Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/158/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713209538
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8713209538.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou: F.. X. Z., W. Q. W. Ž.: U. C., S.. XX.XX.XXXX, M. Q., S.

H. XXXX/XX, Q. C.: L.N. Z. F.. X. X., V..R..J.., Š. XXX, XXX XX W. V., Q. Ž.: X/ C. C., S.. XX.XX.XXXX,
M. Q., S. H. XXXX/XX, X/ X. M., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XXX, Q. C.: X. &. Q. V..R..J.., X. S.. X, XXX XX
Ž., o neplatnosť darovacej zmluvy a vrátenie daru s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu dňa 8.7.2013 o neplatnosť darovacej zmluvy a vrátenie daru.

Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaná v 2/ rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to
rodinného domu V. Č. XXXX S. Q. Z. Č.. XXXX/X a Q. Z. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 539 m2, všetko zapísané S. H. Č.. XXX Z. W., J. Q.. V časti G. H. Č.. XXX je zapísané
vecné bremeno podľa W. XXX/XX v prospech žalobcu. Žalovaná v 2/ rade nadobudla vyššie uvedené
nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 14.11.2012 pod W. XXXX/XX.
Tieto nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 2/ rade od svojej dcéry žalovanej v 1/ rade.

2. Predtým nadobudla žalovaná v 1/ rade tieto nehnuteľnosti od svojho otca - žalobcu na základe
darovacej zmluvy zo dňa 23.12.1994 pod V 517/1995. Účelom darovania medzi žalobcom a žalovanou v
1/ rade bolo jej zabezpečenie do budúcna. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že darovanie nehnuteľnosti
medzi žalovanou v 1/ rade ako darujúcou a žalovanou v 2/ rade ako obdarovanou bolo účelové a to z
týchto dôvodov:

3. Žalobca zistil, že dom, ktorý daroval svojej dcére - žalovanej v 1/ rade na základe darovacej zmluvy

zo dňa 18.1.1995 previedla na svoju matku - žalovanú v 2/ rade. Darovanie bolo zrealizované potom,
čo začalo trestné stíhanie voči žalobcovi, ktoré iniciovala práve žalovaná v 1/ rade. Zrejme z obavy, aby
žalobca - otec žalovanej v 1/ rade nepožiadal o vrátenie tohto daru, žalovaná v 1/ rade previedla účelovo
vyššie uvedené nehnuteľnosti na svoju matku - žalovanú v 2/ rade. Účelom darovania bola nielen obava
z toho, že žalobca požiada žalovanú v 1/ rade o vrátenie daru, ale aj snaha žalovaných prostredníctvom
prevodu nehnuteľnosti na ďalšiu osobu obísť vecné bremeno zriadené v prospech žalobcu. Konanie
žalovaných považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu považuje darovaciu

zmluvu za neplatný právny úkon a preto navrhuje, aby súd vyslovil, že darovacia zmluva je neplatná.
Zo strany žalovanej v 1/ rade došlo k porušeniu dobrých mravov a to tým, že žalovaná v 1/ rade o
žalobcu nejaví záujem. Zároveň žalobca vo svojej žalobe žiadal, že v prípade, ak by súd dospel k záveru,
že darovacia zmluva medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade je platná, tak žiada o finančnúnáhraduvovýške75000,-eur,keďžetátosumapredstavujetrhovúcenu,zaktorúsapredávajúobdobné
nehnuteľnosti v Z. W..

4. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sú tu dôvody, pre ktoré je možné požadovať vrátenie daru. Tento
právny úkon urobil žalobca riadne a tento opakovane sa pokúsil doručiť žalovanej v 1/ rade výzvy a v
danom prípade bola splnená fikcia doručenia výzvy na vrátenie daru. Právny zástupca žalobcu zároveň
uviedol, že má zato, že ide o neplatný právny úkon jednak z dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe a
jednak z dôvodu, že žalovaná v 1/ rade bola nespôsobilá k takémuto právnemu úkonu, keďže v čase

právneho úkonu bola závislá na omamných psychotropných látkach a alkohole a teda nebola osobou,
ktorá konala vlastnou vôľou a rozhodla sa na základe vlastnej vôle. Táto schopnosť bola podstatne
znížená v dôsledku vysokého stupňa závislosti na omamných a psychotropných látkach a alkohole.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 5.6.2018 uviedol, že asi pred štyrmi rokmi v máji sa dcéra nasťahovala k
žalobcovi. Bývala s ním v spoločnej domácnosti, aj doteraz, kedy ako. Dcéra má priateľa, ktorý býva na

