Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209123
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712209123.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: F.. V. J., nar. X.X.XXXX,
bytom N. XXXX/XX, K. - N. N., právne zastúpený JUDr. Ján Garaj, advokát, Hlavná 137, Prešov, proti
žalovanému: S. K., J. Z. K. F.. XXXX/X, K., F.: XX XXX XXX, v konaní o náhradu za zriadenie vecného
bremena s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.400 eur, a to do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním zo dňa 29.6.2012 žalobca podal na súd žalobu o náhradu za zriadenie vecného bremena. Vo
svojom návrhu žiadal, aby súd vydal medzitýmny rozsudok a následne ustanovil znalca na vypracovanie
znaleckého posudku za účelom určenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena.

2. Okresný súd Poprad rozhodol medzitýmnym rozsudkom dňa 5.4.2014 tak, že určil, že žalobcovi patrí
právo na vydanie náhrady za zriadené vecné bremeno, ktoré v prospech žalovaného viazne na parcele
č. KNC XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, zapísanej na LV č. XXXX H.. Ú.. K.,
Q. K., Q. K. parcely KNC č. XXXX/XX - orná pôda o celkovej výmere 143 m2, zapísanej na LV č. XXXX
H.. Ú. K., Q. K., Q. K., zo strany žalovaného S. K., J. Z. K. F.. Č.. XXXX/X K., F.: XXXXXXXX.

3. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného. Krajský súd v Prešove potvrdil
medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa dňa 16.6.2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
25.7.2016.

4. Dňa 31.1.2013 bolo vydané odborné stanovisko č. 021/2013 vo veci stanovenia výšky odplaty za
zriadenie vecného bremena za zastavanie nehnuteľností parcela KNC XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o celkovej výmere 81 m2, zapísané na LV č. XXXX H.. Ú.. K., Q.G. K., Q. K., parcela XXXX/
XX - orná pôda o celkovej výmere 143 m2, zapísané na LV č. XXXX, H.. Ú.. K., Q. K., Q. K.. Odborné
stanovisko vypracoval znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné
stavby F.. Z. L., Q. XXX/XX, K.. Zo záverov odborného stanoviska vyplýva, že všeobecná hodnota
práv a závad je stanovená na sumu 9.400 eur.

5. Dňa 25.10.2013 predložil právny zástupca žalobcu odborné vyjadrenie č. 25/2013 vo veci posúdenia,
či stavby umiestnené na pozemkoch parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/XX k. ú. K., I. S. K. sú
miestnymi komunikáciami a akú celkovú plochu zaberajú na týchto pozemkoch. Odborné vyjadrenievypracoval znalec F.. N. Q., O. XXX, N., znalec v odbore doprava cestná. Znalec vykonal obhliadku
dňa 10.10.2013 a na základe obhliadky vypracoval odborné vyjadrenie s fotodokumentáciou. Vo svojom
odbornom vyjadrení uviedol, že na pozemku parcela č. XXXX/XX H.. Ú.. K. o výmere 143 m2 na

predmetnom pozemku sa nenachádza orná pôda, tak ako je uvedené v liste vlastníctva. Menšiu časť
pozemku plochy max. do 30 m2 zaberá trvalý trávnatý porast, pričom na väčšej, technicky rozhodujúcej
ploche sa nachádza spevnená dopravná inžinierska stavba - cestná, t. z. že v danom prípade ide o
stavbu cesty - pozemnú komunikáciu, ktorá je z hľadiska dopravného významu, určenia, technického
vybavenia verejnou miestnou komunikáciou. Predmetný pozemok, resp. miestna komunikácia na ňom

umiestnená sa nachádza na ulici Partizánska, ktorej smerové vedenie je priama v severojužnom smere.
Šírka spevnenej časti vozovky je 11 m, cesta je smerovo rozdelená do dvoch jazdných pruhov, pričom
každý z pruhov má normou predpísanú šírku 3,5 m. Po oboch stranách jazdných pruhov sa nachádza
krajnica široká 2 m. Povrch vozovky bol z asfaltobetónu, odstavná plocha nachádzajúca sa naľavo od
vozovky mimo skúmaný pozemok bola spevnená štrkodrvou.

