Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214841
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614214841.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: S. P., F..

XX.X.XXXX, J. B. XXX/XX, J. Q., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Budziková & JUDr.
Dachová, s. r. o. so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad proti žalovanému: E. P., F.. XX.X.XXXX, J. S.
XXX/XX, J., právne zastúpený JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11,
Spišská Nová Ves, o zaplatenie 3.983,27 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 3.983,27
€ so 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.983,27 € od 2.11.2008 do zaplatenia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu náhradu súdneho poplatku
z návrhu vo výške 238,50 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 22. 8. 2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
3.983,27 eur s prísl. titulom nesplatenia pôžičky a požadoval náhradu vzniknutých trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 18. 9. 2008 žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške

120.000,- Sk (3.983,27 eur) s dohodnutou lehotou splatnosti do 1. 11. 2008. Nakoľko žalovaný mu
peniaze nevrátil, podal naňho trestné oznámenie, pričom na Okresnom súde v Poprade bolo vedené
trestné konanie pod sp. zn. 4T 46/09. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24. 4. 2014, ktorým bol žalovaný oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že žalované
skutky nie sú trestným činom a žalobca bol odkázaný na uplatnenie svojho nároku na občianskoprávne
konanie. V predmetnej trestnej veci žalovaný aj potvrdil svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 2.
5. 2013, kedy však uviedol, že požičal si len sumu vo výške 100.000,- Sk, pričom rozdiel do sumy

120.000,- Sk mal predstavovať dohodnutý úrok za pôžičku. Žalovaný v predmetnom trestnom konaní
ďalej uviedol, že žalobca sa požičaných peňazí vzdal, avšak nebol o tom medzi nimi spísaný žiaden
záznam. Dôvodom, prečo žalobca nežiadal požičané peniaze späť, mala byť tá skutočnosť, že doklady
o homologizácii motorového vozidla zn. BMW 3 Cabrio, ktorého vlastníkom v tom čase bol žalovaný a
ktorého prihlásenie do evidencie motorových vozidiel mu zabezpečoval žalobca, mali byť falošné. Za
túto službu mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 70.000,- Sk. Žalobca toto tvrdenie žalovaného popiera,
nakoľko predmetné motorové vozidlo nebolo doposiaľ vyradené z evidencie a žalovaný toto vozidlo

odpredal inej osobe. Navyše poukázal na ustanovenie § 574 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o vzdaní sa svojho práva, že sa dlh odpúšťa, musí byť uzavretá
písomne. Nakoľko k takejto písomnej dohode nedošlo, s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 je táto
dohoda neplatným právnym úkonom.3. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní s vrátením
požičaných peňažných prostriedkov, žalobca sa domáha ich vrátenia predmetnou žalobou, pričom

zároveň si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v
prípade úspechu v spore požaduje náhradu trov konania.

4. K žalobe predložil dôkazy, a to kópiu originálu Zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 9. 2008 uzavretú
medzi žalobcom a žalovaným, právoplatný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 73/2011, kópiu

zápisnice z hlavného pojednávania v uvedenej trestnej veci zo dňa 2. 5. 2013 s farebným vyznačením
výpovedežalovaného,kžiadostiooslobodenieodsúdnychpoplatkovvýpiszLVč.XXXXvkat.územíH.,
vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníkov konania k rozhodnutiu o priznaní oslobodenia od
súdnychpoplatkov,potvrdenieÚradupráce,sociálnychvecíarodinyoevidovanížalobcuakouchádzača
o zamestnanie. Po zistení majetkových, zárobkových a rodinných pomerov žalobcu súd uznesením
priznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní podľa § 138 ods. 1 O.s.p..

5. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom navrhoval, aby súd
žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalobcovi určil povinnosť zaplatiť mu vzniknuté trovy konania.

6. V odôvodnení odporu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, nakoľko aj keď síce došlo medzi

nimi k uzavretiu pôžičky, žalobca mu požičal len sumu 100.000,- Sk a 20.000,- Sk predstavoval úrok z
pôžičky. Celý záväzok z titulu uzatvorenej pôžičky zanikol, a to započítaním podľa § 580 Občianskeho
zákonníka. Navyše pôžička bola zabezpečená hnuteľnou vecou, a to motorovým vozidlom BMW, ktoré
žalobca mohol po dni splatnosti dlhu previesť do svojho vlastníctva, nakoľko v tom čase bolo v jeho
dispozičnej sfére, a keby teda nedošlo k zániku záväzku (započítaním), žalobca by predmetné motorové

vozidlo, ktoré v tom čase malo hodnotu 400.000,- Sk, určite previedol na seba. Žalobca však tento
zabezpečovací inštitút nevyužil a ani ho nemohol využiť, lebo záväzok z titulu pôžičky zanikol.

7. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku. Má zato, že v
danom prípade nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, nakoľko riadnym uplatnením nároku na náhradu

škody v adhéznom konaní, ktoré malo za následok spočívanie premlčacej doby, nie je samotné podanie
trestného oznámenia, ak toto neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na
náhradu škody v určitej veci. V trestnom oznámení žalobcu zo dňa 10. 12. 2010 takáto požiadavka na
náhradu škody v konkrétnej výške voči konkrétnej osobe žalobcom nebola uplatnená. Z uvedeného
dôvodu má žalovaný zato, že na daný prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka.

8. Žalovaný zároveň žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní. Súd jeho žiadosti uznesením
zo dňa 25. 11. 2014 nevyhovel a nepriznal mu predmetné oslobodenie. Po podaní odvolania zo strany
žalovaného uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. 2. 2015 bolo uznesenie tunajšieho súdu
potvrdené.

9. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 657, § 658 ods. 1 a 2, § 100, §
101, § 112, § 580 ods. 1 a § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd vzal za preukázané, že žalobca
poskytol žalovanému finančné prostriedky titulom pôžičky vo výške 120.000,- Sk, po prepočte 3.983,27
eur. Mal za preukázané i odovzdanie a prevzatie finančnej čiastky 120.000,- Sk, ktorá bola aj písomne

potvrdená v zmluve o pôžičke dňa 18. 9. 2008. Za situácie, keď trestné konanie inicioval žalobca
podaním trestného oznámenia pre podozrenie na spáchanie trestného činu podvodu s poukazom na §
101 a § 112 Občianskeho zákonníka v spojení s § 657 a § 658 ods. 1 a 2 právne uzavrel, že žalobný
nárok nie je premlčaný, lebo lehota spočívala podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Z obsahu
pripojeného trestného spisu sp. zn. 4T/73/2011 vedeného na Okresnom súde Poprad mu vyplynulo, že

proti žalovanému bolo vedené trestné konanie na základe podanej obžaloby Okresnou prokuratúrou
Poprad zo dňa 3. 6. 2011, na tom skutkovom základe, že 18. 9. 2008 uviedol do omylu poškodeného
- žalobcu a vylákal od neho sumu 120.000,- Sk s úmyslom ju nevrátiť. Žalovaný bol spod obžaloby
oslobodený a žalobcu súd odkázal na uplatnenie náhrady škody v občianskoprávnom konaní. Súd
prvej inštancie teda uzavrel, že podaním trestného oznámenia žalobcom došlo k uplatneniu práva

na vrátenie pôžičky žalobcom. (náhrady škody) Z tejto situácie vyvodil záver, že žaloba bola podaná
včas a nedošlo k premlčaniu práva uplatneného žalobcom podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa
súdu prvej inštancie, keďže právo žalobcu, ako poškodeného bolo uplatnené v trestnom konaní, došlo
k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. S námietkoužalovaného, že žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí premlčacej lehoty sa súd prvej inštancie
vysporiadal argumentáciou, že žaloba bola na tunajšom súde podaná 22. 8. 2014, keď 24. 4. 2014
nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 4T/73/2011. Súd prvej inštancie z

pripojeného trestného konania tiež zistil, že žalobca bol v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4T 46/2009 odsúdený za spáchanie prečinu falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, podľa § 352 ods.
2 a 3 Trestného zákona. (okrem iného aj motorového vozidla žalovaného BMW 323 CI BR 33 VIN:
R., dovezené z USA, keď vozidlá mali falošné protokoly o kontrole a skúškach zo skúšobne vozidiel

TUV SUV Auto CZ Praha 4), a za to bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 3.200,- eur s uložením
náhradného trestu podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov a uložený
mu bol trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Žalobca a žalovaný spolupracovali
pri zavedení dovezených motorových vozidiel do vnútroštátneho obehu a na úradoch túto službu aj pre
žalovaného poskytoval žalobca.

10. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za nepreukázané tvrdenia
žalovaného, že si požičal (len) 100.000,- Sk a 20.000,- Sk činili úroky. Za hodnovernú nepokladal
svedeckú výpoveď brata žalovaného, lebo tento svedok nebol osobne prítomný ani pri odovzdávaní
finančných prostriedkov medzi sporovými stranami, ani pri podpisovaní zmluvy o pôžičke.

11. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani námietku započítania vznesenú žalovaným podľa
§ 580 Občianskeho zákonníka. Uzavrel tiež, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu dohody o
vzdaní sa práva žalobcom podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že žalovaný
sám potvrdil prevzatie finančnej čiastky (aj keď len vo výške 100.000,- Sk) a podpisom zmluvy o
pôžičke potvrdil i písomné prevzatie označenej finančnej čiastky. Nepreukázal však vrátenie požičaných

prostriedkov vo výške uvedenej v písomnej zmluve o pôžičke, ktoré bol povinný vrátiť do 1. 11. 2008. Súd
prvej inštancie konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynul ani záver o poskytnutí
odplaty žalobcovi žalovaným vo výške 70.000,- Sk dňa 14. 2. 2008 za služby spojené s vybavením
prihlásenia motorového vozidla zn. BMW 323 CI BR 33 VIN: R. do evidencie motorových vozidiel, a
preto uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní tvrdenia, že uvedenú sumu treba

započítať na vrátenie pôžičky žalobcovi v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka.

12. Tvrdenia, že pohľadávku žalobca predal J. G. tento svedok vo svedeckej výpovedi pred súdom
prvej inštancie nepotvrdil, preto uzavrel, že žalobca je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku voči
žalovanému.

13. Súd prvej inštancie pokladal za oprávnený nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a tieto priznal za obdobie od 2. 11. 2008, teda odo dňa nasledujúceho po
zročnosti vrátenia pôžičky dňa 1. 11. 2008.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi trovy
právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci v celkovej výške 1.008,02 eur. Súčasne rozhodol
podľa § 148 ods. 1 O.s.p. o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu, lebo
žalobca bol v konaní oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok podľa § 138 O.s.p.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívnenavrholrozsudokzmeniťapriznaťmunáhradutrovprvostupňovéhoajodvolaciehokonania.
Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. Nesúhlasil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie v otázke výšky požičanej sumy, započítania pohľadávky

žalovaného, ako aj aktívnej legitimácie žalobcu. Podľa žalovaného zmluva o pôžičke bola uzavretá
len vo výške 100.000,- Sk. Súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania, lebo samotné
podanie trestného oznámenia vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 4T/73/2011
nie je uplatnením práva na náhradu škody v adhéznom konaní. Namietal s poukazom na judikát
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24. 5. 2006 sp. zn. 25Cdo/2478/2004, že uplatnením náhrady škody nie

je samotné podanie trestného oznámenia. Súčasne namietal vyhodnotenie svojho tvrdenia o započítaní
ním poskytnutej sumy 70.000,- Sk žalobcovi za vadné služby v dôsledku trestnej činnosti samotného
žalobcu, ktorý bol uznaný rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/46/009 vinným z
prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znakua úradnej značky podľa § 352 ods. 2 a 3 Trestného zákona, keď napokon motorové vozidlo nebolo
zaregistrované a prihlásené.

16. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. 10. 2016 sp. zn. 9Co/787/2015 bol rozsudok
súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvostupňovému
súdu bolo vytknuté, že pri posudzovaní námietky premlčania nezameral dokazovanie na zistenie
relevantných skutočností, a preto rozhodol predčasne. Konštatoval, že podanie trestného oznámenia
nemožno považovať za uplatnenie nároku na náhradu škody.

17. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd prvej inštancie vykonal
opakovane dokazovanie zamerané na posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným ako v
pôvodnomkonaní,takajvodvolaní.Nazisteniepredmetnéhoskutkovéhostavunariadilpojednávaniena
deň 30. 1. 2017, ktorého sa zúčastnili žalobca, jeho právna zástupkyňa a právny zástupca žalovaného,
ktorý jeho neúčasť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov.

18. Súd oboznámil prítomného účastníka konania a jeho právnych zástupcov s trestným spisom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/73/2011, s obsahom tohto spisu, ako aj vyšetrovacieho spisu OR
PZ, Odbor kriminálnej polície v Poprade ČVS: ORP-169/OEK-PP-2011, prečítal obsah vyšetrovacieho
spisu, jednotlivých zápisníc uvedených pod bodom 1 až 42 a prečítal doslovné znenie časti zápisnice o

výsluchu svedka - poškodeného S. P. zo dňa 14. 3. 2011.

19. Právna zástupkyňa žalobcu na uvedenom pojednávaní vo svojej výpovedi tak isto poukázala na
výpoveď svedka v uvedenej zápisnici a na doplnenie predložila súdu kópiu strany tejto zápisnice
obsahujúcu predmetnú výpoveď S. P., ktorý bol vo vyšetrovacom konaní vypočúvaný ako svedok.

Uviedla, že v pôvodnom žalobnom návrhu konštatovala, že k prebehnutiu premlčacej lehoty došlo v
súvislosti s podaním trestného oznámenia, avšak následne podaním zo dňa 5. 5. 2015 toto stanovisko
upravila s tvrdením, že k pozastaveniu plynutia premlčacej lehoty malo dôjsť až uplatnením nároku na
náhradu škody v trestnom konaní a nie podaním trestného oznámenia, ktoré bolo Okresnej prokuratúre
v Poprade doručené dňa 10. 12. 2010. Za moment uplatnenia nároku považujú ten, kedy žalobca

v rámci prípravného konania v trestnej veci ČVS: ORP-169/OEK-PP-2011 v rámci výsluchu svedka
- poškodeného S. P., tento na strane 7 zápisnice konštatuje, že mu vznikla škoda, a to konaním
obvineného E. P.. Vypočúvaný bol orgánmi činnými v trestnom konaní poučený v zmysle § 46 ods. 1
Trestnéhoporiadku,žeakopoškodenástranasúhlasístrestnýmstíhanímobvinenéhovzmysle§46ods.
3 Trestného poriadku a žiada, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil povinnosť obžalovaným nahradiť

škodu takto spôsobenú. Právna zástupkyňa teda v závere skonštatovala, že práve takýmto spôsobom
došlo k zákonnému uplatneniu nároku na náhradu škody a týmto dňom došlo k zastaveniu plynutia
premlčacej doby, teda dňom 14. 3. 2011. Za takejto skutkovej situácie premlčanie začalo plynúť dňom 2.
11. 2008, premlčacia lehota sa zastavila dňom 14. 3. 2011. Toto zastavenie trvalo až do právoplatnosti
rozsudku v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 4T/73/2011, teda do 24. 4. 2014. Predmetná žaloba bola

podaná dňa 22. 8. 2014, takže pri počítaní prvej lehoty, t. j. do času, kým došlo k zastaveniu premlčacej
lehoty, uplynuli 2 roky a 132 dní. Dňa 25. 4. 2014 (deň nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti
trestného rozsudku) pokračovalo plynutie 3-ročnej lehoty, ktoré sa zastavilo doručením žaloby v tejto
veci na súde prvej inštancie, teda dňa 22. 8. 2014. Lehota začala plynúť dňa 25. 4. 2014 a do 22. 8. 2014
uplynulo ďalších 120 dní. Teda sčítaním 2 roky a 132 dní plus 120 dní možno konštatovať, že žaloba

bola podaná v čase po uplynutí 2 rokov a 252 dní. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným, ako dlžníkom
a veriteľom existoval záväzkovo právny vzťah, nárok na vrátenie dlhu sa premlčuje vo všeobecnej 3-
ročnej premlčacej lehote, právna zástupkyňa žalobcu konštatovala, že predmetná žaloba bola podaná
včas, teda ešte v priebehu plynutia premlčacej doby. V závere zopakovala, že po právnej stránke veci
premlčacia lehota sa zastavila uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 14. 3. 2011 a nie podaním

trestného oznámenia dňa 10. 12. 2010.

