Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/159/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219052
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8111219052.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPopradsudkyňouJUDr.MáriouKubusovouvprávnejvecižalobkyne:V.U.,D..XX.X.XXXX,

N. A., P. XXX/XX, R. V. G. N. &. A., Z..F..P.., L.: XX XXX XXX, A., D.O.. Z.. I. XX, proti žalovanému:
Prešovský samosprávny kraj, Prešov, Nám. mieru 2, zastúpený Správou a údržbou ciest Prešovského
samosprávneho kraja, IČO: 37 936 859, Prešov, Jesenná 14, v konaní o náhradu za zriadenie vecného
bremena s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 35.000,-- eur s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % odo dňa 6.7.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 6.7.2011 návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 35.000,- eur s prísl.
z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena. Dôvodom návrhu je skutočnosť, že žalobkyňa je
vlastníčkou nehnuteľnosti parcela č. XXXX/XXX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
1120 m2 zapísanej na LV č. XXXX K.Ú. A.-S.. Žalovaný je vlastníkom cestnej stavby, nachádzajúcej
sa na predmetnej parcele. Účinnosťou zák. č. 66/2009 Z. z. zo dňa 1.7.2009 vzniklo v predmetnej
nehnuteľnosti zákonné vecné bremeno spočívajúce v práve držby a užívania pozemku pod stavbou

v prospech žalovaného v povinnosti vlastníka pozemku toto právo strpieť. Podľa § 2 a § 3 zák. č.
66/2009 Z. z. je vlastník stavby povinný poskytnúť vlastníkovi takto zaťaženého pozemku náhradu.
Žalobkyňa odvíja svoje právo na peňažnú náhradu od zák. č. 66/2009 Z. z.. Vecné bremeno zriadené
v prospech žalovaného je takého rozsahu, že neumožňuje žalobkyni predmetné pozemky akýmkoľvek
iným spôsobom užívať, a teda žalobkyňa má de facto holé vlastníctvo k predmetným pozemkom.
Predmetné cestné teleso zaťažuje pozemky vo vlastníctve žalobkyňu na 100 %, a teda ekvivalentom
odplaty za zriadenie vecného bremena by mala byť všeobecná cena nehnuteľnosti predmetných

pozemkov.

2. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyni nebol poskytnutý iný náhradný pozemok ani žiadne
iné odškodnenie v peniazoch. Neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila prechodu práva na
odškodnenie na iného nadobúdateľa. Čo sa týka hodnoty vecného bremena, právny zástupca poukázal
nato, že žiadne dva znalecké posudky nemôžu v prípade ohodnotenia pozemkov dospieť k úplne
identickej hodnote. Znalecké posudky sú rovnocenné a ich výsledky sa odlišujú v primeranej miere a to

tým spôsobom, že sa vykoná ich aritmetický priemer.

3. Žalovaný uviedol, že je nesporné, že pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu je zastavaný
pozemnou komunikáciou II. triedy č. XXX, avšak stavba bola postavená na základe vtedajších platnýchpredpisov so súhlasom všetkých vtedajších vlastníkov, teda nie bez právneho dôvodu. Podľa názoru
žalovaného zák. č 66/2009 Z. z. rieši problematiku ako vstup pri vyporiadavaní pozemkov pod stavbami
a práve kvôli tomuto bol predmetný zákon prijatý, v prípade, dokiaľ nie sú dokončené pozemkové

úpravy súd by návrhu vyhovel, došlo by k duplicite uspokojených nárokov, keďže po zriadení zákonného
vecného bremena by jednak dostalo primeranú finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a
po pozemkových úpravách by mohla dostať aj náhradný pozemok.

4. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa vedela o zaťažení, premietlo sa to do kúpnej ceny, ktorá je menšia ako

hodnota, ktorú si žiada. Žiadal, aby súd prihliadol na pozemkové úpravy v K.Ú. S.Á. a po ich skončení
bude žalobkyni daný vhodný pozemok ako náhrada za existujúci pozemok pod stavbou. To, ako dlho
trvajú, žalovaný nevie ovplyvniť rýchlosť pozemkových konaní. Žalovaný uviedol, že ak súd uzná, že
nárok je daný, tak žiada priznať primeranú náhradu a za primeranú náhradu považuje nulovú hodnotu.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením listinných dôkazov, a to: kúpna zmluva zo dňa
29.5.2006, geometrický plán zo dňa 20.4.2006, kúpna zmluva zo dňa 6.6.2006, znalecký posudok zo

dňa 24.7.2013, znalecký posudok č. 28/18 zo dňa 31.5.2018, zistil nasledovný skutkový stav.