6. Parcela č. XXXX/X H.. Ú.. K. - podľa výpisu z LV je výmera tohto pozemku 81 m2. Na
uvedenom pozemku sa nachádza inžinierska stavba - cestná, t. z. že ide o stavbu cesty - pozemnej
komunikácie, ktorá je z hľadiska dopravného významu, určenia, technického vybavenia verejnou
miestnou komunikáciou. Celková šírka spevnenej časti vozovky v mieste skúmania bola premenlivá
v rozsahu 4,7 m do 5 m, pričom po oboch stranách spevnenej časti vozovky sa nachádza trávnatý

porast premenlivej šírky po ľavej strane, t. j. medzi vozovkou a oplotením rodinnej zástavby 1,8 m,
po pravej strane vozovky v smere k S. J. bola šírka zeleného pásu v rozmedzí 2,7 - 3,5 m, na
ktorom bola z betónových tvárnic vytvorená odstavná plocha na parkovanie vozidiel. Pozdĺž miestnej
komunikácienauliciS.niejevybudovanýžiadnychodníkprepeších,pretojemožnécharakterizovaťtúto
miestnu komunikáciu ako cesta s prvkami tzv. upokojenej komunikácie, pričom svojim charakterom je

určená hlavne pre užívanie cestnými vozidlami vlastníkmi nehnuteľností v danej lokalite, vrátane pohybu
chodcov. Cestná komunikácia nie je priebežná, ide o tzv. slepú ulicu, miestnu komunikáciu na západe
ukončenú obratiskom bez možnosti ďalšieho dopravného napojenia. Na základe vykonanej obhliadky
možno konštatovať, že na pozemku parcela č. XXXX/XX k. ú. K. na ploche viac ako 80 % sa nachádza
pozemná komunikácia - cesta premenlivej šírky s priemernou hodnotou celkovej šírky spevnenej časti

vozovky min. 11 m. V druhom prípade na pozemku parcela č. XXXX/X H.. Ú.. K. sa nachádza cesta
- miestna komunikácia III. triedy ulica S. s premenlivou šírkou, ktorej stredná hodnota je min. 4,7
m. Z technického hľadiska spomínaný trávnatý porast plní aj funkciu núdzového, resp. odstavného
pruhu, nakoľko zastavenie a státie v tomto mieste miestnej komunikácie nie je dopravným značením
obmedzené, resp. zakázané.

7. V prípade dopravnej inžinierskej stavby - cestnej, t. j. stavby cestnej komunikácie je nutné, aby
stavebný, t. j. cestný pozemok bol väčší než samotná voľná šírka spevnenej časti vozovky, či koruna
cestnej komunikácie, nakoľko každá stavba cesty - pozemnej komunikácie zahŕňa aj nutné vedľajšie
plochy súvisiace so stavbou cesty, ktoré sú potrebné na správnu funkciu cestnej komunikácie. Všetky

tieto plochy, vrátane koruny cestnej komunikácie predstavujú cestný pozemok, ktorý tvorí teleso cesty,
vrátane pomocných cestných pozemkov.

8. Podľa § 1 zákona č. 135/1961 Zb. cestný zákon v znení neskorších zmien a doplnkov, pozemnú
komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop,

rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri
miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Súčasťou
diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné
pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej,
rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich.

9. Z odborného vyjadrenia, zo záverov vyplýva, čo potvrdil aj znalec, že celý pozemok na parcele
č. XXXX/X I. H.. Ú.. K., v meste K., z technického hľadiska je jednoznačne cestným pozemkom.
Trávnatý porast, ktorý sa nachádza mimo spevnenej časti vozovky na predmetnom pozemku je možné
charakterizovať ako zatrávnenie, resp. cestnú zeleň, ktorá je súčasťou miestnej komunikácie ulice S..

10. Pozemok parcela č. XXXX/XX I. H.. Ú.. K. je z technického hľadiska taktiež cestným pozemkom. V
danom prípade ide o hlavný dopravný priestor dvojpruhovej miestnej komunikácie ulica K., ktorú tvorí
dvojpruhová komunikácia a pridružený jazdný pruh núdzový alebo zastavovací, určený na núdzovézastavenie alebo státie na tejto miestnej komunikácii, nakoľko pri tejto miestnej komunikácii nie sú
vybudované chodníky pre peších. Z technického hľadiska spomínaná trávnatá plocha tvoriaca max. 20
% z výmery pozemku parcela č. XXXX/XX I. H.. Ú.. K. celým jeho rozsahom je súčasťou odvodňovacieho

zariadenia pozemnej komunikácie, preto z technického hľadiska je súčasťou miestnej komunikácie ulica
K., t. z. že je celým svojim rozsahom cestným pozemkom.