20. Právny zástupca žalovaného trval na vznesenej námietke premlčania a po oboznámení sa s
trestným spisom, s predmetným vyšetrovacím spisom, a s doslovným znením zápisnice zo dňa 14. 3.
2011 trval na svojom stanovisku a na právnom posúdení veci v tom smere a s tvrdením, že žalobca

si v prebiehajúcom trestnom konaní neuplatnil svoj nárok riadne a včas, a teda nedošlo k spočívaniu
premlčacej lehoty tak, ako to vyriekla v upravenej verzii právna zástupkyňa žalobcu v písomnom
vyjadrenízodňa5.5.2015aajnapojednávanídňa30.1.2017.Poukázalnaskutočnosť,žepresúdprvej
inštancie,akoajodvolacísúd tátoverziažalobcuniejeničímnová.Stakýmtoprávnymnázoromkotázkenepremlčania nároku sa už súdy oboznámili a nepovažovali takéto stanovisko žalobcu za dôvodné. S
poukazom na rozhodnutie krajského súdu zotrval na stanovisku, že nárok žalobcu je premlčaný.

21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

24. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v pôvodnom konaní súd z výpovede účastníkov
a predovšetkým z písomného textu Zmluvy o pôžičke vzal za preukázané, že splatnosť vrátenia pôžičky
- sumy vo výške 120.000,- Sk bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá do 1. 11. 2008. Z dôkazného
trestného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 73/2011 a k nemu priloženému vyšetrovaciemu

spisu OR PZ, Odboru kriminálnej polície v Poprade, súd zistil, že žalobca podal dňa 10. 12. 2010
na okresnú prokuratúru trestné oznámenie na E. P. a E. P. podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona,
podľa ktorého sa mali menovaní dopustiť trestného činu podvodu. Podvod mal spočívať v tom, že
obom menovaným žalobca požičal sumu 120.000,- Sk, ktorú mali vrátiť dňa 1. 11. 2008, pričom pôžičku
zabezpečili motorovým vozidlom zn. BMW 3 Cabrio, rok výroby 2001, vin: V.. Žalobca však potom,

čo mu nebola pôžička vrátená včas, zistil, že predmetné motorové vozidlo nemôže previesť do svojho
vlastníctva, nakoľko toto bolo len v užívaní bratov P. a bolo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. P.
ho takto mali uviesť do omylu, nakoľko v čase podpisovania Zmluvy o pôžičke mali vedomosť o tom,
že motorové vozidlo im nepatrí, čím sa dopustili pri podpisovaní Zmluvy o pôžičke podvodu. Nakoľko
S. P. sa takto nemohol domôcť iným spôsobom vrátenia zapožičaných peňazí, podal na menovaných

predmetné trestné oznámenie z dôvodu, že menovaní E. P. I. E. P. spoločným konaním sa dopustili
trestného činu podvodu, čím sa na škodu cudzieho majetku obohatili tým, že uviedli ho do omylu a
spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

25. Okresná prokuratúra v Poprade dňa 26. 5. 2011 podala obžalobu na E. P. I. E. P. na základe

vyššie popísaného trestného oznámenia, pričom voči E. P., teda v tomto konaní žalovanému, bola
obžaloba podaná na tom skutkovom základe, že dňa 18. 9. 2008 uviedol do omylu poškodeného S.
P. a to tým, že od neho vylákal sumu 120.000,- Sk s úmyslom túto nesplatiť, kde ako doklad podpísal
Zmluvu o pôžičke, pričom ako záruku na vrátenie dlhu sa zaviazal v prípade jeho neuhradenia po dni
splatnosti previesť na poskytovateľa vozidlo zn. BMW 3 Cabrio, vin: V. a dňa 29. 9. 2008 predložil S.. P.

splnomocnenie na doručiteľa k predaju predmetného motorového vozidla, pričom toto nebolo spôsobilé
na zabezpečenie záväzku, pretože E.. P. nebol jeho vlastníkom, ale iba držiteľom a nemal oprávnenie od
vlastníka vozidla spoločnosti Auto Finance, a. s. nakladať s vozidlom, pričom pôžičku doposiaľ nevrátil,
čím pre poškodeného S. P. spôsobil škodu vo výške 3.983,27 eur.

26. Po vykonaní ďalšieho dokazovania v intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského
súdu súd opakovane dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nie je premlčaný.
V odôvodnení rozsudku zo dňa 20. júla 2015 súd prvej inštancie vyvodil záver, že podaním trestného
oznámenia zo dňa 9. 12. 2010, ktoré bolo prokuratúre doručené dňa 10. 12. 2010, došlo podľa § 112
OZ k situácii, keď premlčacia doba spočívala a znovu začala plynúť až dňa 24. 4. 2014, kedy nadobudol

právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/73/2011. Na takomto právnom posúdení
otázky premlčania súd prvej inštancie po vykonanom doplňujúcom dokazovaní nezotrváva, nakoľko má
zato a pri tomto hodnotení sa v celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom krajského súdu, že podané
trestné oznámenie nemožno považovať za uplatnenie nároku na náhradu škody.

27. Z vykonaného doplňujúceho dokazovania, a to zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného S.
P. zo dňa 14. 3. 2011 súd vzal za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v danom
trestnom konaní v rámci svojho výsluchu pred povereným vyšetrovateľom. Na strane 7 predmetnej
zápisnice žalobca doslovne uviedol: „Týmto konaním zo strany obvinených mi vznikla v prvom prípadekonaním obvineného E. P. škoda vo výške 120.000,- Sk, t. j. 3.983,27 eur a v druhom prípade konaním
obvineného E. P. a E. P. škoda vo výške 160.000,- Sk, t. j. 5.311,03 eur, ktorú si nárokujem ako náhradu
spôsobenej škody v trestnom konaní.

