Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/214/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223348
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113223348.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: S. J., V. Q.Á.,

J.. X.XX.XXXX, G. K. XX, XXX XX, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Zdeňkou Vokálovou, so sídlom
Hlavná 61, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1. S. I., J.. X.X.XXXX, G. J. X, J. Š., 2. S. N., J.. X.X.XXXX,
G. E. XX, Ľ., 3. S. K., J.. XX.X.XXXX, G. N. XX, J. Š., 4. P. Č., J.. XX.X.XXXX, G. S. Š. XXX, žalovaní 3,4
zastúpení advokátom JUDr. Petrom Čurillom, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, o vydanie dedičstva
a určenie, že vec patrí do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboupodanouosobne13.8.2013natunajšomsúdedomáhalaodžalovanýchvydania
podielov každého zo žalovaných v 1 k majetku poručiteľa M. Č. (J.. XX.X.XXXX - L.. XX.XX.XXXX)
k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX v kat. úz. K. a to parcela CKN XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 634 m2, CKN XXX/X - záhrady o výmere 2160 m2, spolu s rodinným domom
súpisné číslo XXX, ktorý stojí na parcele CKN XXX v K. s príslušenstvom a súčasťami. Ďalej žalobkyňa
žalovala vydanie od každého zo žalovaných v 1, 2, 3 a 4. rade podiel každý v 1 k majetku poručiteľa
k nehnuteľnosti vedenej na KV č. XXX kat. úz. Ľ. a to parcely EKN XXX/X - orná pôda o výmere 2165

m2. Žalovanej v 3. rade mala byť uložená povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX
v kat. úz. Ľ. a to parcelu EKN XXX/X - orná pôda o výmere 6381 m2 v celosti, k majetku poručiteľa.
Žalovanému v 4. rade mala byť uložená povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX
v kat. úz. Ľ. a to parcelu EKN XXX/X - orná pôda o výmere 8948 m2 v celosti, k majetku poručiteľa.
Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky
vo výške 48.055,134 eur a žiadala zaviazať žalovaných povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania
a trovy právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že po smrti poručiteľa M. Č. (J.. XX.X.XXXX - L.. XX.XX.XXXX) boli
do dedičského konania prizvaní výlučne žalovaní, t. j. súrodenci poručiteľa pričom Okresný súd Prešov
uznesením sp. zn. 35 D 1173/2012, Dnot 249/2012 zo dňa 22.1.2013 (právoplatné 4.5.2013) schválil
dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi, ktorý mal zomrieť bezdetný. Žalobkyňa je však
jedinýmvýlučnýmdedičompoporučiteľoviM.Č.D.,čopotvrdzujeprávoplatnýrozsudokOkresnéhosúdu
Prešov sp. zn. 12 C 1122/79 zo dňa 2.8.1979, ktorým bolo okrem iného určené, že M. Č., J.. XX.X.XXXX

je otcom mal. S. Q.Q., J.. X.XX.XXXX. Žalovaní sú preto v predmetnej veci nepravými dedičmi. Ďalej
žalobkyňa v žalobe uviedla, že na výzvu sa do kancelárie je právnej zástupkyne dostavili 15.7.2013
žalované v 1. a 2. rade, ktoré zhodne uviedli, že ich nebohý brat mal finančné hotovosti vo výške 16.000
eur a 5.500 eur (tvrdili to aj 14.1.2013 v zápisnici pred notárom Z.. S.Á. K.) ako aj na účte a vkladnejknižke po 400.000 Sk (26.555,14eur), t. j. spolu vo výške 48.055,134 eur, pričom obe z týchto finančných
prostriedkov nemali dostať nič, ale tieto zobrali žalovaní v 3. a 4. rade.

3. Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi, konkrétne samotným žalobným
návrhom, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 12 C 1122/79 zo dňa 2.8.1979, uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 35 D 1173/2012, Dnot 249/2012 zo dňa 22.1.2013, úradným záznamom
advokátskej kancelárie JUDr. Vokálovej z 15.7.2013, písomnými podaniami strán sporu, uznesením
Okresného súdu Prešov č. k. 16C 214/2013-53 zo dňa 24.3.2014, notárskou zápisnicou N 92/2014,

Nz 10659/2014 zo dňa 19.3.2014, výsluchmi strán sporu, výsluchmi svedkov, kúpnou zmluvou zo dňa
20.4.2012, správami finančných inštitúcií N. N., M..N.. M. Y., M..N.., písomnými podaniami susedov,
nákladmi na pohreb a poplatkami súvisiacimi s nákladmi poručiteľa, ako aj ostatného spisového
materiálu.

