Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. júl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/214/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223348
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113223348.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: S. J., V. Q., J..

X.XX.XXXX, G. K. XX, XXX XX, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Zdeňkou Vokálovou, so sídlom
Hlavná 61, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1. S. I., J.. X.X.XXXX, G. J. X, J. Š., 2. S. N., J.. X.X.XXXX,
G. E. XX, Ľ., 3. S. K., J.. XX.X.XXXX, G. N. XX, J. Š., 4. P. Č., J.. XX.X.XXXX, G. S. Š. XXX, žalovaní 3,4
zastúpení advokátom JUDr. Petrom Čurillom, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, o vydanie dedičstva
a určenie, že vec patrí do dedičstva takto

r o z h o d o l :

Žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade v časti o určenie, že finančné prostriedky vo výške 47.262,31 patria
do dedičstva zamieta.

Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky vo výške 25.762,31 eur, prevzaté
žalovanou v 3. rade vo výške 11.662 eur a žalovaným v 4. rade vo výške 14.100,31 eur.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaní 1, 2, 3, 4. rade sú vo vzťahu k predmetu konania o vydanie dedičstva povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade o určenie, že finančné prostriedky vo výške

47.262,31 eur patria do dedičstva, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade o určenie, že finančné prostriedky vo výške
47.262,31 eur patria do dedičstva, žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa si žalobou podanou osobne 13.8.2013 na tunajšom súde uplatnila proti žalovaným : nárok
na vydanie podielov každého zo žalovaných v 1 k majetku poručiteľa M. Č. (nar. XX.X.XXXX - zomr.
XX.XX.XXXX) k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX v kat. úz. K. a to parcela CKN XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 634 m2, CKN XXX/X - záhrady o výmere 2160 m2, spolu s rodinným domom
súpisné číslo 313, ktorý stojí na parcele CKN XXX v K. s príslušenstvom a súčasťami. Ďalej žalobkyňa

žalovala vydanie od každého zo žalovaných v 1, 2, 3 a 4. rade podiel každý v 1 k majetku poručiteľa
k nehnuteľnosti vedenej na KV č. XXX kat. úz. Ľ. a to parcely EKN XXX/X - orná pôda o výmere 2165
m2. Žalovanej v 3. rade mala byť uložená povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX
v kat. úz. Ľ. a to parcelu EKN XXX/X - orná pôda o výmere 6381 m2 v celosti, k majetku poručiteľa.
Žalovanému v 4. rade mala byť uložená povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX
v kat. úz. Ľ.e a to parcelu EKN XXX/X - orná pôda o výmere 8948 m2 v celosti, k majetku poručiteľa.
Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky

vo výške 48.055,134 eur a žiadala zaviazať žalovaných povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania
a trovy právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že po smrti poručiteľa M. Č. (nar. XX.X.XXXX - zomr. XX.XX.XXXX) boli
do dedičského konania prizvaní výlučne žalovaní, t. j. súrodenci poručiteľa pričom Okresný súd Prešovuznesením sp. zn. 35 D 1173/2012, Dnot 249/2012 zo dňa 22.1.2013 (právoplatné 4.5.2013) schválil
dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi, ktorý mal zomrieť bezdetný. Žalobkyňa je však
jediným výlučným dedičom po poručiteľovi M. Č., čo potvrdzuje právoplatný rozsudok Okresného súdu

Prešovsp.zn.12C1122/79zodňa2.8.1979,ktorýmbolookreminéhourčené,žeM.Č.,nar.XX.X.XXXX
je otcom mal. S. Q., nar. X.XX.XXXX. Žalovaní sú preto v predmetnej veci nepravými dedičmi. Ďalej
žalobkyňa v žalobe uviedla, že na výzvu sa do kancelárie je právnej zástupkyne dostavili 15.7.2013
žalované v 1. a 2. rade, ktoré zhodne uviedli, že ich nebohý brat mal finančné hotovosti vo výške 16.000
eur a 5.500 eur (tvrdili to aj 14.1.2013 v zápisnici pred notárom JUDr. Mariánom Petrom) ako aj na účte

a vkladnej knižke po 400.000 Sk (26.555,14eur), t. j. spolu vo výške 48.055,134 eur, pričom obe z týchto
finančných prostriedkov nemali dostať nič, ale tieto zobrali žalovaní v 3. a 4. rade.
3. Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi, konkrétne samotným žalobným
návrhom, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 12 C 1122/79 zo dňa 2.8.1979, uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 35 D 1173/2012, Dnot 249/2012 zo dňa 22.1.2013, úradným záznamom
advokátskej kancelárie JUDr. Vokálovej z 15.7.2013, písomnými podaniami strán sporu, uznesením

