Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204768
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818204768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: I. proti žalovanej: L., o
zaplatenie 2.911,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 17.januára 2019, č.k. 15Csp/95/2018-53, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu v napadnutej časti výroku I. - o lehote plnenia p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi istinu 2.911,23 eur s úrokom 126,50 eur, s úrokom z omeškania 4,51 eur,
s úrokom 15,90% ročne z nezaplatenej istiny 2.911,23 eur od 25.09.2018 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 2.911,23 eur od 25.09.2018 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 126,50 eur od 25.09.2018 do zaplatenia,

všetko v mesačných splátkach po 80,- eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že prvá splátka
je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia
splátka je splatná najneskôr do konca toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody poskytnutých splátok
pri vynechaní jednej splátky (výrok I.). Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v
rozsahu 100% (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou podanou 15.10.2018 uplatnil voči
žalovanej nárok na zaplatenie 2.911,23 eur s úrokom 126,50 eur, úrokom z omeškania 4,51
eur, úrokom 15,90% ročne z nezaplatenej istiny 2.911,23 eur od 25.9.2018 do zaplatenia, úrokom
z omeškania 8% ročne z nezaplatenej istiny 2.911,23 eur od 25.9.2018 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 126,50 eur od 25.9.2018 do zaplatenia,
ako i nárok na náhradu trov konania. Žalovaný nárok vyplýva z uzatvorenej úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 7.1.2013, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.500,-

eur, a ktorý sa žalovaná zaviazala splácať dohodnutým spôsobom. Žalovaná úver riadne nesplácala,
preto rozhodol žalobca o predčasnej splatnosti úveru ku dňu 24.9.2018. Žalovaná pred
súdom uznala žalovaný nárok čo do dôvodu a výšky, aj čo do istiny a príslušenstva. Uznala, že uzavrela
predmetnúúverovúzmluvu,úversplácala,následnenedopatrenímsineobnovilatrvalýpríkaznaúhradu.
Žiadala povoliť splátky po 80,- eur mesačne dôvodiac nízkymi príjmom a vysokými nákladmi na bývanie.

3. Za aplikácie ust. § 282 a § 285 CSP vzhľadom k tomu, že žalovaná uznala uplatnený nárok žalobcom
v celom rozsahu, súd rozhodol rozsudkom pre uznanie. Žalobca s rozhodnutím
rozsudkom pre uznanie vyjadril súhlas. O povolení splátok žalovanej súd rozhodol podľa § 232 ods. 3CSP, keď prihliadol na tvrdenie žalovanej, že má relatívne nízky príjem do 500,- eur, nízky príjem má
aj jej manžel, výdavky na bývanie majú 350,- eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti je v reálnych
schopnostiach žalovanej splácať dlh len v splátkach po 80,- eur mesačne. Súd zároveň upravil aj stratu

výhody splátok v prípade platobnej nedisciplinovanosti žalovanej. Vzhľadom na osobu žalobcu tento
povolením splátok aj s prihliadnutím na výšku dlhu nemôže byť nijako vážne ohrozený, súd pritom
prihliadol aj na výšku prisúdenej sumy. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, v konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu prináleží
plná náhrada trov konania.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, a to v časti
týkajúcej sa lehoty plnenia priznaného nároku, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu v tejto časti
tak, že žalovaná bude zaviazaná uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne
si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Namietal nespravodlivosť rozhodnutia, keďže za
stavu, že súd prvej inštancie povolil žalovanej dlh splácať v mesačných splátkach po 80,- eur by len
istina bola splácaná viac ako tri roky a žalovaná, ktorá si neplnila povinnosti stanovené zmluvou, by tak

v podstate namiesto sankcie bola takýmto rozhodnutím za takúto svoju nedisciplinovanosť odmenená.
Splátka je nepomerná k výške dlhu. Od doby podania žaloby mala možnosť žalovaná prejaviť snahu a
dlh uhrádzať. So žalovanou nikdy nedošlo k dohode o plnení v splátkach. Súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie na tvrdenia žalovanej o jej ťaživých pomeroch. S odkazom na rozhodnutia iných odvolacích
súdov ( príkladmo KS Nitra č.k. 8Co/157/2017 zo dňa 07.09.2017 a ďalšie) dôvodil, že lehota na plnenie

povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne 3 dni, pričom k osobitným okolnostiam prípadu, kedy je
možné určiť dlhšiu lehotu patrí výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, prejavená
snaha o plnenie záväzku, kde je potrebné prihliadať tiež na pomery žalovaného, ale aj na záujmy
žalobcu. Žalobca má právo na to, aby jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. Je potrebné
rešpektovať zásadu spravodlivosti (čl.2 ods. 1 CSP).

5. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie v odvolaním dotknutej časti vydané podľa §

359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - o lehote plnenia, je potrebné
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniapodľa§385ods.1CSP(acontrario),keďževdanejvecinebolopotrebnézopakovať,alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok
súdu prvej inštancie v zostávajúcich častiach nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom

odvolania dotknuté neboli.

8. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil.

9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na nárokované plnenie žalobcovi s tým,
že pokiaľ ide o lehotu plnenia, túto stanovil v splátkach.

10. Žalobca namietal, že neboli splnené podmienky pre stanovenie inej lehoty na plnenie, ako zákonnej

trojdňovej.

11. V zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

12. V zmysle § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.13. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína
plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie

a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky
vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým
sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú
časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej
odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína

lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde). Určenie dlhšej než trojdennej
lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa ods. 4 ust. § 232 CSP), patrí medzi procesné úkony
súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy (a to aj v prípade vydania rozsudku pre uznanie nároku,
predpokladom ktorého postupu je skutočnosť, že žalovaná uzná nárok čo do základu a výšky, k čomu
došlo v posudzovanej veci, pričom prekážkou tohto postupu nie je ani žiadosť žalovanej o splátky

prisúdeného plnenia), prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, a to aj v prípade ak rozhoduje
rozsudkom pre uznanie, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej
výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej
čiastky, alebonainéokolnostiprípadu.Zákontedapovolenietakejtovýhodyjednoznačnenepodmieňuje
dohodou medzi stranami, ako sa mylne domnieva odvolateľ, ale povolenie splátok je plne v kompetencii

konajúceho súdu a to aj bez ohľadu na návrhy strán.

14. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných
prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude

posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku
svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným
celý dlh.

15. Pri úvahách a možnom plnení v splátkach, je okrem pomerov na strane povinného subjektu ( jeho

platobnej schopnosti) vo vzťahu k výške priznaného nároku, potrebné tiež posúdiť, či prípadné plnenie
nad rámec zákonnej lehoty troch dní by vzhľadom na okolnosti oprávneného subjektu (žalobcu) nebolo
prílišťaživýmzhľadiskajehopomerovnajehostraneavkonečnomdôsledkunemožnonevziaťdoúvahy
tiež postoj žalovanej v spore, teda jej (ne)ochotu plniť. Je teda zrejmé, že takéto rozhodnutie vyžaduje
existenciu konkrétnych okolností každej posudzovanej veci, indikujúcich dôvodne k takémuto záveru.

16. V danej veci v konkrétnostiach žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi napadnutým rozhodnutím
sumu 2.911,23 eur, úrok vo výške 126,50 eur, úroky z omeškania vo výške 4,51 eur a ďalšie príslušné
úroky z omeškania, čo jej súd povolil splácať v mesačných splátkach po 80,- eur pod hrozbou straty
výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Rozloženie splátok istiny na tri roky, takto v zásade

nemožno považovať za neprimerané, pričom vezmúc do úvahy súčasne pomery na strane žalovanej
spočívajúce v pomerne nízkom príjme (cca 500,- eur) v pomere len k výdavkom na bývanie (cca 350,-
eur) tieto jednoznačne indikujú k záveru, že jej aktuálna finančná situácia nenasvedčuje takej platobnej
schopnosti, aby bez ohrozenia svojich základných potrieb bola spôsobilá dlh jednorazovo uhradiť, takže
úvaha súdu prvej inštancie z týchto dôvodov jej povoliť prisúdenú čiastku splácať žalobcovi v splátkach,

má racionálne aj zákonné opodstatnenie. Pokiaľ naviac odvolací súd prihliadne na to, že súd prvej
inštancie rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, keďže žalovaná v priebehu konania nárok uznala čo
do základu aj čo do výšky, teda jednoznačne prejavila ochotu vo vzťahu k žalobcovi plniť a na strane
druhej vezmúc do úvahy nie zanedbateľný fakt spočívajúci v tom, že žalobca ako oprávnený subjekt je
právnickou osobou (naviac bankovým subjektom), a teda na jeho strane rozhodne nemožno hovoriť o

vzniku ťaživej situácie v dôsledku skutočnosti, že by mu žalovaná prisúdenú čiastku mala splácať v 80,-
eurových mesačných splátkach v časovom horizonte s pripočítaním úroku z omeškania o niečo viac ako
tri roky, možno sa v plnom rozsahu identifikovať s vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia v časti
lehoty plnenia, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedené konkrétne okolnosti indikujú
dôvodne v prospech využitia aplikovaného inštitútu splátok dlhu. Naviac v konečnom dôsledku, výška

