Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116214540
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116214540.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej žalobkyne: M. K., N.. XX.X.XXXX,

A. V. Š. XXX, XXX XX W. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 300 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.7.2016 domáhala primeraného finančného
zadosťučinenia na základe toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 15C/40/2014
o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola ako žalobkyňa
v postavení spotrebiteľky úspešná.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, poukázal na to, že žalobkyňa si ako spotrebiteľka neuplatnila v

žiadnom cudzom konaní porušenie svojich práv alebo povinností a tým neuniesla ani v minimálnom
rozsahu dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku. V rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp.zn.
15C/40/2014 zo dňa 9.12.2014 bol žalobcovi priznaný nárok od žalovaného na zaplatenie sumy
215,75 eura. Uvedeným je teda medzi stranami sporu judikovaný aktuálne taký skutkový stav, kedy z
uzatvorenej odplatnej zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8300051068 si zmluvné strany vydali a vrátili
rovnakú sumu peňažných prostriedkov. Uvedená skutočnosť však nepredstavuje splnenie predpokladov
podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Vyššie uvedeným deklaruje žalovaný to, že na strane

žalobcu nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná majetková, resp. nemajetková ujma
alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala možnosť nároku na finančné zadosťučinenie.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: rozsudok tunajšieho súdu vo veci
15C/40/2014 vrátane rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 16Co/13/2015, ktorý potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie, vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.9.2016, spis tunajšieho súdu sp.zn. 15C/40/2014
a z neho najmä rovnopis žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluva o revolvingovom úvere

č. 8300051068, pripojené rozhodnutia súdov vo veciach určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorej určenie bolo predmetom žaloby a to neprijateľná zmluvná podmienka Dohoda o poskytnutí služby
v možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok, vyjadrenie žalovanej strany zo dňa 12.5.2014,
rozhodnutiasúdovpredloženéžalujúcoustranou,vyjadreniežalovanejstranyzodňa3.9.2014,zápisnicao pojednávaní zo dňa 4.9.2014 vrátane výsluchu žalobkyne, výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový
stav:
4. Dňa 4.2.2014 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o určenie neprijateľnosti poplatku a vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktorá sa viedla pod sp.zn. 15C/40/2014.
Následne dňa 7.10.2014 podala žalobkyňa voči žalovanému žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sp.zn. 337/06/14 s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia a určenie, že zmluvná
podmienky v zmluve č. 8300051068 bod 8.4. Odplata je neprijateľná a určenie, že zmluvná podmienka
v zmluve č. 8300051068 dohoda o poskytnutí služby je neprijateľná. Vec sa viedla pod sp.zn.

29C/350/2014.

5. Súd vo veci o určenie neprijateľnosti poplatku a vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol
rozsudkom zo dňa 9.12.2014 sp.zn. 15C/40/2014-97 tak, že určil, že poplatok 215,75 eura, ktorý
dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalovaný je povinný zaplatiť

žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 315,75 eura.

6. Súd poukázal na to, že ochrana spotrebiteľa v EÚ vychádza z koncepcie zachovania zásady rovnosti v
súkromnoprávnych vzťahoch medzi spotrebiteľom a subjektom konajúcim v rámci svojej podnikateľskej
alebo profesijnej činnosti na strane druhej. V takto uzatváraných zmluvách sa zásada rovnosti narúša

v dôsledku nedostatočnej informovanosti spotrebiteľa o svojich právach, ako aj ekonomickej situácii
na trhu s tovarom alebo službou, ktorá je predmetom zmluvy, najmä v porovnaní so skúsenosťami
a vedomosťami podnikateľského subjektu. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení a túto nerovnováhu sa
snaží zákonodarca vyvážiť právnou úpravou, ktorá má chrániť práva a oprávnené záujmy spotrebiteľa.

Podľa judikatúry európskych súdov zaoberajúcou sa definíciou priemerného spotrebiteľa je priemerným
spotrebiteľom spotrebiteľ primerane dobre informovaný, opatrný a pozorný. Zákon ale súčasne ukladá
dodávateľovi konať s odbornou spôsobilosťou v postavení voči dodávateľovi v súlade s § 4 ods.
7, 9, v tom čase účinného zák. č. 129/2010 Z.z.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci
konania uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere poskytnutím úveru 1.500,- Eur so zmluvne dojednanou

