Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201702
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201702.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TMS-INVEST, s.r.o., so sídlom Pluhová 8, 900 28
Ivanka pri Dunaji, zastúpeného: advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3, 811 06
Bratislava proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava 1, v
konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 02.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.09.2016 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená
žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania
uznesenia v znení: „Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako dotknutý orgán v zmysle §
140a Stavebného zákona je povinné v administratívnom konaní, ktoré vedie pod č. k. MAGS ORM

47594/15-297630, 361345 vydať záväzné stanovisko k investičnému zámeru žalobcu „Bytový dom
Petržalka - Ovsište“ a to najneskôr do 30-tich dní od právoplatnosti tohto Uznesenia“ (ďalej len „žaloba“).
V žalobe uviedol, že dňa 18.09.2014 vydalo Hlavné mesto SR Bratislava („dalej aj ako „žalovaný“) ako
dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 zák. č. 50/2016 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(ďalej len „Stavebný zákon“) nesúhlasné záväzné stanovisko k investičnému zámeru žalobcu, ktorý sa
týka „Bytového domu Petržalka - Ovsište“, o ktorom sa vedie územné konanie na stavebnom úrade

Mestská časť Bratislava - Petržalka. Stavebný úrad listom zo dňa 10.03.2015 požiadal žalovaného
o vyjadrenie k námietkam žalobcu. Žalovaný sa k podaným námietkam žalobcu vyjadril v liste zo
dňa 27.04.2015 adresovaným stavebnému úradu, v ktorom uviedol, že po predložení aktualizovanej
projektovej dokumentácie Hlavné mesto SR Bratislava vydá po jej posúdení nové záväzné stanovisko,
ktorým bude nahradené napadnuté záväzné stanovisko z roku 2014. Uviedol, že záväzné stanovisko
sa v zmysle § 140b Stavebného zákona vydáva ako výsledok posúdenia súladu navrhovanej stavby

s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, kde podkladom je platný územný plán mesta.
Poukázal na to, že Útvar hlavného architekta pre hlavné mesto a samotný architekt nemá žiadnu
zákonnú právomoc na posudzovanie súladu stavby s územným plánom mesta Bratislava. Z rokovania
bola vyhotovená zápisnica, z ktorej vyplýva, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom
Hl. mesta SR Bratislavy. Rozhodnutie o umiestnení stavby vytvára právny základ pre rozhodnutie o
realizácií stavby. Z dôvodu nezákonného postupu žalovaného žalobca nemôže dospieť ani k ukončeniu

územnéhokonania(ktorétrváodroku2007),vktoromrozhodnutiebyboloprávnymzákladomnazačatie
stavebného konania a následne realizovania stavby. S poukazom na uvedené sa žalobca domáhal
vydania rozhodnutia, ktorého petit v podanej žalobe uviedol.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.11.2016 k žalobe, navrhol súdu žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú. Uviedol, že v žalobe vyslovený názor, podľa ktorého Hlavné mesto SR Bratislava ako

dotknutý orgán je povinné v administratívnom konaní, ktoré vedie vydať záväzné stanovisko k
investičnému zámeru žalobcu „Bytový dom Petržalka -Ovsište“, nie je správny. Poukázal na to, žežalovaný v období od roku 2006 sa vyjadroval k návrhu stavby záväzným stanoviskom, z toho po
roku 2007 boli vydané nesúhlasné záväzné stanoviská, vrátane záväzného stanoviska č. MAGS ORM
49458/14-274198 zo dňa 18.09.2014, ktoré uviedol žalobca v žalobe. Žiadateľom bola Mestská

časť Bratislava - Petržalka, ktorá predložila žalovanému na posúdenie dokumentáciu pre územné
rozhodnutie, spracovanú v januári 2005. Na podklade námietok vznesených žalobcom v rámci
územného konania, ktoré smerovali voči záväznému stanovisku, pričom dôvodom bola nekompletnosť
a neaktuálnosť dokumentácie predmetnej stavby, predloženej žalovanému na posúdenie, v odpovedi
zo dňa 27.04.2015 akceptoval námietky žalobcu a konštatoval, že po predložení kompletnej aktuálnej

dokumentácie pre územné rozhodnutie, spracovanej v súlade s platným územným plánom mesta, vydá
po jej posúdení nové záväzné stanovisko. Preto sa ďalšími námietkami, ktoré smerovali voči obsahu
záväzného stanoviska zo septembra 2014 nezaoberal. Následne žalovaný obdržal 02.07.2015 žiadosť
spoločnosti TMS-INVEST, s.r.o. o vydanie záväzného stanoviska k stavbe „Bytový dom, Petržalka
- Ovsište“ v mestskej časti Bratislava - Petržalka a predložil na posúdenie dokumentáciu pre územné
rozhodnutie revízia 01: aktualizácia projektovej dokumentácie jún 2015, spracovanej PIO CHEMPIK

Bratislava a.s., C.. U. X., 06/2015. Teda žalovanému bola po prvý krát v rámci spomínaného 9-ročného
obdobia doručená dokumentácia vypracovaní po nadobudnutí účinnosti nového územného plánu mesta
v roku 2007, ktorý už bol štyrikrát zmenený a doplnený. V čase posudzovania dokumentácie Mestská
časť Bratislava - Petržalka ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zn. 572/2015/10-UKSP/2Br zo dňa
03.08.2015 zastavila územné konanie. V období posudzovania predloženej dokumentácie v liste zo dňa

31.07.2015, ktorý bol doručený žalovanému dňa 03.08.2015, obyvatelia Ovsišťa, požiadali primátora
hlavného mesta SR Bratislavy, aby zamietol pripravovanú výstavbu „Bytového domu Petržalka - Ovsište“
vydaním nesúhlasného stanoviska mesta k plánovanej realizácii predmetného investičného zámeru.

