Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200597
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014200597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: INFORAMA a.s., so
sídlom Mlynské Nivy 54, Bratislava, IČO: 35 729 864, zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát,
Šafárikovo námestie č. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 31 782 809, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného č.: 1100301/1/62476/2014/5002 zo dňa 04.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Dňa 31.03.2010 žalobca doručil Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj ako správca
dane“) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „hlásenie“) znížených
o sumy podľa ust. § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

o zrazených preddavkoch na daň a o daňovom bonuse (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.”), v ktorom
uviedol, že dňa 24.03.2010 vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie 2009
a odvodovú povinnosť uviedol v sume XXX XXX,XX eura.

2. Žalobca ako daňový subjekt uhradil správcovi dane daň v sume XXX XXX,XX eura a rozdiel, sumu X
XXX,XX eura, uhradil po zákonnej lehote dňa 20.08.2010 vykonaním kompenzácie.

3. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty ako správca dane (ďalej len „správca dane“), doručil
dňa 17.08.2010 žalobcovi ako daňovému subjektu oznámenie, že ku dňu 20.08.2010 bude vykonaná
kompenzácia nadmerného odpočtu DPH v zmysle ust. § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.”) s tým, že použil časť neodpočítaného nadmerného odpočtu na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v celkovej výške XX XXX,XX eura, na úhradu
nedoplatku evidovanom na dani z pridanej hodnoty vo výške XX XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie

júl 2009, nedoplatku evidovanom na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH”) vo výške XX XXX,XX
eura za zdaňovacie obdobie august 2009, nedoplatku evidovanom na dani z príjmov fyzických osôb zo
závislej činnosti vo výške X XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie 2009 a nedoplatku evidovanom na
danivyberanejzrážkoupodľa§43zákonač.595/2003Z.z.zamesiacaugust2009vovýškeXX,XXeura.4. Dňa 22.10.2013 Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vydal rozhodnutie č.
9900399/5/4739026/2013 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie”), ktorým podľa ust. § 156 ods. 1

písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu úrok z omeškania v sume XXX,XX
eura za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti priznanej v hlásení za zdaňovacie obdobie
roku 2009 v lehote podľa ust. § 49 ods. 2 Daňového poriadku v znení platnom do 31.12.2012, čo
zdôvodnil tým, že preňho bolo priaznivejšie vyrubenie sankčného úroku podľa zákona č. 563/2009

Z.z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej aj ECB) ku dňu 01.04.2010
predstavovala 1,00 %. Vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol
15 %, správca dane použil v zmysle ust.§ 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. pri výpočte úroku z
omeškania namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby ECB ročnú úrokovú sadzbu 15 % a
vypočítaný úrok z omeškania zaokrúhlil podľa ust. § 161 Daňového poriadku. Z rozhodnutia ďalej
vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt bol podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení

platnom do 31.12.2002, povinný podať hlásenie do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia
a v lehote na podanie hlásenia bol povinný tiež zaplatiť aj samotnú daň. Žalobca podal hlásenie
za zdaňovacie obdobie roku 2009 dňa 30.03.2010, priznaná daň predstavovala sumu vo výške XXX
XXX,XX eura a lehota na podanie hlásenia uplynula dňa 31.03.2010.

5. Žalobca ako daňový subjekt podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím o odvolaní č.: 1100301/1/62476/2014/5002 zo dňa 04.02.2014 (ďalej aj ako
“druhostupňové rozhodnutie”) tak, že rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

II.

Žaloba

6. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.04.2014, domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/62476/2014/5002 zo dňa 04.02.2014
(ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým nevyhovel jeho odvolaniu proti prvostupňovému

rozhodnutiu a ktoré ako vecne správne potvrdil. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko časť dane z príjmov za rok 2009 vo výške
X XXX,XX eura predstavujúcu časť dane z príjmov za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009 neuhradil
z dôvodu, že sa jednalo o daňovú pohľadávku daňového úradu, ktorú si mal daňový úrad uplatniť
prihláškou po povolení reštrukturalizácie. Vypočítaná suma preddavkov na daň z príjmu za august 2009

bola vo výške XX XXX,XX eura, z čoho časť v sume vo výške X XXX,XX eur vznikla za obdobie od
01.08.2009 do 20.08.2009 a časť v sume vo výške X XXX,XX eur vznikla za obdobie od 21.08.2009
do 31.08.2009.