4. Súd prvej inštancie dňa 19.7.2016 vyhlásil pod č. k. 16 C 214/2013-253 rozsudok, ktorým žalobu

voči žalovaným v 1. a 2. rade v časti o určenie, že finančné prostriedky vo výške 47.262,31 patria do
dedičstva zamietol. Zároveň súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky vo
výške 25.762,31 eur, prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11.662 eur a žalovaným v 4. rade vo výške
14.100,31 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol,
že žalovaní 1, 2, 3, 4. rade sú vo vzťahu k predmetu konania o vydanie dedičstva povinní spoločne a

nerozdielne nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade o určenie, že finančné prostriedky vo výške 47.262,31 eur
patria do dedičstva, vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade o určenie, že finančné prostriedky vo výške 47.262,31 eur patria

do dedičstva, žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil najmä tým, že v danej veci je nesporné, že jedinou
dedičkoupoporučiteľoviM.Č.ježalobkyňa.Žalovaníjejvydalinehnuteľnosti,ktorénadobudlinazáklade
schválenej dohody dedičov z 22.1.2013. Sporným preto zostali finančné nároky žalobkyne vo vzťahu k

žalovaným, konkrétne k žalovaným v 3. a 4. rade.

6. Žalované v 1 a 2. rade síce pred právnou zástupkyňou žalobkyne ako aj pred notárom tvrdili, že
vedia o existencii súm vo výške 16.000 eur, resp. 5.500 eur, avšak v konaní pred súdom po zákonnom
poučení zhodne uviedli, že o tom vedeli len z počutia, resp. že sa s nebohým bratom nekontaktovali

dlho pred smrťou. Je pravdou, že z kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012 (č. l. 70 a nasl. spisu) vyplýva,
že nebohý M. Č. ako predávajúci nadobudol finančné prostriedky celkovo vo výške 18.748 eur, ktoré
prevzal pri podpise tejto kúpnej zmluvy, avšak nakoľko išlo o právny úkon cca pol roka pred smrťou
tohto poručiteľa, podľa názoru súdu existuje príliš mnoho možností, ako mohol ešte počas svojho života
poručiteľ s týmito prostriedkami naložiť. Žalovaní v 3. a 4. rade existenciu týchto peňazí pred súdom

zhodne popreli. Dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedeným sumám preto žalobkyňa podľa názoru súdu
neuniesla.

7. Iná je situácia, čo sa týka financií nachádzajúcich sa na vkladnej knižke, resp. účte poručiteľa.
Žalovaná v 3. rade vybrala pred smrťou poručiteľa (17.10.2012) z vkladnej knižky, ktorej bol poručiteľ

majiteľom a ona disponentkou, dňa 18.9.2012 sumu 5.000 eur a dňa 24.9.2012 sumu 6.662 eur, o čom
existuje potvrdenie N. N., M..N.. na č. l. 89 spisu. Tvrdila, že za časť peňazí nechala urobiť náhrobné
pomníky a zvyšok jej mal darovať poručiteľ.

8. Obdobná situácia je vo vzťahu k žalovanému v 4. rade s tým, že tomuto žalovanému bola dňa

5.9.2012 vyplatená čiastka 14.100,31 eur z účtu, ktorého majiteľom bol poručiteľ M. Č. a žalovaný v
4. rade disponentom. Z potvrdenia Y., M.. N.. je zrejmé, že dňa 1.10.2009 bola na tento účet vložená
poručiteľom M. Č. čiastka 13.442,43 eur. Z uvedeného nevyplýva, že žalovaný v 4. rade vkladal na účet
spolu s nebohým bratom po 200.000 Sk, ale bol to sám poručiteľ, ktorý vklad vo výške 13.442,43 urobil
samostatne.

9. Ako žalovaná v 3. rade, tak ani žalovaný v 4. rade žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu
darovania predmetných finančných čiastok poručiteľom vo vzťahu k ich osobám. Súd akcentuje tiež
skutočnosť, že boli to žalovaní, ktorí pri schvaľovaní dohody o vyporiadaní dedičstva pred notáromzamlčali existenciu žalobkyne ako jedinej dedičky po poručiteľovi, čo je v príkrom rozpore s dobrými
mravmi. Neobstojí preto poznámka právneho zástupcu žalovaných v 3. a 4. rade, že žaloba je
nemorálna. Žalovaní vedeli, že nie sú oprávnenými dedičmi, napriek tomu nikto z nich túto okolnosť pred

notárom nepriznal. Nevylučuje preto súd tú skutočnosť, že tvrdenia žalovaných v 3. a 4. rade o darovaní
finančných čiastok poručiteľom sa javia účelové, tendenčné, všetko vo svetle faktu, že k výberu týchto
financií došlo len veľmi krátko pred smrťou poručiteľa. Súd v tejto súvislosti podporne tiež poukazuje na
rozpornosť výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré najskôr potvrdzovali existenciu finančných čiastok
pred právnou zástupkyňou žalobkyne a pred notárom, neskôr svoje vyjadrenia pred súdom popierali.

