Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2T/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614010137
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8614010137.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v trestnej veci proti obž. Bc. H. J. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 27. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Bc. H. J., nar. XX.XX.XXXX vo R., trvalé bydlisko R.,
gen. R. XXX/X,

sa podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j espod obžaloby

Okresného prokurátora vo Svidníku zo dňa 13.05.2014 podanej 15.05.2014, sp. zn. Pv 668/13/7712-11,
ktorá mu kládla za vinu, že

dňa 21.09.2013 v čase okolo 03.50 hod. pri bare Infinity Music Club na ulici Sovietskych hrdinov
vo Svidníku po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol H. B. tak, že ho udrel päsťou do
spánkovej oblasti hlavy vpravo, ktorý následne spadol na zem a utrpel zlomeninu spánkovej kosti vpravo
s krvácaním do stredného ucha vpravo, otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie hlavy s odreninou
v pravej spánkovej oblasti s dobou liečenia a práceneschopnosti do 04.10.2013,

teda

mal inému úmyselne ublížiť na zdraví,
mal sa dopustiť fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že mal napadnúť iného,

čím mal spáchať

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd o d k a z u j e poškodeného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, s nárokom na
náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal na tunajší súd 15.05.2014 obžalobu č. Pv
668/13/7712-11 na obv. Bc. Mareka Paňka za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona

a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že
dňa 21.09.2013 v čase okolo 03.50 hod. pri bare Infinity Music Club na ulici Sovietskych hrdinov vo
Svidníku po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol XX.XX.XXXX. B. tak, že ho udrel päsťou
do spánkovej oblasti hlavy vpravo, ktorý následne spadol na zem a utrpel zlomeninu spánkovej kosti
vpravo s krvácaním do stredného ucha vpravo, otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie hlavy s
odreninou v pravej spánkovej oblasti s dobou liečenia a práceneschopnosti do 04.10.2013.

Na hlavnom pojednávaní obž. Bc.R. J. urobil vyhlásenie, že je nevinný zo skutku, ktorý je uvedený
v obžalobe. Súd tak na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
poškodeného XX.XX.XXXX. B., svedkov Z. O., G. P., E. D., F. P., PhDr. E. Y., znalcov MUDr. J. Z. a
MUDr. J. H., konfrontáciou medzi svedkom G. P. a poškodeným H. B., poškodeným H. B. a svedkom Z.

O., obžalovaným a svedkom E. D., svedkami G. P. a E. D., svedkami Z. O. a E. D., prečítaním zápisníc
o výpovediach svedkov Y. J., U. E., Ing. E. C., prečítaním odborného vyjadrenia znalca MUDr. J. Z.
a znaleckého posudku znalca MUDr. J. H. a listinnými dôkazmi a to: lekárskymi správami, vyčíslením
škody VšZP, správami o povesti, odpisom z registra trestov obžalovaného, záznamom o zhodnotení
zdravotného stavu osoby - poškodeného, fotodokumentáciou z údajného miesta činu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaný ako na hlavnom pojednávaní tak aj v prípravnom konaní vypovedal zhodne. Uviedol, že v
ten večer mal incident s poškodeným priamo v bare, takže si to s ním chcel vysvetliť. Pri odchode z

baru ho požiadal, aby s ním šiel von. Hneď pri odchode z baru za ním šiel poškodený a taktiež jeho
kamarát Z. E., svedok F. Y.ter zostal pri bare. Von vyšli v poradí obžalovaný, poškodený a za nimi Z. E..
Keď boli vonku vedľa schodov napravo, po jeho snahe o vysvetlenie od poškodeného, tento sa na neho
zahnal pravou rukou, snažil sa ho udrieť do tváre. On sa len snažil inštinktívne mu úder odraziť, aby ho
nezasiahol do tváre. Vidí totiž od detstva len na jedno oko. Po odraze jeho ruky poškodený neudržal

rovnováhu a spadol pravým bokom na zem a udrel si hlavu, kde bolo na zemi v tom čase množstvo
kameňov a skla. Hneď ho zdvihol zo zeme, chcel mu pomôcť, no na to došiel k ním F. Y.ter, ktorý ho
hneď napadol, že napadol poškodeného a spôsobil mu zranenie, preto hneď na to odišli preč spolu aj
s O. k vstupnej časti areálu a prešli na druhú stranu cesty, tam ich však dobehli priatelia poškodeného,
ale aj samotný poškodený, ktorý sa chcel biť. Súčasne mu poškodený oznámil, že mu bude za to platiť,

na to už Z. E. zavolal políciu. Nechcel nikomu spôsobiť zranenia, len svojou rukou sa snažil odraziť
útok poškodeného, keďže z detstva vidí už iba na jedno oko a útok poškodeného smeroval práve na
tú stranu a časť hlavy.