7. Uviedol, že Okresný súd Bratislava I začal reštrukturalizačné konanie na majetok žalobcu na základe

uznesenia zo dňa 17.08.2009, sp.zn. 4R/2/2009, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 161B/2009 dňa
20.08.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2009. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 03.09.2009, sp. zn. 4R/2/2009, uverejneným dňa 08.09.2009 v Obchodnom vestníku č. 173B/2009
a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2009, bola povolená reštrukturalizácia žalobcu.

8. Poukázal na ust. § 114 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), v zmysle ktorého nastali
účinky reštrukturalizačného konania a podľa ust. § 121 ZKR sú veritelia povinní si prihlásiť svoje
pohľadávky voči úpadcovi, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania do 30 dní od
povolenia reštrukturalizácie, t.j. v danom prípade do 09.10.2009. Preto ako daňový subjekt bol povinný

sa vysporiadať s preddavkom na daň z príjmu za august 2009 tak, že časť preddavku v sume vo výške X
XXX,XX eura vzniknutého v období od 01.08.2009 do 20.08.2009, t.j. pred začatím reštrukturalizačného
konania, bol povinný prihlásiť si do reštrukturalizačného konania po povolení reštrukturalizácie a časť
preddavku v sume vo výške X XXX,XX eura za obdobie od 01.08.2009 do 31.08.2009, t.j. po začatí
reštrukturalizačného konania, bol povinný uhradiť do 16.09.2009. Žalobca uviedol, že túto povinnosť

si riadne a včas splnil, nakoľko išlo v zmysle ust.§ 120 ods. 2 ZKR o tzv. prednostnú pohľadávku, na
ktorú sa účinky reštrukturalizačného konania nevzťahovali. Bol viazaný znením ZKR, a preto bol povinný
zdržať sa uhradenia preddavku na daň z príjmu za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009, keďže túto
pohľadávku si mal správca dane riadne prihlásiť po povolení reštrukturalizácie. Pokiaľ by žalobca tútosvoju zákonnú povinnosť nedodržal a uhradil by správcovi dane preddavok za august 2009 v plnej výške,
porušil by tým ZKR, predovšetkým zákaz zvýhodňovania niektorých veriteľov v reštrukturalizačnom
konaní podľa ust. § 6 ZKR a tiež by sa mohol jeho konkurzný správca dopustiť trestného činu marenia

konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa ust. § 242 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Z
uvedeného dôvodu, žalobca neuhradil daň z príjmov za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009, pričom
všaksprávcadanebolvzmysleZKRpovinnýsitútopohľadávkuvzmysle§121ZKRprihlásiťpopovolení
reštrukturalizácie v zákonnej lehote. Vychádzajúc z ust. § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o
potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona

neprihlásili svoje pohľadávky. Keďže Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 17.05.2010 sp. zn.
4R/2/2009, zverejnením v Obchodnom vestníku č. 97B/2010 dňa 21.05.2010 potvrdil reštrukturalizačný
plán žalobcu a správca dane nesplnil svoju povinnosť prihlásiť si svoju pohľadávku voči žalobcovi do
reštrukturalizácie, potvrdením reštrukturalizačného plánu zanikla vymáhateľnosť tejto pohľadávky voči
žalobcovi a spolu s tým aj akékoľvek jeho príslušenstvo alebo iné plnenie s ňou splnené.

9. Podľa názoru žalobcu, správca dane preto nesprávne považoval sumu dane z príjmu za obdobie
od 01.08.2009 do 20.08.2009 za nedoplatok na dani a uplatnený úrok z omeškania z titulu daňového
nedoplatku do momentu vykonania kompenzácie s nadmerným odpočtom daňového subjektu na DPH,
t.j. do 20.08.2010 na nevymáhateľnú pohľadávku v sume vo výške X XXX,XX eura. Správca dane preto
vykonal neoprávnene kompenzáciu údajného daňového nedoplatku evidovaného na dani z príjmov za

obdobie august 2009 vo výške X XXX,XX eura s časťou neodpočítaného nadmerného odpočtu na DPH
za zdaňovacie obdobie máj 2010 v celkovej výške XX XXX,XX eura.

10.Žalobcaďalejuviedol,ževočivykonanejkompenzáciižalovanéhopodalreklamáciu,vktorejnamietal
práve tú skutočnosť, že takáto kompenzácia je zo zákona vylúčená, keďže ako správca dane si mal

danú pohľadávku voči nemu uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou.

