Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216687
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216687.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. N., Y..
XX.XX.XXXX, E. I. Y. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 619,33 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 268,47 €. Zaplatenie uvedenej sumy sa
žalovanému povoľuje v mesačných splátkach vo výške 20 € splatných vždy do 25.dňa toho-ktorého
kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v
ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že nezaplatenie čo len jednej splátky
spôsobuje splatnosť celého dlhu.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima
banky a.s. účinných od 01.02.2014 v znení:

„Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného

prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima
banky a.s. účinných od 01.02.2014 v znení:

„Po zániku nároku čerpať povolené prečerpanie (zrušením limitu, výpoveďou alebo odstúpením) sa
vyčerpané a nevrátené peňažné prostriedky považujú za nepovolené prečerpanie bežného účtu, s čím
je spojená povinnosť platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu a zaplatiť zmluvnú pokutu.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

V. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 619,33
€ spolu s úrokom vo výške 28% ročne z tejto sumy od 06.06.2017 až do zaplatenia.1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 13.03.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte.
Žalovaná suma predstavuje tzv. nepovolené prečerpanie, ktoré sa úročí úrokom vo výške stanovenej
Sadzobníkom poplatkov.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že prečerpanie nepopiera a
preverenie jeho výšky ponecháva na súde.

3. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 26.07.2018, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom

spisu a zistil nasledujúce:
3.1. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 13.03.2014 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie Osobného účtu žalovanému, Zmluva o vydaní
a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Súčasťou
Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., podľa ktorých bodu
3.3.1 Osobný účet - Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“. Tento druh

bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku. Popri vedení
bežného účtu poskytuje banka majiteľovi účtu rôzne doplnkové bankové produkty a služby určené
bankou, ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia. Majiteľ účtu nesmie bežný
účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované mesačne.
3.12 Nepovolené prečerpanie - Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných

kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadnom dohodnutých medzi bankou a
klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené
prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania

je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
8.12 Ďalšie následky porušenia - „ Po zániku nároku čerpať povolené prečerpanie (zrušením limitu,
výpoveďou alebo odstúpením) sa vyčerpané a nevrátené peňažné prostriedky považujú za nepovolené
prečerpanie bežného účtu, s čím je spojená povinnosť platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu a

zaplatiť zmluvnú pokutu.“

4. Dňa 02.03.2016 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu Zmluvu
o povolenom prečerpaní na účte, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver formou povoleného
prečerpania vo výške, ktorý bol neskôr navýšený na sumu 500 €.

4.3. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní
- 28,00% ročne.
4.4. Listom zo dňa 21.03.2018 (č.l. 71), vyzval súd žalobcu nech mu tento zašle všetky doklady, ktorými
sa overovala bonita žalovaného a zároveň nech vysvetlí jednotlivé položky na listine obsahujúcej súhrn
kreditných a debetných položiek (č.l. 26).

4.5. Žalobca súdu zaslal doklady o skúmaní bonity žalobcu a to Credit report a Report zo Sociálnej
poisťovne.

5. Pokiaľ ide o právne predpisy, na základe ktorých súd rozhodoval, tieto sú okrem nižšie uvedených
nasledujúce:

5.1. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka - Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka - Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa§2písm.d)zákonač.129/2010Z.z.-naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.Podľa § 2 písm.e) zákona č. 129/2010 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním
forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

Podľa § 10 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x) a aa),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,

c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
5.2. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prekročenia na bežnom účte. Súčasťou zmluvného vzťahu
boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banky.

6. Neprijateľná zmluvná podmienka - výrok č. III. rozsudku. Okresný súd Prešov vo veci sp. zn.
9C/113/2015 o neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku č. III. tohto rozsudku uviedol
nasledujúce:
„§ 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).
§ 53 ods.2 OZ - Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj

bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
UvedenéustanoveniatrebapodľasúduvykladaťvsúladesČlánkom4.ods.2SmerniceRady93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy
podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na
jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto
podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.
Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za

vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje

nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.

Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba
teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak
takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že
obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiťpredovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite
formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa

nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu.
Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na
tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto

skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože
aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného
prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany
banky.
Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich
splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že

takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 28 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk
pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru
neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna
a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 OZ uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len

demonštratívny. V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale aj obchodných) je neprípustné, aby jeden subjekt
poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia.
Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne § 53
ods.4 písm.v), podľa ktorého - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred

uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.“
6.1. Rozsudok uvedený v bode 6. odôvodnenia bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove sp. zn.
21Co/10/2016. Rovnako súd rozhodol aj vo veci sp. zn. 9Csp/170/2016 - rozsudok bol potvrdený KS v
Prešove sp. zn. 7Co/99/2017 ako aj vo veci sp. zn. 9Csp/6/2016 - rozsudok bol potvrdený KS v Prešove

sp. zn. 20Co/103/2017, preto okresný súd na vyššie uvedených záveroch zotrváva a berie ich za svoje
aj v tejto veci.

7. Neprijateľná zmluvná podmienka - výrok č. IV. rozsudku. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považuje súd aj bod 8.12 Všeobecných obchodných podmienok - Po zániku nároku čerpať povolené

prečerpanie (zrušením limitu, výpoveďou alebo odstúpením) sa vyčerpané a nevrátené peňažné
prostriedky považujú za nepovolené prečerpanie bežného účtu, s čím je spojená povinnosť platiť úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu a zaplatiť zmluvnú pokutu.“
7.1. Citovaná zmluvná podmienka znamená, že skončenie zmluvného vzťahu z povoleného prečerpania
v prípade, ak sa klient dostane do omeškania s plnením svojich peňažných alebo nepeňažných

povinností, alebo ak porušuje zmluvu čo len i nepodstatným spôsobom vedie k hospodárskej ujme
spotrebiteľa spočívajúcej v povinnosti platby úžerného úroku a dokonca aj zmluvnej pokuty. V tomto
prípade je okrem zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania sankciou aj zmluvný úrok pre nepovolené
prečerpanie vo výške 28% ročne. Takáto podmienka je jednostranne nevýhodná pre spotrebiteľa
a zo zmluvy nevyplýva, že by bola vyrovnaná nejakým benefitom. Ide teda o podmienku, ktorá

spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Na neprijateľnosť
takejto podmienky postačuje už len jej celkom nevhodné umiestnenie vo Všeobecných obchodných
podmienkach na str. 26, pričom bolo už opakovane judikované, že sankčné mechanizmy majú byť
obsahom zmluvy v užšom zmysle a nie „iba“ VOP. Neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky teda
okrem umelo vytvoreného stavu nepovoleného prečerpania úročeného úžernou úrokovou sadzbou

zodpovedá aj § 53 ods.4 písm.k) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprimeranosť a teda
priamy rozpor so zákonom je aj bez potreby skúmania výšky zmluvnej pokuty daný vzhľadom na znenie
§ 3a NV SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa

ktorého
(1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu predvznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok
úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

(2) Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

8. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa prekročenia,
za ktoré považuje nepovolené prečerpanie, ide z jeho strany o nesprávne závery.

8.1. Podľa § 2 písm.e) zákona č. 129/2010 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad

rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
8.2. Podľa § 18 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,

ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
8.3. Podľa názoru súdu si žalobca zamieňa pojmy povolené prečerpanie a prekročenie. Povoleným
prečerpaním sa rozumie zmluvne založené právo spotrebiteľa využívať na platobnom účte viac
prostriedkov, ako je aktuálny zostatok na tomto účte. Naproti tomu situáciu, keď klient prostredníctvom

platobnej karty čerpal viac peňažných prostriedkov, než koľko sa mu žalobca zaviazal zmluvne
poskytnúť, je ako faktický stav na účte k platobnej karte treba považovať za prekročenie (pozri napr.
Nález Finančného arbitra ČR reg. číslo 380/SU/2013). V prejednávanej veci nebolo umožnené žalobcovi
prostredníctvom platobnej karty čerpať finančné prostriedky presahujúce jeho prostriedky a povolené
prečerpanie a preto nejde o prekročenie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ale ako bolo uvedené už

vyššie „nepovolený debet“ vytvoril žalobca účtovaním úrokov a poplatkov na ťarchu účtu žalovaného
spôsobom ako keby išlo o finančné prostriedky mu poskytnuté, čo však nezodpovedá skutočnosti a
úročenie takto umelo vytvoreného debetu považuje súd na nezákonné a zároveň neslušné a nemravné.

9. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia

povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely

posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

10. Bezúročnosť a bezpoplatkovosťúveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je,
že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu
klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných

pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z
prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.

Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa

potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím

nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího

zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě

ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa
odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer

finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou
vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých
prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný
zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za
sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok

môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný
argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom
nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia
povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkovýchhodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu
vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať
úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa

obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt
spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať
úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou
alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity

spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.
10.1. Žalobca ku skúmania bonity žalovaného predložil nasledujúce doklady:
a) Report zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorého vymeriavací základ (teda v podstate hrubá mzda)
žalovaného je 470 €. Podľa internetovej kalkulačky ekonomika.sme.sk je čistá mzda v takomto prípade
cca 397 €.
b) Credit report - vyplýva z neho, že žalovanému bolo odmietnutých 6 úverov. Tiež z neho vyplýva, že

žalovaný spláca
O Úver v celkovej výške dlžnej sumy 13708 €, počet splátok 97, výška splátky 140 €,
O Úver vo forme úverového rámca vo výške 326 €.
c) Výpisy z účtu žalovaného, z ktorých vyplýva, že účet bol každý mesiac v zápornom zostatku, okrem
krátkych období, v ktorých sa čerpali úverové prostriedky.

10.2. Podľa názoru súdu § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch treba vykladať tak, aby sa
dosiahol jeho účel a to zabránenie zadlžovania nebonitnej časti obyvateľstva. V rámci tohto cieľa potom
súd § 11 ods.2 veta tretia zákona č. 129/2010 Z.z. vykladá tak, že veriteľ je povinný skúmať bonitu
klienta ako cez rôzne registre, tak aj analýzou príjmov a výdavkov klienta, prihliadajúc na to, že skúmanie
bonity cez rôzne registre je síce rýchle a pohodlné ale nie komplexné vzhľadom na obmedzený počet

údajov z registrov plynúcich. Overovanie bonity žalovaného bez skutočného auditu jeho domáceho
rozpočtu, umožňujúceho zistiť skutočnú platobnú schopnosť konkrétnej osoby, tak súd považuje za
hrubé porušenie odbornej starostlivosti vedúce k tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov
a bez možnosti platného predčasného zosplatnenia.

11. Zo záveru súdu o tom, že žalovaný nie je povinný platiť úroky a poplatky vyplýva, že súd mohol
žalobcovi priznať iba dlžnú istinu a poplatky neviažuce sa k poskytnutému úveru.
11.1. Žalobca súdu preložil súhrn kreditných a debetných operácií na účte. Pokiaľ ide o sumu debetu,
žalobca uviedol výšku 21946,11 €. Túto výšku súd modifikoval vzhľadom na záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru tak, že výšku debetu určil nasledujúcim spôsobom: 1484,38 € - platba POS; 8,00

€ - poplatky za transakcie; 152,62 € - poplatky za balík služieb; 12830 € - použitie ATM Prima banky; 0,30
€ - zisťovanie zostatku na ATM inej banky; 532,16 € - platba z externého TP; 500 € - výber hotovosti;
0,03 € - zrážková daň; 3356,47 € - bezh. prevod UVEX; 120 € - prenos zostatkov = 21595,25 €. Do
debetu súd nezahrnul nasledujúce položky: 120 € - poplatok za upozornenie (debet); 170,86 € - úroky;
60 € - poplatok za výzvu (debet). Kredit mal výšku 21326,78 €. Rozdiel debetu a kreditu predstavujúci

dlžnú sumu je 21595,25 € - 21326,78 € = 268,47 €.

12. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovanej (čistý príjem - 440 €; náklady spojené s užívaním
nájomného bytu - 220 €; internet - 11 €; cestovné - 16,60 €; mobil 5 €; zrážky zo mzdy - 42 € na úhradu
skorších dlhov; splácanie staršieho dlhu Prima banke - 50 €) umožnil jej súd splácanie dlžnej sumy v

splátkach vo výške 20 € mesačne.

13.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13.1. Žalobca v konaní prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a keďže žalovanému
žiadne trovy v konaní nevznikli a náhradu trov ani nežiadal, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.