súdom prvej inštancie nastavenej splátky nie je nižšia, ako splátka dohodnutá stranami v zmluve, od
ktorej odvodzuje žalobca svoj nárok.17. Nedôvodne poukazuje žalobca v odvolaní na rozhodnutia iných odvolacích súdov, pretože
rozhodnutiami iných odvolacích súdov jednak odvolací súd v danej konkrétnej veci viazaný nie
je, a jednak uvedená sporná otázka jednoznačne nemôže mať paušálne riešenie, ale vždy len v

konkrétnostiach tej danej posudzovanej veci je možné uvážiť, či existujúce okolnosti v prospech inej
lehoty na plnenie ako trojdňovej indikujú. Z odôvodnenia žalobcom označených rozhodnutí naviac
vyplýva, že práve na individuálnych okolnostiach daných konkrétnych prípadov svoje závery súdy
zakladali, pričom súčasne je zrejmé, že tieto rozhodnutia nemali pôvod v identických skutkových
okolnostiach (príkladmo išlo o výšku splátky nastavenú v pomere k dlhu s rozložením na cca 8 rokov,

o ktorý prípad v posudzovanej veci nejde). V posudzovanej veci však súd prvej inštancie primerane
výške prisúdenej sumy, ako aj s ohľadom na ďalšie okolnosti prípadu, stanovil mesačnú splátku tak, aby
táto bola vzhľadom na pomery žalovanej finančne zvládnuteľnou a na strane druhej bez pochybností
nezaťažujúcou samotného žalobcu. Niet žiadneho racionálneho, ani udržateľného dôvodu, pre ktorý
by za zistených rozhodujúcich skutočností, mala byť ponechaná možnosť splácania dlhu v splátkach
žalovanou až na prípadné reálne hroziace exekučné konanie, za aktuálnej situácie na strane žalovanej,

keďže táto nie je schopná celú čiastku reálne jednorazovo zaplatiť, s ktorým konaním sú však spojené
ďalšie náklady, ktoré by pre žalovanú mohli byť likvidačnými a vzhľadom na jej postoj v konaní, ako
aj okolnosti na jej strane v porovnaní s okolnosťami na strane žalobcu, podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno považovať vo vzťahu k žalobcovi za rozporné so zásadou spravodlivosti (čl.2 ods. 1
CSP), ale naopak s ňou súladnou, ak žalovanej bola daná možnosť dodržať súdom prvej inštancie

nastavenú platobnú disciplínu v mesačných splátkach, ktoré je schopná plniť, pričom samozrejme
nemožno opomenúť ani sankciu, ktorá nastupuje pre prípad nedodržania nastaveného platobného
režimu v podobe straty výhody splátok pre prípad čo i len jednej nezaplatenej splátky žalobcovi riadne
a včas.

18. V konečnom dôsledku pokiaľ žalobca namieta, že medzi ním a žalovanou nedošlo k zhode o plnení
v splátkach a tiež, že súd nevykonal dokazovanie na preukázanie tvrdení žalovanej o jej majetkových
pomeroch, aj tieto námietky sú bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v odolaním
dotknutej časti. Tvrdenia žalovanej o jej nepriaznivých pomeroch, ani jej žiadosť o splátky, žalobca
ani v najmenšom pred súdom prvej inštancie nespochybnil a na ich preukázanie žiadne dokazovanie

vykonať nenavrhoval a tak nebol dôvod zo strany súdu prvej inštancie z vlastnej iniciatívy vykonávať
na ich preukázanie dokazovanie vzhľadom na zásady, na ktorých je sporové konanie založené, keďže
v dôsledku toho ich bolo potrebné hodnotiť ako nesporné. Pokiaľ sa žalobca pojednávania na ktorom
boli produkované tieto tvrdenia nezúčastnil, svojou dobrovoľnou nečinnosťou sa tak pripravil o realizáciu
svojich procesných práv, čo nemôže ísť na ťarchu ani žalovanej, ani postupu súdu prvej inštancie.

19. Odvolacie námietky žalobcu tak neboli spôsobilé k odlišnému, v prospech žalobcu v tomto smere
indikujúcemu rozhodnutiu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie v odvolaním napadnutej časti - o lehote plnenia je vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP
toto potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia v dotknutej časti.

21. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobcovi napriek jej úspechu v
odvolacom konaní, keďže jej preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).