Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200087
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517200087.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. E.
XXX/X, XXX XX J. Q., o zaplatenie 3.093,08 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6Csp/11/2017-164 zo dňa 12. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. čo do splatnosti priznanej sumy a
príslušenstva, vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie o zaplatenie časti istiny vo výške 453,20 eur zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.242,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 23.12.2016 do zaplatenia, všetko v splátkach po 100,- eur mesačne, ktoré je žalovaná povinná
platiť počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy do konca toho-ktorého mesiaca, pod hrozbou straty
výhody splátok pri neuhradení dvoch po sebe idúcich splátok.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 74,32 %, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná,
pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 194 ods. 1, § 215 ods. 1, § 255
ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 09.03.2016 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - H., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky Prima banka Slovensko, a.s., na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške3.200,- Eur na splatenie záväzkov klienta, pri fixnej úrokovej sadzbe 13,90% ročne s mesačnou anuitnou
splátkou vo výške 55,78 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 160,- Eur. Pre neplnenie si
povinností zo strany žalovanej bola žalovaná výzvou zo dňa 10.10.2016 upozornená na omeškanie so

splácaním úveru a vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 15.10.2016 a následne výzvou
zo dňa 12.12.2016 bola vyzvaná na predčasné splatenie úveru v celkovej výške 3.273,31 Eur s
príslušenstvom najneskôr do dňa 22.12.2016. Predmetná výzva nebola doručená žalovanej a vrátila sa
s poznámkou poštového doručovateľa ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca nedisponoval
doručenkou ani dokladom o doručovaní pri doručení výzvy zo dňa 10.10.2016, pričom pri doručovaní

týchto písomností poukázal na Všeobecné obchodné podmienky a tam upravený spôsob doručovania
písomností,kedypísomnosťjedoručenátretímdňompoodoslaní.Žalovanáspoluzaplatilasumu797,14
Eur. Podanou žalobou si žalobca po čiastočnom späťvzatí uplatnil nezaplatenú istinu v sume 2.639,88
Eur s prísl..

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri určení, či žalobcovi vzniklo právo na vrátenie úveru

je potrebné vychádzať z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - H., t.j. ku dňu XX.XX.XXXX a nakoľko ide o
spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa.
V prvom rade sa zaoberal otázkou, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere z pohľadu podstatných náležitostí
tieto spĺňa. Po preskúmaní dospel k záveru, že zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej výške úveru

a o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná zmluva o úvere
tak neobsahuje zákonom stanovenú podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) a k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, preto súd poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle

§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že ak žalovaná na základe zmluvy reálne čerpala
sumu 3.040,- Eur (istina v zmluve vo výške 3.200,- Eur znížená o poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 160,- Eur), pričom v zmluve je uvedený údaj 3.200,- Eur, má to rovnaké následky ako keby v

zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Za takéto zahrnutie súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet
závisí od celkovej výšky úveru. Táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za
následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, keďže
výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. Vzhľadom na uvedené poskytnutý úver považoval

za bezúročný a bez poplatkov, a preto sa nezaoberal námietkami žalovanej a vyjadrením žalobcu
týkajúcich sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu chýbajúcej náležitosti
úverovej zmluvy týkajúcej sa výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Súd sa tiež zaoberal povinnosťou žalobcu

ako veriteľa posudzovať schopnosť klienta - žalovanej splácať poskytnutý úver. Súd mal za preukázané,
že v čase poskytnutia úveru žalovaná mala dostatočný príjem a jej finančné prostriedky boli také,
aby v čase poskytnutia úveru mohla bez akýchkoľvek obmedzení splácať predpokladanú splátku
úveru. Po preskúmaní, ďalej konštatoval, že u žalovanej došlo k riadnemu predčasnému zosplatneniu
úveru. Žalobca síce doručenie upozornenia nepreukázal, ale žalovaná potvrdila na pojednávaní dňa

05.02.2018, že je písomnosti od žalobcu týkajúce sa upomínania nesplácania úveru boli doručované.
Žalobca má tak právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov
a akýchkoľvek poplatkov. Žalovaná svoj dlh riadne a včas neuhradila, preto jej priamo zo zákona vznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, a to vo výške 5% ročne zo sumy 2.242,86 Eur, ktorá
tvorí rozdiel medzi sumou poskytnutej istiny a sumou doteraz vykonaných splátok žalovanou, a to odo

dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti úveru, t.j. odo dňa 23.12.2016.

6. Súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach prihliadajúc na
jej osobné, zárobkové a majetkové pomery, ktoré odôvodňujú takéto rozhodnutie. Žalovaná pracuje,
má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, ktoré študujú, čo vyplýva z výpovede zástupkyne žalovanej.

Následne súd prihliadol aj na skutočnosť, že takéto rozhodnutie nezasiahne neprimerane ani do
hospodárskych pomerov žalobcu, ktorý je bankou. Uviedol, že neurčil výšku splátky v zmysle požiadavky
žalovanejnapeňažnéplneniena40,-Eur,alenasumu100,-Eur,atovzhľadomnajejosobné,zárobkové
pomery, majetkové pomery, ale tiež aj na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, akoaj na to, či plnenie v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Povolenie
splátok spôsobí, že v prípade dodržania splátkového kalendára zo strany žalovanej pri zohľadnení dlžnej
sumy v čase rozhodovania bude dlžná istina žalovanej splatená približne v priebehu 23 mesiacov.

7. O trovách konania rozhodol tak, že žalobe bolo sčasti vyhovené a sčasti bolo konanie o žalobe
zastavené a sčasti bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol v konaní úspešný v 87,16% a žalovaná v
12,84%. Čistý úspech žalobcu je tak vo výške 74,32%. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
v rozsahu 74,32%. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu a úspechu žalovanej, žalobcovi patrí nárok

na náhradu trov konania v tomto rozsahu, pričom o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2
C.s.p. súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutej časti, v
časti povolenia splácať dlh v splátkach a v časti trov konania. Odvolenie právne odôvodnil ust. §

365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Mal
za to, že poskytnutím úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanej plnenie, za ktoré mu prináleží
protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v podobe dohodnutého poplatku, pričom v obidvoch
prípadoch ide o hlavný predmet plnenia z úverovej zmluvy. S poskytnutím úveru okrem toho reálne
vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady

na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Mal za to, že poplatok
za poskytnutie úveru je dohodnutý v súlade s právnymi predpismi a nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko sa týka hlavného predmetu plnenia - odplaty a je dohodnutý určito, jasne a
zrozumiteľne. Ako vyplýva zo zmluvnej dokumentácie, všetky poplatky boli jasne a zreteľne uvedené
jednak v úverovej zmluve a jednak sa s nimi spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť aj prostredníctvom

formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol poskytnutý pred uzatvorením
zmluvy. Vzhľadom na uvedené bola celková výška úveru uvedená v úverovej zmluve správne, rovnako v
nadväznosti na to bola správne uvedená aj výška RPMN. Podotkol, že zmyslom zákona nie je bezúčelný
formalizmus alebo vynucovanie náležitosti zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je
dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, a

mal za to, že všetky náležitosti v zmluve boli dostatočné. K povoleniu žalovanej splácať dlh v splátkach
uviedol, že má za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a nedostatočne preskúmal pomery
žalovanej, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o splatnosti v splátkach. Mal za to, že priznaním možnosti
plnenia dlhu v splátkach po 100,- Eur mesačne postupoval súd v rozpore so zákonom. Rozhodnutie
musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Poukázal na to,

že splnenie dlhu v splátkach bude trvať neprimerane dlho, čo poškodí nielen žalobcu, ale aj samotnú
žalovanú, ktorej zatiaľ bude narastať úrok z omeškania. Mal za to, že výška priznanej splátky je
neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej
miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu
právnej neistoty. Navrhol aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie

zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, okrem časti v ktorej bolo súdne konanie zastavené a zaviazal
žalovanú zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal v celom
rozsahu náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov.

9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to,
či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. K námietke žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu

odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

15. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie

predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právny

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj

to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom

strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu
prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa
nižšie uvedené.

