Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210047
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617210047.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátuMgr.MartinaŠtubniakaaMgr.JankyBenkovičovej,vsporežalobcuBENCONTCOLLECTION,a.
s. so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému U.
W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D., J. W. XXXX/X, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie

sumy 592,05 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
12Csp/209/2017 - 95 zo dňa 18. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh Občianskeho združenia - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na jeho pribratie do konania ako osobitného
subjektu z a m i e t a.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/209/2017 - 95 zo dňa 18. 01. 2018 zrušuje a vec
mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanému
priznal od žalobcu náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaných dôkazov mal preukázané,
že žaloba žalobcu je nedôvodná. Z listinného dôkazu, ktorý sa nachádza v súdnom spise (č. l. 50
opak spisu) mal ďalej preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
dňa 17.07.2014. Dňom nasledujúcim, t. j. 18.07.2014 právnemu predchodcovi žalobcu začala plynúť
premlčacia lehota na uplatnenie svojho práva z titulu zmluvy o úvere, ktorú uzavrel so žalovaným.
Premlčacia doba uplynula dňa 18.07.2017. Žaloba bola podaná na súd dňa 28.07.2017, t. j. po uplynutí

premlčacej doby. Ohľadne posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby sa tak súd prvej inštancie
nestotožnil s právnym názorom žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je dôležité kedy
žalovanému bola doručená výzva, ale pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodujúci
okamih vyhlásenia predčasnej splatnosti. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Na námietku premlčania prihliadal ex offo s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere patrí medzi spotrebiteľskú zmluvu. V danom prípade

súd prvej inštancie uprednostnil hľadisko procesnej ekonómie a nakoľko zistil, že uplatnený nárok je
premlčaný, preto už bližšie neskúmal existenciu subjektívneho práva veriteľa a žalobu zamietol.

3. Súd prvej inštancie na záver podotkol, že i napriek výzve, ktorú prevzal zástupca žalobcu dňa
24.10.2017 s následnou urgenciou dňa 13.11.2017, bezprostredne pred pojednávaním súdu doručil vo
veci vyjadrenie aj s listinným dôkazom, ktorý sa týka doručenia výzvy o predčasnej splatnosti úveru

žalovanému. Súd prvej inštancie mal za to, že tento dôkaz zo strany žalobcu bol doručený v rozpores § 153 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“), a žalobca si svoju
povinnosť nesplnil, nakoľko uvedený dôkaz mal byť už súčasťou samotnej žaloby.

4. trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal plnú náhradu trov od neúspešného žalobcu.

5. Proti predmetného rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 365 ods. 1 písm. a), b), d, e),

f), g) a h) CSP. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne požadoval, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu
a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

6. Žalobcovi nebolo zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie uviedol, že je povinný v
zmysleust.§5bzákonač.250/2007Z.z.exoffoprihliadnuťnapremlčanie.Jezrejmé,žesúdaakýkoľvek

štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho
názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo.

7. Podľa názoru žalobcu vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz,
tzn. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V tomto dal

do pozornosti skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 18.07.2014, ako si to nesprávne
ustálil súd, ale až dňa 02.08.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 17.07.2014, avšak,
žalovaný si predmetnú výzvu na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom, podľa doručenky potvrdzujúcej
prevzatie výzvy, prevzal až dňa 22.07.2014. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom
je žalovanému daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej

výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného uplynula dňa 01.08.2014. Z uvedeného podľa
žalobcuvyplýva,žemoholprvýkrátuplatniťsvojeprávonasúdeaždňa02.08.2014,tedadeňnasledujúci
po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že nárok
žalobcu tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 03.08.2017, t.j. po 3
rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde.

8. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné.
Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver.
Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom
ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Žalobca mal

za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že garancia spravodlivého súdneho procesu musí
byť naplnená v každom konaní.

9. Ďalej podľa žalobcu sa na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred
1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku.
Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené
pred 1.4.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879p. v ktorej sú explicitne
uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario je možné

dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 ods. 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje
výlučne na právne vzťahy založené po 1.4.2015.

10. Na záver žalobca poukázal na to, že z judikatúry vyplýva, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity,
pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako ochranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti

(Najvyšší súd ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009). Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia
zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako
obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Poukázal aj na odlišné stanovisko sudcu, a zároveň
podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky U.. P.Y. k posudzovaniu ochrany spotrebiteľov
všeobecnými súdmi vrátane Ústavného súdu SR.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.12. V štádiu odvolacieho konania bol odvolaciemu súdu doručený návrh Občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, aby ho súd pribral do konania ako osobitný subjekt
na strane žalovaného.

13. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

14. Inštitút pribratia osobitného subjektu do konania predstavuje nový ochranný prvok v civilnom procese
v prospech strán, na ochranu ktorých sú tieto osobitné subjekty určené. O pribratí osobitného subjektu
do konania rozhoduje výlučne súd, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
Ako osobitný subjekt môže byť ustanovený každý orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana
základných ľudských práv a slobôd, alebo právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu (napr. právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

15. Pretože Občianske združenie - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 síce podalo návrh na jeho pribratie do konania v
postavení osobitného subjektu, avšak nepredložilo súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať,

odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako jeho návrh zamietnuť.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a
§380CSPabeznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario)odvolanímnapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Odvolací súd posudzujúc odvolacie argumenty žalobcu z obsahu spisu zistil, že žalovaný neuplatnil
v priebehu prvoinštančného konania námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ.

18. Súd prvej inštancie posudzoval premlčanie žalobcom uplatneného nároku z úradnej povinnosti (ex
offo) podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ,,Orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

19. Podľa ustanovenia § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

20. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 194 stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom
konaní posúdiť sám bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci a bez ohľadu na
otázku príslušnosti. Súd teda môže takto posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného
orgánu verejnej moci. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 193 taxatívnym spôsobom vymedzuje
prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže, pretože riešenie týchto otázok je len v

kompetencii príslušných vnútroštátnych a medzinárodných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 193 CSP, súd v civilnom konaní je viazaný rozhodnutím
ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je alebo nie je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; to platí v prípade každého
takéhoto rozhodnutia vydaného v konaní o súlade právnych predpisov (čl. 125 Ústavy SR).

21. Odvolací súd konštatuje, že abstraktná kontrola ústavnosti je základnou, prioritnou funkciou
Ústavného súdu Slovenskej republiky a v širšom zmysle je chápaná ako skúmanie súladu právnych
predpisov nižšej právnej sily s právnymi predpismi vyššej právnej sily a ako harmonizácia právnehoporiadku pri rešpektovaní jeho hierarchie a ústavy ako základného prameňa. Tento druh kontroly spočíva
v právomoci Ústavného súdu SR rušiť neústavné právne predpisy bez ohľadu na to, či sa na základe
tohto právneho predpisu zasiahlo do práv jednotlivcov, ktoré im garantuje ústava a medzinárodné

zmluvy o ľudských právach a základných slobodách. Princíp, na ktorom je tento druh kontroly ústavnosti
založený, spočíva v tom, že právny predpis nižšej právnej sily nemôže odporovať právnemu predpisu
vyššej právnej sily, pričom hierarchia právnych predpisov je vymedzená v čl. 125 ods. 1 Ústavy SR.

22. Podľa ustanovenia § 13 písm. a) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke

zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,zákon č. 400/2015 Z. z.“)
inými aktmi, ktoré sa vyhlasujú v zbierke zákonov, sú rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

23. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. iné akty nadobúdajú záväznosť dňom ich
vyhlásenia v zbierke zákonov. Dňom vyhlásenia v zbierke zákonov začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v
nich ustanovené alebo ktoré ustanovil právny predpis pre nimi upravované právne vzťahy.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 27. septembra 2018 bol v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky pod č. 271/2018 Z. z. vyhlásený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
11/2016zo7.februára2018vznení:„Ustanovenie§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaa
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia
tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky platnosť.“

25. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie postupoval v zmysle ustanovenia § 5b Zákona o ochrane

spotrebiteľa, avšak po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej (18. januára 2018) bol Nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018 vyslovený nesúlad
ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR.

26. Odvolací súd sa podaným odvolaním zaoberal v čase, kedy bol nález Ústavného súdu vyhlásený

v Zbierke zákonov, a teda v čase jeho všeobecnej záväznosti. Odvolací súd je teda ex lege viazaný
uvedeným nálezom Ústavného súdu SR odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR (t. j. od 27.
septembra 2018), preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie [§ 389 ods. 1 písm.
c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP]. Tento záver odvolacieho súdu vychádza z rozhodovacej praxe

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 82/2017).

27. Prvostupňový súd posúdil žalobcom uplatnený nárok ako premlčaný, pričom počiatok plynutia
premlčacej doby ustálil dňom nasledujúcim po vyhlásení predčasnej splatnosti s poukazom na §
101 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v prejednávanej veci nestotožnil s týmto posúdením

premlčania uplatneného nároku.

28. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie
§ 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má
pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho

zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala,
a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia
začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho
zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie

celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete §
103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko
ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby
neustanovuje.29. Úlohou okresného súdu bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 592,05
€ s príslušenstvom.

30. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

31. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

32. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).