Z., takže býva aj u neho, aj u žalobcu. Žalobca vedel, že má problémy s alkoholom a zistil to až vtedy,
keď sa mu priznala a to spätne pred dvomi rokmi a to tak, že bola na liečení. Žalobca uviedol, že dcéra
nepotrebuje jeho súhlas, ale bez jeho súhlasu si dovolila urobiť to, že darovala nehnuteľnosť matke a
nasťahovala sa naspäť do Popradu k žalobcovi. Dcéra sa nasťahovala k žalobcovi až po darovaní a
vedela o tom. Dcéra nemohla naspäť požiadať o vrátenie domu, nakoľko má finančné problémy, aj tak

by jej ten dom zobrali v exekúcii. Dcéra má pôžičky od Q. a nebankových spoločností spolu s priateľom.
Žalobca je ochotný zaplatiť nebankovkám dlh za dcéru a pred notárom je ochotný urobiť darovaciu
zmluvu, že sa zbaví všetkých finančných problémov, ale nie je ochotný zaplatiť bývalej manželke 60
000,- eur, lebo je to nemorálne, nakoľko na tom dome nič nerobila a z ich spoločného podnikania zostali
dlhy, ktoré musel riešiť sám.

6. Právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná v 1/ rade
previedla predmetnú nehnuteľnosť darovacou zmluvou na žalovanú v 2/ rade. Vklad vlastníckeho práva
v prospech žalovanej v 2/ rade bol povolený Katastrom nehnuteľností dňa 14.11.2012 pod č. W. XXXX/
XX, teda žalovaná v 2/ rade sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti tento deň. Žalovaná v 1/ rade previedla

predmetnú nehnuteľnosť v rámci svojho dispozičného práva v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka
na žalovanú v 2/ rade. Žalobca predsa musel vedieť a predpokladať, že žalovaná v 1/ rade bude
môcť disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou v rámci svojho dispozičného práva v zmysle ust. § 123
Občianskeho zákonníka. Právny zástupca uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
tohto žalobného návrhu, nakoľko nie je účastníkom právneho úkonu darovacej zmluvy medzi žalovanou

v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137
písm. c) Csp. Jednostranný právny úkon, výzva na vrátenie daru, v zmysle ust. § 630 Občianskeho
zákonníka nebol vykonaný v lehote do 14.11.2012, teda do doby, keď žalovaná v 1/ rade previedla
predmetnú nehnuteľnosť na žalovanú v 2/ rade. Teda bez nastania hmotnoprávnych účinkov v zmysle
§ 630 Občianskeho zákonníka. Poukazuje na tvrdenie, že žalovaná v 1/ rade iniciovala voči žalobcovi

trestné stíhanie a uviedol, že tieto tvrdenia sú nepravdivé, nakoľko žalovaná v 1/ rade nemohla iniciovať
toto trestné stíhanie, nakoľko uznesenie o vznesení obvinenia bolo vznesené už 15.3.2013 a žalovaná
v 1/ rade sa dozvedela o tom, že ju mal žalobca pripraviť sfalšovaním jej podpisu, teda podvodom o
viac ako 48 000,- eur až keď bola vypočutá ako svedok - poškodený dňa 20.9.2013. Žalovaná v 1/ rade
podaním zo dňa 2.9.2014 v súlade s ust. § 212 ods. 2 Trestného poriadku v plnom rozsahu vzala súhlas

s trestným stíhaním žalovaného ako obžalovaného v trestnej veci podvodu, ktorá sa vedie pod č. k.
2T/25/2014, ktorého sa mal žalobca dopustiť voči žalovanej v 1/ rade späť a späť vzala aj uplatnenie si
náhrady škody vo výške viac ako 48 000,- eur.