11. Má za to, že v danom prípade, započítanie vylučuje ust. § 114 ods. 1 písm. f) ZKR, nakoľko
pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Preto
správca dane postupoval nezákonne, keď vykonal kompenzáciu pohľadávok, pretože si ju mal prihlásiť

do reštrukturalizačného konania. Zdôraznil, že vymáhateľnosť predmetnej pohľadávky správcu dane
v dôsledku jej neprihlásenia v súlade s ust.§ 155 ods. 2 ZKR potvrdením reštrukturalizačného plánu
zanikla.

12. Uviedol, že nikdy neuhradil časť dane z príjmu za mesiac august 2009 pred začatím

reštrukturalizačného plánu vo výške X XXX,XX eura, ale táto suma bola v rozpore so zákonom (ZKR)
započítaná s nadmerným rozpočtom daňového subjektu DPH za máj 2010 tak, ako to vykonal správca
dane. Z tohto dôvodu tvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o uhradení sumy vo
výške X XXX,XX eura dňa 20.08.2010 nemôže považovať za pravdivé, keďže nedošlo k jej uhradeniu,
ale iba k neoprávnenej kompenzácii zo strany správcu dane.

13. Namietal, že žalovaný nerozlišuje moment vzniku pohľadávky a moment jej splatnosti s ohľadom
na platnú právnu úpravu, ktorá rozlišuje moment vzniku pohľadávky (tzn. moment, keď vznikne právo
ako také) a moment jej splatnosti (tzn. okamih, keď oprávnený subjekt môže požadovať plnenie a v
prípade, ak plnenie nie je poskytnuté dobrovoľne, domáhať sa po uplynutí splatnosti núteného splnenia

- vymoženia práva). V danom prípade vznikla daňová pohľadávka na dani z príjmov v období august
2009. Príslušným zdaňovacím obdobím bolo teda obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009 a obdobie od
21.08.2009 do 31.08.2009. Na základe uvedeného, zastával názor, že daňové pohľadávky správcu
dane voči nemu na dani z príjmov za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009 vznikli pred začatím
reštrukturalizačného konania.

14. Žalobca z vyššie uvedených dôvodov sa preto nemohol dostať do omeškania s úhradou dane z
príjmov za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009, keďže túto pohľadávku si mal správca dane riadne
a včas prihlásiť po povolení reštrukturalizácie, a preto nesúhlasil s právnym posúdením veci uvedeným
v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozhodnutí, v ktorom nie sú vôbec zohľadnené

skutočnosti ním uvádzané v odvolaní.

15. Žalobca s poukazom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 03.07.2014 uviedol, že obsah žaloby je totožný
s obsahom odvolania. S námietkami žalobcu sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a
preto z dôvodu vylúčenia duplicity k tejto časti žaloby vyjadrenie nepodáva a odkázal na odôvodnenie
žalobou napadnutého rozhodnutia.

17. K námietke žalobcu, ktorý tvrdil, že správca dane nerozlišoval moment vzniku pohľadávky a moment
jej splatnosti, a že v sledovanom prípade vznikla daňová pohľadávka na dani z príjmov v období august
2009 s tým, že príslušným zdaňovacím obdobím bolo obdobie od 01.08. 2009 do 20.08.2009 a obdobie
od 21.08.2009 do 31.08.2009 a ďalej, že daňové pohľadávky žalovaného na dani z príjmov za obdobie
od 01.08. do 20.08.2009 vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a stali sa splatnými po

začatí reštrukturalizácie, a že preto sa ani nemohol dostať do omeškania s úhradou dani z prímov
za uvedené obdobie, a že daň z príjmov riadne uhradil, žalovaný uviedol, že správca dane si uplatnil
prihláškou len tie pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania uznesenia o začatí reštrukturalizačného
konania, s poukázaním na ust. § 2 písm. f), v zmysle ktorého daňovým nedoplatkom sa rozumie
dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Ďalej poukázal na ust. § 158 ods. 1 a ods. 3 Daňového

poriadku a na ust. § 38 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že zamestnávateľovi, ktorý
je platiteľom dane zo závislej činnosti, vyplýva povinnosť vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na
daň. Podľa prvej vety ust. § 38 ods. 6 zákona o dani z príjmov, ročné zúčtovanie a výpočet dane
vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí
zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane zamestnancovi po vykonaní ročného

zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl, v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva,
vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca
a vyplatí zamestnaneckú prémiu a daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom.
Pri naložení s daňovým nedoplatkom, ktorý vyplynie z ročného zúčtovania, je zamestnávateľ viazaný
ust. § 38 ods. 7 (zamestnanec ods. 8) zákona o dani z príjmov. Z citovaných ust. zákona č. 595/2003 Z.z.

vyplýva, že moment výpočtu dane nastáva až po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v konkrétnom prípade
po dátume 31.12.2009, čo znamená, že dovtedy daňová pohľadávka nemohla vzniknúť.

