Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216687
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117216687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Y.
XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 619,33 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 9Csp/157/2017-176 zo dňa 26.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku I..

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 268,47 eur v

splátkach po 20 eur mesačne, V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka
uvedená v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky, a.s. v znení: „Pri zúčtovaní
poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Určil, že zmluvná podmienka
uvedená v bode 8.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky a.s. účinných od 01.02.2014 v
znení: „Po zániku nároku čerpať povolené prečerpanie (zrušením limitu, výpoveďou alebo odstúpením)

sa vyčerpané a nevrátené peňažné prostriedky považujú za nepovolené prečerpanie bežného účtu, s
čím je spojená povinnosť platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu a zaplatiť zmluvnú pokutu.“ je pre
svoju neprijateľnosť neplatná. Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej
náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že strany uzatvorili zmluvu o bežnom účte. Žalovaná suma 619,33 eur
predstavuje tzv. nepovolené prečerpanie. Súd uviedol, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový

podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. pre nedostatočné skúmanie bonity spotrebiteľa. Uviedol, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť
sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Je povinnosťou veriteľa získané informácie zhromaždiť,
vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Dodávateľ
musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný resp. domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej
zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Uviedol, že v danom

prípade žalobca k skúmaniu bonity žalovaného predložil report zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorého
vymeriavací základ, teda hrubá mzda žalovaného, je 470 eur. Čistá mzda je v takomto prípade podľa
internetovej kalkulačky cca 397 eur. Predložil ďalej Credit report, z ktorého vyplýva, že žalovanému bolo
odmietnutých 6 úverov. Tiež z neho vyplýva, že žalovaný spláca úver v celkovej výške dlžnej sumy13.708 eur, počet splátok je 97, výška splátky 140 eur a úver vo forme úverového rámca 326 eur.
Predložil výpisy z účtu žalovaného, z ktorých vyplýva, že účet bol každý mesiac v zápornom zostatku
okrem krátkych období, v ktorých sa čerpali úverové prostriedky. Podľa názoru súdu prvej inštancie

§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch treba vykladať tak, aby sa dosiahol jeho účel, a to
zabránenie zadlžovania nebonitnej časti obyvateľstva. Veriteľ je povinný skúmať bonitu klienta ako cez
rôzne registre, tak aj analýzou príjmov a výdavkov klienta, prihliadajúc na to, že skúmanie bonity cez
rôzne registre je síce rýchle a pohodlné, ale nie je komplexné vzhľadom na obmedzený počet údajov
z registra plynúcich. Overovanie bonity žalovaného bez skutočného auditu jeho domáceho rozpočtu

umožňujúceho zistiť skutočnú platobnú schopnosť konkrétnej osoby, súd považuje za hrubé porušenie
odbornej starostlivosti vedúce k tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov a bez možnosti
predčasného zosplatnenia. Preto súd priznal žalobcovi len dlžnú sumu a poplatky neviažuce sa k
poskytnutému úveru, teda sumu 268,47 eur. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovanej jej súd
povolil splácanie dlžnej sumy v splátkach po 20 eur mesačne. Súd odôvodnil neprijateľnosť zmluvnej
podmienky vo výroku III. rozsudku, keď uviedol, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy je transparentnosť zmluvy. Zo zmluvy o bežnom účte v danom prípade nevyplýva,
že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené
prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo
v zmluve, nielen v obchodných podmienkach. Podľa názoru súdu prvej inštancie v prípade poplatkov za
poskytovaný balík služieb by pri meškaní s ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania.

Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že takýmto spôsobom žalobca vytvára nepovolený debetný
zostatok, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28 % napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné
plnenie vo forme, napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je v neprospech klienta a v
rámci spotrebiteľských vzťahov je neprípustné, aby jeden subjekt poskytoval inému subjektu odplatu
bez zodpovedajúceho protiplnenia. Čo sa týka výroku IV., súd túto podmienku považoval za neprijateľnú

z toho dôvodu, že sa ňou umelo vytvára stav nepovoleného prečerpania. Neprimeranosť a priamy
rozpor so zákonom je daný vzhľadom na znenie § 3a zákona 87/1995 Z.z., podľa ktorého sankcie za
omeškanie spotrebiteľa nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády, pričom
súd poukázal na to, že je účtovaný 28 % úrok. Tiež uviedol, že žalobca si zamieňa povolené prečerpanie
a prekročenie, pričom poukázal na nález Finančného arbitra ČR rek č. 380/SU/2013. Výrok o trovách

konania odôvodnil ust. § 255 CSP.

3.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalobca.NesúhlasilsvýrokomIII.
a uviedol, že nepovolené prečerpanie je vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu upravené
osobitným bodom. Znenie predmetnej úpravy takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu. Citovaná

zmluvná podmienka nespĺňa charakteristiku zákona, teda ustanovenie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa
uhradenie plnení, za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, nakoľko úrok z prekročenej
čiastky je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec
zostatku na účte klienta. Nesúhlasil s výrokom IV. rozsudku a uviedol, že súd si nesprávne vykladá pojem
„prekročenie“. Samotnému zániku nároku čerpať povolené prečerpanie predchádza buď zrušenie limitu,

výpoveď alebo odstúpenie. Nepovolené prečerpanie banka úročí vyšším úrokom ako pri povolenom
prečerpaní z dôvodu porušenia podmienok povoleného prečerpania. Ak by neexistoval zvýšený úrok v
rámci nepovoleného prečerpania, spotrebiteľ by nebol motivovaný splatiť banke povolené prečerpanie
riadne a včas. Uviedol, že ani zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti
zmluvy musia byť uvedené na jednom dokumente. Nepovolenému prečerpaniu a jeho následkom

je vo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu venovaný osobitný bod. Znenie predmetného
ustanoveniakopírujezákonnúúpravu.Soprávnenýmbankypožadovaťúrokyzaprečerpanieúčtupočíta
Obchodný zákonník, ako aj zákon 129/2010 Z.z. k ust. § 18 ods. 1. Nesúhlasil s tým, že nedostatočne
skúmal bonitu žalovaného. Poukázal na to, že neskúmal bonitu bez akýchkoľvek údajov o príjmoch a
výdavkoch žalovaného alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra, a teda

nekonal tak, že hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Navrhol, aby
odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne rozhodol o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žalobca hrubo porušil ust. § 7 ods. 1 zákon 129/2010Z.z., keď riadne neskúmal bonitu spotrebiteľa. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ust. § 7 ods. 19 až 42. Podľa § 7 ods. 20 na výpočet ukazovateľa schopností
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použije aj čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,
a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Podľa ods. 19 banka je povinná určiť, dodržiavať a
pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopností spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Aj z
daných ustanovení teda vyplýva, že neskúmanie čistého príjmu spotrebiteľa, nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa je

hrubým porušením ust. § 7 ods. 1. V danom prípade žalobca nijakým spôsobom neskúmal náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je teda správny. Správne je aj určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode III., pričom súd prvej inštancie poukázal na to, že dôvodom
neprijateľnosti je najmä skutočnosť, že takéto dojednanie nie je obsiahnuté v samotnej zmluve, ale len vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Správny je aj výrok IV., aj odvolací súd sa stotožňuje s tým, že

dojednanie umelo vytvára stav nepovoleného prečerpania úročeného vyššou úrokovou sadzbou, ako je
povolené prečerpanie. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP

a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.