Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208482
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115208482.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaTurzuačlenov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne Y.. E. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. XXXX, XXX XX U. C., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
č. k. 6C/153/2015-95 zo dňa 7. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. 8200032277 zo dňa 21. 10. 2010, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. 8200032278 zo dňa 21. 10. 2010 a Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v rámci zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8000009722 zo dňa 02. 11. 2005 sú neplatné.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, aj odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
2) Žalobkyňa sa žalobou proti žalovanému domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená
neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Súd nevzhliadol neprijateľnosť dotknutej zmluvnej

podmienky (sporných dohôd o zrážkach zo mzdy), t. j. že by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri formulácii tohto záveru súd vychádzal
z podstaty inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, resp. z iného príjmu podľa ust. § 551 OZ. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je právnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a to
tým, že umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku zrážkami zo mzdy, resp. z iného príjmu dlžníka
bez následného súhlasu dlžníka predložením tejto dohody platiteľovi mzdy, resp. iného príjmu dlžníka.
Predložením dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, resp. iného príjmu dlžníka vzniká tomuto

platiteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, a to zrážkami zo mzdy, resp. iného príjmu dlžníka v
zákonom stanovenej výške (nesmú byť vo väčšom rozsahu, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia).
V čase uzavretia spornej dohody o zrážkach zo mzdy tento právny inštitút nebol akokoľvek vylúčený
so spotrebiteľských zmluvných vzťahov (ako je tomu s účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z.
vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.05.2014 doplnil do zákona č. 250/2007
Z. z. ust. § 5a ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky

alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou prípadu, že táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť). Zákontak v spornom čase neustanovoval žiadnu ingerenciu súdu ako podmienku pre výkon zrážok zo mzdy
a teda neobstojí argumentácia žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny inštitút slúži k
tomu, že vo svojej podstate obchádza možnosť súdnej kontroly prijateľnosti/neprijateľnosti konkrétnej

zmluvnej podmienky zakladajúcej právo veriteľa (dodávateľa v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu) na
plneniepeňažnéhozáväzkuspotrebiteľa.Dospelkzáveru,ževanijednomzospornýchprípadovnešloo
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto súd už bez ďalšieho žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 257 CSP.

3) Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby súd rozhodnutie zmenil a vyhovel jej
žalobe. Poukázala na naliehavý právny záujem na určení neplatnosti. Pokiaľ išlo o zmluvu o úvere
č. 8200032278, vyzdvihla aj konania sp. zn. 27C/8/2014, kde si žalovaný neúspešne uplatnil voči nej
pohľadávku a napriek tomu sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy domáha plnenia, ktoré mu
súd nepriznal. Dohoda o zrážkach o mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá mala
byť zabezpečená, opisuje len možnosti jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité,

a teda neplatné podľa ust. § 37 ods. 1 OZ. Konanie žalovaného ju ohrozuje existenčne, nakoľko ju
zamestnávateľ pokladá za podvodníka, neplatiča, čo jej ohrozuje statusové postavenie a dehonestuje
jej meno.
4) Vo vyjadrení poukázala na ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a zdôraznila, že žalovaný si
prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy uplatňuje plnenie, ktoré mu súd nepriznal.

5) Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že s rozhodnutím súhlasí a žiada, aby ho odvolací súd potvrdil.

6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na nariadenom pojednávaní odvolacieho súdu zopakoval
dokazovanie v zmysle ust. § 384 ods. 1 CSP oboznámením listinných dôkazov, a to Dohody o zrážkach

zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200032277 zo dňa 21.10.2010, Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200032277 zo dňa 21.10.2010, Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200032278
zo dňa 21.10.2010, Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200032278 zo dňa 21.10.2010, Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8000009722 zo dňa 02.11.2005 a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia §
388 CSP zmenil tak, že určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200032277 zo

dňa 21.10.2010, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200032278 zo dňa 21.10.2010
a Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v rámci zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000009722 zo dňa
02.11.2005, sú neplatné.