18. Žalovaný s poukazom na ust. § 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov a ust. § 49 ods. 2 zákona
o dani z príjmov uviedol, že lehota na podanie hlásenia uplynula dňom 31.03.2010 a do tejto lehoty bola

zaplatenásumapreddavkovvovýškeXXXXXX,XXeura.Žalobcapodalhláseniezazdaňovacieobdobie
roku2009dňa30.03.2010.PriznanádaňpredstavovalasumuvovýškeXXXXXX,XXeura.Rozdielsumy
vo výške X XXX,XX eura uhradil dňa 20.08.2010, a to vykonaním kompenzácie nadmerného odpočtu
DPH.

19.Vychádzajúczdikcieust.§38zákonač.595/2003Z.z.vnadväznostinaust.§49ods.2tohtozákona,
podľanázoružalovanéhonemožnonamietať,žežalovanýnesprávnevyhodnotilmomentsplatnostidane
a moment vzniku daňovej pohľadávky na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške X XXX,XX eura,
ktorá sa stala splatnou až dňa 31.03.2010, t.j. po začatí reštrukturalizačného konania, a preto nebola
pohľadávkou uplatňovanou v reštrukturalizácii prihláškou. Neuhradená daň zo závislej činnosti za rok

2009 sa stala daňovou pohľadávkou až dňa 31.03.2010, nedoplatok v sume vo výške X XXX,XX eura
sa stal splatným dňa 31.03.2010, t.j. po začatí reštrukturalizačného konania, a teda nie je pohľadávkou
uplatnenou v reštrukturalizácii prihláškou. Preto daň zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2009
bolasplatnádňom31.03.2010apodátume31.03.2010sadlžnásumadanestaladaňovýmnedoplatkom
v zmysle ust. § 2 písm. f) Daňového poriadku.

20. Zdôraznil, že reštrukturalizačné konanie nezakladá u daňového subjektu zmenu zdaňovacieho
obdobia uvedeného v ust.§ 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z.z., ktorým je podľa tohto ustanovenia
kalendárny rok. Ust. § 41 zákona o dani z príjmov ustanovuje zdaňovacie obdobie inak len pre
vymedzené prípady.

21. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a
žalobcu zaviazal k úhrade trov konania.IV.
Právne posúdenie veci

22. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok („ďalej len SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP
opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo,
v intenciách námietok vznesených žalobcom a na pojednávaní dňa 11.04.2019 (§ 107 ods. 1 SSP)

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

23. Krajský súd v Bratislave v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 5S/79/2014-42 zo dňa
08.09.2015 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č.: 1100301/1/62476/2014/5002 zo dňa 04.02.2014
a prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 9900399/5/4739026/2013 zo dňa 22.10.2013 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania, preskúmal napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/79/2014-42 zo dňa 08.09.2015 Krajský súd v Bratislave
uznesením sp.zn. 8Sžf/35/2016 zo dňa 28.02.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že krajský súd vlastné právne posúdenie veci nevykonal, nezaoberal sa vecou v rozsahu žalobných

námietok a argumentov žalovaného, vyslovil len svoj právny záver, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou
nepreskúmateľnosti. Uviedol, že záver krajského súdu je predčasný, pretože vôbec nereagoval na
argumentáciu a vyjadrenia žalovaného, že nemohol uplatniť daň z príjmov zo závislej činnosti za obdobie
od 01.08.2009 do 20.08.2009, t.j. prihlásiť pohľadávku riadne a včas podľa ust. § 121 zákona ZKR
do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, keďže v lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie o

pohľadávke nevedel, ktorá skutočnosť je aj podľa názoru odvolacieho súdu významná pri zodpovedaní
otázky, či si žalovaný mohol riadne a včas prihlásiť pohľadávku po povolení reštrukturalizácie. Preto
úlohou krajského súdu v ďalšom konaní je vec znova prejednať v medziach podanej žaloby, dôsledne sa
vysporiadať s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe a tiež so skutočnosťami uvedenými
žalovaným v odvolaní, a znova o žalobe v jej medziach rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť.

25. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(OSP), ktorý s účinnosťou od 01.07.2016 bol v časti správneho súdnictva nahradený zákonom č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.

26. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

28.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom
dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

30. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.32. Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku v znení účinnom do 29.2.2012, úrok
z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v
ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí

správcu dane, daň alebo rozdiel dane.

33. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 29.02.2012, daňový nedoplatok sa na
účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.

34. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom do 29.02.2012, ak daňový nedoplatok
vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení
konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po
vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

35. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2011, daňové priznanie alebo

hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon
neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí
kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

36. Podľa § 95 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2009, po vyhlásení konkurzu

alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa ods. 1, 3, 6 a 7
spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.

37. Podľa § 95a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2009, povolením
reštrukturalizácie zanikajú daňové pohľadávky alebo ich časti, ktoré daňový subjekt na základe

schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť. Zanikajú aj všetky daňové pohľadávky vzniknuté
pred povolením reštrukturalizácie alebo ich časti, ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť. Zanikajú
aj sankcie alebo tie časti, ktoré neboli na účely reštrukturalizačného konania považované za daňovú
pohľadávku podľa § 95 ods. 1, ak sa tieto sankcie vzťahujú na daňové pohľadávky vzniknuté pred
povolením reštrukturalizácie. Tieto daňové pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie

nemožno dodatočne vyrubiť.

38. Podľa § 114 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom do 30.11.2009, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pohľadávku, ktorá sa v
reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

39. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 30.11.2009,
ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len
veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v
reštrukturalizáciiriadneavčasneuplatniaprihláškou,právovymáhaťtietonárokyvočidlžníkovivprípade

potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

40. Podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 30.11.2009,
pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu
a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné

pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa
nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Podľa ods. 3 cit. zákona, za
prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne
po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý
vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené

prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom
zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

41. Podľa § 121 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 30.11.2009, prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch

správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená
správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo
prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávkav nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie
premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

42. Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 30.11.2009, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v
Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje
pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie
práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť

uplatnené prihláškou.

43.Predmetomsúdnehoprieskumubolopreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutiažalovaného
č.: 1100301/1/62476/2014/5002 zo dňa 04.02.2014 v spojení s prvotupňovým rozhodnutím č.
9900399/5/4739026/2013 zo dňa 22.10.2013.

44. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca dňa 31.03.2010 doručil správcovi dane
hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa ust. § 5 ods.
8 zákona č. 595/2003 Z.z., na ktoré reagoval správca dane oznámením o kompenzácii nadmerného
odpočtu DPH vydaným dňa 12.08.2010 pod č. 500/230/19284/10/KOTV a doručeným žalobcovi dňa
17.08.2010, ktorým sa oznamuje žalobcovi, že správca dane v zmysle ust. § 63 ods. 8 zákona

č. 511/1992 Zb., použil časť neodpočítaného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2010 v celkovej sume XX XXX,XX eura na úhradu nedoplatku s tým, že
kompenzácia bude vykonaná ku dňu 20.08.2010 a zostatok nadmerného odpočtu v sume vo výške
XXX XXX,XX eura, správca dane poukázal na účet spoločnosti žalobcu daňového subjektu. Správca
dane ako prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 9900399/5/4739026/2013, ktorým podľa ust. §

156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume XXX,XX eura
za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti priznanej v hlásení za zdaňovacie obdobie roku
2009 v lehote podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Žalobca prvostupňové rozhodnutie včas
napadol odvolaním, ktorého dôvody sú totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe a o tomto odvolaní
bolo rozhodnuté žalovaným dňa 04.02.2014 napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie

bolo ako vecne správne potvrdené. Ďalej mal súd z obsahu administratívneho spisu zistený priebeh
reštrukturalizačného konania.