5. Podaným návrhom sa žalobkyňa domáha určenia, že jej patrí zo strany žalovaného právo na vydanie
náhrady za vecné bremeno zriadené v prospech žalovaného. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť,
že žalobkyňa je výlučným vlastníkom parcely č. KNC XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere

1120 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Poprad na LV č. XXXX pre obec
Poprad a K.Ú. S.. Uvedená parcela sa nachádza v zastavanom území mesta Poprad a je zastavaná
stavbou cestného telesa cesty č. II/XXX A. - S. H..

6. S ohľadom na existenciu cestného telesa zriadeného na parcele, nemá žalobkyňa reálnu možnosť

parcelu užívať, preto sa s odkazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, § 123 a § 451 Občianskeho zákonníka a § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., domáha
rozhodnutia o tom, že jej zo strany žalovaného patrí právo na náhradu za zriadené vecné bremeno.

7. Poukázal pritom okrem iného na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS
94/2011-44, v ktorom bolo konštatované porušenie práva sťažovateľa tým, že pokiaľ ide o konkurenciu
dvoch rovnocenných vlastníckych práv, a to práva k stavbe a práva k pozemku, pričom vzájomný
vzťah vlastníkov nebol majetko-právne vyporiadaný, je danú situáciu nutné riešiť podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút bezdôvodného obohatenia. Nález ďalej všeobecným

súdom ukladá povinnosť vysporiadať sa interpretáciou bezdôvodného obohatenia ústavne konformným
spôsobom.

8. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nadobudla do svojho výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť parcela č. XXXX/XXX na základe kúpnej zmluvy z roku 2006. Žalobkyňa kúpila pozemky

od predávajúcich ako svojich právnych predchodcov a vstúpila do všetkých práv a povinností
predchádzajúcich vlastníkov a keďže predchádzajúci vlastníci pozemkov nikdy neboli zo strany štátu
ani žalovaného žiadnym spôsobom odškodnení, ani nedostali peňažný ekvivalent za tú skutočnosť
ako odplatu zato, že na ich parcelách bolo postavené cestné teleso, k obmedzeniu vlastníckeho práva
došlo už v čase vlastníctva právnych predchodcov žalobkyne. Podľa názoru súdu intenzita zásahu do

vlastníckeho práva žalobkyne má takú povahu, že žalobkyňa má iba vlastnícke právo evidované na liste
vlastníctva.

9. Žalovaný uviedol, že žalobkyňou označený pozemok bol zastavaný štátnou organizáciou vo verejnom
záujme so súhlasom pôvodných vlastníkov, resp. užívateľov pozemkov. Vlastníkom cestných telies sa

žalovaný stal ex lege zákonom č. 416/2001 Z. z. na základe Delimitačného protokolu o odovzdaní a
prevzatí nehnuteľného majetku - cestného majetku a podľa Dohody o prechode majetku z vlastníctva
štátu zo dňa 9.3.2007. Cestné telesá boli postavené podľa platných právnych predpisov v roku 1975
a nie bez právneho dôvodu. Žalovaný namietol, že žalobkyňa už v čase kúpy mala, resp. mohla
mať vedomosť o tom, že sa jedná o pozemky, na ktorých sú inžinierske stavby - cestné, miestne,

ako aj účelové komunikácie. Žalobkyňa s obmedzením pozemky nadobudla, do uvedenej situácie sa
dostala dobrovoľne, slobodne na základe vlastného prejavu vôle, na rozdiel od žalovaného, ktorý nemal
možnosť majetok neprijať. Žalovaný namietal špekulatívny zámer žalobkyne pri kúpe nehnuteľností a
tiež poukázal na verejne prospešné využitie cestných telies.10. Súd mal preukázané rozhodnutím Okresného úradu v Poprad, odbor pozemkový,
poľnohospodárstvaalesnéhohospodárstvač.j.1497/02-PÚzodňa13.9.2002,právoplatnosťnadobudlo

dňa 11.10.2002, podľa ktorého sa nariaďuje podľa § 8 ods. 1 vykonávanie pozemkových úprav k.ú.
S. v zmysle § 2 pís. a) zák. z dôvodu, že je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích
pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona.
Z podania zo dňa 13.3.2013 Obvodným pozemkovým úradom Poprad vyplýva, že predmetná parcela,
ktorá je predmetom konania, je vyňatá z obvodu pozemkových úprav KÚ. S. a podľa zmluvy o dielo č. S.

