Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200176
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:4018200176.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade Mgr. T. N., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom K.. H. XXXX/XX, P. a v 2. rade Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov VÁH 5, so sídlom Čsl. armády 1020/2-22, 927 01 Šaľa, IČO: 31 194 443, obaja v konaní
zastúpení spoločnosťou Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 927 01
Šaľa, IČO: 46255010 proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalšieho účastníka: O. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B.
G. XX/XX, X. - W. P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: Vo 13/2015-19/Br, OU-

NR-OOP5-2017/002491-17, k: V 1074/2015 zo dňa 20.12.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov Číslo: Vo
13/2015-19/Br, OU-NR-OOP5-2017/002491-17, k: V 1074/2015 zo dňa 20.12.2017 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcom súd priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobcovia sa podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 5.3.2018, domáhali
preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: Vo 13/2015-19/Br, OU-NR-OOP5-2017/002491-17, k: V
1074/2015 zo dňa 20.12.2017, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade ako aj ďalšieho
účastníka O. T. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru č. V 1074/2015-9 zo
dňa 21.8.2015 o zastavení konania o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na
podklade zmluvy o zriadení práva vecného bremena zo dňa 1.6.2015 vyhotovenej vo forme notárskej

zápisnice N279/2015, NZ 18866/2015 ohľadom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v kat. území P.
podľa § 31b ods. 1 písm. f) NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o katastri nehnuteľností).
V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že prvostupňový správny orgán správne
zastavil konanie o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, nakoľko účastníci
konania v stanovenej lehote neodstránili nedostatok návrhu na vklad a jeho príloh, nakoľko nepredložili
zmluvu o spoločenstve, z ktorej by vyplývali žalobcami tvrdené skutočnosti, že predseda spoločenstva

bol oprávnený takúto zmluvu podpísať. Vzhľadom k tomu, že požadované listinné dôkazy preukazujúce
oprávnenie predsedu spoločenstva podpísať predloženú zmluvu neboli zo strany účastníkov konania
a ani prostredníctvom notára JUDr. Karola Kovácsa predložené, žalovaný považoval rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania o návrhu na vklad vecného bremena dokatastra nehnuteľností na podklade zmluvy o zriadení práva vecného bremena zo dňa 1.6.2015,
vyhotovenejvoformenotárskejzápisniceN279/2015,NZ18866/2015ohľadomnehnuteľnostívedených
na liste vlastníctva č. XXXX v kat. území P. postupom podľa § 31b ods. 1 písm. f) zákona o katastri

nehnuteľností, za správne. Súčasne sa žalovaný stotožnil aj s právnym názorom prvostupňového
správneho orgánu, že oprávnenie predsedu spoločenstva upravené v § 7c ods. 2 zák.č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len bytový zákon)
nie je výlučné, ale obmedzené oprávnením zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome podľa § 7c ods. 2 písm. l) bytového zákona. V tejto súvislosti bolo konštatované, že podľa tohto

ustanovenia ak rozhodnutie o určitej otázke nie je výslovne zverené do kompetencie niektorého orgánu
spoločenstva, rozhodne o tejto záležitosti zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva, ktorému
je zverená právomoc rozhodovať o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa predmetu činnosti
spoločenstva.

2.

V žalobných dôvodoch žalobcovia namietali, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, riadil sa
nesprávnymi právnymi úvahami, nevychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Tvrdili,
že správne konanie trpí takými vadami výsledkom čoho je existencia nezákonného rozhodnutia.
Mali za to, že správne orgány neboli oprávnené posudzovať oprávnenie štatutárneho orgánu, t.j.
predsedu spoločenstva podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena, nakoľko bola vyhotovená vo

forme notárskej zápisnice, čím bola naplnená podmienka verejnosti tejto listiny. V tejto súvislosti
poukázali aj na tvrdenia uvedené notárom v odvolacom správnom konaní, keď tento dôkladne preskúmal
formálnoprávnu ako aj vecnoprávnu stránku oprávnenia predsedu spoločenstva konať v jeho mene a
takúto zmluvu podpísať. Ďalej poukázali na ust. § 205 Civilného súdneho poriadku, keď listiny vydané
orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené

za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný
opak. Takouto verejnou listinou je aj notárska zápisnica, pričom dôležitým rozlišujúcim prvkom medzi
notárskou zápisnicou a ostatnými notárskymi činnosťami podľa notárskeho poriadku je aj to, že kým
notárska zápisnica je verejnou listinou celá, v prípade osvedčovacích úkonov vyjadrených vo forme
osvedčovacej doložky, je verejnou listinou len osvedčovacia doložka a nie listina, ktorá je k tejto