SvedokZ.E.vcelomrozsahuvovšetkýchsvojichvýpovediach,akovprípravnomkonaní,taknahlavnom

pojednávaní potvrdil výpoveď obžalovaného Bc.R.a J., vypovedal zhodne.

PoškodenýH.B.najprvuviedol,žespolupredbarvyšielsobžalovaným,ktorýhootopožiadal,zišliúplne
dole pred vchod do baru napravo, tam sa rozprával s kamarátom obžalovaného a bol tam súčasne aj F.
Y.ter. V tom čase obžalovaný sa od nich vzdialil asi na vzdialenosť 10 metrov, na to sa rozbehol naspäť k

ním a zozadu ho udrel päsťou ruky do oblasti hlavy, do pravej strany v oblasti spánku, spadol na zem, na
viac si už nepamätá, len že krvácal a pamätá si ešte, že bol v sanitke. Ďalej svoju výpoveď v procesnom
postavení svedka doplnil tak, že keď išli von, tak za ním išiel obžalovaný a hneď aj Y.ter, pričom keď vyšli
von, tak hneď bol napadnutý obžalovaným. Pred útokom stál obžalovaný od nich vo vzdialenosti 3 až 5
metrov, on sa rozprával s ďalšou osobou, Y.ter od nich stál 1 až 1,5 metra. Videl zreteľne, že ho udrel

obžalovaný. Následne bol upozornený na to, že aj svedok G. P. videl, že ako bol napadnutý a pomáhal
ho dvíhať sa zo zeme, on sám si naňho nepamätá. Na hlavnom pojednávaní túto výpoveď opäť doplnil
s tým, že už si nebol istý, či tam šiel aj E. za nimi von, ten podľa neho už musel byť vonku a to ešte pred
nimi. Presne si pamätal, kto kde stál, on čelom k budove, po pravej strane schody do baru, pred ním Z.
E. a po pravej strane F. Y.ter vo vzdialenosti 1 až 1,5 metra, na to dostal ranu sprava, zozadu a potom

mal už iba útržky pamäte. Pamätá, že sa postavil, tiekla mu krv, pamätá sanitku a nemocnicu. Určitesa nepokúsil napadnúť obžalovaného, asi po 1 minúte, čo vyšiel von, bol napadnutý obžalovaným. Vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 25.06.2019 poškodený vypovedal, že bol obžalovaným
udretý päsťou do pravej strany hlavy nad uchom zozadu a z boku, že úder videl periférne ako sa otáčal

a viac si už nič nepamätal a nevedel ani o svojej odrenine na čele. Poškodený si nepamätal, čo povedal
zasahujúcej rýchlej zdravotnej pomoci (ďalej aj „RZP“) a ani čo povedal v nemocnici, a tak nevedel
odstrániť rozpory vo svojich výpovediach a v lekárskych záznamoch, keď zo správy RZP vyplýva, že mal
byť podľa jeho vyjadrenia napadnutý neznámou osobou a že útočníka nepozná a z prepúšťacej správy
z nemocnice vyplýva, že mal uviesť, že spadol na pravú stranu, no na hlavnom pojednávaní uviedol,

že spadol na ľavú stranu.

Svedok F. Y.ter uviedol, a to zhodne ako v prípravnom konaní, tak na hlavnom pojednávaní, že obaja a
to obžalovaný a poškodený odišli von, v akom poradí, tak to si nepamätá, on spoločne s Z. O. išli hneď
za nimi vonku, vychádzali asi minútu po obžalovanom a poškodenom. Z. E. mu oznámil, že oni dvaja sa
pohádali, a že sa idú asi biť. Po vyjdení vonku Z. E. stál od neho napravo, poškodený naľavo, najsamprv

obžalovanýapoškodenýstálivedľaseba,asi2až3metreodschodovahádalisa, obžalovanýsavzdialil
asi 5 metrov od nich. Na to obžalovaný zakričal meno poškodeného, ten sa stihol pootočiť doprava
smerom k nemu a v tom dostal úder päsťou ruky do tváre do pravej časti, spadol na zem, po údere padol
akoby si chcel kľaknúť, mal na zemi kolená, následne spadol na niektorú zo strán a obžalovaný a Z. E.
odišli. On spolu s G. P. dvihli poškodeného zo zeme, poškodený krvácal v oblasti ucha, P. si všimol až

potom, čo mu pomáhal s poškodeným, predtým určite nie.