zmluvnou odmenou (čo je úrok z úveru). Nemalo by byť vážnejších pochybností o tom, že zmluva je
spotrebiteľská, koncipovaná na vopred pripravenej predtlači, teda „formulárová“. Úrok z úveru bol až
70,01 % ročne, a takéto dojednanie výšky „dohodnutých“ úrokov aj napriek tomu, že má ísť o prejav
zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, je priečiaci sa dobrým mravom. (§ 3 OZ) V takomto prípade je
podľa § 39 OZ zmluvné dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, neplatné. Aj keď Občiansky zákonník

neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právna teória a ustálená súdna prax pod pojmom
dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom
tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané
a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dojednanie úrokov z úveru pre občana - fyzickú

osobu v miere viac ako 70 % ročne významne prevyšuje priemernú mieru úrokov, ktoré boli v rovnakom
období ako uzatvárala zmluvu žalobkyňa 12,93 % ročne z nových úverov poskytovaných obchodnými
bankmi obyvateľstvu so začiatočnou dobou fixácie 1 až 5 rokov. V dôsledku toho dospel súd k záveru, že
dojednanie o zmluvnej odmene za úver je neplatné a žalobkyňa mala povinnosť splatiť žalovanému len
sumu skutočne čerpanej istiny úveru (napr. NS SR 5Cdo 26/11). Rovnaký záver odôvodňuje posúdenie

zmluvy aj s odkazom na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, pretože v obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon v ust. § 9 ods.
2 v pod písm. k/ vyžaduje, aby v zmluve bolo presne špecifikované, aká je výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho

splatenia. Tento nedostatok zákon sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Súd preto jednoznačne ustálil, že povinnosťou žalobkyne bolo uhradiť žalovanému len
reálne poskytnuté finančné prostriedky, po odpočítaní poplatku 215,75 Eur, ktorú sumu si žalovaný z
úveru odrátal (žalovaný to potvrdil aj vo svojom písomnom vyjadrení) a táto mala byť započítaná ako
pohľadávka žalovaného spočívajúca v zaplatenej odmene za odklad splátok úveru podľa č.l. 8 zmluvy.

Súd posúdil celú konštrukciu služby odkladu splátok a odplaty za ňu, ako je definovaná v č.l. 8 zmluvy
za neprijateľnú, výrazne zhoršujúcu postavenie spotrebiteľa - žalobkyne ako neprijateľnú v zmysle § 53
ods. 5 OZ, aj neplatnú. Takýto záver zodpovedá skutočnosti, že podľa dojednania si žalovaný odplatu
vyúčtoval v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem,alebo nie, resp. či jej táto bude poskytnutá, alebo nie (na jej poskytnutie nemá dlžník podľa zmluvného
dojednania právny nárok) a odmena ako taká je neprimerane vysoká, keď suma 215,75 Eur dosahuje
takmer výšku súčtu troch splátok (3 x 80,37 Eur = 241,11 Eur), ktoré môžu byť odložené. Takáto

dohoda podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy
v neprospech spotrebiteľa. K námietke žalovaného, že zmluvná podmienka je dohodnutá individuálne
a preto nepodlieha súdnej kontrole súd uvádza, že z výsluchu vypočutého svedka v súvisiacom konaní
sp.zn. 20C 9/2014, ktorý zhodou okolností ako obchodný zástupca uzatváral za žalovaného zmluvu aj
so žalobkyňou uviedol, že bolo podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere aj uzatvorenie

Dohody o poskytnutí služby, nakoľko táto dohoda sa uzatvárala pri každej zmluve o revolvingovom
úvere. Z toho je možné prijať jednoznačný záver, že dohoda individuálne dojednaná nebola a preto
podlieha súdnej kontrole. Súd vyhodnotil zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, a teda aj neplatnú, pokiaľ
si žalovaný sumu 215,75 Eur ako poplatok za odklad splátok automaticky započítal voči žalobkyni a o
takto zníženú sumu jej poskytol úver, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor
žalobkyne a preto je žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v požadovanej

výške 215,75 Eur dôvodný. Súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie
vo výške 215,75 Eur.

7. V dôsledku podaného odvolania rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.5.2015 sp.zn.
16Co/13/2015-157 odvolací súd potvrdil rozsudok prvej inštancie. Poukázal na to, že neprijateľnou

zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia,
podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži

v skutočnosti záujmom dodávateľa (takzvaná teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v
súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či

zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“
Zobsahuspisujezrejmé,žezmluvouorevolvingovomúvereč.8300051068poskytolžalovanýžalobkyni
revolvingový úver v úverovom limite 1.500,- Eur so splatnosťou úveru v splátkach v počte 42 vo výške
80,37 Eur vrátane úrokov. Uvedená zmluva je spracovaná ako formulárová zmluva.