11.PristanoveníhodnotyzazriadenievecnéhobremenaznalecF..Z.L.postupovalvsúladesvyhláškou
č. 605/2008 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

v znení vyhlášky č. 626/2007 Z. z. a v zmysle metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a
stavieb, vypracované Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity z roku 2001.

12. Súd pri určení výšky - hodnoty za zriadenie vecného bremena ustálil výšku na základe odborného
vyjadrenia vypracovaného znalcom F.. Z. L. a na základe odborného vyjadrenia F.. N. Q., znalca, ktorý
potvrdil, že pozemky, ktoré sú predmetom vecného bremena v celom rozsahu po technickej stránke sú

cestným telesom. Pri stanovení výšky F.. Z. L., znalec vypočítal výšku hodnoty vecného bremena v sume
9.400 eur. Súd sa taktiež zaoberal námietkou zo strany žalovaného s tým, že nie je možné považovať
odborné stanovisko znalca podľa rozhodnutia uznesenia Najvyššieho súdu č. 1Cdo/216/2014 zo dňa
30.6.2016 za záväzné. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktoré cituje žalovaný vo svojom vyjadrení
sa nezaoberá otázkou, či nie je záväzné alebo nie je záväzné. Uvedené uznesenie sa týka predmetu

účastníkov konania a okrem iného v uznesení sa uvádza, že nemôže súd požadovať od účastníka
konania, aby v danom prípade určil výšku samotný účastník, t. j. výšku za zriadenie vecného bremena,
a preto súd považuje odborné vyjadrenie, ktoré predložil žalobca za dôveryhodný a platný doklad
preukazujúci jednak hodnotu vecného bremena a jednak rozsah vecného bremena.

13. Znalec určil hodnotu vecného bremena v sume 9.400 eur. Súd má za to, že táto hodnota je primeraná
vzhľadom k skutočnosti, akým spôsobom je zaťažovaný žalobca zriadením vecného bremena, keďže
v súčasnosti na tejto časti sa nachádzajú miestne komunikácie, ktorými prechádza veľké množstvo
motorových vozidiel a taktiež chodci. Súd uložil povinnosť žalovanému vyplatiť v súlade so znaleckým
posudkom náhradu za zriadenie vecného bremena.

14. Pri rozhodovaní o usporiadaní pomerov nemožno obísť ani skutočnosť, že ust. § 135c Občianskeho
zákonníka obsahujúce výpočet možných riešení nie je výpočtom taxatívnym, čo umožňuje súdu, aby
uskutočnil vyporiadanie aj inak. Iné vyporiadanie však nemôže znamenať zbavenie vlastníctva vlastníka
pozemku bez jeho súhlasu (odôvodnenie rozhodnutia vo veci sp. zn. 22Cdo/1627/1999R42/2001 NS

ČR). Judikatúra NS ČR dospela k záveru, že v prípade neoprávnenej stavby neprichádza do úvahy
zamietnutie žaloby, ale súd musí vždy upraviť pomery. Ak je vedená miestna komunikácia, ktorá je
stavbou v zmysle občianskeho práva a taktiež i veci v právnom slova zmysle cez pozemok, ktorý je
vo vlastníctve inej osoby než vlastníka miestnej komunikácie, je potrebné rozlišovať otázku práva mať
na cudzom pozemku stavbu komunikácie a prípadne nárok vzniknutý z neoprávneného umiestnenia

stavby komunikácie na cudzom pozemku na strane jednej a právo užívať túto miestnu komunikáciu na
strane druhej. V rozsudku zo dňa 11. októbra 2006 sp. zn. 31Cdo/691/2005, R76/2007 Najvyšší
súd vyslovil, že miestna komunikácia môže byť samostatnou vecou v občianskoprávnom zmysle. V
prípade, že sa jedná o miestnu komunikáciu ako samostatnú stavbu na cudzom pozemku, je potrebné
odlišovať právo vlastníka tejto komunikácie zaťažiť cudzí pozemok stavbou od práva obecného užívania

miestnej komunikácie. Toto právo nemôže vylúčiť len to, že vlastníkovi komunikácie nesvedčí právny
titul oprávňujúci mať stavbu na cudzom pozemku.

15. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.10.2017 namietal, resp. uviedol, že neakceptuje odborné
stanoviská uvedených znalcov, nakoľko neodpovedajú na otázku koľko m2 z každého pozemku je

predmetom sporu v cestnej komunikácii v spevnenej ploche. Ako už vyššie uviedol súd, neznamená,
že vecné bremeno sa týka výlučne spevnenej plochy. Vo svojom odbornom vyjadrení F.. Q. vysvetlil
prečo a čo tvorí ďalšie vedľajšie súčasti miestnej komunikácie. Žalovaný žiadal, aby súd vypočul v
uvedenej právnej veci autorizovaného geodeta, ktorý by sa vyjadril a aby určil podľa GPS súradníc aká
plocha predmetných pozemkov zasahuje do miestnej komunikácie, a čo je spevnená plocha. Žalovaný

navrhol vypočuť svedka F.. I. H., autorizovaného geodeta. Súd tento návrh zamietol ako nedôvodný,
nakoľko žalovanému boli doručené obidva odborné vyjadrenia vypracované znalcami. Žalovaný odo dňa
podania návrhu vedel čo je predmetom konania. Súd v uvedenej veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom
a súd poukazuje na ust. § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), kde prostriedkamiprocesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa § 150 CSP, strany na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností majú právo doložiť
dôkazy, ktoré podporujú ich skutkové tvrdenia.

17. Súd má za to, že zo strany žalovaného návrh na vykonanie výsluchu svedka je prostriedkom

procesnej obrany, ktorý nemá žiaden význam na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný mal možnosť dať
vypracovať sám znalecký posudok a predložiť súdu ako ďalšie svoje skutkové tvrdenie, o ktoré sa opiera
a preukázať opak tvrdenia zo strany žalobcu, čo v uvedenom prípade zo strany žalovaného nebolo
preukázané a súd má za to, že v uvedenom prípade by sa jednalo o zbytočné predlžovanie sporu.

18. V danom prípade vzniká právo žalobcu domáhať sa náhrady za vecné bremeno účinnosťou zákona

č. 66/2009 Z. z., a to napriek tomu, že tento zákon priamo nerieši finančné vyrovnanie s vlastníkom
pozemku,noto,ženemôžedôjsťkobmedzeniuvlastníckehoprávabeznáhradyvyplývajednakzÚstavy
Slovenskej republiky, ako aj článku 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, v zmysle ktorého každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne užívať svoj
majetok, pričom nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok,

ktorý stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Z uvedeného dôvodu súd má za to,
že napriek skutočnosti, že zákon č. 66/2009 výslovne neustanovil možnosť finančnej náhrady, vzniká
pre vlastníka pozemku právo, ktoré môže byť vykonané po prvý raz nasledujúcim dňom od účinnosti
tohto zákona. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu za vecné bremeno zriadenú zákonom súd má za to,
že pri zriaďovaní vecných bremien na základe zákona, náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva je

koncipovaná ako náhrada jednorazová, ktorá je splatná v zákonom stanovených lehotách tomu kto je
vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej zriaďované vecné bremeno viazne (rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky č. 25/2004).

19. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi

predpismi, na ktorých základe boli zriadené. Aj keď majú nesporne verejnoprávny prvok daný
spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúži, nie je možné prehliadnuť to, že majú i významný prvok
súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci,
ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné
vecné bremená tento charakter majú tiež. Ostatné zákony, podľa ktorých vznikajú, sa týmto pojmom

označujú. Ich režim však nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadia
špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, ktoré vznikli z dôvodu prevádzky.

20. Súd návrhu žalobcu vyhovel tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vyššie
citovaných právnych úprav súd má za to, že nárok je dôvodný a taktiež výška za zriadenie vecného

bremenaakojednorazovádávkavovýške9.400eurjevsúladesprávnymipredpismiasúdvychádzalpri
rozhodovaní z odborných stanovísk vypracovaných znalcami, t. j. odborníkmi znalými tejto problematiky.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia
platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Z dôvodu, že žalobca mal plný úspech v tomto konaní, a to tým, že súd návrhu vyhovel v celom

rozsahu, t. j. čo požadoval od žalovaného, z tohto dôvodu má žalobca právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

24. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.