45. Krajský súd sa zaoberal námietkou žalobcu, ktorý namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ktorý nesúhlasil

s názorom žalovaného, že k vzniku jeho pohľadávky voči nemu z titulu vyrubeného úroku z omeškania
v sume vo výške XXX,X0 eura za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti, došlo až po povolení
reštrukturalizácie. V konaní bolo teda sporné, kedy mal uhradiť žalobca správcovi dane časť dane z
príjmov za rok 2009, t.j. za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009, a to v sume vo výške X XXX,XX eura,
a teda, či žalobca postupoval správne, keď túto časť dane z príjmu neuhradil z dôvodu, že sa jednalo o

daňovú pohľadávku správcu dane, ktorú si mal správca dane uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom
konaní.

46. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.09.2009, sp. zn. 4R/2/2009, ktoré bolo
dňa 08.09.2009 publikované v Obchodnom vestníku č. 173B/2009 a ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 09.09.2009 vyplýva, že bola povolená reštrukturalizácia žalobcu a z uznesenia Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 17.05.2010, sp. zn. 4R/2/2009, zverejneným dňa 21.05.2010 v Obchodnom
vestníku č. 97B/2010, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2010, vyplýva, že bol potvrdený
reštrukturalizačný plán žalobcu.

47. Súd preto skúmal, či bol správca dane povinný vysporiadať sa s preddavkom na daň z príjmu za
august 2009 tak, že časť preddavku vo výške 7 XXX,XX eura vzniknutého v období od 01.08.2009 do
20.08.2009 ako nedoplatok na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, bol povinný v zmysle
ust. § 121 ZKR prihlásiť do reštrukturalizačného konania po povolení reštrukturalizácie, a či potvrdením
reštrukturalizačného plánu zanikla v súlade s ust. § 155 ods. 2 ZKR vymáhateľnosť tejto pohľadávky

voči žalobcovi a spolu s tým aj akékoľvek jej príslušenstvo.

48. V konaní bola ďalej spornou otázka, či správca dane vykonal oprávnene započítanie pohľadávky
voči žalobcovi, t.j. kompenzáciu tým, že použil časť neodpočítaného nadmerného odpočtu na dani zpridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v celkovej výške XX XXX,XX eura na úhradu
nedoplatku evidovanom na DPH vo výške XX XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie júl 2009, nedoplatku
evidovanom na DPH v sume vo výške XX XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie august 2009, nedoplatku

evidovanom na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti vo výške X XXX,XX eura za zdaňovacie
obdobie 2009 a nedoplatku evidovanom na dani vyberanej zrážkou podľa § 43 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za mesiac august 2009 vo výške XX,XX eura. Pre
zodpovedanie uvedenej otázky bolo nevyhnutné ustáliť, či predmetná pohľadávka vznikla pred alebo po
povolení reštrukturalizácie žalobcu a či ju bolo možné započítať.

49. Zároveň sa súd zaoberal tým, či si správca dane voči žalobcovi zákonne uplatnil úrok z omeškania
z titulu daňového nedoplatku do momentu vykonania kompenzácie s nadmerným odpočtom daňového
subjektu na DPH, t.j. do 20.08.2010.

50. Správny súd dospel k záveru, že pohľadávka správcu dane voči žalobcovi - časť preddavku na

dani z príjmov vo výške X XXX,XX eura vzniknutého v období od 01.08.2009 do 20.08.2009 ako
nedoplatok na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, vznikla a bola splatná dňa 31.03.2010,
pretože lehota na podanie hlásenia podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. uplynula dňom
31.03.2010. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že do lehoty na podanie hlásenia bola zaplatená
žalobcom suma preddavkov iba vo výške XXX XXX,XX eura a že žalobca neuhradil sumu vo výške

X XXX,XX eura, ktorú zaplatil až dňa 20.08.2010, a to na základe vykonanej kompenzácie žalovaným,
ktorý započítal časť neodpočítaného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty žalobcu aj na
úhradu uvedeného nedoplatku žalobcu vyplývajúceho z podaného hlásenia (oznámenie žalovaného o
kompenzácii č. 500/230/19284/10/Kotv zo dňa 12.08.2010).

51. Súd mal v konaní teda preukázané, že žalobca sa dostal do omeškania voči správcovi dane s
úhradou preddavku na dani z príjmov zo závislej činnosti v sume X XXX,XX eura vzniknutého v období
od 01.08.2009 do 20.08.2009, pretože časť tejto svojej daňovej povinnosti uhradil až 20.08.2010, a to
až na základe vykonania kompenzácie správcom dane.