doložke pripojená (§ 3 ods. 4 notárskeho poriadku). Žalobcovia tiež poukázali na znenie čl. 4.15.15
Stanov spoločenstva, keď rozhodovacia právomoc zhromaždenia podľa § 7c ods. 9 písm. l) bytového
zákona rozhodovať o všetkých veciach, ak podľa bytového zákona nerozhoduje iný orgán bola týmto
článkom stanov zúžená, pričom zo znenia stanov v spojení s bytovým zákonom jednoznačne vyplýva,
že predseda spoločenstva bol oprávnený predmetnú zmluvu podpísať. V tejto súvislosti poukázali na

právnu úpravu § 7c ods. 1 bytového zákona, v ktorom je ustanovené, že predseda rozhoduje o všetkých
záležitostiachspoločenstva,akniesútýmtozákonom,zmluvouospoločenstvealebostanovamizverené
inému orgánu spoločenstva, čo v spojení s vyššie citovanými ustanoveniami stanov spoločenstva,
umožňujúpredsedovispoločenstvakonaťvovšetkýchveciach,atosamostatnezapredpokladusplnenia
aspoň jednej z podmienok uvedených v bode 4.16.3 stanov spoločenstva. Nesúhlasili s argumentáciou

žalovaného, ktorý odkazoval na ust. § 7c ods. 9 písm. 1) bytového zákona, ktorý sa má aplikovať v
prípadoch kompetenčných konfliktov na odstránenie sporov medzi orgánmi spoločenstiev, pretože v
danomprípadektakémutokompetenčnémukonfliktunedošlo.Okremtohozhromaždenievlastníkovako
najvyššíorgánspoločenstvadobrovoľneprijatímstanovvpredmetnomzneníprenieslosvoju„generálnu“
rozhodovaciu právomoc podľa § 7c ods. 9 písm. 1) bytového zákona na predsedu spoločenstva,

pričom v jednotlivom prípade pri konaní zo strany predsedu spoločenstva musí byť vždy splnená aspoň
jedna z podmienok uvedená v bode 4.16.3 stanov spoločenstva. Súčasne zostáva zhromaždeniu právo
obmedziť svojim rozhodnutím rozsah oprávnení predsedu spoločenstva (4.16.4 stanov spoločenstva),
čo sa však v danom prípade nestalo. Za tohto stavu postupom správnych orgánov boli žalobcovia
ukrátení na svojich právach, a preto požadovali rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2018 žiadal žalobu žalobcov ako
nedôvodnú zamietnuť. K argumentácii žalobcov, že notárska zápisnica je verejnou listinou žalovaný

uviedol, že toto tvrdenie nespochybňuje, avšak poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v
Nitre v konaní vedenom pod sp.zn. 11S/180/2010-226 zo dňa 17.12.2013 (tento rozsudok bol potvrdený
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/99/2014 zo dňa 30.6.2015), v síce právne odlišnej veci,
uvádzajúc, že listiny vyhotovené notárom v rámci notárskej činnosti, ich osvedčené odpisy a ďalšielistiny sú verejnými listinami, čo znamená, že platí vyvrátiteľná domnienka pravdivosti ich obsahu.
Poukázal na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, z ktorého vyplýva, že správny orgán na úseku
katastra nehnuteľností je povinný preskúmať, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, t.j.

či v prípade konania štatutárneho orgánu za Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
Váh 5 ide o konanie súladné s bytovým zákonom, pričom katastrálny zákon neuvádza žiadnu výnimku
v prípade vyhotovenia zmluvy o zriadení vecného bremena alebo akejkoľvek inej zmluvy vo forme
notárskej zápisnice. Za tohto stavu, aj napriek tomu, že predložená zmluva o zriadení vecného bremena
bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, bolo povinnosťou správneho orgánu na úseku katastra

nehnuteľnostíposúdiťoprávnenieštatutárnehoorgánu,t.j.predseduspoločenstvapodpísaťtútozmluvu.
Ďalej uviedol, že skúmanie náležitostí zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice z hľadiska §
31 ods. 2 katastrálneho zákona nie je možné uplatniť v prípade uvádzanej zmluvy o zriadení práva
vecného bremena vyhotovenej vo forme Notárskej zápisnice, nakoľko § 31 ods. 2 katastrálneho zákona
výslovne uvádza, že posudzovanie zmluvy z hľadiska súladnosti s katastrálnym operátom a splnenia
procesných podmienok na povolenie vkladu sa aplikuje len v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti,