Zmluvné dojednanie v bode 8 tejto úverovej zmluvy nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne
chce odklad splátok, môže si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať
za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale naopak tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ
ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 215,75 Eur. Mesačná splátka je
vo výške 80,37 Eur. Za odklad troch splátok, t.j. splátok vo výške 241,11 Eur, by mal spotrebiteľ

podľa dojednania vopred, t.j. už pri uzavretí zmluvy, uhradiť poplatok vo výške takmer dosahujúcej
samotný súčet odložených splátok (resp. 14 % poskytnutého úveru). Hrubá nerovnováha v právach a
povinnostiach je preto nepochybná.

8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26.2.2016 č.k. 29C/350/2014-52 bolo rozhodnuté, že sa

zamieta návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym
súdom zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava,
zn.: 337/06/14 z 13.8.2014,
zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadený spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zn.: 337/06/14 z 13.8.2014,

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

9. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd považoval za preukázané, že žalobkyňa žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru vypĺňala dňa 10.9.2012 s uvedením výšky úveru 1.500 Eur, počtu
splátok 42 splatných vždy k 19.dňu kalendárneho mesiaca s uvedením výšky mesačnej splátky 88,37

Eur, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom vo výške 3.375,54 Eur, predpokladanej RPMN 70,01 %,
ročnej úrokovej sadzby 70,01 % a priemernej hodnoty RPMN vo výške 45,60 %.
Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný
spotrebiteľom a nemohla byť individuálne dojednaná.Rozhodcovská zmluva dojednaná medzi účastníkmi konania je na samostatnej listine podpísanej
obidvoma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma vyžadovaná zákonom v zmysle ust.
§ 4 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za neplatný právny úkon pre jej neurčitosť, nakoľko
zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 3 ods.1, túto definuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné,
aby v zmluvných dojednaniach rozhodcovskej zmluvy boli presne špecifikované všetky budúce spory,

ktoré bude rozhodcovský súd rozhodovať.
V zmysle ust. § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
V zmysle ust. § 53 ods.5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V súvislosti s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu
o neprijateľnú doložku, ktorá vyžaduje aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, ale v prípade ak by podľa uvedenej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný
spotrebiteľom a táto nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť
nemohol a dopĺňali sa len údaje o spotrebiteľovi s uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia.
Veriteľ teda môže na základe takto sformulovanej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu a tak vylúčiť z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ

tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V
súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíva výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve veriteľ. Práve veriteľ, ktorý zostavil znenie
rozhodc.zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému
súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné

túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

10. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodov do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, od zmluvy

je možné odstúpiť len v prípade, že je platná. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú ani splnené
zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. V danom prípade za individuálne dohodnutú zmluvu
nie je možné považovať zmluvu, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná, pričom spotrebiteľ jej
obsah nemal možnosť ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu
za individuálne dohodnutú len tým, že spotrebiteľ v úzkej časovej lehote po jej podpise mal právo

od zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď
v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na
rozhodcovskom súde (KS Prešov č.k. 1 CoE 33/2014 zo dňa 29.5.2014, KS Trenčín č.k. 8 CoE 157/2014
zo dňa 17.6.2014, KS Košice č.k. 3 CoE 55/2014 zo dňa 30.4.2014).

Na základe uvedených skutočností preto podľa názoru súdu napriek tomu, že predmetná rozhodcovská
zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nešlo o zmluvu individuálne dojednanú nakoľko bola vopred
pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť.
Keďže ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v
zmysle ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014 ako aj ust. § 40 ods.1 písm. a) bod 1. citovaného zákona v znení účinnom od 1.1.2015.
Aj v prípade platného uzatvorenia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere by súd musel konštatovať
dôvodnosť žalobného návrhu v časti, kedy žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu,
že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnil žalovaný v zmysle
článku 4 bodu 14.1. všeobecných obchodných podmienok.Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu písomnej dohody v predmete
dojednania zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvnej povinnosti jedným z účastníkov zmluvy, pričom v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa názoru súdu uvedením nároku žalovaného ako veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty za
porušenie zmluvných povinností žalobcu ako dlžníka v danom prípade v článku 14 v bode 14.1.
úverových zmluvných podmienok nie je splnený základný predpoklad platného dojednania a to jej
písomná forma, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods.1
Občianskeho zákonníka.

Na podporu svojho tvrdenia súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky pod sp.zn.
I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že v rámci spotrebiteľských zmlúv
dojednanie zmluvnej pokuty zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok,
ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje.
Na základe uvedeného preto rozhodcovský súd nemal zaviazať žalobkyňu na plnenie z neplatného
zmluvného dojednania.