7) Opakovaním dokazovania mal odvolací súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako

veriteľ dňa 20.10.2010 uzavreli dve Zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe Zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8200032277 zo dňa 21.10.2010 žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1 500 Eur, ktorý
sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zároveň zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok
spojenýsospotrebiteľskýmúverom,tedacelkovúčiastkusazaviazalžalobcavrátiťžalovanému3375,54
Eur. Zároveň v ten istý deň na samostatnom liste uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)

dlžníka č. 8200032277 zo dňa 21.10.2010, kde v článku I. sa uvádza, že veriteľ a dlžník uzavreli Zmluvu
o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 1 500 Eur. V čl. II sa
konštatuje, že veriteľ a dlžník dojednali dohodu o zrážkach zo mzdy.
8) Na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200032278 zo dňa 21.10.2010 žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zároveň zaplatiť odplatu pri

poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, teda celkovú čiastku sa
zaviazal žalobca vrátiť žalovanému 3 375,54 Eur. Zároveň v ten istý deň na samostatnom liste uzavreli
Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200032278 zo dňa 21.10.2010, kde v článku I.
sa uvádza, že veriteľ a dlžník uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ
dlžníkovi úver vo výške 1 500 Eur. V čl. II sa konštatuje, že veriteľ a dlžník dojednali dohodu o zrážkach

zo mzdy.
9)Žalobkyňaakodlžníčkaažalovanýakoveriteľdňa02.11.2005uzavreliZmluvuorevolvingovomúvere,
ktorej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy.

10) Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa má naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, nakoľko v prípade prejudiciálneho posúdenia, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je neplatná, jej právne postavenie bude istejšie a môže pred svojím zamestnávateľom preukázať,
že nie je možné na základe tejto dohody vykonávať zrážky z jej mzdy.11) Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení

§ 551 OZ aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dohoda o zrážkach
zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Aj keď je predmetná dohoda

o zrážkach zo mzdy súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, stále je uzatvorená v občiansko-
právnom vzťahu, v ktorom majú podľa § 2 ods. 2 OZ zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ teda
vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať
druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v
prospechveriteľa.Výškapohľadávkysícemôžemaťoporupriamovzmluve,aleprizmluvesozmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex

offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. V čase uzatvorenia zmluvy už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť
pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený
nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom
by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v

zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Je tomu tak aj v danom prípade,
nakoľkozmluvnéstranysamalivdohodeozrážkachzomzdydohodnúťnatom,žesúčasťoupohľadávky
je aj náhrada škody, ktorá vznikne veriteľovi na základe zmluvy o úvere, pohľadávky, ktoré vzniknú v
dôsledku a v súvislosti s odstúpením a vypovedaním zmluvy, pohľadávky na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pohľadávky, ktoré vzniknú na základe odporovateľného právneho úkonu. V predloženej

zmluve o spotrebiteľskom úvere však nie sú dojednané žiadne také ustanovenia, na základe ktorých by
žalovaný mohol jednostranne navýšiť sumu pohľadávky uplatnenú v žiadosti o vykonávanie zrážok zo
mzdy. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá
sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu
uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V

spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou
o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom
postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, preto
je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať poctivo. V prípade,
že zabezpečená pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez

konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej pohľadávky sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje
uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný,
ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzatvorením zmluvy, čo Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. a) a v) považuje za
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V prejednávanej veci dohoda o zrážkach

zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hrubá nerovnováha
je daná z tohto dôvodu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku
spotrebiteľa, k čomu došlo aj v tomto prípade.

12) Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, predložené dohody o zrážkach zo mzdy sú absolútne

neplatné s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dohody o zrážkach neboli určité v pohľadávke,
ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobe žalobkyne vyhovel.
13) O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách

konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie) a v ods. 2 (ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie)
a aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci). Úspešnou stranou konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).