Svedok G. P. vypovedal rozdielne ako F. Y.ter, v ranných hodinách stál po ľavej strane od schodov pred
vstupom do baru. V tom čase vyšiel poškodený z baru a podal mu ruku, postavil sa 2 alebo 3 metre po
jehoľavejruke.Asidopiatichminútprišielobžalovanýeštesniekým,aletohonepozná,potomdoplnil,že

to bol Z. E.. Obžalovaný ho obišiel, pristúpil k poškodenému, bez slov ho fyzicky napadol a ľavou rukou
ho udrel do oblasti hlavy. Po údere spadol, snažil sa ho postaviť. Poškodený pred úderom stál na ľavo
asi 1 meter od neho smerom k tenisovým kurtom. Túto svoju výpoveď doplnil na hlavnom pojednávaní
tak, že po fyzickom napadnutí poškodeného on odišiel po tzv. „vyhadzovačov“ na diskotéku a poprel,
aby v tom čase, kedy došlo k incidentu, tam videl E. D.. Podľa neho po údere poškodený padol na ľavú

stranu a s poškodeným zostal F. P..

Svedok F. P. samotný incident nevidel. Keď došiel dole schodmi, tak zbadal po pravej strane
poškodeného, ktorý sa držal za pravé ucho a bol v predklone, obžalovaný stál pred schodmi priamo pred
ním. Pri poškodenom stál J. H. a pri obžalovanom Z. E., potom šiel spoločne s obžalovaným a Z. O.

smerom k hlavnej ceste, kde došla hliadka polície. G. P. v tom čase nevidel, ale potvrdil, že poškodený
bol v bare riadne opitý, mal problémy s koordináciou pohybu.

Svedok PhDr. F. Y. uviedol, že situáciu videl z kamerového systému, pričom umožnil nahliadnuť a
stiahnuť si tento záznam ako obžalovanému, tak aj poškodenému, títo to nevyužili. Videl, že vychádzali

von po krátkej diskusii poškodený, obžalovaný a neznámy chlapec, asi vo vzdialenosti 4 až 5 metrov
a za nimi F. Y.ter. Potom tento údaj opravil na hlavnom pojednávaní tak, že odchádzal von z baru za
nimi F. Y.ter vo vzdialenosti 10 až 15 metrov v čase asi 10 až 12 sekúnd po nich. Incident sa odohral
mimo dosahu kamier, asi po minúte videl odchádzať cez hlavnú vstupnú bránu obžalovaného a Z. O.
a išli pomalým krokom.

Znalec MUDr. J. H. uviedol, že poškodený utrpel ľahký otras mozgu, ľahké pohmoždenie v spánkovej
oblasti z pravej strany s odreninou tiež ľahkého stupňa, prasklinu tzn. neúplnú zlomeninu spánkovej
kosti vpravo a menšie zakrvácanie do stredného ucha, ktoré spôsobilo ľahkú prechodnú poruchu sluchu.
Znalec sa vo vzťahu k možnej príčine vzniku uvedených zranení vyjadril, že do úvahy prichádzajú dve

možnosti. Prvá je tá, že išlo o útok inej osoby smerovaný päsťou nad pravú ušnicu tangenciálnym
spôsobom (nie kolmo, keďže vznikla aj odrenina), no nie z pozície tvárou v tvár, ale tak, že útočník
by musel stáť k poškodenému bokom, pričom znalec túto možnosť označil za menej pravdepodobnú,
pretože zlomenie (alebo aj jednoduché prasknutie) spánkovej kosti si vyžaduje veľký úder, spravidla
nejakým boxerom na ruke, no urobiť to jednoducho päsťou je nepravdepodobné. Za pravdepodobnejšiu

príčinu prasknutia spánkovej kosti znalec označil pád na tvrdý nerovný povrch (betón alebo asfalt),
pričom postačuje aj hrboľatá plocha. Znalec po nahliadnutí na fotodokumentáciu z miesta, kde sa
predmetný skutok mal podľa obžaloby stať, uviedol, že takéto zranenie mohlo vzniknúť po dopade naktorýkoľvek z povrchov, ktorý sa tam v tom čase nachádzal vrátane trávy, ak v nej boli v tom čase nejaké
nerovnosti alebo kamene a že tento jeho záver by nezmenila ani ohliadka miesta.