Okresného súdu Prešov č. k. 16C 214/2013-53 zo dňa 24.3.2014, notárskou zápisnicou N 92/2014,
Nz 10659/2014 zo dňa 19.3.2014, výsluchmi strán sporu, výsluchmi svedkov, kúpnou zmluvou zo
dňa 20.4.2012, správami finančných inštitúcií Slovenská sporiteľňa, a.s. a Tatrabanka, a.s., písomnými
podaniamisusedov,nákladminapohrebapoplatkamisúvisiacimisnákladmiporučiteľa,akoajostatného
spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav :

4. Žalobkyňa sa voči žalovaným vyššie špecifikovanou žalobou doručenou súdu 13.8.2013 domáhal
vydania dedičstva a určenia, že vec patrí do dedičstva po M. Č. (nar. XX.X.XXXX - zomr. XX.XX.XXXX).
Konkrétne išlo o vydanie vyššie uvedených nehnuteľností a pôvodne určenie, že do dedičstva patria
finančné prostriedky vo výške 48.055,134 eur.
5. Na pojednávaní konanom 20.2.2014 žalobkyňa vzala žalobný návrh späť v časti, ktorou sa domáhala

vydania podielov na nehnuteľnostiach, nakoľko samotní žalovaní považovali tento nárok žalobkyne za
nesporný a následne notárskymi zápisnicami N 92/2014, Nz 10659/2014 a N 94/2014, Nz 10788/2014
došlo k vydaniu majetku patriaceho do dedičstva žalobkyne. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16
C214/2013-53 bolo konanie v časti, že žalovaní sú povinní vydať predmetné nehnuteľnosti žalobkyni
zastavené (právoplatné 16.4.2014). Predmetom konania tak zostalo určenie, že finančné prostriedky vo

výške 48.055,134 eur patria do dedičstva a žalovaní sú povinní vydať ich žalobkyni.
6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 24.6.2014 vypovedala, že mama jej povedala, že sa po smrti dedka
začala stretávať s jej otcom M. Č., ktorý jej mal povedať, že má nejaké finančné prostriedky, ktoré si
našetril ako aj z predaja pozemkov, pričom by sa chcel stretnúť so svojou dcérou.
7. Žalované v 1. a 2. rade v advokátskej kancelárii JUDr. Vokálovej 15.7.2013 ako aj pred notárom JUDr.

Petrom 14.1.2013 zhodne uviedli, že ich nebohý brat mal mať finančné hotovosti v sumách 16.000 eur a
5.500 eur ako aj na účte a vkladnej knižke po 400.000 Sk (26.555,14eur), pričom z týchto prostriedkov,
ktoré neboli predmetom dedenia nedostali nič. Následne žalovaná v 1. rade v písomnom podaní z
2.12.2013 uviedla, že s nebohým bratom zle vychádzala, nerozprávali sa 30 rokov, takže o financiách
vedela len to, čo rozprávali iní ľudia, lebo jej sa nebohý brat nezdôveroval. Na pojednávaní konanom

16.9.2014 žalovaná v 1. rade vypovedala, že sa s nebohým bratom nestretávala možno 30 rokov pred
smrťou, poprela, že by sa mala vyjadriť o hotovosti jej brata, tvrdila, že asi mala tzv. v hlave šok.
8.Napojednávaní24.6.2014žalovanáv2.radeuviedla,ženemôžena100%potvrdiť,žejejnebohýbrat
mal nejaké peniaze, pretože ona sa spolu so žalovanou v 1. rade s nebohým bratom menej kontaktovali.
Vypovedala, že nevie o nijakých peniazoch a nemôže potvrdiť, že jej nebohý brat mal nejaké peniaze.

Taktiež vypovedala, že jej nebohý brat žalobkyňu a jej matku doslova nenávidel, preto je vylúčené, že
by mal matke žalobkyne rozprávať o tom, že má nejaké peniaze.
9. Žalovaná v 3. rade na pojednávaní konanom 16.9.2014 vypovedala, že jej nebohý brat mal peniaze
na účte aj na vkladnej knižke, pričom tento brat jej ešte pred smrťou povedal, aby z peňazí na vkladnej
knižke dala urobiť 3 pomníky (pre ich rodičov, brata, ktorý zomrel ročný a pre ňu ako sestru), čo aj urobila.

