Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 14, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118260190
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118260190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci
žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanej G. D., A.. XX. XX. XXXX, W. H. X, XXX XX W. W.,
o zaplatenie 3 131,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených k 30. 10. 2017 vo výške 1280,77 Eur z
a s t a v u j e .

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 04. 2018

pôvodne voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3 131,62 Eur, kapitalizovaných úrokov a úrokov z
omeškaniado30.10.2017spoluvovýške1411,75Eur(1409,67+2,08Eur),zmluvnéhoúrokuvovýške
19 % ročne zo sumy 3 131,62 Eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,25 % ročne zo
sumy 3 131,62 Eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že ako veriteľ dňa
13. 12. 2012 uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (ďalej VOP, OP). Na základe zmluvy

poskytol žalovanej úver vo výške 3 600,- Eur. Žalovaná neplnila úver riadne a včas, v dôsledku čoho
právny predchodca žalobcu postupom podľa § 53 ods. 9 OZ, po predchádzajúcom upozornení, pristúpil
k zosplatneniu úveru k 07. 04. 2015. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru žalovaná splatila svoj záväzok iba čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú
uvedenévlistine„Aktuálnystavúveru“vyhotovenejk31.10.2017.VsúladesObchodnýmipodmienkami
vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky a to v zmluvne dohodnutej výške 19 %
ročne. V zmysle obchodných podmienok, v prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, veriteľ je

ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. V súlade s § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka si žalobca uplatnil zákonné úroky z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z.. Žalobca si teda uplatnil zmluvné úroky aj úroky z omeškania, jednak kapitalizované
spolu vo výške 1 411,75 Eur, a ďalej vo výške 19 % ročne a 5,25 % ročne zo sumy 3 131,62 Eur od
01. 11. 2017 do zaplatenia.

2. Počas konania súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto
doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, na ktorúbola žalovaná pohľadávka postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 20.
06. 2018.

3. Žalovaná vzniesla námietku premlčania. V písomnom vyjadrení zo dňa 11. 06. 2018 uviedla, že od
mája 2017 spláca dlh pomocou brata po 90,- Eur mesačne k 29. dňu v mesiaci, t.j. uhradila 1 170,- Eur
(13x 90,- Eur), o čom svedčia predložené výpisy z účtu. Ďalej uviedla, že sú jej zo mzdy vykonávané
zrážky, ale túto sumu nevie vyčísliť. Pracuje v OD Tesco Banská Bystrica, preto pokiaľ jej bude súdom
uložená povinnosť plniť, z dôvodu nízkeho príjmu požiadala o možnosť splácania dlhu v splátkach po

90,- Eur mesačne.

4. Žalobca na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia v písomných vyjadreniach. Uviedol, že žalovaná
uhradila do 30. 10. 2017 celom 2 633,71- Eur (z toho v zmysle zmluvy o úvere v spojení s OP započítaná
suma 161,58 Eur na poplatky, 2 033,75 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania, 468,38 Eur na
istinu), od 29. 11. 2017 do 18. 07. 2018 ešte 1 280,77 Eur (7x 90,- Eur ako dokladovala žalovaná + 62,05

Eur dňa 08. 12. 2017, 63,04 Eur dňa 10. 01. 2018, 32,18 Eur dňa 09. 02. 2018, 10,77 Eur dňa 09.
03. 2018, 7,29 Eur dňa 10. 04. 2018, 48,02 Eur dňa 10. 05. 2018, 69,95 Eur dňa 08. 06. 2018, 85,-
Eur dňa 10. 07. 2018 a 272,50 Eur dňa 18. 07. 2018), započítaných na kapitalizované úroky a
úroky z omeškania. Z tohto dôvodu žalobca zobral žalobu späť v časti kapitalizovaných úrokov a úrokov
z omeškania do 30. 10. 2017 vo výške 1 280,77 Eur a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

5. V súlade s § 145 ods. 2 CSP súd konanie v časti kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania do
30. 10. 2017 vo výške 1 280,77 Eur zastavil. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie istiny 3 131,62
Eur, kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 128,90 Eur (1 409,67 - 1280,77 Eur) a vo
výške 2,08 Eur, 19 % ročný úrok a 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3 131,62 Eur od 01. 11.