Zároveň v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve uvedená nesprávna výška ročnej percentuálnej miery
nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa výpočtu súdu kalkulačkou pre výpočet ročného úroku a RPMN pri výške poskytnutého úveru v
sume 1.500 Eur, dobe splácania 42 mesiacov a celkovej sumy, ktorá má byť splatená vo výške 3.375,54

Eur, je správny údaj o výške ročnej úrokovej miery 26,08 % a RPMN 70,01 % .
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo nesporne preukázané, že pre daný typ úveru bola
uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 66,02 %,
preto nesprávne uvedenie RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa by malo za následok, že
predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal iba nárok na

vrátenie istiny poskytnutého úveru.
Nakoľko rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa, bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj na základe ust. § 40
písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014.
Podľa § 40 ods.2 zák. č. 244/202 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, podľa

ktoréhoakpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnomsúde,napadnutýrozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Pokiaľ žalobkyňa žiadala predmetnou žalobou vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd s
poukazom na absolútnu neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300051068 zo dňa 27.9.2012 pre

rozpor s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010
Z.z., súd dospel k jednoznačnému záveru, že neplatným právnym úkonom je aj tá časť zmluvy v bode
8, obsahom ktorej je dohoda o poskytnutí služby odklad splátok úveru.
Určenie, že niektorá zo zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou pre rozpor s ust. § 53 Občianskeho zákonníka predpokladá, že spotrebiteľská zmluva, ktorá

takúto podmienku obsahuje, je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti platného právneho úkonu
predpokladaných ust. § 37 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Keďže predmetná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.9.2012, vrátane zmluvného dojednania v
bode 8. dohody o poskytnutí služby odkladu splátok úveru, je absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vylúčené, aby súd posudzoval neprijateľnosť

zmluvných podmienok absolútne neplatného právneho úkonu pre ich rozpor s ust. § 53 Občianskeho
zákonníka, preto súd žalobu v uvedenej časti ako nedôvodnú zamietol.

11. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že „poukazujem na to, čo vypovedala na pojednávaní vo veci
19C/213/2016 a čo aj vypovedala pri výsluchu vo veci 15C/40/2014 dňa 4.9.2014 ohľadom toho, ako

som uzatvárala tento úver a aké sú moje osobné, zárobkové a majetkové pomery. V tejto konkrétnej
veci si pamätá, že jej bola zaplatená suma 215,75 eura niekedy v lehote minulého roku od žalovaného.
Nevie sa teraz ani sústrediť na takéto bežné veci, lebo jej mama je vzhľadom na svoj vek veľmi chorľavá
a aj zabúda. Má starosti s jej zdravotným stavom a s opaterou.“

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:13. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 300 eur v súvislosti s porušením práva, ktorého s úspešným uplatnením porušenia práva zo
strany žalovaného na základe na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 15C/40/2014,

na základe ktorého súd určil, že poplatok 215,75 eura, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi
spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou
zmluvou podmienkou a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 215,75
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

14. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súd
úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto
zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.

15. V danom prípade súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňa vzhľadom

na svoj sociálny status osoby neznalej práva a vzhľadom na jej osobné pomery spočívajúce v tom, že
v čase uzavretia zmluvy bola krajčírkou, ktorá žila so svojou starou matkou v starom rodinnom dome
a starala sa sama o zabezpečovanie potrieb tejto rodiny, pričom potrebovala finačné prostriedky na
zakúpenie darlingu - veci, ktorá je bežnou vecou v domácnosti a nezabezpečuje žiadny nadštandard, ale
nevyhnutnosť, ktorú potrebovala, aby zabezpečila starostlivosť o starú chorú matku, ale na zakúpenie

tejto veci v hotovosti nemala finančné prostriedky, a tak uzavrela zmluvu o úvere so žalovaným, kde
žalovaný dohodol s ňou úžernú úrokovú sadzbu vo výške 70,01 %.

16. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením
jej práva spotrebiteľky, ktoré porušenie bolo vyslovené a konštatované rozsudkom vo veci 15C/40/2014,

súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotný úžerný úrok v takej výške, aký žalovaný od žalobkyne
požadoval je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a
nemôže požívať ochranu právny vzťah založený na nemravnom obchode s chudobou, ako to už bolo
judikované ustálenou praxou súdov, ktoré rozhodovali o takýchto úžerných úrokoch.
Preto ak žalobkyňa požaduje za takéto porušenia svojho spotrebiteľského práva finančné

zadosťučinenie vo výške 300 eur, súd ho považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za primerané a jej
nároku v celom rozsahu vyhovel.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na

100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).