10. Voči žalovaným v 1. a 2. rade súd žalobu čo sa týka určenia, že finančné prostriedky vo výške
47.262,31 patria do dedičstva zamietol z dôvodu, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by
tieto žalované mali akýkoľvek vzťah, resp. prístup k finančným prostriedkom poručiteľa, teda neboli
pasívne legitimovaní. Všetci štyria žalovaní netvoria nerozlučné spoločenstvo, nakoľko nie sú dedičmi.
U všetkých štyroch išlo len o domnelých dedičov. Čo sa týka zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti,

súd tak rozhodol preto, že v čase smrti poručiteľa nebola preukázaná existencia súm 16.000 eur resp.
5.500 eur, preto v tejto časti žalobkyňa nebola úspešná. Súd preto určil, že do dedičstva po poručiteľovi
patria finančné prostriedky vo výške 25.762,31 eur, prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11.662 eur
a žalovaným v 4. rade vo výške 14.100,31 eur. Vo vzťahu k vydaniu sumy 47.262,31 eur žalovanými
v 3. 4. rade žalobkyni, tak ako bolo špecifikované v petite žaloby súd uvádza, že najskôr musia byť

finančné čiastky prejednané v dedičskom konaní a až následne je možné domáhať sa ich prípadného
vydania oprávnenému dedičovi.

11. Proti rozsudku, čo do jeho zamietavej časti, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa. Namietala, že žalovaní žalobkyňu ako oprávneného dediča zatajili, preto dedičstvo po

poručiteľovi notár prejednal so žalovanými v 1. až 4. rade, ktorí o sebe tvrdili, že sú dedičmi pravými.
Ich zlý priamy úmysel obohatiť samých seba na jej úkor je zrejmý. Pokiaľ ide o sumy 16 000 Eur a 5500
Eur, žalované v 1. a 2. rade v zápisnici pred notárom dňa 14.01.2013 uviedli, že poručiteľ mal ku dňu
smrti finančnú hotovosť vo výške 16 000 Eur ako aj sumu 5500 Eur. V zápisnici je zaprotokolované, že
žalovaní v 3. a 4. rade uvedenú skutočnosť popreli. Skutočnosť, že poručiteľ mal v čase smrti 16 000

Eur a 5500 Eur žalované 1. a 2. potvrdili aj pred právnou zástupkyňou žalobkyne, o čom svedčí úradný
záznam zo dňa 15.07.2013. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní pred súdom ňou tvrdené skutočnosti
poprela. Žalovaná 2. na pojednávaní uviedla, že o tom, že by jej brat mal mať nejaké peniaze nevie
absolútne nič. Žalované bezdôvodne, účelovo zmenili výpovede a ich tvrdenia nemožno vyhodnotiť
inak, ako že ide o skutočnosti, ktoré si prispôsobili pod ťarchou podanej žaloby dôkaznej situácii. Súd

sa s uvedenými účelovými tvrdeniami žiadnym spôsobom nevyporiadal. Bolo pritom preukázané, že
poručiteľovi peňažné prostriedky skutočne vyplatené boli a ich existenciu v čase smrti potvrdili dvaja
nepraví dedičia. Zlý úmysel žalovaných potvrdil aj výber peňažných prostriedkov z vkladných knižiek
poručiteľa. Aj tieto finančné prostriedky boli pred notárom nepravými dedičmi zatajené. Ich darovanie
poručiteľom žalovaní v 3. a 4. rade nepreukázali. Žalobkyňa navrhla, aby súd prípadne zopakoval

dokazovanie výsluchom žalovaných za účelom odstránenia rozporov. Legitimácia všetkých žalovaných
vychádzazozáveru,ževšetcidedičiazatajiliexistenciupeňažnýchprostriedkovnaúčteavšetcižalovaní
konalinaúkoržalobkynevúmysleobohatiťsa.Zuvedenýchdôvodovnavrhla,abysúdzmenilnapadnutý
rozsudok v zamietavom výroku o určenie, že vec patrí do dedičstva a žalobe v tejto časti vyhovel.
Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

12. Proti rozsudku, a to proti výroku o určení, že do dedičstva patria finančné prostriedky vo výške 25
762,31 eur a výroku o trovách konania medzi žalovanými v 3. a 4. rade na jednej strane a žalobkyňou
na strane druhej podali v zákonom stanovenej lehote odvolenie žalovaní v 3. a 4. rade. Namietali, že zo
záhlavia ani zo samotného napadnutého výroku nevyplýva, o rozsahu dedičstva ktorého poručiteľa súd

rozhodol. Súd prvej inštancie neuviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
žalovaných v 3. a 4. rade a ako tieto vyhodnotil. Nosnou má byť myšlienka prvoinštančného súdu,
že žalovaní v 3. a 4. rade zamlčali existenciu žalobkyne ako jedinej dedičky, čo má byť v rozpore s
dobrými mravmi, pričom o uvedenej skutočnosti mali žalovaní vedomosť. Toto tvrdenie nemá oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a takýto prednes neuskutočnila v konaní ani žalobkyňa ani

jej matka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Súd sa nevyrovnal s argumentáciou
žalovaných v 3. a 4. rade týkajúcich sa právnych inštitútov darovania, odmenného darovania, príkaznej
zmluvy. Súd tiež opomenul vyhodnotiť svedeckú výpoveď S. Č. o darovaní finančných prostriedkov
žalovanému vo 4. rade v spojení s výpoveďou S. N.. Súd opomenul vyhodnotiť existenciu darovania aj vkontexte starostlivosti žalovaných v 3. a 4. rade o nebohého brata. Nemôže byť sporným, že žalobkyňa
a jej matka sa o poručiteľa nikdy nezaujímali. Poručiteľ bol ťažko chorý po dobu 4 rokov, 10 rokov
nepracovalamallenslabýdôchodok.Jepretominimálneotázne,odkiaľbymalporučiteľvroku2008400

