Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203914
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818203914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci rozvodu manželstva navrhovateľa X. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. pod B., R. XXX/X, zastúpeného U. kanceláriou X.. B. Q., so sídlom G., V. P.
I. XXXX/XX a manželky W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. pod B., R. XXX/X, zastúpenej advokátom
X.. H.. Q. Q., so sídlom O., V. XX, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 26. októbra 2018, č. k. 8Pc/13/2018-26, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľa X. V., nar.
XX.XX.XXXX a manželky W. V., rod. U., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J. pod
B., zapísané v knihe manželstiev Q. úradu J. pod B., vo zväzku 1, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom 4. G. z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené. Súd prvej
inštancie mal preukázané, že manželia nebývajú v spoločnom dome, ktorý nadobudli počas manželstva.
Navrhovateľ sa dlhodobo zdržiava mimo domácnosti, ktorú ako bolo v konaní preukázané opustil

opakovane od roku 2016 (minimálne 4x) s úmyslom zdržiavať sa natrvalo mimo manželského
spolužitia. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhodobo nespĺňa
spoločenskú funkciu, nakoľko manželia dlhodobo spolu nežijú (od roku 2016 a naposledy intenzívne
od 15.08.2017, kedy navrhovateľ odišiel bývať do ČR), navzájom nekomunikujú, nehospodária spolu,
intímne sa nestýkajú a nemajú spoločné finančné záväzky. Navrhovateľ žije momentálne spolu s
partnerkou, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť v Českej republike, a ktorú pozná už 23 rokov, má v
úmysle natrvalo zariadiť si vlastný život, čoho dôkazom je aj podanie návrhu na rozvod manželstva,

nakoľko medzi manželmi dochádzalo k hádkam, nezhodám a intolerancii. Manželka v konaní potvrdila
skutočnosť, že medzi manželmi vážnejšie rozpory nastali po 3 rokoch manželstva, ktoré vyvrcholili
dlhodobým opúšťaním domácnosti zo strany navrhovateľa. Predmetné nezhody v manželstve vyplývali
z finančných ťažkostí, ktoré sa objavili pri stavbe rodinného domu. Na základe toho medzi manželmi
nastali hádky, ktoré manželka v tomto konaní marginalizovala a hodnotila ich ako bežné problémy
vyskytujúce sa v manželstve, pričom ich bližšie pred súdom odmietla špecifikovať. Práve naopak
navrhovateľ týmto nezhodám a hádkam v manželstve pripisoval dôležitosť a vážnosť, na základe

čoho sa v manželstve cítil zle, pociťoval intoleranciu zo strany svojej manželky čo prerástlo až do
nevraživosti v dôsledku čoho stratili manželia k sebe citový vzťah. Predmetné skutočnosti manželka
v konaní nepoprela ani nepreukázala ich opak. Súd mal v konaní za preukázané, že manželstvo
účastníkov je dlhodobo iba formálnym zväzkom bez možnosti jeho obnovenia do budúcnosti. Dôkazompredmetnej formálnosti zväzku je aj skutočnosť, že účastníci sa spolu nestretávajú, navyše ani jeden
z partnerov sa nepokúša kontaktovať toho druhého a účastníci spolu vôbec nekomunikujú. Súd mal
vykonaným dokazovaním potom za preukázané, že manželstvo účastníkov, z ktorého pochádzajú 4

plnoleté deti dlhodobo nie je manželstvom harmonickým, ale len formálnym zväzkom bez možnosti jeho
obnovenia, nakoľko navrhovateľ dlhodobo a s úmyslom natrvalo opustiť domácnosť si zariadil bývanie
a súkromný život s novou partnerkou mimo územia Slovenskej republiky, v meste Turnov v Českej
republike. Z uvedených dôvodov mal súd preukázané splnenie zákonných podmienok pre rozvod, a
preto manželstvo účastníkov rozviedol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 18, § 19, § 23

Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka, navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietnuť. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považovala za nesprávne. Poukázala na to, že s navrhovateľom boli manželia 39 rokov, počas
manželstva vychovali 4 deti, ktoré sú už dospelé a majú 7 vnúčat. Manželstvo s navrhovateľom hodnotí

ako pre spoločnosť prínosné - spolu s navrhovateľom vytvorili rodinu, vychovali 4 deti, ktoré majú dnes
vlastné rodiny. Nie je pravda, že by s navrhovateľom mali tak negatívne vzťahy, ako to on uvádza. Je
pravdou, že v súčasnosti navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti, ale to už spravil aj niekoľkokrát
predtým a vždy sa domov vrátil. Zastávala názor, že stanovisko navrhovateľa rozviesť ich manželstvo nie
je konečné, podľa toho ako ho za tých 39 rokov pozná, ide o dočasný stav. Mala za to, že nie sú splnené