3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§10, §13 ods. 1

zákona č. 162/2015 Z.z. SSP), po preskúmaní žaloby, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

4. Súd sa oboznámil s obsahom príloh, ktoré k žalobe pripojil žalobca a žalovaný. Žalobou proti
nečinnosti orgánu verejnej správy sa žalobca domáhal vydania uznesenia rovnakého znenia, ako je

znenie návrhu petitu v prejednávanej veci. V danej veci bolo zvolané rokovanie na útvare hlavnej
architektky Bratislavy v rámci plnenia jej úloh, ktoré sú upravené v § 14a zákona o Bratislave,
ktorý okrem iného stanovuje, že hlavný architekt koordinuje územnoplánovaciu činnosť na území
Bratislavy. Z rokovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.12.2015 bolo v záujme riešenia dlhotrvajúceho
problému investora s umiestnením ním navrhovanej stavby architektonické a hmotovo - priestorové

modifikovanie predmetného návrhu na umiestnenie stavby, ktoré by zodpovedalo požiadavkám daného
stabilizovaného územia. Dňa 17.05.2016 bola žalovanému doručená „Petícia proti výstavbe bytového
domu na lúke na ul. A. Gwerkovej v Petržalke - Ovsište“, ktorú potvrdilo 1014 občanov. V zmysle
ustanovení zákona o petičnom práve a interných zásad vybavovania petícií bola táto predložená na
rokovanie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy dňa 29.09.2016. K uvedenému

materiálu bolo prijaté uznesenie č. 600/2016, v ktorom mestské zastupiteľstvo požiadalo primátora
hlavného mesta SR Bratislavy, aby vyzval investora na zorganizovanie verejnej diskusie s občanmi v
predmetnej veci, kde predstaví prepracovaný projekt „Bytový dom, Petržalka -Ovsište“. Primátor oslovil
konateľa a žalovaného listom č.j. MAGSUES 10/2016 zo dňa 18.10.2016, v ktorom tlmočil túto výzvu
konateľovi žalobcu.

Podľa § 242 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Žalobca sa môže
žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

Podľa § 249 SSP: Ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu

zamietne.

Podľa § 140b ods. 1 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona
stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy

chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.Podľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov, lehota na podanie záväzného stanoviska a vyjadrenia je 30 dní;
ak ide o stavby diaľnic a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo
záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu
záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k

námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu
záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia
konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.

5. V danej veci podľa § 37 stavebného zákona, musí stavebný úrad zabezpečiť stanoviská dotknutých
orgánov a účastníkov konania. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako dotknutý orgán podľa

§ 140a ods.2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný poriadok)
v znení neskorších predpisov , vydáva záväzné stanovisko k investičnej činnosti podľa § 140a ods. 3, §
140b citovaného zákona a § 4 ods. 3 písm. d) a písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov. Z obsahu spisu vyplýva, že mestská časť Bratislava - Petržalka neobdržala
žiadosť stavebníka o vydanie stanoviska k dokumentácii pre územné rozhodnutie z roku 2015 stavby

„Bytový dom Petržalka -Ovsište“ na Gwerkovej ulici v Bratislave.

6. V danom prípade žalovaný v prebiehajúcom procese posudzovania predloženej dokumentácie
predmetnej stavby, postupuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi a jeho konanie sa nedá
kvalifikovať ako nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní podľa § 242 ods. 1 SSP.

Žalovaný nie je v postavení orgánu, ktorý rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, nemá právomoc vydávať individuálne správne akty.
Spôsob vybavovania podania žalobcu nie je možné hodnotiť ako nečinnosť zo strany žalovaného,
nakoľko žalovaný sa zaoberá vecou, ktorá je predmetom jeho posudzovania, ktoré vedú k vybaveniu
veci.

7. V predmetnej veci nejde o nečinnosť orgánu verejnej správy, nakoľko v konaní bolo preukázané, že
orgán verejnej správy už vydal v roku 2014 nesúhlasné stanovisko s umiestnením predmetnej stavby.
V tomto konaní, súd mal preukázané, že žalovaný žiadal o doplnenie dokladov k vydaniu záväzného
stanoviska v roku 2015. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný nebol nečinný, nakoľko

žalobca uvedené doklady nedoložil. Zo žiadosti zo dňa 15.04.2016, ktorá je predmetom tohto konania
o nečinnosti žalovaného, vyplýva, že sa jedná o opätovnú žiadosť bez predloženia požadovaných
dokladov žalovanému.

8. V prípade žaloby o nečinnosti orgánu verejnej správy, súd v danej veci môže len uložiť povinnosť

zaoberať sa predmetnou vecou žalobcu a vydať o tom rozhodnutie. Súd nie je oprávnený zasiahnuť
do spôsobu posúdenia veci príslušným orgánom verejnej správy. Taktiež nemôže prikázať žalovanému
rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Súd dospel k záveru, že žalovaný v posudzovaní predloženej
dokumentácie stavby postupuje v súlade s právnymi predpismi a konanie žalovaného nie je možné
kvalifikovať ako nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní. Žalovaný nemá právomoc

vydávať individuálne správne akty.

9. O trovách žalobcu súd rozhodol s poukazom na výsledok konania, s poukazom na § 167 ods. 1 SSP.
Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia
a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania (§ 443 SSP).Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom

bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu (§439 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).