000Sknato,abytietosámvložilnasvojúčet.Súdnapokonopomenulvyhodnotiťitúskutočnosť,zakého
dôvodu poručiteľ umožnil žalovaným byť spoludisponentom peňazí na jeho účtoch. Žalovaná v 3. rade
prevažnú časť finančných prostriedkov použila v súlade s údajným želaním poručiteľa. Nevyporiadal
sa ďalej s otázkou, či u predmetného žalobného návrhu nejde o určenie rozsahu dedičstva ako aj
s náležitosťami takéhoto postupu v súlade s § 80 písm. c) O.s.p.. Bolo potrebné zaoberať sa aj

hodnovernosťou výpovede Y. I.. Súd sa nevyrovnal s otázkou rozsahu žalobného návrhu vo vzťahu
k výške žalobkyňou uplatnenej pohľadávky, úpravou jej žalobného návrhu tak, ako sa tejto domáhala
podaním zo dňa 22.02.2016. Rozhodnutie súdu je vo vzťahu k trovám konania medzi žalobkyňou
a žalovanými v 3. a 4. rade nezákonné, nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobu
v plnom rozsahu zamietol.

13. Strany sporu sa k svojim odvolaniam vzájomne nevyjadrili.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po odvolaniach podaných stranami sporu ako je uvedené
vyššie rozhodol rozsudkom č. k. 6 Co 215/2016-208 zo dňa 31.10.2017 tak, že potvrdil rozsudok v časti,

v ktorej bola žaloba o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky vo výške 16
000 eur a 5 500 Eur voči žalovaným v 1. až 4. rade zamietnutá a vo výroku o zamietnutí žaloby o vydanie
týchto súm. Zároveň zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bolo určené, že do dedičstva po poručiteľovi
patria finančné prostriedky vo výške 25 762, 31 eur prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11 663 eur
a žalovaným v 4. rade vo výške 14 100,31 eur, vo výroku o zamietnutí žaloby o vydanie týchto súm a

v súvisiacich výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k zrušujúcemu výroku rozsudku odvolací súd odôvodnil tým, že
z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o určení, že do dedičstva po

poručiteľovi patria peňažné prostriedky vo výške 25 762,31 Eur nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie
vyhodnotiltvrdeniažalovanýchv3.a4.radeoskutočnosti,žeporučiteľimeštezaživotadarovalfinančné
prostriedky na účte vedenom v N. N., M..N.. M. Y., M..N... Nie je zrejmé, či tieto tvrdenia súd posúdil v
kontexte s výpoveďami strán a svedkov o pomoci, starostlivosti žalovaných v 3. a 4. rade o poručiteľa a
napokonajvkontextesoskutočnosťou,že žalovanív3.a4.rade malidispozičnéprávokúčtom,ktorých

majiteľom bol poručiteľ. V tomto smere bolo potrebné posúdiť s prihliadnutím na všetky skutočnosti,
ktoré za konania vyšli najavo, čo poručiteľa viedlo k poskytnutiu dispozičného práva žalovaným, či
sa javí reálne, že poručiteľ by mal záujem na poskytnutí dispozičného práva k účtom žalovaným za
stavu, keby nemal v úmysle umožniť im nakladať s peňažnými prostriedkami, či už v zmysle jeho
želaní a pokynov alebo následne ako s ich vlastnými prostriedkami a či v konaní tvrdené darovanie

prostriedkov nachádzajúcich sa na účtoch poručiteľa žalovaným nemohlo byť vyústením prirodzenej
potrebyporučiteľaodvďačiťsasúrodencomzaposkytnutúpomocastarostlivosť.Vrozhodnutíabsentuje
popis právnych úvah, ktorými sa súd riadil a z ktorých vychádzal pri zohľadňovaní celkových výsledkov
vykonaného dokazovania, z rozhodnutia nevyplýva, či súd hodnotil všetky vykonané dôkazy vo
vzájomnejsúvislosti.Súdprvejinštanciesaobmedzilnakonštatovanienemorálnostikonaniažalovaných

prameniacej zo skutočnosti, že žalovaní zamlčali existenciu žalobkyne ako jedinej oprávnenej dedičky
po poručiteľovi, pričom sa javí, že k záveru o dôvodnosti žaloby v časti týkajúcej sa sumy 25 762,31
Eur dospel bez zohľadnenia všetkých relevantných okolností veci, okrem iného napr. aj skutočnosti, že
žalovaní vydali žalobkyni nehnuteľnosti, ktoré nadobudli v dedičskom konaní po poručiteľovi ako nepraví
dedičia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhol odpovedi na argumentáciu

žalovaných v 3. a 4. rade o nadobudnutí finančných prostriedkov od poručiteľa vedených na jeho účtoch
napriek tomu, že išlo o podstatnú otázku majúcu vplyv na konečné rozhodnutie vo veci. Vykonané
dokazovanie potvrdzuje, že žalovaní v 3.a 4.rade boli poručiteľovi najmä počas jeho choroby a na
sklonku života najbližší a neformálne darovanie do takýchto vzťahov aj logicky zapadá, najmä úplná
dispozícia s finančnými prostriedkami.

16. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu od
ostatného pojednávania konštatovaním, že na č. l. 253 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k.
16C/214/2013-253 zo dňa 19.7.2016, na č. l. 257 sa nachádza odvolanie žalobkyne voči tomuto vyššieuvedenému rozsudku, na č. l. 261 a nasl. je odvolanie žalovaných v 3. a 4. rade voči vyššie uvedenému
rozsudku súdu prvej inštancie, na č. l. 280 sa nachádza rozsudok KS PO č. k. 6Co/215/2016-280 zo
dňa 31.10.2017, na č. l. 290 sa nachádza ospravedlnenie žalovanej v 1. rade z neúčasti na dnešnom

pojednávaní., pričom zistil tento skutkový stav :

17. Žalobkyňa sa voči žalovaným vyššie špecifikovanou žalobou doručenou súdu 13.8.2013 domáhal
vydania dedičstva a určenia, že vec patrí do dedičstva po M. Č. (J.. XX.X.XXXX - L.. XX.XX.XXXX).
Konkrétne išlo o vydanie vyššie uvedených nehnuteľností a pôvodne určenie, že do dedičstva patria

finančné prostriedky vo výške 48.055,134 eur.

18. Na pojednávaní konanom 20.2.2014 žalobkyňa vzala žalobný návrh späť v časti, ktorou sa domáhala
vydania podielov na nehnuteľnostiach, nakoľko samotní žalovaní považovali tento nárok žalobkyne za
nesporný a následne notárskymi zápisnicami N 92/2014, Nz 10659/2014 a N 94/2014, Nz 10788/2014
došlo k vydaniu majetku patriaceho do dedičstva žalobkyne.

19. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16 C214/2013-53 bolo konanie v časti, že žalovaní sú povinní vydať
predmetné nehnuteľnosti žalobkyni zastavené (právoplatné 16.4.2014). Predmetom konania tak zostalo
určenie, že finančné prostriedky vo výške 48.055,134 eur patria do dedičstva a žalovaní sú povinní vydať
ich žalobkyni.

20. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 24.6.2014 vypovedala, že mama jej povedala, že sa po smrti dedka
začala stretávať s jej otcom M. Č., ktorý jej mal povedať, že má nejaké finančné prostriedky, ktoré si
našetril ako aj z predaja pozemkov, pričom by sa chcel stretnúť so svojou dcérou.

21. Žalované v 1. a 2. rade v advokátskej kancelárii JUDr. Vokálovej 15.7.2013 ako aj pred notárom Z.. K.
14.1.2013 zhodne uviedli, že ich nebohý brat mal mať finančné hotovosti v sumách 16.000 eur a 5.500
eur ako aj na účte a vkladnej knižke po 400.000 Sk (26.555,14eur), pričom z týchto prostriedkov, ktoré
neboli predmetom dedenia nedostali nič. Následne žalovaná v 1. rade v písomnom podaní z 2.12.2013

uviedla, že s nebohým bratom zle vychádzala, nerozprávali sa 30 rokov, takže o financiách vedela len
to, čo rozprávali iní ľudia, lebo jej sa nebohý brat nezdôveroval. Na pojednávaní konanom 16.9.2014
žalovaná v 1. rade vypovedala, že sa s nebohým bratom nestretávala možno 30 rokov pred smrťou,
poprela, že by sa mala vyjadriť o hotovosti jej brata, tvrdila, že asi mala tzv. v hlave šok.

22. Na pojednávaní 24.6.2014 žalovaná v 2. rade uviedla, že nemôže na 100 % potvrdiť, že jej nebohý
brat mal nejaké peniaze, pretože ona sa spolu so žalovanou v 1. rade s nebohým bratom menej
kontaktovali. Vypovedala, že nevie o nijakých peniazoch a nemôže potvrdiť, že jej nebohý brat mal
nejaké peniaze. Taktiež vypovedala, že jej nebohý brat žalobkyňu a jej matku doslova nenávidel, preto
je vylúčené, že by mal matke žalobkyne rozprávať o tom, že má nejaké peniaze.

23. Žalovaná v 3. rade na pojednávaní konanom 16.9.2014 vypovedala, že jej nebohý brat mal peniaze
na účte aj na vkladnej knižke, pričom tento brat jej ešte pred smrťou povedal, aby z peňazí na vkladnej
knižke dala urobiť 3 pomníky (pre ich rodičov, brata, ktorý zomrel ročný a pre ňu ako sestru), čo aj urobila.
Z vkladnej knižky vybrala raz okolo 5.000 eur a raz okolo 6.000 eur. Pomníky ju stáli okolo 7.000 eur

a zvyšné peniaze jej nebohý brat nechal, nech nakupuje potrebné veci, pričom tento zvyšok peňazí jej
daroval.