čo zmluva o zriadení práva vecného bremena nie je. Taktiež poukázal na komentár k bytovému zákonu:
Valachovič/Grausová/Cirák - zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (C.H. Beck, 2012), z
ktoréhovyplýva,ževprípadeakýchkoľveksporovohľadomprávomocimedzipredsedomspoločenstvaa
zhromaždením vlastníkov by sa malo vychádzať z charakteru, povahy a závažnosti konkrétneho úkonu,
o ktorom sa má rozhodnúť vrátane jeho právnych následkov pre spoločenstvo. V prípade pochybností

by však v zásade malo platiť, že zhromaždenie ako ustanovujúci orgán spoločenstva vytvárajúci a
reprezentujúci vôľu vlastníkov je orgánom najvyšším a rozhodujúcim, zatiaľ čo predseda je len orgánom
výkonným. Vychádzajúc z tohto odôvodnenia by rozhodnutie o podpísaní zmluvy o zriadení vecného
bremena, ktorého vznik je podmienený kladným rozhodnutím konajúceho správneho orgánu na úseku
katastra nehnuteľnosti o povolení vkladu tohto vecného bremena do katastra nehnuteľností malo spadať

svojou závažnosťou, charakterom aj povahou do kompetencie zhromaždenia. V danom prípade opak
nebol preukázaný zmluvou o spoločenstve, v ktorej mohla byť rozšírená právomoc samostatného
rozhodovania predsedu spoločenstva aj o takej závažnej otázke ako nepochybne je podpis zmluvy o
zriadení vecného bremena. Vzhľadom k tomu, že listinnými dokladmi nebolo preukázané oprávnenie
predsedu spoločenstva podpísať predloženú zmluvu, účastníci konania boli vyzvaní k predloženiu

jedného vyhotovenia zmluvy o spoločenstve, resp. ak táto kompetencia priamo nevyplývala zo zmluvy
o spoločenstve, tak bolo potrebné predložiť zápisnice z hlasovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome (zhromaždenia vlastníkov) o udelení oprávnenia predsedovi spoločenstva v zmysle
§ 7 ods. 9 písm. l) bytového zákona, pričom tieto listinné doklady neboli správnemu orgánu predložené.
Poukázal tiež na to, že súčasťou zberného spisu neboli stanovy spoločenstva, takže správny orgán

nemal vedomosť o tom, že ich spoločenstvo má vyhotovené.

4.
Krajský súd v Trnave prejednal vec na nariadenom pojednávaní konanom dňa 26.6.2019, na ktorom sa
právny zástupca žalobcov pridržiaval dôvodov a argumentácie uvedenej v podanej žalobe, rozhodnutie

žalovaného žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5.
Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukázala na argumenty

uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2018. Ďalej uviedla, že žalovaný mal oprávnenie
skúmať náležitosti zmluvy z hľadiska § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, t.j. či predseda spoločenstva bol
oprávnený takúto zmluvu ako štatutárny orgán podpísať.

6.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho
orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach
žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom za splnenia
procesných podmienok (§ 107 ods. 1 SSP), vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba

bola podaná dôvodne.

7.Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené

inak.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená
vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z

pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie
vkladu.

Podľa čl. V. ods. 2 Zmluvy o Spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 22.7.1996
predseda koná v mene spoločenstva navonok vo všetkých veciach. Z právnych úkonov predsedu je

zaviazané spoločenstvo.

Podľačl.V.ods.3vyššieuvedenejzmluvypredsedasamostatnekonávtýchveciachspoločenstva,ktoré
nie sú vyhradené zhromaždeniu vlastníkov, alebo na rozhodnutie ktorých ho zhromaždenie vlastníkov
poverilo a vo veciach, ktoré sú mu zverené touto zmluvou. O svojich rozhodnutiach podáva správy

zhromaždeniu vlastníkov, ktoré mu za svoju činnosť zodpovedá. Podľa čl. V. ods. 4 tejto zmluvy rozsah
oprávnení predsedu môže byť rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov obmedzený.