2017 do zaplatenia.

6. Žalobca vyslovil názor, že § 52 ods. 2 OZ v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne
vzťahy založené po 1.4.2015. Nie je možné ho aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, v
opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Pokiaľ by

mal zákonodarca v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred
1.4.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v § 879p OZ, kde sú explicitne uvedené ustanovenia, na
ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je preto
nevyhnutéaplikovaťustanoveniaObchodnéhozákonníka,keďžezákonodarcaažsúčinnosťou1.4.2015
určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 z 27. marca 2013, kde NS
SR skonštatoval, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny
vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Žalobca dal súdu
do pozornosti, že Ústavný súd SR po vedením predsedníčky G. P. na verejnom zasadnutí pléna 7.
februára 2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona SNR č. 372/1990 Zb. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Tiež
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 09. 11. 2016, v zmysle ktorého nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok.

7. Žalobca tvrdí, že jeho nárok nemôže byť premlčaný. Vzhľadom na to, že žalovaná podstatným
spôsobom porušila zmluvné povinnosti, vyhlásil právny predchodca žalobcu úver za predčasne splatný
v súlade s čl. 6 OP ku dňu 07. 05. 2014. Napriek tomu premlčacia doba začala plynúť až dňa 22. 04.
2015, nakoľko výzva na splatenie úveru bolo daná na poštovú prepravu dňa 08. 04. 2015, teda v zmysle

čl. 3 bod 3.4 VOP sa považuje za doručenú v tretí deň po odoslaní (11. 04. 2015). V samotnej výzve je
žalovanej určená lehota na plnenie 10 dní od doručenia výzvy, ktorá uplynula dňa 21. 04. 2015. Žalobca
teda mohol prvý krát uplatniť svoje právo na súde dňa 22. 04. 2015 po márnom uplynutí lehoty na
dobrovoľné plnenie a teda až dňa 23. 04. 2018, po 3 rokoch odo dňa, kedy si mohol prvý krát uplatniť
svoj nárok voči žalovanej na súde, by bol jeho nárok premlčaný. K otázke započítania 10- dňovej lehoty

na plnenie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/410/2017-109 zo dňa
27. 03. 2018. Súhlasil s postupným splatením dlhu žalovanou v mesačných splátkach po 51,- Eur pod
hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.8. V súlade s § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti sporových strán, pričom žalobca svoju neúčasť
ospravedlnil a žiadal konať v jeho neprítomnosti. V rámci dokazovania vykonal všetky navrhnuté dôkazy,
oboznámil sa s obsahom predložených listín a to zmluvou o úvere zo dňa 13. 12. 2012, obchodnými

podmienkami pre úver dostupná pôžičky účinnými od 19. 07. 2012 (OP), všeobecnými obchodnými
podmienkami (VOP), upozornením - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20. 03. 2015 s podacím
hárkom, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07. 04. 2015 s podacím hárkom, aktuálny stav úverového
účtu ku dňu 31. 10. 2017, prehľadom splátok k zmluve o úvere, zmluvou o postúpení pohľadávok
č. I/2018 zo dňa 20. 06. 2018 s prílohou, a ďalej písomným vyjadrením žalovanej a ňou predloženými

výpismi z bankové účtu (č.l. 91- 119), písomnými vyjadreniami právnej zástupkyne žalobcu, pričom iné
návrhy na dokazovanie neboli a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa XX. XX. XXXX bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou - klientom uzatvorená
zmluva o úvere dostupná pôžička. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 3 600,-
Eurspoistenímpriúrokovejsadzbe19%ročne, RPMN20,74%,priemernejRPMN19,37%acelkových

nákladoch spotrebiteľa 2 409,19 Eur. Žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 72 mesačných splátkach po
89,85 Eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 13. 01. 2013, ďalších k 13. dňu v mesiaci a poslednej dňa 13.
12. 2018. Právne vzťahy neupravené v zmluve sa riadia VOP, OP, sadzobníkom poplatkov, oznámením
o úrokových sadzbách, a informáciami o poistení.