52. Správca dane preto postupoval správne, keď dňa 22.10.2013 vydal v súlade s ust. § 156 ods. 1
písm. a) Daňového poriadku rozhodnutie č. 9900399/5/4739026/2013, ktorým žalobcovi vyrubil úrok z
omeškania vo výške XXX,XX . eura za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie
obdobie roku 2009 priznanej v hlásení v lehote podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Súd
uvádza, že z ust. § 156 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva správcovi dane povinnosť vyrubiť daňovému

subjektu úrok z omeškania v prípade porušenia povinnosti peňažnej povahy, ktorý vypočítal podľa
zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko bol pre žalobcu priaznivejší (§ 165 ods. 2 zákona č.563/2009 Z.z.) -
skutočnosť pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011.

53. Súd zastáva názor, že započítanie pohľadávky správcom dane bolo možné, nakoľko predmetná

daňová pohľadávka na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške X XXX,XX eura sa stala splatnou
dňa 31.03.2010, t.j. až po povolení reštrukturalizačného konania dňa 09.09.2009 na základe uznesenia
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.09.2009, sp. zn. 4R/2/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
09.09.2009. Žalovaný preto postupoval v súlade s ust. ust. § 2 písm. f) Daňového poriadku, v zmysle
ktorého na účely tohto zákona sa daňovým nedoplatkom rozumie dlžná daň po lehote splatnosti dane.

54. Podľa názoru súdu správca dane postupoval správne, keď v preskúmavanej veci aplikoval ust. §
158 ods. 1 a 3 Daňového poriadku, nakoľko daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácii
považuje za pohľadávku a ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia
reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania,

považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného
konania.

55. Súd mal ďalej preukázané z administratívneho spisu, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že podal
voči vykonanej kompenzácii žalovaným reklamáciu datovanú zo dňa 20.08.2010, nakoľko ju pripojil až

k odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 22.10.2013 a ktoré bolo ním podané na poštovú
prepravu dňa 13.11.2013, preto súd túto jeho námietku považuje za bezpredmetnú.56. V konaní bolo preukázané, že daňový nedoplatok žalobcu vznikol teda až po lehote splatnosti dane,
t.j. dňom 31.03.2010, nakoľko pred začatím reštrukturalizačného konania, v období od 01.08.2009 do
20.08.2009, žalovaný ako správca dane neevidoval daňovú pohľadávku na dani zo závislej činnosti

za zdaňovacie obdobie 2009, pretože takáto pohľadávka v tom čase neexistovala (nenastal moment
splatnosti dane), preto ju v reštrukturalizácii ani nemohol prihlásiť. Súd uvádza, že na platenie
preddavkov na daň sa v zdaňovacom období 2009 vzťahovalo ust. § 35 č. 595/2003 Z.z. a ust. § 66 ods.
1 a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého, preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný
daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte

známa. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane.

57. Na základe uvedeného súd konštatuje, že na daňovú pohľadávku na dani zo závislej činnosti
za zdaňovacie obdobie 2009 v sume X XXX,XX eura sa nevzťahovala povinnosť jej uplatnenia v
reštrukturalizácii prihláškou podľa § 120 a § 121 ZKR, pretože vznikla počas reštrukturalizačného
konania;tátoskutočnosťzakladávylúčenienemožnostizapočítaniapohľadávkypodľa§114ods.1písm.

f) ZKR a vylúčenie nevymožiteľnosti pohľadávky podľa § 155 ods. 2 ZKR.

58. V danom prípade je súd toho názoru, že sa nejedná o pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím
reštrukturalizačného konania, t.j. v danom prípade pred 21.08.2009, ako tvrdí žalobca, pretože daňové
pohľadávky správcu dane na dani z príjmov za obdobie od 01.08.2009 do 20.08.2009 vznikli až dňom

31.03.2010, t.j. až po začatí reštrukturalizačného konania, a žalobca sa teda dostal do omeškania
od 31.03.2010 do 20.08.2010 s úhradou preddavku na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške X
XXX,XX. eura, a preto správca dane žalobcovi zákonne vyúčtoval úrok z omeškania v sume XXX,XX
eura za neuhradenie dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2009 priznanej v hlásení
v lehote podľa ust. § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, t.j. za obdobie pred začatím reštrukturalizácie.

59. Krajský súd v Bratislave vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo
veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení
rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite

zaoberali. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, súd považuje za vecne
správne, a preto žalobu ako nedôvodnú postupom podľa ust. § 190 SSP zamietol.

60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.