

20. Podľa odvolacieho súdu je pre správne posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie zo získaného

bezdôvodného obohatenia rozhodujúca otázka vlastníckeho práva. Ako už bolo uvedené vyššie,
žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nie je možné užívať bez užívania nehnuteľnosti žalobcu,
pričom zo znaleckého posudku Ing. Róberta Gombára č. 48/2016 a č. 130/2016 jednoznačne
vyplynulo, že pre riadne užívanie nehnuteľností žalovaného je potrebné užívať nehnuteľnosť žalobcu
v celom rozsahu, t.j. nie je možné vymedziť len časť pozemku, ktorá je nevyhnutná na užívanie

susediacich nehnuteľností. Z toho vyplýva záver, že žalovaný nemôže užívať svoje nehnuteľnosti bez
užívania nehnuteľnosti žalobcu v celom rozsahu. Nie je pritom rozhodujúce, že žalovaný časť svojich
nehnuteľností ďalej prenajíma tretím subjektom, ktoré na základe nájomného vzťahu odvodeného od
vlastníckeho vzťahu tiež fakticky užívajú pozemok žalobcu. Tieto tretie subjekty sú síce v nájomnom
zmluvnom vzťahu len so žalovaným, no napriek argumentácii žalovaného, že nájomný vzťah sa týka len

nehnuteľností v jeho vlastníctve a netýka sa pozemku žalobcu, t.j. nájomný vzťah nijako nerieši prístup
a užívanie pozemku žalobcu, je nepochybné, že tretie subjekty by nemohli predmet nájmu užívať bez
súčasného užívania pozemku žalobcu. Preto hoci žalovaný časť svojho užívacieho práva ako jednej
zo zložiek svojho vlastníckeho práva delegoval na tretie subjekty, nič to nezmenilo na tom, že užívanie
jeho nehnuteľností nie je možné bez užívania pozemku žalobcu v celom rozsahu, a preto pasívne

legitimovaným subjektom, ktorý získava bezdôvodné obohatenie užívaním pozemku žalobcu je v celom
rozsahu žalovaný, ktorý sa svojej zodpovednosti a povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia
nemôže zbaviť tým, že časť svojho užívacieho práva zmluvne previedol na tretie subjekty. Rozhodujúcim
je teda právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je daný ich vlastníckym právom k predmetným
nehnuteľnostiam, a ktorý zakladá aktívnu legitimáciu na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane

žalobcu a pasívnu legitimáciu na strane žalovaného. Prípadné nájomné vzťahy žalovaného s tretími
subjektmi z tohto hľadiska nemajú žiaden právny význam. Žalovaný je teda povinný žalobcovi plniť
titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie celého pozemku žalobcu, tak ako správne uzavrel aj súd
prvej inštancie.

21. Odvolateľ ďalej namietal, že z jeho strany nedošlo k užívaniu pozemku žalobcu bez právneho
dôvodu, ale na základe ústnej dohody, keď so žalobcom bolo od počiatku existencie žalovaného
dohodnuté,žedôjdekpostupnémuprevoduceléhoimaniažalobcu,tedavrátanevšetkýchnehnuteľností
a že do doby realizácie týchto prevodov môže žalovaný pozemky bezplatne užívať. Odvolateľpoukazoval nato, že táto dohoda bola uzatváraná v čase, keď boli medzi jej účastníkmi bezproblémové
vzťahy, preto išlo o neformálnu dohodu v rodine. Odvolací súd nijako nespochybňuje možnosť uzavrieť
dohodu aj v ústnej forme, pre platnosť dohody postačuje aj forma konkludentná (s výnimkou dohôd/

zmlúv s povinnou písomnou formou), v každom prípade však musí byť jasný obsah dohody a doba jej
trvania. V danom prípade mala byť dohoda uzatvorená medi žalobcom, ktorý jej existenciu poprel a
žalovaným, ktorý jej existenciu preukazoval výpoveďou svojho konateľa a svojich spoločníkov. Hoci sa
odvolateľ snažil argumentovať, že existenciu dohody potvrdili 3 výpovede a poprela ju iba jedna výpoveď
žalobcu, podľa odvolacieho súdu je potrebné trom výpovediam žalovaného prisúdiť váhu jedného hlasu,

nakoľko tieto tri osoby vystupovali na jednej zmluvnej strane a teda mali spoločný záujem. Ak teda ústna
dohoda mala vzniknúť medzi dvomi stranami a jedna strana jej uzavretie poprie, nemožno považovať
dohoduzaplatneuzavretú.Platnosťtakejtodohodynemožnovyvodiťanizďalšíchskutkovýchokolností.
Sám žalovaný uviedol, že táto dohoda súvisela s transformáciou rodinného podnikania žalobcu na
žalovaného a bezplatné užívanie majetku žalobcu malo trvať do doby tejto transformácie, ktorá prebehla
v roku 2001-2002. Vzhľadom na situáciu, keď predmetný pozemok zostal vo vlastníctve žalobcu a nebol

prevedený na žalovaného, pričom vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa vážne nerušili, vznikli medzi
nimi viaceré súdne spory, ktorých predmetom bol aj predmetný pozemok, nemožno v rozhodujúcom
období, za ktoré žalobca požaduje bezdôvodné obohatenie vydať (10.06.2014 - 31.05.2017), považovať
za preukázanú existenciu dohody o bezplatnom užívaní pozemku žalobcu. Podporne to potvrdzuje aj
konanie na návrh žalobcu na zriadenie vecného bremena sp.zn. 27C/22/2014, ktoré začalo už v roku

2014, ako aj obsah písomnej výzvy žalovaného zo dňa 10.3.2010 nachádzajúci sa v spise, v ktorej
žalovaný vyzýva žalobcu k vyrovnaniu záväzkov a pohľadávok za nájom. Ak sa žalovaný uspokojil s
uzavretím ústnej dohody v tak závažnej otázke, akou je prístup k svojim nehnuteľnostiam cez pozemok
žalobcu, musí znášať riziko, že druhá zmluvná strana môže uzavretie či obsah takejto dohody sporovať.
Súd prvej inštancie preto dospel k vecne správnemu záveru, keď nepovažoval za preukázané, že medzi

žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda o bezplatnom užívaní predmetného pozemku žalobcu.

22. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na

ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

23. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporových strán, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto

súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom vyhovujúcom výroku II., vrátane vecne správneho výroku III. o náhrade trov konania,
nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.25. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom
rozsahuúspešnýažalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahuneúspešnýanebolitudanéžiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali úspešnému žalobcovi náhradu trov konania
výnimočne nepriznať (§ 257 C.s.p.). V prípade, že žalobcovi vznikli nejaké trovy odvolacieho konania,
o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).