7. Na pojednávaní dňa 19.9.2017 žalovaná v 1/ rade uviedla, že do pätnástich rokov žila v spoločnej

domácnosti s rodičmi, ktorí sa potom rozišli, o darovaní nehnuteľnosti svojej matke sa rozhodla sama a
v tomto období žila s matkou v Žiline. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že po rozvode rodičov sa stretávala
s otcom, žije s priateľom v Poprade, o tejto záležitosti sa rozprávala s otcom, ale on trval na tom, aby
dom vrátila jemu.

Žalovaná v 2/ rade uviedla na pojednávaní dňa 19.9.2017, že dcéra žila s ňou v Žiline do osemnástich
rokov, po osemnástom roku sa presťahovala k svojmu otcovi, pol roka žije u priateľa a predtým žila v
rodinnom dome s otcom.8. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov a to: výpis z H. Č.. XXX, výzvy na vrátenie
daru, ponuka na využitie predkupného práva, darovacia zmluva, rozsudok - schválenie právneho úkonu,
uznesenie OR PZ, odbor Kriminálnej polície zo dňa 15.3.2013, rozhodnutie Správy katastra Poprad

zo dňa 14.11.2012, darovacia zmluva zo dňa 6.8.2012, rozhodnutie o zrušení záložného práva, zistil
nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca darovacou zmluvou dňa 23.12.1994 daroval nehnuteľnosť žalovanej v 1/ rade a to dom
súpisné číslo XXXX stojaceho na Q. Č.. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 542 m2 a zapísané na

H. Č.. XXX Z. W. a to za účelom zabezpečenia obdarovanej týmto majetkom do budúcna. Zároveň na
vyššie uvedené nehnuteľnosti viazne vecné bremeno a to právo doživotného bývania v prospech O. X.
a právo doživotného bývania pre žalobcu a jeho manželku. Právne účinky vkladu nastali dňa 3.5.1995.
Okresný súd v Poprade rozsudkom NC552/95 schválil právny úkon pre maloletú C. C., S.. X.X.XXXX a
to prijatie daru darovacou zmluvou a to nehnuteľnosť rodinný dom Č.. XXXX na Q. Č.. XXXX/X C. Q. J.
W. XXX X.X zapísané na H. Č.. XXX Z. W. v celosti, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.1995.

Dňa 6.8.2012 C. C., S.. X.X.XXXX L. X. X., S.. XX.X.XXXX uzatvorili darovaciu zmluvu na pozemok
a dom, kde predmetom darovania je dom V. Č. XXXX stojaceho na Q. Č.. XXXX/X zastavaná plocha
o výmere 539 m2 zapísaný na H. Č.. XXX Z. W.. Zároveň podľa darovacej zmluvy zostáva právo
doživotného bývania v prospech U.Š. C., žalobcu. Vklad do Katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa

14.11.2012. Žalobca vyzval žalovanú v 1/ rade listom zo dňa 21.1.2013 o vrátenie daru, ktorá výzvu
neprevzala a zásielka bola žalobcovi vrátená ako adresát neznámy. Vo výzve žalobca žiada o vrátenie
daru z dôvodu, že žalobcu nenavštevuje, nekomunikuje s ním a že iniciovala trestné konanie voči nemu.
A z tohto dôvodu žiada o vrátenie daru a to rodinný dom V. Č. XXXX L. Q. Q. Č.. XXXX/X, ktorý daroval
žalovanej v 1/ rade v roku 1995.

10. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri prevode predmetných nehnuteľností formou darovania medzi
žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade zo dňa 14.11.2012 nedošlo k výkonu práva, ktorý by bol v
rozpore s dobrými mravmi, tak ako to predpokladá ust. § 3 ods. 1, respektíve ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, čo by bolo dôvodom na strane žalobcu na uplatnenie práva na vrátenie daru v zmysle § 630