Vychádzajúc z vyššie uvedených výpovedí vykonané boli 2 skupiny dôkazov stojacich proti sebe. Na
jednej strane sú to výpovede poškodeného XX.XX.XXXX. B. a svedka E. D., ktorí v podstate zhodne
potvrdili priebeh skutku tak, ako je opísaný v obžalobe a na druhej strane sú to výpovede obžalovaného
a svedka Z. O., ktorí v priebehu celého konania zhodne vypovedali, že to poškodený B. chcel udrieť
obžalovaného, ten chcel úder vykryť, po čom poškodený stratil rovnováhu a spadol pravým bokom na

zem a udrel si hlavu. Svedkom incidentu mal byť aj G. P., no ten opísal jeho priebeh úplne inak ako
ostatní (svedkovia, poškodený a obžalovaný), a tak súd jeho výpoveď nehodnotil ako vierohodnú.

Vzhľadom na vyššie uvedenú rozpornosť výpovedí osôb prítomných pri údajnom skutku, súd vyhodnotil
tietovýpovedeakodôkazyjednotlivo,akoajvovzájomnýchsúvislostiachspoločnesďalšímivykonanými
dôkazmi a dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne a bez pochybností dospieť k záveru, že sa

skutok stal tak, ako je uvedené v obžalobe.

Poškodený H. B. a svedok F. Y.ter vypovedali, že obžalovaný mal udrieť poškodeného potom, čo sa k
nemu priblížil smerom zozadu do pravej strany hlavy. Vo výpovediach poškodeného sú ale rozpory, ktoré
znižujú ich vierohodnosť a ktoré poškodený nedokázal vierohodne vysvetliť. V prvom rade z protokolu

RZP (záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby) vypracovanej po zásahu na mieste údajného
útoku vyplýva, že poškodený H. B. mal uviesť, že bol napadnutý neznámou osobou, prebral sa až na
zemi a že útočníka nepozná. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ale poškodený uviedol, že
obžalovanéhoR.a J. (údajného útočníka) poznal aj pred tým, čo potvrdil aj obžalovaný, pričom tento
rozpor na hlavnom pojednávaní vysvetľoval tým, že si nepamätá, čo sa dialo po útoku (pamätá si len

útržkovite to, ako mu v sanitke dávali infúziu alebo injekciu, ako bol na vyšetrení a následne sa prebral
až v izbe na oddelení v nemocnici). Vzhľadom na to, že poškodený utrpel okrem iného aj otras mozgu
a výsluch zameraný na odstránenie rozporov v jeho výpovediach bol vykonaný v značnom časovom
odstupe od údajného útoku, nie je vylúčené, že si podrobnosti údajného útoku poškodený skutočne
už nemusel pamätať. To ale nespochybňuje to, že podľa protokolu RZP poškodený bezprostredne po

skutku uviedol, že útočníka nepozná. Poškodený B. nedokázal odstrániť ani ďalší rozpor, keď podľa
prepúšťacej správy z nemocnice mal uviesť, že po údere spadol na pravú stranu a udrel si hlavu, no
na hlavnom pojednávaní uviedol, že spadol a oblečenie mal špinavé na ľavej strane. Aj tu poškodené
uviedol, že si nepamätá na to, čo bolo po útoku, čo ale neodstraňuje pochybnosti o hodnovernosti jeho
výpovedí.