24. Žalovaný v 4. rade na pojednávaní konanom 16.9.2014 uviedol, že je pravdou, že spolu so
súrodencami predávala nejaké pozemky, avšak čo urobil nebohý brat s peniazmi, to nevie. Štyri roky

pred smrťou sa o brata, ktorý žil v jeho dome, staral. S nebohým bratom sa dohodli, že v Y. otvoria účet,
na ktorý vložili obaja po 200.000 Sk, pričom tieto peniaze mali slúžiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti.
Z rekonštrukcie však zišlo, preto mu nebohý brat za starostlivosť daroval tých 200.000 Sk a on mu
urobil pohreb. Ešte uviedol, že nebohý brat býval v jeho dome 31 rokov, on sa o nebohého brata staral,
avšak žalobkyňa ho nikdy ako otca nekontaktovala. Na pojednávaní 26.2.2015 potvrdil výber hotovosti

z Y. 1.5.2009 v sume 13.442,43 eur. Na pojednávaní 12.10.2015 uviedol, že peniaze, ktoré vyberal
z predmetného účtu boli spolovice jeho a spolovice nebohého brata, tento mu však svoju polovicu
daroval na základe ústnej zmluvy asi mesiac pred smrťou (obdobne vypovedal aj syn žalovaného v 4.
rade S. Č. na pojednávaní 26.11.2015) za opatrovanie a starostlivosť. Napokon poznamenal, že bratapochovali, urobili mu pomník a žalobkyňa mu nebola ani na pohrebe a nevie, čo ešte chce, keď má v
nehnuteľnostiach asi 80.000 eur.

25. Na pojednávaní 16.9.2014 bola vypočutá ako svedkyňa aj matka žalobkyne D. K., ktorá uviedla, že
po smrti jej otca sa na jeho pohrebe stretla s nebohým M. Č.D., ktorý jej povedal, aby mu odpustila a
že sa chce stretnúť s dcérou. Mal jej povedať, že má nejaké finančné prostriedky, pričom tieto sú sčasti
na vkladnej knižke a sčasti na účte, s ktorými disponujú žalovaní v 3. a 4. rade. Uviedla tiež, že má
vedomosť, že nebohý predal nejaké pozemky na Š. za sumu okolo 20.000 eur.

26. Vo veci na pojednávaní 26.2.2015 vypovedalo viacero svedkov. Svedok S. N., ktorý uviedol, že sa
o nebohého starali žalovaní v 3. a 4. rade a taktiež poznamenal, že dom, v ktorom býval nebohý M.
Č. vlastnil jeho brat P. Č. - žalovaný v 4. rade. Svedkyňa H. O. uviedla, že o nebohého sa starali a
navštevovali v nemocnici žalovaní v 3. a 4. rade. Svedok Z. O. vypovedal obdobne ako jeho manželka.
Svedkyňa Y. Č. vypovedala, že nevie o príbuzenských vzťahoch v rodine strán sporu. Svedkyňa Y. I.

uviedla,žeP.Č.sapodľajejnázorustalvlastníkomdomunebohéhopreto,abynemohladediťžalobkyňa,
o ktorej existencii vedeli všetci.

27. Písomným podaním zo dňa 22.2.2016 žalobkyňa zotrvala na svojej doterajšej právnej argumentácii s
tým,ženavrhlapripustiťzmenuarozšíreniepetituvznení,že:súdurčuje,žedodedičstvapoporučiteľovi

M. Č., zomrelom dňa XX.XX.XXXX patria finančné prostriedky vo výške 48.055,13 eur. Žalovaná v
3. rade je povinná vydať žalobkyni sumu vo výške 11.662 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalovaný v 4. rade je povinný vydať žalobkyni sumu vo výške 14.100,31 eur a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní v 3. a 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vydať žalobkyni
sumy vo výške 16.000 eur a 5.500 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní sú povinní

nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na ostatnom pojednávaní konanom dňa
28.6.2016súdnanávrhprávnejzástupkynežalobkynepripustilzmenupetituvtomznení,že:súdurčuje,
že do dedičstva po poručiteľovi M. Č., zomrelom dňa XX.XX.XXXX patria finančné prostriedky vo výške
47.262,31 eur s tým, že ďalšie časti navrhovaného petitu ostali nezmenené, ako je uvedené vyššie.

28. Na pojednávaní konanom 22.5.2018 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že darovanie medzi
žalovanými a poručiteľom nebolo preukázané. Išlo len o tvrdené darovanie, pričom svedkovia potvrdili
iba starostlivosť o nebohého, nie darovanie finančných prostriedkov, čo by mohol potvrdiť iba darca,
avšaktentojeužnebohý,tedaúkontzv.odmennéhodarovaniapovažovalazanepreukázaný.Poukázala
na zápisnicu notára Z.. K., kde je uvedené, že poručiteľ mal mať prostriedky vo výške 16.000 eur,

resp. 5.500 eur v hotovosti, pričom žalovaní v 3. a 4. rade hovorili aj o vkladných knižkách. Poukázala
aj na stanovisko NS ČR, sp. zn. TPJN 305/2010, kde je konštatované, že neuvedenie dediča je
trestným činom. Poukázala aj na výpoveď svedkyne Y.É. I., ktorá vypovedala, že všetci žalovaní
vedeli o nemanželskej dcére, t.j. žalobkyni, o čom existuje aj právoplatný rozsudok. Žalovaní teda
zatajili jediného oprávneného dediča a t.j. žalobkyňu. Vo vzťahu k tzv. odmennému darovaniu ešte