Z vkladnej knižky vybrala raz okolo 5.000 eur a raz okolo 6.000 eur. Pomníky ju stáli okolo 7.000 eur
a zvyšné peniaze jej nebohý brat nechal, nech nakupuje potrebné veci, pričom tento zvyšok peňazí jej
daroval.
10. Žalovaný v 4. rade na pojednávaní konanom 16.9.2014 uviedol, že je pravdou, že spolu so
súrodencami predávala nejaké pozemky, avšak čo urobil nebohý brat s peniazmi, to nevie. Štyri roky

pred smrťou sa o brata, ktorý žil v jeho dome, staral. S nebohým bratom sa dohodli, že v Tatrabanke
otvoria účet, na ktorý vložili obaja po 200.000 Sk, pričom tieto peniaze mali slúžiť na rekonštrukciu
nehnuteľnosti. Z rekonštrukcie však zišlo, preto mu nebohý brat za starostlivosť daroval tých 200.000
Sk a on mu urobil pohreb. Ešte uviedol, že nebohý brat býval v jeho dome 31 rokov, on sa o nebohéhobrata staral, avšak žalobkyňa ho nikdy ako otca nekontaktovala. Na pojednávaní 26.2.2015 potvrdil
výber hotovosti z Tatrabanky 1.5.2009 v sume 13.442,43 eur. Na pojednávaní 12.10.2015 uviedol, že
peniaze, ktoré vyberal z predmetného účtu boli spolovice jeho a spolovice nebohého brata, tento mu

však svoju polovicu daroval na základe ústnej zmluvy asi mesiac pred smrťou (obdobne vypovedal aj
syn žalovaného v 4. rade S. Č. na pojednávaní 26.11.2015) za opatrovanie a starostlivosť. Napokon
poznamenal, že brata pochovali, urobili mu pomník a žalobkyňa mu nebola ani na pohrebe a nevie, čo
ešte chce, keď má v nehnuteľnostiach asi 80.000 eur.
11. Na pojednávaní 16.9.2014 bola vypočutá ako svedkyňa aj matka žalobkyne D. K.Á., ktorá uviedla,

že po smrti jej otca sa na jeho pohrebe stretla s nebohým M. Č., ktorý jej povedal, aby mu odpustila a
že sa chce stretnúť s dcérou. Mal jej povedať, že má nejaké finančné prostriedky, pričom tieto sú sčasti
na vkladnej knižke a sčasti na účte, s ktorými disponujú žalovaní v 3. a 4. rade. Uviedla tiež, že má
vedomosť, že nebohý predal nejaké pozemky na Šalgovíku za sumu okolo 20.000 eur.
12. Vo veci na pojednávaní 26.2.2015 vypovedalo viacero svedkov. Svedok S. N., ktorý uviedol, že sa
o nebohého starali žalovaní v 3. a 4. rade a taktiež poznamenal, že dom, v ktorom býval nebohý M.

Č. vlastnil jeho brat P. Č. - žalovaný v 4. rade. Svedkyňa H. O. uviedla, že o nebohého sa starali a
navštevovali v nemocnici žalovaní v 3. a 4. Rade. Svedok Z. O. vypovedal obdobne ako jeho manželka.
Svedkyňa Y. Č. vypovedala, že nevie o príbuzenských vzťahoch v rodine strán sporu. Svedkyňa Y. I.
uviedla,žeP.Č.sapodľajejnázorustalvlastníkomdomunebohéhopreto,abynemohladediťžalobkyňa,
o ktorej existencii vedeli všetci.

13. Písomným podaním zo dňa 22.2.2016 žalobkyňa zotrvala na svojej doterajšej právnej argumentácii s
tým,ženavrhlapripustiťzmenuarozšíreniepetituvznení,že:súdurčuje,žedodedičstvapoporučiteľovi
M. Č., zomrelom dňa 17.10.2012 patria finančné prostriedky vo výške 48.055,13 eur. Žalovaná v 3.
rade je povinná vydať žalobkyni sumu vo výške 11.662 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalovaný v 4. rade je povinný vydať žalobkyni sumu vo výške 14.100,31 eur a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní v 3. a 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vydať žalobkyni
sumy vo výške 16.000 eur a 5.500 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní sú povinní
nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na ostatnom pojednávaní konanom dňa
28.6.2016súdnanávrhprávnejzástupkynežalobkynepripustilzmenupetituvtomznení,že:súdurčuje,
že do dedičstva po poručiteľovi M. Č., zomrelom dňa 17.10.2012 patria finančné prostriedky vo výške

47.262,31 eur s tým, že ďalšie časti navrhovaného petitu ostali nezmenené, ako je uvedené vyššie.
14. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z
nich rovnakým dielom.

Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou
o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom
je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z
dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu

pravého dediča.
15. Z citovaného ustanovení OZ, ktoré upravujú dedenie vo všeobecnosti je zrejmé, že sa jedná o právny
vzťah medzi poručiteľom a dedičom, resp. dedičmi. V danej veci je nesporné, že jedinou dedičkou po
poručiteľovi M. Č. je žalobkyňa. Žalovaní jej vydali nehnuteľnosti, ktoré nadobudli na základe schválenej
dohode dedičov z 22.1.2013. Sporným preto zostali finančné nároky žalobkyne vo vzťahu k žalovaným,

konkrétne k žalovaným v 3. a 4. rade.
16. Právna zástupkyňa žalobkyne na ostatnom pojednávaní konanom dňa 28.6.2016 dôvodila totožne
ako v doterajšom konaní s tým, že sú rozpory medzi samotnými súrodencami, čo sa týka finančných
prostriedkov,pričomžalovanév1.a2.radetvrdili,žeexistujúfinančnéprostriedkyvdomevhotovostiako
aj na účtoch, pričom tieto boli vo vlastníctve poručiteľa a mali vyť predmetom dedičstva. Konštatovala,

že do domu poručiteľa, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného v 4. rade mali prístup žalovaní v 3. a 4. rade.
Žiadal priznať trovy právneho zastúpenia.
17. Právny zástupca žalovaných v 3. a 4. rade vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že nikdy
nebolo preukázané, že jeho klienti nadobudli žalovanú sumu, pričom táto suma ani nebola predmetom
dedenia. Žalobkyňa musí preukázať, že uvedené sumy ku dňu smrti poručiteľa existovali a že patrili

do dedičského konania. Dôvodil, že žalobkyňa sa môže domáhať len určenia rozsahu dedičstva, nie
že žalovaní sú povinní jej financie vydať. Namietal, že poručiteľ daroval žalovaným v 3. a 4. rade
finančné prostriedky tzv. reálnou darovacou zmluvou. Tvrdil, že t danom prípade ide o tzv. odmenné
darovanie, t. j. za starostlivosť súrodencov. Naznačil aj nemorálnosť celej žaloby. Vo vzťahu k sume naúčte poručiteľa uviedol, že aj keď bol vlastníkom účtu, všetky peňažné prostriedky na ňom nemuseli
byť v jeho vlastníctve. Tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade považoval za relevantné v rozsahu, ako boli
učinené pred súdom, pričom obidve žalované v 1. a 2. rade v rodinnom dome nebohého brata roky

neboli. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovaným v 3. a 4. rade trovy.
18. Žalované v 1 a 2. rade síce pred právnou zástupkyňou žalobkyne ako aj pred notárom tvrdili, že
vedia o existencii súm vo výške 16.000 eur, resp. 5.500 eur, avšak v konaní pred súdom po zákonnom
poučení zhodne uviedli, že o tom vedeli len z počutia, resp. že sa s nebohým bratom nekontaktovali
dlho pred smrťou. Je pravdou, že z kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012 (č. l. 70 a nasl. spisu) vyplýva,

že nebohý M. Č. ako predávajúci nadobudol finančné prostriedky celkovo vo výške 18.748 eur, ktoré
prevzal pri podpise tejto kúpnej zmluvy, avšak nakoľko išlo o právny úkon cca pol roka pred smrťou
tohto poručiteľa, podľa názoru súdu existuje príliš mnoho možností, ako mohol ešte počas svojho života
poručiteľ s týmito prostriedkami naložiť. Žalovaní v 3. a 4. rade existenciu týchto peňazí pred súdom
zhodne popreli. Dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedeným sumám preto žalobkyňa podľa názoru súdu
neuniesla.

19. Iná je situácia, čo sa týka financií nachádzajúcich sa na vkladnej knižke, resp. účte poručiteľa.
Žalovaná v 3. rade vybrala pred smrťou poručiteľa (17.10.2012) z vkladnej knižky, ktorej bol poručiteľ
majiteľom a ona disponentkou, dňa 18.9.2012 sumu 5.000 eur a dňa 24.9.2012 sumu 6.662 eur, o čom
existuje potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. na č. l. 89 spisu. Tvrdila, že za časť peňazí nechala urobiť
náhrobné pomníky a zvyšok jej mal darovať poručiteľ.