Občianskeho zákonníka. Žalovaná v 1/ rade nadobudla do svojho vlastníctva predmetné nehnuteľnosti
na základe darovacej zmluvy dňa 23.12.1994 a scudzila ich na základe darovacej zmluvy zo dňa
14.11.2012, teda po osemnástich rokoch po obdarovaní. Súd má zato, že žalobca nemôže nútiť
žalovanú v 1/ rade mať predmetné nehnuteľnosti v držbe, užívať ich a nakladať s nimi, aj takmer
po osemnástich rokoch od obdarovania žalovanej v 1/ rade, respektíve rozhodovať, ovplyvňovať a

podmieňovať spôsob, ako bude žalovaná v 1/ rade disponovať so svojím vlastníckym právom. Súd sa
nestotožňuje s vyjadrením žalobcu, že účelom uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade
a žalovanou v 2/ rade bolo pripraviť ho o bývanie. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj naďalej je na
H. Č.. XXX Z. W. zapísané vecné bremeno v prospech žalobcu ako právo doživotného bývania. Súd
má zato, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade sa

nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by ju robili neplatnou z dôvodu, že by odporovali zákonu, obchádzali
ho a priečili sa dobrých mravov. Žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi skutočnosť, že žalovaná v 1/
rade sa k nemu nevhodne správala a že sa o neho nezaujímala, nakoľko žili v spoločnej domácnosti
a súd má zato, že jediným dôvodom na vrátenie daru je skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade darovala
nehnuteľnosť žalovanej v 2/ rade a to matke.

11. V zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu, je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci
savtakomjehosprávaní,ktorémožnokvalifikovaťakohrubéporušeniedobrýchmravov.Ideoporušenie

značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a
pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušovania dobrých mravov.
Takýmto porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej
pomoci. Súd z výsluchu účastníkov konania nemal preukázané, že by zo strany žalovanej dochádzalo
k hrubému porušovaniu dobrých mravov, tak ako to ustanovuje § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobca

opiera svoj návrh o dôvod vrátenia daru tým, že listom zo dňa 21.1.2013 vyzval na vrátenie daru, kde
uviedol, že sa o neho nezaujíma, nenavštevuje ho, nekomunikuje s ním a že proti nemu iniciovala
trestnékonanie.Zvýsluchužalobcuažalovanejsúdnemalpreukázané,žedošlokhrubémuporušovaniu
dobrých mravov, nakoľko sám žalobca na pojednávaní uviedol, že žili v spoločnej domácnosti, spolukomunikovali a súd má zato, že jediným dôvodom a to aj sám žalobca potvrdil je to, že žalovaná v 1/
rade darovala nehnuteľnosť matke a s tým sa žalobca nestotožňuje. Ale podľa súdu nie sú to dôvody
nato, aby boli splnené podmienky § 630 Občianskeho zákonníka.

K zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného ust. §630 Občiankeho zákonníka dochádza na základe
dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností:
a)hrubéhoporušeniadobrýchmravov,správaniasaobdarovanéhovočidarcovialebočlenovijehorodiny
b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy
hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah
spočíva vo všeobecne platných normách morálnych, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. K zániku darovacieho vzťahu podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na

základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy
svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z
darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom vznikne
povinnosť vydať predmet daru darcovi. V prípade zániku darovania jednostranným právnym úkonom
darcu, obdarovaný je povinný vrátiť darcovi všetko, čo od neho na základe darovacej zmluvy prijal.

Povinnosť obdarovaného vrátiť predmet darovacej zmluvy nie je závislá na tom, či darca uplatnil na súde
právo na vrátenie daru. Ak darca sa chce domáhať vrátenia daru, musí najprv dar odvolať. Odvolanie
daru - vrátenie daru je jednostranný právny úkon. Súd mal preukázané, že žalobca vyzval žalovanú v
1/ rade listom zo dňa 21.1.2013 o vrátenie daru. Avšak žalovaná v 1/ rade v čase keď žalobca list písal,
už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, nakoľko dňa 14.11.2012 bola vlastníčkou nehnuteľnosti žalovaná

v 2/ rade. Tzn. v čase doručenia výzvy, tak ako to ustanovuje § 630 Občianskeho zákonníka, nebola
vlastníčkou nehnuteľnosti a preto úkon, ktorý žalobca adresoval žalobkyni nenadobudol hmotnoprávne
účinky, nakoľko až po prevode nehnuteľnosti žalobca vyzval žalovanú v 1/ rade na vrátenie daru. A
preto súd má zato, že žalobca v uvedenom spore nie je aktívne legitimovaný. Žalobca nie je účastníkom
právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa domáha. V predmetnej žalobe absentuje právne uspokojivé a

akceptovateľné preukázanie naliehavého právneho záujmu u žalobcu na určenie neplatnosti darovacej
zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade. Navrhovaný petit rozsudku podľa názoru
súdu nesúvisí s právnym záujmom žalobcu. Súd nemal preukázané zo strany žalobcu, že žalovaná v 1/
rade porušuje dobré mravy. Žalobca odvodzuje nevhodné správanie sa žalovanej v 1/ rade od trestného
stíhania žalobcu, ktoré mala žalovaná v 1/ rade iniciovať. Konanie je vedené na Okresnom súde v