Podľa čl. IV. ods. 17 vyššie uvedenej zmluvy do výlučnej pôsobnosti zhromaždenia vlastníkov patrí:
a) Voľba a odvolanie predsedu a podpredsedu spoločenstva,

b) Voľba a odvolanie členov dozornej rady,
c) Určenie výšky odmeny predsedu a podpredsedu spoločenstva a členov dozornej rady,
d) Schvaľovanie plánu tvorby a použitia prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv na príslušný
kalendárny rok,
e) Rozhodovať o spôsobe správy spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a

pozemku,
f) Určenie výšky príspevku na majetok spoločenstva,
g) Rozhodovanie o nakladaní s majetkom spoločenstva v čl. X. ods. 5,
h) Prerokovanie a schvaľovanie správy o činnosti a hospodárení spoločenstva,
i) Rozhodovanie o prevzatí úverov,

j) Udeľovanie súhlasu na prevod vlastníctva nebytového priestoru v dome v prípadoch uvedených v §
16 ods. 4 zák. NR SR č. 182/1993 Z.z.,
k) Rozhodovanie o zmene zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
l) Rozhodovanie o zrušení spoločenstva a o uzavretí zmluvy o výkone správy,m)Schvaľovaniestanovspoločenstvaaichzmien,aksanaichvydanízhromaždenievlastníkovuznesie,
n) Rozhodovanie o ďalších otázkach, ktoré do výlučnej pôsobnosti zhromaždenia vlastníkov zverí táto
zmluva, stanovy alebo rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov.

8.
Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že správne orgány jednoznačne majú
oprávnenie skúmať náležitosti zmluvy z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to
najmä, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza. Znamená to, že aj v predmetnej veci mohol

správny orgán posúdiť oprávnenie štatutárneho orgánu (predsedu spoločenstva) podpísať zmluvu o
zriadení vecného bremena. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že z listinných dokladov,
ktoré správne orgány mali k dispozícii vyplýva, že predmetnú vec nesprávne právne posúdili, pokiaľ
konštatovali, že oprávnenie predsedu spoločenstva podpísať predloženú zmluvu o zriadení vecného
bremena nebolo v katastrálnom konaní dostatočne preukázané. Z obsahu administratívneho spisu totiž
nepochybne vyplýva, že jeho súčasťou je aj kópia zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov (Okresný

úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov si ju vyžiadal od Okresného úradu Nitra - odboru všeobecnej
vnútornej správy), pričom z jej obsahu, resp. z jej ustanovení správne orgány mohli vyhodnotiť a posúdiť,
či za spoločenstvo vlastníkov túto zmluvu podpísala oprávnená osoba. Zo zmluvy o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov nevyplýva, že by predseda spoločenstva bol obmedzený konať
za spoločenstvo v súvislosti s jeho oprávnením podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena. Je

to možné konštatovať najmä v kontexte so znením čl. IV. ods. 17, ktorý sa týka výlučnej pôsobnosti
zhromaždenia vlastníkov bytov, keď z jednotlivých ustanovení tohto článku IV. ods. 17 nevyplýva, že by
takéto oprávnenie malo zhromaždenie vlastníkov. Naopak podľa čl. V. ods. 2 a 3 Zmluvy o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov predseda koná v mene spoločenstva navonok vo všetkých
veciach. Z právnych úkonov predsedu je zaviazané spoločenstvo a predseda samostatne koná v tých

veciach spoločenstva, ktoré nie sú vyhradené zhromaždeniu vlastníkov alebo na rozhodnutie, ktorých
ho zhromaždenie vlastníkov poverilo a vo veciach, ktoré sú mu zverené touto zmluvou. Obmedzenie
predsedu spoločenstva sa vzťahuje len na nakladanie s majetkom spoločenstva uvedenom v čl. X. ods.
5, z ktorého znenia vyplýva, že predchádzajúci súhlas zhromaždenia vlastníkov predseda potrebuje, ak
vynaložené finančné prostriedky prevýšia v jednotlivom prípade sumu 10 000,- Sk, čo je však iný prípad

ako správnym súdom posudzovaná vec.

9.
V neposlednom rade je tiež potrebné prihliadať aj na to, že v danom prípade bola zmluva o zriadení
práva vecného bremena spísaná vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Šali dňa 1.6.2015,

z ktorej obsahu vyplýva, že notár zisťoval, kto koná za Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov Váh 5, a teda notár preskúmal a preveril, či predseda spoločenstva bol oprávnený takúto
zmluvu podpísať v spojení s listinnými dokladmi, ktoré ho k takémuto aktu oprávňovali.

10.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za vydané na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

11.

O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešným žalobcom súd priznal náhradu trov konania
voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vyšším súdnym úradníkom (§ 175 ods. 2 SSP).

12.

Ďalšiemu účastníkovi konania O. T. súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania
v súvislosti s týmto konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho

doručenia.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.