Po poučení podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku ako poškodená strana súhlasím s trestným stíhaním
a v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku žiadam, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil povinnosť
obžalovaným nahradiť spôsobenú škodu spolu vo výške 280.000,- Sk (9.294,30 eur).
Po poučení podľa § 220 Trestného poriadku o inštitúte zmieru výslovne vyhlasujem, že nesúhlasím s
takýmto postupom, pretože mi nebola uhradená škoda spôsobená konaním obvinených E. P. a E. P..“

28. Súd rešpektujúc stanovisko Krajského súdu v Košiciach v odôvodnení predmetného zrušujúceho
uznesenia má zato a považuje za nesporne preukázané, že vyššie popísaným vyhlásením v zápisnici
pred orgánmi činnými v trestnom konaní zo dňa 14. 3. 2011 si žalobca ako poškodený uplatnil nárok na
náhradu škody voči žalovanému. S poukazom na ustanovenie § 101 a § 112 Občianskeho zákonníka
predmetná žaloba bola podaná včas, nakoľko dňom zákonného uplatnenia nároku na náhradu škody,

teda dňom 14. 3. 2011, došlo k zastaveniu, resp. prerušeniu premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňom
2. 11. 2008, do dňa 25. 4. 2014, kedy táto 3-ročná premlčacia lehota pokračovala. Žaloba bola podaná
dňa 22. 8. 2014, teda bola podaná v čase po uplynutí 2 rokov a 252 dní, teda v zákonnej lehote. V závere
teda súd konštatuje, že žalovaným vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.

29. Pri opätovnom rozhodovaní o nároku žalobcu súd vychádzal z dokazovania vykonaného v
pôvodnom konaní. Predmetným prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, ich
právnych zástupcov, za použitia dôkazných listín predložených žalobcom vyššie popísaných, dôkazných
spisov zabezpečených súdom z Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 46/2009 a z Okresného
súdu Poprad sp. zn. 4T 73/2011, výsluchom svedka navrhnutého žalobcom - J. G. a žalovaným - E. P.,

(výsluch ďalších svedkov navrhnutých žalovaným S. C. a S. G. súd uznesením na pojednávaní dňa 13.
7. 2015, nakoľko žalovaný neosvedčil dôvodnosť ich výsluchu, zamietol), súd zistil tento skutkový stav:

30. Medzi žalobcom a žalovaným bola spísaná Zmluva o pôžičke dňa 18. 9. 2008, ktorá bola podpísaná
oboma účastníkmi a na základe ktorej poskytol S. P. E. P. pôžičku vo výške 120.000,- Sk, pričom

suma mala byť vrátená do 1. 11. 2008. Účastníci predmetnej zmluvy sa zároveň dohodli, že v prípade
nedodržania dátumu splatnosti si poskytovateľ nárokuje pokutu vo výške 1.000,- Sk za každý omeškaný
deň a žalovaný ako záruku v prípade nevrátenia dlhu dáva svoje vozidlo zn. BMW VIN: V., ktoré si bude
môcť poskytovateľ previesť do svojho vlastníctva po dni splatnosti dlhu. Z výpovede oboch účastníkov
konania v tomto konaní, ako aj z výpovedí v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn.

4T 73/2011 súd vzal za preukázané, že medzi účastníkmi tejto zmluvy došlo aj k fyzickému odovzdaniu
peňazí, avšak nie vo výške 120.000,- Sk, ale len vo výške 100.000,- Sk. Obaja účastníci zhodne
potvrdili, že suma 20.000,- Sk bola dohodnutá ako odmena za poskytnutú pôžičku (resp. vyčíslený úrok
z omeškania).

31. Žalovaný vzniesol námietku premlčania celého žalovaného nároku, preto sa súd v úvode vysporiadal
predovšetkým s týmto tvrdením žalovaného, pričom zistil a v závere vzal za preukázané, že nárok
žalobcu nie je premlčaný.

32. Z výpovede žalobcu (na pojednávaní dňa 15. 4. 2015 - 5. strana zápisnice) súd zistil, že žalobca

prišiel prvýkrát do kontaktu so žalovaným dňa 14. 2. 2008, ktorý ho požiadal, aby mu zabezpečil
prihlásenieautaztretejkrajinynadopravnominšpektoráte.Išloomotorovévozidlozn.BMW,svýrobným
číslom ako je uvedené v Zmluve o pôžičke a s EČ: J. XXX T.. E. P. ho vyhľadal aj s jeho bratom E. P.,
ktorý ho požiadal o podobnú službu. Nakoľko žalobca vykonával takúto službu - zabezpečil prihlasovanie
už asi 30 takýchto áut, s oboma klientmi sa ústne dohodol, že za túto službu prevezme od E. P. 70.000,-

Sk. Túto sumu od neho prevzal dňa 14. 2. 2008 a následne mu zabezpečil prihlásenie predmetného
motorového vozidla na Dopravnom inšpektoráte v Spišskej Novej Vsi. Dňa 18. 9. 2008 potom prišiel za
ním pán E. P. aj s bratom E. a žiadali ho o zapožičanie peňazí za účelom otvorenia baru, alebo krčmy.
Vtedy E. P. v hotovosti vyplatil sumu 120.000,- Sk. Žiadal však od neho určitú zábezpeku. Nakoľko mal
vedomosť, že má predmetné motorové vozidlo, ktorého zápis mu on vybavoval, dohodli sa, že týmto

vozidlom bude predmetná pôžička zabezpečená. Neskôr sa dozvedel, že E. P. predmetné motorové
vozidlo odpredal. Okrem sumy 120.000,- Sk, ktorú zapožičal E. P., požičal ďalšiu sumu 160.000,- Sk jeho
bratovi E. P., o čom si tiež spísal zmluvu o pôžičke. Obaja mu peniaze dodnes nevrátili. Má vedomosť,
že otvorili bar I. v Spišskej Novej Vsi, takže sa domnieva, že požičané peniaze použili na otvoreniebaru. Nakoľko sa nedomohol vrátenia peňazí od oboch bratov P. v trestnom konaní, domáha sa vrátenia
pôžičiek v občianskom súdnom konaní.