17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere - H. je štandardnou formulárovouspotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Vo vzťahu k zahrnutiu poplatku za poskytnutie úveru do celkovej výšky úveru, odvolací súd uvádza,
že žalobca si skompenzoval svoje náklady a tieto odpočítal od poskytnutého úveru. Celková výška
(čerpania) úveru označuje celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,

ktoré si poskytovateľ úveru účtuje za náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú
tomuto spotrebiteľovi vyplatené (pozri rozsudok Súdneho dvora C - 377/14 Radlinger proti FINWAY a.s.).
Uvedené má potom vplyv na všetky relevantné údaje v zmluve - RPMN, výšku splátky a ďalšie, ktoré
v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou boli uvedené
nesprávne. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že údaj uvedený v bode 1.2 zmluvy ako výška úveru 3.200,-
Eur nemožno považovať za sumu skutočne poskytnutú žalovanej ako dlžníkovi, pretože suma uvedená

v zmluve nebola žalobcom nikdy prevedená na účet žalovanej a žalovaná s uvedenou sumou nikdy
nedisponovala. Žalovanej v skutočnosti bola žalobcom poskytnutá len suma 3.040,- Eur, teda suma
znížená o poplatok vo výške 160,- Eur, ktorý bol zahrnutý do celkovej výšky poskytnutého úveru.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj odvolací súd má za to, že v prípade zmluvy o

spotrebiteľskom úvere - Pôžička, neboli správne uvedené ani ďalšie údaje uvedené v zmluve, pretože
žalobca pri ich výpočte vychádzal z celkovej sumy v ktorej bol zahrnutý aj poplatok za poskytnutie úveru,
teda skutočne poskytnutá suma úveru žalovanej bola nižšia ako bolo uvedené v zmluve. Vzhľadom
všetky tieto skutočnosti nemôže byť správny ani údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam. Jeho
nesprávne uvedenie je spájané s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo

(uznesenie SDEÚ vo veci C-76/10).

20. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol správne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, kde žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi len sumu skutočne poskytnutého úveru, s ohľadom
na doposiaľ mu uhradenú sumu, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania, pričom vo zvyšku

požadovaného nároku žalobu žalobcu správne zamietol.

21. K námietke žalobcu týkajúcej sa povolenia splácania dlžnej sumy v splátkach odvolací súd uvádza,
žeaksúduložívrozsudkupovinnosťplniť,jerozsudokvykonateľnýmárnymuplynutímlehotynaplnenie,
ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni, plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na

plnenie, tzv. paričná lehota, môže však byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne
okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní objektívne
nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Rovnako súd môže
(napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť splniť opakujúce sa v
budúcnosti splatné dávky a splátky. Tiež môže určiť výšku každej dávky alebo splátky. Môže tiež určiť

konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je konkrétna dávka alebo splátka splatná - vykonateľná. Môže
tiež určiť, že omeškanie s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.

22. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mohol vo svojom výroku priznanú sumu uložiť žalovanej
zaplatiť v splátkach, ktorých tak výšku, ako aj zročnosť výrokom konkretizoval. Rovnako mohol určiť, že

nesplnením niektorej zročnej splátky sa stáva splatným celé prisúdené plnenie.

23. Vzhľadom na zistené osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ktoré súd prvej inštancie
konkretizoval v bode 35 a 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne ustálil, že možnosti žalovanej
nedovoľujú priznanú sumu zaplatiť v lehote 3 dní, ale v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti

určil. Nie je preto možné súhlasiť s odvolateľom, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav vo
vzťahu k možnosti platiť sumy v splátkach. Do pozornosti je naviac potrebné vziať aj skutočnosť, že v
samotnej úverovej zmluve boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 55,78 Eur, teda ešte v nižšej sume,
v akej súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť priznané sumy, keď rozhodol o splátkach vo výške
100,- Eur mesačne. Odvolací súd má za to, že priznaním žalovanej možnosť splatiť uloženú povinnosť

v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne je primerané jej osvedčeným príjmom a výdavkom
a nebude mať neprimeraný negatívny dopad na oprávnené záujmy žalobcu.

24. Správnemu výroku vo veci samej potom zodpovedá i správny výrok o trovách konania.25. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p., stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí
uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

26. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu
sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy

v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).