uviedla, že nie sú žiadni svedkovia a teda toto preukázané nebolo. Dôvodila tiež, že žalovaní v 3. a
4. rade tesne pred smrťou poručiteľa vybrali z účtov finančné prostriedky. Navrhla opätovne vypočuť
žalovaných v 1. a 2. rade za účelom odstránenia rozporov, ktoré uviedli, či v notárskej zápisnici a pred
právnou zástupkyňou žalobkyne. Bolo preukázané, teda, že otec žalobkyne, t.j. poručiteľ mal finančné
prostriedky, ktoré žalovaní v 1. až 4. rade zamlčali pred žalobkyňou ako jediným dedičom, teda pravou

dedičkou.Disponentiúčtovmohlikedykoľvekvybraťtietofinančnéprostriedky,pričomtakučiniliažvtedy,
keď bol poručiteľ v zlom zdravotnom stave. Poukázala na rozpory vo výpovediach žalovaného v 4. rade,
ktorý uviedol, že poručiteľ žil v jeho domácnosti, následne mali byť finančné prostriedky použité na
rekonštrukciu domu k tejto však nikdy nedošlo. Dôvodila, že poručiteľ M. Č. sám vložil na účet 400.000
SK. Uviedla, že žalovaní v 1. až 4. rade všetci vedeli o existencii žalobkyne - ich netere, čo potvrdila

výpoveďou svedkyňa Y. I., ktorá je nevestou v ich rodine po dobu už cca 31 rokov. Žiadala, aby súd
žalobou určil, že finančné prostriedky patria do dedičstva v zmysle žaloby a žalovaní v 3. až 4. rade,
aby tieto finančné prostriedky vydali.
29. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaných v 3. a 4. rade dôvodil, že nie je spor o tom,
že poručiteľ bol biologickým otcom žalobkyne. Poukázal na ekonomickosť, hospodárnosť a rýchlosť

konania s tým, že dôvodil, že vypočuť žalované v 1. a 2. rade nie je potrebné, nakoľko tieto už vypočuté
boli, pričom samé uviedli, že poručiteľa nekontaktovali. Poukázala na to, že o nároku 16.000 eur a 5.500
eur bolo už právoplatne rozhodnuté. Iné dôkazy v danej veci nie sú a je irelevantné, kto sa ako zachoval.
Na margo vzťahov v rodine len uviedol, že slušný človek nepotrebuje volať svedkov k tomu, abypreukázal, že bol obdarovaný, zvlášť pri starostlivosti o svojho súrodenca. Pričom ešte právny zástupca
žalovaných v 3. a 4. rade uviedol, že išlo o dennodennú starostlivosť, či už pretavenú do návštev
u lekára, resp. inú každodenná starostlivosť. Uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

Poukázal na závery rozhodnutia odvolacieho súdu. Reagoval, že žalobkyňa sa o svojho biologického
otca nezaujímala a prišla až na hotové dedičstvo. Poukázal na závery rozsudku KS PO vo vzťahu k
právnemu úkonu poručiteľa a stotožnil sa so závermi odvolacieho súdu. Nemal návrhy na doplnenie
dokazovania.

30. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

31. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

32. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

33. Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi
sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

34. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným

dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča.

35. Z citovaného ustanovení OZ, ktoré upravujú dedenie vo všeobecnosti je zrejmé, že sa jedná o právny

vzťah medzi poručiteľom a dedičom, resp. dedičmi. V danej veci je nesporné, že jedinou dedičkou po
poručiteľovi M. Č. je žalobkyňa. Žalovaní jej vydali nehnuteľnosti, ktoré nadobudli na základe schválenej
dohode dedičov z 22.1.2013. Sporným preto zostali finančné nároky žalobkyne vo vzťahu k žalovaným,
konkrétnekžalovanýmv3.a4.rade,pričomporozhodnutíodvolaciehosúdujepotrebnévyriešiťotázku,
či do dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky vo výške 25 762, 31 eur prevzaté žalovanou

v 3. rade vo výške 11 663 eur a žalovaným v 4. rade vo výške 14 100,31 eur.

36. Súd prvej inštancie preto s poukazom na čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princípprávnejistoty,akcentuje,žerozhodnutieokremzákonnostimáspĺňaťajparameterspravodlivosti.

37. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu konštatuje teda, že nebolo
sporné, že k účtu poručiteľa, nebohého M. Č., mali dispozičné právo žalovaní v 3. a 4. rade. Rovnako
nebolo v konaní sporné, že žalovaní v 3. a 4. rade sa starali o poručiteľa v období rozhodnom pred jeho
smrťou, čo bolo potvrdené nielen ich výpoveďami, ale aj svedeckými výpoveďami (svedkovia N., O.Q.,

O.) a napokon nespochybnené ani samotnou žalobkyňou. Je preto namieste prijať záver, že v prípade,
že by poručiteľ nechcel, aby žalovaní v 3. a 4. rade disponovali tam uloženými finančnými prostriedkami,
dispozičnéprávobyimneudelil,čovzápätíevokujevzťahdôverymedziporučiteľomajehosúrodencami,
t. j. žalovanými v 3. a 4. rade. Súd prvej inštancie sa preto stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že
za takejto situácie pri poskytovaní starostlivosti poručiteľovi a existencii vyššie uvedeného dôverného

vzťahu medzi súrodencami do úvahy prichádza aj tzv. odmenné darovanie, čo bolo tvrdené žalovanými
v 3. a 4. rade a zároveň relevantne nespochybnené žalobkyňou. Úvahy o tom, prečo žalovaní v 3. a 4.
rade vybrali finančné prostriedky pred smrťou poručiteľa sú v rovine hypotéz, nakoľko dispozičné právo
týchto osôb k účtu poručiteľa bolo bezo sporu dané.