Ani svedok F. Y.ter a ani poškodený H. B. nevypovedali, že by mal obžalovaný udrieť poškodeného
nejakou zbraňou (boxerom, kameňom a pod.), no opísali len útok päsťou. Tu sa ale znalec MUDr. H.
vyjadril, že je podstatne menej pravdepodobné, aby k následku spočívajúcom v prasknutí spánkovej
kostidošlopoúderepäsťou,akoto,žebytentonásledoknastalpopádenazem(nanerovnýpovrch),ako

to opísal obžalovaný a svedok Z. E.. Aj s ohľadom na výpovede poškodeného XX.XX.XXXX. B. (ktorý na
fotografiáchukázalmiesto,kdestálvčaseúdajnéhoútoku)asvedkaE.Y.(ktorýpotvrdil,žepovrchzeme
zaznamenanýnatýchistýchfotografiáchjerovnakýakobolvčaseúdajnéhoútoku),akoajkonštatovanie
znalca MUDr. H., ktorý po vzhliadnutí týchto fotografií uviedol, že k prasknutiu spánkovej kosti mohlo
dôjsť po dopade na ktorýkoľvek z povrchov na týchto fotografiách, súd nepovažoval za nevyhnutné

vykonať ohliadku miesta činu. Fotodokumentácia zachytáva viacero druhov povrchov na mieste, kde
moholpoškodenýdopadnúť(tráva,panelovácesta,asfalt,rozdrvenýasfalt),pričomsúevidentnéviaceré
nerovnosti(kamene),ktorénepochybnemohlibyťajvčaseskutkuajvtrávnatejčastipovrchu(sohľadom
na odstup času cca 6 rokov by to nedokázala vylúčiť ani prípadná aktuálne vykonaná ohliadka miesta
činu), a tak v pochybnostiach súd pripustil možnosť, že poškodený mohol dopadnúť na povrch, ktorý

mohol poškodenému spôsobiť vzniknuté zranenie - zlomeniu spánkovej kosti .

Vzhľadom na závery zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove sa súd zaoberal aj tým, že podľa
protokolu RZP mal poškodený utrpieť aj odreninu a opuch na čele vpravo vo veľkosti cca 2 cm. Ani
poškodený a ani svedok Y.ter nevypovedali, že by mal obžalovaný udrieť poškodeného viac ako raz, a

preto táto odrenina (umiestnená inde ako prasknutá spánková kosť, na ktorú mal podľa ich výpovedí
smerovať útok, pričom podľa vyjadrenia znalca MUDr. H. nemohla vzniknúť tým istým úderom) musela
evidentnevzniknúťinak.ZnalecMUDr.H.vosvojejvýpovedipripustil,žebytátoodreninamohlavzniknúťaj pri manipulácii s poškodeným po páde (napr. pri otáčaní poškodeného a šuchnutím tváre po asfalte),
a tak ani jej existencia nepreukazuje útok obžalovaného na poškodeného.

Vykonaným dokazovaním tak súd nedospel k jednoznačnému záveru o tom, že k zraneniu poškodeného
došlo v dôsledku útoku obžalovaného na poškodeného, ako to obžalovanému kládla za vinu obžaloba,
ale mohlo k nemu dôjsť aj po páde poškodeného na zem bez útoku obžalovaného na neho (aj
svedok F. P. vypovedal, že poškodený na rozdiel od obžalovaného bol už v bare riadne opitý a mal
problémy s koordináciou pohybu). Pre vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku je nevyhnutné, aby mal súd

z vykonaného dokazovania bez pochybnosti za preukázané, že sa skutok stal, že skutok je trestným
činom a že ho spáchal obžalovaný. V prípade pochybností o takýchto záveroch je potrebné vychádzať zo
zásady "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť, čo je aj tento prípad.

Preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. zákona spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom na to, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal
poškodeného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. s jej riadne uplatneným nárokom na náhradu škody
na civilný proces. Poškodený H. B. si nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnil, a preto súd o
jeho nároku na náhradu škody v tomto konaní nerozhodoval. Poškodený B. síce na začiatku hlavného

pojednávaniauviedol,žesiuplatňujenároknanáhraduškody,uviedolale,žejejvýškuvyčíslidodatočne.
Podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku nárok na náhradu škody je uplatnený včas vtedy, ak si ho poškodený
uplatnil najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a uplatnený je riadne
vtedy, ak je z neho zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Poškodený H. B. ale do skončenia skráteného vyšetrovania neuviedol, v akej výške si nárok na náhradu

škody uplatňuje.

Poučenie:

P o u č e n i e Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, /zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie
ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je

nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.