33. Žalovaný v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 15. 4. 2015 (strana 6 zápisnice) vo svojej
výpovedi potvrdil, že vo februári 2008 mu za sumu 70.000,- Sk žalobca vybavil všetky doklady potrebné
na zaevidovanie motorového vozidla, ktoré si zakúpil v Nemecku. Predmetné auto bolo zapísané na
dopravnom inšpektoráte a on si potom vybavil evidenčné číslo, aj technický preukaz. S prácou žalobcu
bol spokojný a predmetné vozidlo bolo takto naňho napísané. Žalobca ho neskôr oslovil, aby mu

robil sprostredkovateľa pri zápisoch motorových vozidiel, ktoré on bude prihlasovať na jeho meno na
dopravnom inšpektoráte a potom odhlasovať pre účely obchodu, s čím žalovaný súhlasil a nebral za
to žiadnu finančnú odmenu so slovami, že neskôr sa nejako dohodnú. Žalovaný ďalej potvrdil, že v
septembri 2008 potreboval peniaze na uhradenie exekúcie (nešlo o peniaze, ktoré by použil na otvorenie
baru „P.“). Žalobca mu vtedy požičal sumu 100.000, -Sk, pričom peniaze prevzal v bankovkách uňho
doma v Poprade. Niekoľko dní po fyzickom prevzatí peňazí žalovaný podpísal zmluvu a súhlasil s jej

obsahom, kde bolo uvedené, že požičal si sumu 120.000,- Sk, pretože sumu 20.000,- Sk chápal ako
odmenu za požičanie. Súhlasil aj s dohodou o zábezpeke s tým, že ak žalobcovi 120.000,- Sk nevráti,
tak mu dá svoje motorové vozidlo v zmluve uvedené.

34. Žalovaný v odpore aj vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že v tomto konaní navrhuje započítať
sumu 70.000,- Sk, resp. odpočítať od požičaných peňazí (120.000,- Sk) z toho dôvodu, že voči žalobcovi
bolo vedené trestné stíhanie za nezákonné vybavenie zápisov cudzích motorových vozidiel. O tejto
skutočnosti sa žalovaný dozvedel z policajných výsluchov v rámci trestného stíhania voči žalobcovi.
Nakoľko mal s predmetnými trestnými výsluchmi určité problémy, bolo pošpinené jeho meno a meno

jeho rodiny, lebo ho zháňali policajti a nemohol sa ukázať ani na úradoch pre falošné papiere, preto
navrhuje tú sumu 70.000,- Sk mu odpočítať (zrejme ako odškodné). Ďalšiu sumu 30.000,- Sk (do sumy
100.000,- Sk) tiež navrhoval žalovaný započítať z toho titulu, že pri spolupráci so žalobcom, keď on mu
pomáhal pri zápisoch 7 motorových vozidiel a 2 motoriek, on jednej firme (nemenovanej) v Bratislave
mal zaplatiť sumu 25.000,- Sk, ktorá suma sa mu nevrátila. K uvedenému žalovaný nepredložil žiadne

písomné dôkazy. Ďalej dodal, že požičané peniaze mu nie je povinný vrátiť, nakoľko žalobca si mohol
uspokojiťsvojupohľadávkuvočinemutak,žebysizobralodnehomotorovévozidlo,ktorýmručil,nakoľko
toto mal k dispozícií v zime v roku 2009, ktoré on uňho s jeho súhlasom garážoval. Ďalej žalovaný tvrdil,
že žalobca mu mal zaplatenie sumy 70.000,- Sk ústne odpustiť, takže túto sumu mu on už nie je povinný
vrátiť a v závere uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom, nakoľko svoju pohľadávku

odpredal pánovi G., čo mu mal povedať sám žalobca.

35. Podľa dôkazného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 4T 46/2009 súd zistil, že v predmetnej
veci bol vydaný trestný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 4. 2009, ktorým súd rozhodol,
že obvinený S. P. je vinný z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej

uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pretože v dobe
od decembra 2007 do júla 2008 si nezisteným spôsobom zabezpečil na motorové vozidlá v trestnom
rozkaze uvedené, okrem iného aj na motorové vozidlo T. XXX B. T. R.: R., dovezené z USA, falošné
protokoly o kontrole a skúškach zo skúšobne vozidiel TUV SUV Auto CZ Praha 4, o ktorých vedel, že
nie sú pravdivé a tieto poskytol D.F. G., S. P. I. E. P., ktorí ich predložili ako pravé Obvodnému úradu

pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Spišskej Novej Vsi, na základe ktorých boli týmto úradom
vydané rozhodnutia o schválení jednotlivo dovezených vozidiel z tretej krajiny pod tam uvedenými
spisovými značkami. Týmto dosiahol vydanie pravej verejnej listiny na základe nepravých podkladov
a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, za čo bol odsúdený na peňažný trest vo
výmere 3.200,- eur a pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu

uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Ďalej mu bol uložený trest zákazu činnosti
vykonávať sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu predpisov Občianskeho a Obchodného zákonníka a
činnosť súvisiacu s obstarávaním služieb spojených s uvedením motorového vozidla do prevádzky na
pozemných komunikáciách v trvaní 18 mesiacov.