38. Súd prvej inštancie opätovne zdôrazňuje tú skutočnosť, že boli to žalovaní, ktorí pri schvaľovaní
dohody o vyporiadaní dedičstva pred notárom zamlčali existenciu žalobkyne ako jedinej dedičky po
poručiteľovi, čo je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Neobstojí preto poznámka právneho zástupcu
žalovaných v 3. a 4. rade, že žaloba je nemorálna. Žalovaní vedeli, že nie sú oprávnenými dedičmi,
napriek tomu nikto z nich túto okolnosť pred notárom nepriznal.

39. Súd prvej inštancie teda zotrváva na konštatovaní o nemorálnosti konania žalovaných prameniacej
zoskutočnosti,žežalovanízamlčaliexistenciužalobkyneakojedinejoprávnenejdedičkypoporučiteľovi,
avšak dôkazné prelomenie tvrdeného odmenného darovania vo vzťahu k finančným prostriedkom vovýške 25 762, 31 eur (prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11 663 eur a žalovaným v 4. rade vo výške
14 100,31 eur), na účte poručiteľa v prospech žalovaných predložené žalujúcou stranou nebolo. Súd
preto žalobu vo vzťahu k určeniu, že do dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky vo výške

25 762, 31 eur prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11 663 eur a žalovaným v 4. rade vo výške 14
100,31 eur, zamietol

40. Zamietnutý bol aj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, pričom
žalobkyni bolo umožnené v priebehu prvoinštančného konania konfrontovať žalované v 1. a 2. rade a

klásť im v rámci výsluchu otázky za účelom odstránenia rozporov v ich vyjadreniach, čo aj žalobkyňa
učinila. Preto kvôli hospodárnosti konania a vzhľadom na to, že tieto osoby boli už vypočuté, súd
prvej inštancie dokazovanie v tomto smere zamietol, pričom k týmto osobám vykonané dokazovanie
za dostačujúce považoval napokon aj odvolací súd konštatovaním vo svojom rozsudku č. k. 6 Co
215/2016-280 zo dňa 31.10.2017 (bod 16).

41. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že pri
posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde (vzťah medzi
tetami a strýkom na jednej strane a neterou na strane druhej) a predmetná kauza je len jedným z jeho
prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že ich skutočný problém vzájomného spolužitia vyplýva
zo vzájomnej animozity najmä vo vzťahu k majetkovým otázkam, pričom uvedené nedokáže vyriešiť

žiadny štátny orgán svojim autoritatívnym výrokom. Žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci stranám
sporu nedokáže zabezpečiť pokojné a harmonické spolunažívanie príbuzných. Nastolenie optimálnej
klímy, resp. aspoň znesiteľnosti spolužitia vo vzťahoch je výlučnou záležitosťou samotných strán sporu.
Súd ako štátny orgán môže len apelovať na to, aby sa strany sporu zamysleli nad tým, či im stojí za
to venovať svoj čas vytváraniu a živeniu konfliktov. Ani v tomto spore nie je nikto víťazom, ale obidve

strany sú tými, ktorí stratili mnoho času, či už nezmyselnými útokmi alebo snahou brániť sa proti nim.
Žiaden rezultát deklarujúci „kto má pravdu“ problém vzájomného spolužitia nevyrieši.

42. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže
každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje

pokoj tak musí i sám prispieť k jeho vytvoreniu. Inak sa nevyhneme bludnému kruhu negatívnych reakcií,
či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.
Je na každom, aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne
dve možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií
alebo zmeniť prostredie pôsobenia. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá

len za seba - za svoje reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že
nikto nedokáže ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom
na to reaguje.

43. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority,

zvlášť v situácii, že nejde o „cudzie“ strany sporu, ale o blízkych príbuzných, riešili všetky problémové
situácie zmierlivo a snažili sa o to nájsť kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné vzťahy minimálne na
úrovni slušného správania sa a tolerovania toho druhého.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

47. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

48. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.49. Vo vzťahu k výrokoch o náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP s tým, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. žalobkyňa bola úspešná vo vzťahu k vydaniu

predmetu dedičstva (pozemkom) a neúspešná vo vzťahu k určeniu, že finančné prostriedky patria do
dedičstva a o ich vydanie. Na druhej strane boli žalovaní úspešní čo do vydania finančných prostriedkov
a naopak neúspešní k vydaniu predmetu dedičstva (pozemkom), preto súd rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.