5/1998 zo dňa 24.9.1998, predmetom ktorej je vypracovanie a vykonanie projektu pozemkových úprav
KÚ. S. a dodatku č. 8 zo dňa 17.10.2011 mal vyhotovovať register pôvodného stavu, ktorý doposiaľ
nebol vyhotovený. V zmysle § 4 zák. z pozemkových úprav boli vyňaté pozemky v zastavanom území
mesta, pozemky určené na výstavbu v zmysel ÚPN SÚ Poprad schváleného MsZ Poprad č. 48/1998,
asfaltové poľné cesty, cestu II. triedy II/XXX A. - Z. Z., Y. L.. H. L. S. - D. U., ktoré bude potrebné vyňať
zistené v rámci konania o pozemkových úpravách. Súd mal preukázané, že cesta II/XXX A.-Z. prešla

do vlastníctva odporcu v zmysle delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku
- cestný majetok v súlade so zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. V súlade s ust. § 4 zák.
č. 66/2009 Z. z. vzniklo dňom 1.7.2009 v prospech odporcu ako vlastníka vyššie špecifikované stavby
vo verejnom záujme právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemkom pod touto stavbou.

11. Z listinných dôkazov predložených účastníkmi súd mal preukázané, že žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo k parcelám pôvodne evidovaným na LV č. XXX za kúpnu cenu 700.000,- Sk, pričom
sa jednalo o parcely registra E kategorizované ako orná pôda. Na parcele označenej v návrhu bola
realizovaná stavba, a to cesta II/XXX A. - Z. Z., na ktorú bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby
ONV odborom dopravy č. 243/75 zo dňa 19.02.1975. Parcela slúži ako komunikácia zabezpečujúca

prejazd motorovými vozidlami patriacimi komukoľvek, nejedná sa o komunikáciu uzavretú. Možnosť
všeobecného užívania tejto komunikácie však nevylučuje, že by sa vlastník pozemku, na ktorom je
komunikácia postavená, mohol domáhať náhrady za užívanie len od niektorých z viacerých možných
užívateľov. Vlastníkom predmetnej komunikácie je odporca, a to s poukazom na § 3d ods. 2 zákona
č. 135/1961 Zb.

12. Súd má za preukázané, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou nehnuteľností evidovaných v katastri
nehnuteľností bez uvedenia tiarch, a to napriek tomu, že od roku 1975 je na parcele v súčasnosti parc.
č. KNC XXXX/XXX využívaná existujúca líniová stavba.

13. Podľa § 1 ods. 2, 3 Zákona č. 135/1961 Zb. pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného
významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové
komunikácie. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené
vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou
oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo

zelených pásov. Podľa § 3d ods. 2 Zákona č. 135/1961 Zb. cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich
prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu. Podľa § 6 ods.
1 Zákona č. 135/1961 Zb. premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich
medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na

ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-
technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

14. Podľa § 3b ods. 1 zákona č. 446/2001 Z. z., o majetku vyšších územných celkov (ďalej len Zákon) do
vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu pozemky pod stavbami vo vlastníctve

vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 a 3a a
osobitného predpisu, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou. Podľa § 4b Zákona do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú s majetkom
štátu podľa § 3b aj súvisiace majetkové práva a do hodnoty nadobudnutého majetku a majetkových
práv aj súvisiace záväzky. Podľa § 5c ods. 1 Zákona pozemky pod stavbami a rozostavanými stavbami

podľa § 3b ods. 1 a 2 prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku, ktorý je vlastníkom stavby
alebo rozostavanej stavby.15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímz

právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 489
Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 20 ods. 1
Úústavy SR a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych
oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda
oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20 ods. 1 Ústavy teda nielenže
ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne zaručuje, podobne ako čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciu vlastníckych oprávnení
vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V naznačenom smere
súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo a pôsobí voči všetkým
(erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo
je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom. „Právo na ochranu“, ktoré je použité aj v
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, implikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú
ustanovené priamo v tomto čl. 20 ods. 1 Ústavy a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho
porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR (I. ÚS
23/01). Článok 20 ods. 1 Ústavy SR zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti

nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch.
Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide
o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR nemožno však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez
dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a

jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota,
že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť
bez právneho dôvodu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 237/09-33, IV.
ÚS 94/2011-44).

17. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho

zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Podľa §
151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech

vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho
zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

18. Z predmetu návrhu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha určenia

práva na náhradu za zriadené vecné bremeno spočívajúce v zastavaní pozemku líniovou stavbou
vo vlastníctve odporcu. Obrana žalovaného spočíva okrem iného v tom, že nezodpovedá za vecné
bremeno a z neho vyplývajúce bezdôvodné obohatenie, nakoľko sa neobohacuje. Vzhľadom na spôsob
zriadenia vecného bremena a jeho opodstatnenosť posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah zbezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy -
§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku
konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor

koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa

vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon

obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

19. Podľa § 128 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v
naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá

jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a
za náhradu. Pokiaľ pozemok navrhovateľa nebol vo verejnom záujme vyvlastnený, je navrhovateľ ako
vlastník pozemku povinný strpieť obmedzenie vlastníckeho práva tým, že jeho pozemok je užívaný pre
potreby všetkých ako pozemná komunikácia, ale za náhradu.

20. Žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k cestným telesám mal a má zákonný prostriedok na to, aby
vyporiadalprávakpozemkuvovlastníctvežalobkyne,resp.jehoprávnychpredchodcov.Neiniciovalsám
však ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov.
Jeho nečinnosť zrejme vychádzala z výhodnosti protiprávneho bezplatného užívania pozemkov, pričom

sa spoliehal, že takýto stav pretrvá i naďalej. Existencia konania o pozemkových úpravách je v tomto
prípade irelevantná.

21. Ak existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale
žalovaný uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť na súde domáhať

svojich zákonných práv žalobou na určenia, že mu patrí právo na náhradu za zriadené vecné bremeno,
či vydanie bezdôvodného obohatenia a takéto konanie nemôže byť označené za konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Aj podľa Stavebného zákona, by vlastníkovi pozemku bola za obmedzenie alebo
pozbavenie vlastníckych práv priznaná náhrada podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom.
Námietku, že cestné telesá slúžia na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby nemožno vziať do

úvahy, nakoľko otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku
bez právneho dôvodu (právneho titulu na riadne užívanie pozemku žalovaným), má nepochybne aj
ústavnú relevanciu (čl. 20 ods. 4 ústavy). Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa došlo k
obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu. Je tiež nepochybné, že
priobmedzenívlastníctvanedochádzakzmeneosôbvlastníka,dôjdelenkzásahudorozsahuoprávnení

vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok (II. ÚS 8/97). Všetky základné práva a
slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha
verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého
základného práva a slobody (II. ÚS 28/96).

22. V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštatuje, že Európsky súd pre ľudské
práva zdôraznil, napr. vo veci Agosi c. Taliansko (z 24. októbra 1986, Annuaire, č. 1087), že otázka
proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným

účelom,aleboinýmislovami,čiboladocielenáspravodlivárovnováhamedzipožiadavkamivšeobecného
záujmu a záujmami jednotlivca.23. Zásahy orgánov verejnej moci do vlastníckeho práva podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské
práva vyžadujú, aby kontrola užívania majetku za každých okolností nenarušila rovnováhu medzi
záujmami sťažovateľa a všeobecnými záujmami, čo je v súlade s čl. 1 dodatkového protokolu.

24. V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak
niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny
právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah
vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 823/2003, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cdo 45/92,
nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44).

25. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala, aby súd pripojil spis Okresného súdu Prešov sp. zn.
16C/156/2011 a to z dôvodu, že v uvedenom rozsudku bolo rozhodnuté, že bola priznaná náhrada v
nulovej hodnote. Súd tento návrh zamietol, nakoľko súd sa zaoberá otázkou právnej veci, ktorá je jasná a

zrozumiteľnáaniejemožnépovažovaťkonanievedenénaOkresnomsúdePrešovsp.zn.16C/156/2011
za totožné a z tohto dôvodu súd návrh na pripojenie spisu zamietol.