36. Z výpovede S. P. v predmetnom trestnom konaní (zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa
22. 1. 2009 na OO PZ v Spišskej Novej Vsi - čl. 13 až 25 spisu sp. zn. 4T 46/2009 tunajšieho
okresného súdu) súd zistil, akým spôsobom žalobca postupoval pri vybavovaní dokladov, ktoré si uňho
objednal žalovaný, pričom išlo o protokoly o homologizačných skúškach k vozidlu zn. BMW Cabrio, bezktorých nebolo možné predmetné motorové vozidlo zaevidovať na príslušnom dopravnom inšpektoráte.
Z predmetnej výpovede súd vzal za preukázané, že žalobca mal prevziať od žalovaného za vybavenie
tohto protokolu sumu 25.000,- Sk sprostredkovane od jeho brata E. P., pričom firme, u ktorej predmetný

protokol vybavoval, mal vyplatiť sumu 20.000,- Sk. Žalobca vo svojej výpovedi sa v žiadnej časti
nezmieňoval o tom, aby od žalovaného mal prevziať za túto službu 70.000,- Sk a vo výpovedi nie je
žiadna zmienka o tvrdení, žeby žalobca mal započítať peniaze, ktoré boli zaplatené za túto službu,
z poskytnutej pôžičky. Takéto tvrdenie žalovaného nevyplýva ani z výpovede samotného žalovaného
E. P. v uvedenom trestnom konaní, ani z prípravného vyšetrovacieho konania (viď výpoveď E. P. zo

spisu sp. zn. 4T 46/2009 čl. 37 až 42). Súd sa zároveň oboznámil s vyjadrením Organizácie skúšok
TUV SUD Auto CZ s. r. o. (čl. 187 predmetného trestného spisu), podľa ktorého cena za všetky 4
skúšky ktoré sú vykonávané pre účely individuálneho dovozu vozidla je pre jedno vozidlo s benzínovým
motorom 25.550,- Kč a s dieselovým motorom 32.450,- Kč. Pokiaľ sa jedná o stáleho zákazníka, môže
byť poskytnutá množstevná zľava. V tom prípade je cena pre benzínové auto 24.017,- Kč a pre dieselové
autá 30.727,- Kč. Ani z tohto dôkazu teda nevyplynulo, žeby žalobca mal prevziať od žalovaného

70.000,- Sk za prevedenie skúšok u menovanej firmy a následne žeby táto suma mala byť započítaná
pre účely splatenia predmetnej pôžičky. Nakoľko však žalovaný naďalej trval na svojej výpovedi, že
medzi ním a žalobcom došlo k ústnemu dojednaniu o tomto započítaní a zotrvával na tvrdení, že žalobca
dokonca svoju pohľadávku odpredal, a preto nie je aktívne legitimovaným subjektom v tomto konaní,
súd na preukázanie jeho tvrdenia vypočul svedkov - brata žalovaného - E. P. a švagra žalobcu J. G..

37. Svedok E. P. uviedol, že z rozprávania jeho brata vie, že niekedy v auguste 2008 si mal od žalobcu
zapožičať sumu 100.000,- Sk. On však pri poskytovaní peňazí a pri podpisovaní Zmluvy o pôžičke nebol
prítomný. On vytkol bratovi, keď videl písomnú zmluvu o pôžičke, že je tam napísaná suma 120.000,- Sk,
ktorú má vrátiť, aj keď si v skutočnosti zapožičal 100.000,- Sk. Z rozprávania brata sa dozvedel, že suma

20.000,- Sk bola vlastne úrok za poskytnutie pôžičky na určitú dobu. Ďalej vypovedal, že má vedomosť,
že žalobca si požiadal za vybavenie dokladov za bratove motorové vozidlo BMW Cabriolet 80.000,- Sk.
Neskôr sa však zistilo, že doklady boli falošné, čo však nemalo vplyv na funkčnosť auta. V súvislosti s
trestným stíhaním voči osobe žalobcu, tento vtedy ich oboch bratov obletoval, lebo aj oni boli volaní na
políciu k výsluchom a vtedy mal žalobca sa dohodnúť s jeho bratom, že voči nemu nebudú vyvodzované

žiadne dôsledky zato, že brata zneužil a že suma 80.000,- Sk bude započítaná za predmetnú pôžičku.
Jeho brat mal spolupracovať so žalobcom ešte aj pri vybavovaní dokladov pre ďalšie motorové vozidlá
a že aj ohľadom tých sa neskôr zistilo, že boli falošné. Nevedel sa vyjadriť, či žalobca platil žalovanému
odmenu za spoluprácu pri vybavovaní dokladov pre jednotlivé motorové vozidlá. Sumy vraj mali byť
započítavané. Svedok v závere svojej výpovede uviedol, že neskôr zapožičané peniaze vymáhal pán

G. a to v prospech pána G., pričom G. mu mal povedať, že došlo k postúpeniu pohľadávky od pána
P. na pána G..

38. K tejto otázke súd vypočul svedka J. G.. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že pamätá sa, že pred
niekoľkými rokmi bola uzavretá Zmluva o pôžičke medzi účastníkmi konania. Pán G. mal vtedy agentúru

pre vymáhanie, a preto ho sprostredkoval žalobcovi - svojmu švagrovi na vymoženie pôžičky 120.000,-
Sk od P.. Vypovedal, že on žiadnu pohľadávku od S. P. nekupoval.

39. Vychádzajúc z vyššie popísaného skutkového stavu, predovšetkým z výpovede svedka J. G., súd
vzal v závere za preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom v tomto konaní a že

nebolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca mal odpredať pohľadávku na menovaného, alebo na
akúkoľvek inú osobu. Takéto tvrdenie žalovaného súd hodnotí len ako za účelovú obranu, ktorú nevedel
žiadnym zákonným spôsobom preukázať, pričom súd tu poukazuje na zákonné ustanovenie § 574 ods.
1 Občianskeho zákonníka, kde sa výslovne pre platnosť právneho úkonu odpustenia alebo vzdania sa
práva vyžaduje písomná forma.

40. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca mal 70.000,- alebo 80.000,- Sk odpustiť žalovanému titulom
započítania tejto sumy v kompenzácii so sumou, ktorú on prevzal od neho za vybavovanie falošných
dokladov, súd v závere konštatuje, že ani takéto skutkové tvrdenie žalobcu nebolo v konaní žiadnymi
dôkazmi preukázané. Bola to len dedukcia, alebo vôľa žalovaného, ako on si tento vzťah predstavoval,

že sa mal medzi účastníkmi konania asi uskutočniť, avšak takéto konštatovanie nie je v žiadnom prípade
ani v súlade s daným zisteným skutkovým stavom, nakoľko tvrdené falošné doklady neboli dôvodom
pre obmedzenie žalovaného ako vlastníka predmetného motorového vozidla k jeho ďalšej dispozícií. O
tom svedčí ďalší súdom vykonaný dôkaz, a to správa z OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu vTrenčíne z 23. 4. 2015 a k tomu pripojená evidenčná karta k motorovému vozidlu s bývalým ev. č. J. XXX
T. a s novým ev. č. Q. XXX C., pričom sa jedná o motorové vozidlo zn. T. XXX B. XXX S., VIN: V. (viď čl.
82 spisu). Podľa tohto dôkazu žalovaný odpredal motorové vozidlo ďalšiemu vlastníkovi a to O. H. a

tento ho odpredal Ľ. D.. Ďalším dôkazom o možnosti dispozície s predmetným motorovým vozidlom je
správa z Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo
dňa 24. 6. 2015 ( z čl. 113), z ktorej vyplýva, že rozhodnutia o schválení jednotlivo dovezených vozidiel
z tretej krajiny (medzi ktorými je aj rozhodnutie týkajúce sa vyššie popísaného motorového vozidla)
neboli doposiaľ zrušené. Tieto dôkazy svedčia o tom, že žalovaný mohol s motorovým vozidlom naďalej

disponovať, čo aj urobil - odpredal ho, z čoho mal zisk, a teda nevznikla mu žiadna škoda následkom
falošných dokladov, ktoré mal vybavovať žalobca.

41. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

42. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

43. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

44. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

45. Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto
úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

46. Z vyššie popísaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale

reálnou zmluvou a k jej platnému uzavretiu zákon vyžaduje nielen dohodu strán o predmete pôžičky a o
čase jej vrátenia, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. Nakoľko z
dokazovania vyplynulo (výpoveď žalobcu, písomná zmluva o pôžičke), že žalobca požičal žalovanému
sumu 120.000,- Sk, a reálne došlo k odovzdaniu týchto peňazí, žalovaný mu požičané peniaze nevrátil,
preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

47. Tvrdenie žalovaného, že od žalobcu si požičal len sumu 100.000,- Sk a že suma 20.000,- Sk mala
byť akousi províziou, resp. odmenou za požičanú sumu, žalovaný v tomto konaní relevantnými dôkazmi
nepreukázal. Ako jediný dôkaz o tomto tvrdení žalovaný navrhol výsluch svedka - jeho brata E. P.. Jeho
svedecká výpoveď však nie je relevantným dôkazom, nakoľko on pri preberaní peňazí osobne nebol.

Žeby pôžička mala byť vo výške 120.000,- Sk, to mu mal povedať len jeho brat E. P.. Takýto dôkaz
nepostačoval na presvedčenie súdu, že žalovaný si požičal od žalobcu len sumu 100.000,- Sk. Súd
pri hodnotení tvrdenia žalobcu, že požičal žalovanému sumu 120.000,- Sk vychádzal zo základného
relevantného dôkazu, a to písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 9. 2008, ktorú žalovaný (ako vyplynulo
z dokazovania) dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku podpísal. Ani jeden z účastníkov konania sa

nedomáhali v občianskoprávnom, ani inom konaní neplatnosti tohto právneho úkonu, preto za použitia
ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka súd hodnotí tento úkon ako platný a účinný.

48. Ako už bolo vyššie konštatované, ani jedna z foriem obrany žalovaného, či už vznesená námietka
premlčania, započítacia námietka a tvrdenie o strate aktívnej legitimácie žalobcu nebola v tomto konaní

dôkazmi preukázaná. Súd takúto obranu žalovaného hodnotí len ako účelovú a tendenčnú a v podstate
aj súd zavádzajúcu. Nakoľko žalobca sa nedomohol svojho nároku v trestnom konaní a bol v nároku
na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie, súd v tomto konaní po preukázaní, že
nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený, žalobe vyhovel za použitia ustanovení § 657 a 658
Občianskeho zákonníka.

49.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

51. Nakoľko žalovaný sa svojou nečinnosťou dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj ním
požadovaný zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/95
platného a účinného ku dňu omeškania (k 2. 11. 2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný
sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti pôžičky, ktorá mala byť vrátená dňa 1. 11.
2008, teda ku dňu 2. 11. 2008. Základná úroková sadzba NBS k uvedenému dňu bola vo výške 3,75 %,

preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške dvojnásobku, teda 7,5 % ročne z dlžnej sumy
až do zaplatenia.

52. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní
v celom rozsahu úspešný, požadoval náhradu jemu vzniknutých trov konania, preto mu súd priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

56. V zmysle ustanovení § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

57. Nakoľko žalobca bol v konaní súdom oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle ustanovení § 254
C.s.p., súd v zmysle ustanovení § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch určil žalovanému povinnosť
zaplatiť štátu náhradu súdneho poplatku vo výške určenej podľa položky 1 písm. a/ prílohy Sadzobníka
k Zákonu o súdnych poplatkoch (6 % z 3.983,27 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.