20. Obdobná situácia je vo vzťahu k žalovanému v 4. rade s tým, že tomuto žalovanému bola dňa
5.9.2012 vyplatená čiastka 14.100,31 eur z účtu, ktorého majiteľom bol poručiteľ M. Č. a žalovaný v 4.
rade disponentom. Z potvrdenia Tatrabanky, a. s. je zrejmé, že dňa 1.10.2009 bol na tento účet vložená
poručiteľom M. Č. čiastka 13.442,43 eur. Z uvedeného nevyplýva, že žalovaný v 4. rade vkladal na účet
spolu s nebohým bratom po 200.000 Sk, ale bol to sám poručiteľ, ktorý vklad vo výške 13.442,43 urobil

samostatne na svoj účet.
21. Ako žalovaná v 3. rade, tak ani žalovaný v 4. rade žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu
darovania predmetných finančných čiastok poručiteľom vo vzťahu k ich osobám. Súd akcentuje tiež
skutočnosť, že boli to žalovaní, ktorí pri schvaľovaní dohody o vyporiadaní dedičstva pred notárom
zamlčali existenciu žalobkyne ako jedinej dedičky po poručiteľovi, čo je v príkrom rozpore s dobrými

mravmi. Neobstojí preto poznámka právneho zástupcu žalovaných v 3. a 4. rade, že žaloba je
nemorálna. Žalovaní vedeli, že nie sú oprávnenými dedičmi, napriek tomu nikto z nich túto okolnosť pred
notárom nepriznal. Nevylučuje preto súd tú skutočnosť, že tvrdenia žalovaných v 3. a 4. rade o darovaní
finančných čiastok poručiteľom sa javia účelové, tendenčné, všetko vo svetle faktu, že k výberu týchto
financií došlo len veľmi krátko pred smrťou poručiteľa. Súd v tejto súvislosti podporne tiež poukazuje na

rozpornosť výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré najskôr potvrdzovali existenciu finančných čiastok
pred právnou zástupkyňou žalobkyne a pred notárom, neskôr svoje vyjadrenia pred súdom popierali.
22. Voči žalovaným v 1. a 2. rade súd žalobu čo sa týka určenia, že finančné prostriedky vo výške
47.262,31 patria do dedičstva zamietol z dôvodu, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by
tieto žalované mali akýkoľvek vzťah, resp. prístup k finančným prostriedkom poručiteľa, teda neboli

pasívne legitimovaní. Všetci štyria žalovaní netvoria nerozlučné spoločenstvo, nakoľko nie sú dedičmi.
U všetkých štyroch išlo len o domnelých dedičov. Čo sa týka zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti,
súd tak rozhodol preto, že v čase smrti poručiteľa nebola preukázaná existencia súm 16.000 eur resp.
5.500 eur, preto v tejto časti žalobkyňa nebola úspešná. Súd preto určil, že do dedičstva po poručiteľovi
patria finančné prostriedky vo výške 25.762,31 eur, prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11.662 eur

a žalovaným v 4. rade vo výške 14.100,31 eur. Vo vzťahu k vydaniu sumy 47.262,31 eur žalovanými
v 3. 4. rade žalobkyni, tak ako bolo špecifikované v petite žaloby súd uvádza, že najskôr musia byť
finančné čiastky prejednané v dedičskom konaní a až následne je možné domáhať sa ich prípadného
vydania oprávnenému dedičovi.
23. Súd poukazuje na skutočnosť, že vo veci boli vykonané všetky dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a

ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, napriek poučeniu neboli v konaní predložené.
24. Vo vzťahu k výrokoch o náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP s tým, že v
časti žaloby o určenie povinnosti žalovaných vydať žalobkyni predmetné nehnuteľnosti bola žalobkyňa
celom rozsahu úspešná, preto jej súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov vo výške 100 %, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262

ods. 2 CSP. V časti žaloby, o tom, že finančné prostriedky vo výške 47.262,31 eur patria do dedičstva,
súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo,
nakoľko žalobkyňa bola vo vzťahu k žalovanej sume a k žalobcom v 3. a 4. rade úspešná v rozsahu
54,5 % (25.762,31 eur) a žalovaní v 3. a 4. rade boli úspešní v rozsahu 45,50 % (21.500 eur), pričompomer úspechu/neúspechu strán sporu vo veci je menej ako 10 %, preto súd žiadnej zo strán sporu
náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej sume nepriznal. Čo sa týka náhrady trov vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade o určenie, že finančné prostriedky vo výške 47.262,31 eur patria

do dedičstva, žalovaným v 1. a 2. rade súd nepriznal náhradu trov konania napriek ich úspechu v tejto
časti konania, pretože žalovaným v 1. a 2. rade žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.