26. Súd v uvedenej veci nariadil znalecké dokazovanie, a to vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty -
výšky odplaty za zriadenie vecného bremena spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti formou cestnej stavby

(cesty II/XXX- A.-S. H.) na parcele č. KN-C XXXX/XXX o výmere1120 m2 v k.ú. S. v Meste A.. Znalecký
posudok vypracoval L.. O. H., Liptovský Mikuláš, a to znalecký posudok č. 142/2013, kde zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota práv, a to vecné bremeno spočívajúce v užívaní
nehnuteľnosti formou cestnej stavby, je stanovená na sumu 11 200,- eur. V znaleckom posudku znalec
uviedol, že obmedzenie pozemku uvažuje v celej výmere pozemku, a to o výmere 1120 m2. Súd nariadil

doplnenie znaleckého posudku a to aj z dôvodu, že Okresný súd v Poprade rozhodol rozsudkom dňa
2.10.2014, uvedený rozsudok bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.3.2016,
právoplatný dňa 5.5.2016, kde predmetom ďalšieho konania malo byť rozhodnutie o výške náhrady
za vecné bremeno. Dňa 18.4.2018 bol doručený súdu znalecký posudok č. 142/2013, doplnenie č.
1, vypracovaný L.. O. H., Liptovský Mikuláš a to stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku metódou

polohovej diferenciácie so zaťažením cestnou stavbou oproti koeficientu povyšujúcich a redukujúcich
faktorov pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku parcela č. 1846/333 metódou polohovej diferenciácie
bez zaťaženia cestnou stabou o 59,50 % bola stanovená všeobecná hodnota pozemku na sumu 33
499,20 eur. Dňa 31.5.2018 žalobkyňa predložila súdu súkromný znalecký posudok vo veci stanovenia
výšky jednorazovej náhrady za vecné bremeno na pozemkoch parcela č. XXXX/XXX K.Ú. S. obec

Poprad, a to znalecký posudok č. 28/18, ktorý vypracoval znalec L.. M. T., PhD., Košice, kde zo záveru
znaleckého posudku bola stanovená všeobecná hodnota práv a závad na sumu 39 700,- eur. Keďže
žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu uplatňuje istinu vo výške 35 000,- eur, tak súd vyhovel žalobe v
celom rozsahu, nakoľko z predložených znaleckých posudkov a to L.. T. bola stanovená hodnota v sume
39 700,- eur a v znaleckom posudku L.. H. hodnota za zriadenie vecného bremena je 33 499,- eur. Súd

pri určení výšky hodnoty vychádzal z obidvoch znaleckých posudkov a to tak, že vykonal aritmetický
priemer pri sume 33 490,20 eur podľa L.. H. a sume 39 700,- eur podľa L.. T. je aritmetický priemer
týchto súm 36 599,60 eur a žalobkyňa požaduje sumu 35 000,- eur. Z tohto dôvodu súd návrhu vyhovel v
celomrozsahu,lebožalobkyňapožadujenižšiusumu,akobyvychádzalaprivýpočtestanovenejhodnoty
aritmetickým priemerom vychádzajúc z obidvoch znaleckých posudkov.

27. Čo sa týka námietok zo strany žalovaného, že sa uvažuje o pozemkových úpravách a že budú
poskytnuté žalobkyni náhradné pozemky z titulu majetko-právneho vysporiadania, súd má zato, že
už v roku 2002 bolo vydané rozhodnutie, ktoré rieši uvedené majetko-právne vyporiadanie, avšak ku
dňu vydania rozhodnutia, t.j. roku 2014 nedošlo k žiadnej zmene, čo sa týka vyporiadania realizácie

pozemkových úprav. Naviac súd mal preukázané z vyjadrenia Obvodného pozemkového úradu v
Poprade zo dňa 12.3.2013, že čo sa týka stavu projektu pozemkových úprav k.ú. Veľká, tak ten
vyhotovený register pôvodného stavu doposiaľ nebol vykonaný. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že
je vecou žalovaného, kedy vyporiada vlastnícke vzťahy a akou formou v uvedenej veci nemôže byť na
ťarchu vlastníka, aby vlastník z titulu obmedzenia svojho vlastníctva trpel nečinnosť žalovaného.

28.Oúrokuzomeškaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§517OZa§3NariadeniavládySRč.87/1995
Z. z. v platnom znení. Žalobkyňa si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9,25 % odo dňa 30.6.2011, t.j. odo dňa napísania žaloby a žaloba bola doručená súdu dňa 6.7.2011 a preto súd má zato, že nárok
je dôvodný odo dňa 6.7.2011, t. j. podania žaloby na súd.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 a § 262 Csp a žalobkyni priznal náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch

vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doterazneboliuplatnené(§205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.