Poprade sp. zn. 2T/25/2014. Žalovaná uviedla, že trestné stíhanie neiniciovala a že trestné stíhanie
inicioval pán M. E. a žalovaná v 1/ rade v uvedenom konaní vystupuje ako poškodená a o trestnom
konaní sa dozvedela až predvolaním orgánov činných v trestnom konaní a to dňa 20.9.2013. Žalovaná
v 1/ rade zobrala späť svoj nárok na náhradu škody a to v zmysle ust. § 212 ods. 2 Trestného poriadku.
Tzn.žedôvody,ktoréuvádzažalobca,žežalovanáv1/radeiniciovalatrestnéstíhanievočižalobcovi,nie

sú pravdivé, nakoľko mal súd preukázané, že žalovaná v 1/ rade bola vypočutá ako svedok - poškodená
a to dňa 20.9.2013 a nie je pravdou, že iniciovala trestné stíhanie a súd mal ďalej preukázané, že
podanímzodňa2.9.2014zobralažalovanáspäťsvojsúhlasstrestnýmstíhanímžalobcuaneuplatňujesi
nárok na náhradu škody. Súd návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný, nakoľko zo strany žalobcu nebolo
preukázané, že zo strany žalovanej v 1/ rade došlo k porušeniu dobrých mravov, nekonkretizoval o akú

skutočnosť sa jedná, opiera sa o skutočnosť výlučne tú, že iniciovala trestné konanie, čo nie je pravdou,
čo mal preukázané súd z trestného spisu. Žalobca nepreukázal, že uvedený právny úkon považuje za
absolútne neplatný a to z dôvodu, že žalovaná v 1/ rade mala byť v čase prevodu vlastníckeho práva na
žalovanú v 2/ rade závislá na alkohole a omamných látkach. Súd poukazuje na to, že strana sporu má
povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Žalobca na pojednávaní dňa 5.6.2018 uviedol,

že túto vedomosť má dva roky. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za následok zamietanie
žaloby. Súd má zato, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v
2/ rade neboli žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali nato, že uvedená zmluva je neplatná, že svojím
obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala, alebo sa inak priečila dobrým mravom.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaná v 1/ a 2/ rade zosnovali plán ako spoločne pripraviť

žalobcu o bývanie. Žalobca má zriadené vecné bremeno, ktoré v zmysle ust. § 151n ods. 2 Občianskeho
zákonníka prechádza s vlastníctvom na nadobúdateľa. Súd má zato, že žalobca v súvislosti so žalobou
o určenie neplatnosti zmluvy, ktorý uplatňuje žalobca vo svojom návrhu, nepreukázal naliehavý právny
záujem, tak ako to ustanovuje zákon.12. V zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka sa darovacia zmluva platným odvolaním daru
táto neruší od začiatku, keďže nejde o zrušenie v zmysle § 48 ods. 2, t. j. až od okamihu, kedy

bol prejav vôle darcu doručený do sféry vplyvu obdarovaného. Voči žalovanej v 1/ rade nenastali
hmotnoprávne účinky a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preukázania naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade. Žalobca
nedoručil jednostranné hmotnoprávne úkony do vedomostnej a dispozičnej sféry žalovanej v 1/ rade
pred scudzením predmetných nehnuteľností na žalovanú v 2/ rade tak ako to predpokladá ust. § 630

Občianskeho zákonníka nie je aktívne legitimovaný na podaní tejto žaloby.

13. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodov vyššie uvedených.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

15. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,

prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

18. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

19. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím,
princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V
sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu
na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k
žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci

procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
navrhne dôkazy.

20. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

21. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,
t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a toprioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

22. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobca svoj nárok
síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu
nepreukázaný a nepreskúmateľný.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnej

žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu - v rozsahu 100 %. O výške trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.