10. Podľa čl. 6 bod 6.2 OP, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp.
čiastočnej výške, je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.

11. Listom zo dňa 20. 03. 2015 právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na porušenie zmluvy
podstatným spôsobom a to, že k 19. 03. 2015 je v omeškaní s plnením zo zmluvy o úvere viac ako 3

mesiace s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy (omeškané splátky 727,54 Eur, poplatky 11,15 Eur) v
lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy, banka je v zmysle § 565 OZ oprávnená vyhlásiť úver predčasne
splatným. Zásielka bolo odoslaná poštou druhou triedou dňa 20. 03. 2015, pričom v zmysle časti II bodu
3.4 VOP sa považuje za doručenú tretí deň po odoslaní, ak nie je preukázaný skorší okamih doručenia.

12. Listom zo dňa 07. 04. 2015 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 07.04. 2015, odoslaným
podľa jeho vyjadrenia poštou dňa 08. 04. 2015.

13. Zo zhodného tvrdenia sporových strán a z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31. 10. 2017 (č. l. 54 -
55 spisu) vyplýva výška čerpaného úveru 3 600,- Eur a tiež skutočnosť, že úver nebol splácaný riadne

a včas. Celkom žalovaná uhradila 3 914,48 Eur, z toho od uzatvorenia zmluvy do 31. 10. 2017 sumu 2
633,71 Eur (započítaná na istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky), od 29.11. 2017 do 18. 07. 2018
sumu 1 280,77 Eur (započítaná žalobcom na kapitalizované úroky, úroky z omeškania).

14. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 20. 06. 2018, uzatvorenou medzi Poštová banka,

a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, bola na žalobcu postúpená žalovaná pohľadávka
voči žalovanej.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
„OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.18. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 566 ods. 2 OZ pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv
na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

24. V konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa XX.
XX. XXXX zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (ďalej „zmluva“) v zmysle zákona

č. 129/2010 Z. z.. a tiež spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ, keďže právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ konal pri plnení a uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaná ako spotrebiteľ - fyzická osoba nekonala pri uzatváraní zmluvy v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Taktiež nebolo sporné,
že žalovaná na základe zmluvy čerpala úver vo výške 3 600,- Eur splatný v 72 mesačných splátkach

po 89,85 Eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 13. 01. 2013, ďalších k 13. dňu v mesiaci a poslednej
dňa 13. 12. 2018. V dôsledku toho, že žalovaná úver riadne nesplácala, právny predchodca žalobcu
v súlade s § 53 ods. 9 OZ úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 07. 04. 2015. Podľa predložených
listín žalovaná na úver zaplatila spolu 3 914,48 Eur, pričom v rozpore s § 566 ods. 2 OZ úhrady po
zosplatnení neboli započítané najprv na istinu úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa

20. 06. 2018 mal súd preukázané, že súčasným veriteľom žalovanej je žalobca.

25. Súd sa predovšetkým zaoberal dôvodnosťou námietky premlčania vznesenou žalovanou. Právny
predchodca žalobcu a žalovaná sa v zmysle § 565 OZ dohodli na možnosti predčasného zosplatnenia
úveru v čl. 6 bod 6.2 OP. Právny predchodca žalobcu toto právo využil listom zo dňa 07. 04. 2015,

odoslaným poštou dňa 08. 04. 2015, s účinkami doručenia po troch dňoch, t.j. 11. 04. 2015 v zmysle
II. časti VOP, čl. 3 bod 3.4. Podľa § 103 druhej vety OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované
ustanovenie teda neviaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti
celého dlhu, a už vôbec nie na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v liste, ktorým dlh predčasne