podmienky rozvodu manželstva v zmysle § 23 Zákona o rodine, nakoľko vzťahy medzi manželmi nie
sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Dôvodila, že počas
takmer 40-ročného manželstva boli obdobia pekné aj menej pekné, ale v manželstve s navrhovateľom
zotrvali. Mala za to, že súd by mal prihliadať aj na jej názor a manželstvo nerozviesť a taktiež na jej
citovú ujmu v prípade rozvodu manželstva. Zastáva názor, že spoločenská úloha manželstva nekončí

iba výchovou detí, ale trvá aj potom - v neskoršom veku manželov, kedy si majú byť oporou v seniorskom
veku.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že manželka má dostatočnú vedomosť o tom, že nemá

k nej akýkoľvek citový vzťah a že aj preto sa natrvalo od nej odsťahoval zo spoločnej domácnosti a
nemieni sa k nej v žiadnom prípade vrátiť. Svoj život do budúcna si zariadil inak a chce natrvalo žiť
so svojou súčasnou partnerkou. Preto všetko to, čo v odvolaní manželka uvádza, sa vôbec nezakladá
na pravde a v skutočnosti to len dokresľuje jej osobné charakterové vlastnosti a jej cynický pohľad na
prejednávanú vec. Vyslovil názor, že cieľom odvolania manželky je len oddialiť rozhodnutie v tejto veci,

a to zo zištných dôvodov, pretože si zamieňa majetkové vzťahy s citovými väzbami, keď sa v podstate
vyjadruje hlavne k ich bezpodielovému spoluvlastníctvu. Na tom, že s manželkou nemieni ďalej žiť v
manželstve nemení nič ani tá skutočnosť, že s ňou mal žiť viac ako 39 rokov, pretože ani po túto dobu
ich manželstvo nebolo riadne usporiadané, a pokiaľ tieto vzťahy neriešil rozvodom skôr, tak len kvôli ich
vtedy nezaopatreným deťom. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a

dospel aj k správnym záverom.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“),

keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem,
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov na tom
právnom názore, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené. Súd mal za preukázané,

že manželstvo účastníkov už dlhší čas nespĺňa spoločenskú funkciu, nakoľko manželia dlhodobo
spolu nežijú (od roku 2016 a naposledy intenzívne od 15.08.2017, kedy navrhovateľ odišiel bývať
do Českej republiky), navzájom nekomunikujú, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú a nemajú
spoločné finančné záväzky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov, z ktorého
pochádzajú 4 plnoleté deti, dlhodobo nie je manželstvom harmonickým, ale len formálnym zväzkom,

bez možnosti jeho obnovenia, nakoľko navrhovateľ dlhodobo a s úmyslom natrvalo opustiť domácnosť,
si zariadil bývanie a súkromný život v novou partnerkou v E. republike. Z uvedených dôvodov mal súd
za preukázané splnenie zákonných podmienok pre rozvod a preto manželstvo účastníkov rozviedol.6. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Súd prvej išntnacie
dostatočne zistil skutočný stav veci a správne vec aj právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím

námietkam manželky uvádza nasledovné:

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

9. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav veci, keď dospel k záveru,
že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, ako to vyplýva zo zákonného

ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Pre zásadné stanovisko navrhovateľa k rozvodu nie je ani
predpoklad na jeho obnovenie. Aj odvolací súd môže len konštatovať, že spolužitie účastníkov je dlhšiu
dobu rozvrátené, rozvrat v manželstve nie je len prechodný, ide o trvalý a hlboký rozvrat, účastníci
spolu nežijú od 15.08.2017, kedy navrhovateľ odišiel bývať do Českej republiky. Od tejto doby účastníci
navzájom nekomunikujú, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, ani jeden z manželom sa nepokúša

kontaktovať toho druhého, pokiaľ sa navrhovateľ nachádza v obci, kde býva manželka, má záujem iba
o stretnutie s rodinou a manželke sa vyhýba. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo
preukázané, že navrhovateľ už v minulosti niekoľkokrát opakovane odišiel zo spoločnej domácnosti s
úmyslomzdržiavaťsanatrvalomimomanželskéhospolužitiazdôvodudlhodobýchnezhôdsmanželkou.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v manželstve účastníkov je

preukázaný trvalý rozvrat. Aj keď manželka s rozvodom manželstva nesúhlasila a v podanom odvolaní
uviedla, že odchod navrhovateľa zo spoločnej domácnosti považuje za dočasný stav, navrhovateľ
tieto tvrdenia manželky nepotvrdil a pevne zotrval aj v odvolacom konaní na rozvode manželstva.
Jednoznačne poprel záujem na zachovaní manželstva. Uviedol, že zo spoločnej domácnosti sa natrvalo
odsťahoval a k manželke sa nemieni vrátiť v žiadnom prípade. Zariadil si bývanie a súkromný život

s novou partnerkou v Českej republike. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou
rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ navrhovateľ zásadne odmieta obnovenie manželského spolužitia,
nie je možné ho nútiť zotrvať v tomto zväzku, a preto sú, aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené
zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z

účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).