zosplatnil tak, ako to tvrdí žalobca, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nezaplatenie
sa stal zročným celý dlh. V danom prípade právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil listom
zo dňa 07. 04. 2015 pre omeškanie viac ako 3 mesiace s úhradou splátok vo výške 727,54 Eur (viď
upozorňujúca výzva zo dňa 20. 03. 2015), t.j. viac než 8 splátok splatných podľa predpisu splátok v
spojení s výpočtom sankčného úroku z omeškaných splátok v žalobe od 13.05.2014 do 13.12.2014. V

danom prípade teda došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 13. 12. 2014, t.j.
premlčacia doba podľa § 103 druhej vety OZ začala plynúť týmto dňom a uplynula dňa 13. 12. 2017.
Keďže žalobca podal žalobu dňa 13. 04. 2018, stalo sa tak po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby, preto
súd žalobu z dôvodu premlčania v celom rozsahu zamietol. Aj v prípade, že by súd počítal začiatok
plynutia premlčacej doby od okamihu zosplatnenia úveru (11. 04. 2015), žaloba by bola podaná po

uplynutí 3- ročnej premlčacej doby (13. 04. 2018).

26. Vo veci totožného veriteľa napr. Krajský súd Žilina v rozsudku sp. zn. 9Co/40/2018 zo dňa 19. 04.
2018 ustálil začiatok plynutia premlčacej doby najneskôr v deň zročnosti nesplnenej splátky. Nestotožnilsa s tvrdením žalobcu, že splatnosť dlhu nastala až po uplynutí lehoty, ktorú sám stanovil na plnenie
dlhu dlžníkovi, pretože by tak sám určoval stanovením nejakej lehoty začatie plynutia premlčacej doby. V
opačnom prípade by mohlo dôjsť k tomu, že samotný veriteľ môže ovplyvniť začatie plynutia premlčacej

doby. Rovnako Krajský súd Trenčín v rozsudku sp. zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18. 01. 2018 vyslovil názor,
žeajkeďvprípadespotrebiteľskejzmluvymádodávateľpodľa§53ods.9OZpovinnosťčakaťsvyužitím
práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, nič
to nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto
omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ). Je pravda, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu

dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ
nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 OZ), avšak premlčacia doba nie
je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr.
pri právach z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená
premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práva. Premlčacia doba v trvaní 2 a trištvrte roka sa javí
byť dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu

na súde.

27. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015
je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, aj keď sa jedná o spotrebiteľské vzťahy.
Novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2015 doplnila § 52 ods.

2 o ďalšiu vetu v znení „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“
Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové povinnosti v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne ustanovuje, že na všetky právne vzťahy

vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Vzhľadom na procesný charakter citovaného ustanovenia
a chýbajúce prechodné ustanovenia k nemu sa uplatní zásada okamžitej aplikability procesnej normy,
to znamená, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory
prebiehajúce na súdoch (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/13/2015 zo dňa 11.

08. 2015) a vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred 01. 04. 2015 (viď rozsudok NS SR sp. zn.
3MCdo 12/2014, 3MCdo 14/2014, 2MCdo 2/2015). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod
sp. zn. I ÚS 402/2013 zo dňa 19. júna 2013 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku
nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Podrobne sa otázkou vzťahu právnej úpravy premlčania

podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka v prípade (dodávateľom) uplatneného nároku na plnenie
(proti spotrebiteľovi) z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou zaoberal Najvyšší súd SR
v rozsudku sp. zn. 3Cdo/87/2017 zo dňa 14. septembra 2017, kde dospel k záveru (zhrnúc všetky
doposiaľ vydané rozhodnutia NS SR vrátane rozsudku 6Cdo/4/2012 z 27. 03. 2013, na ktorý poukázal
žalobca), že je v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade duplicitnej

právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, bola (aj z hľadiska premlčania, dĺžky premlčacej
doby a jej plynutia) aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom
zákonníka. Súd preto v súlade s § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, so zreteľom na § 54
ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, aplikoval na daný zmluvný vzťah prednostne
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods.
1 CSP a čl. 4 CSP, t.j. podľa výsledku sporu. Žalovaná bola v spore úspešná v celom rozsahu, avšak
preukázateľne jej žiadne trovy nevznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanieodvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na
trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.