Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 6, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914203318
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6914203318.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcov: a/ M. b/ M. a

c/ M., všetci bytom L. a zast. Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom v Lučenci, M. Rázusa č. 19 proti
žalovaným: 1./ O. zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova č. 5 a
2./ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO 00 151 700 o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1./ a žalovaný 2./ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi a/ sumu 10.000,- eur v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalovaný 1./ a žalovaný 2./ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi b/ sumu 5.000,- eur v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalovaný 1./ a žalovaný 2./ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi c/ sumu 5.000,- eur v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Pokiaľ sa žalobcovia a/, b/ a c/ domáhali na žalovaných 1./, 2./ zaplatenia vyšších súm odškodnenia,
súd žalobu žalobcov nad priznanú sumu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný 1./ a žalovaný 2./ s ú p o v i n n í zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu

súdny poplatok vo výške 1.266,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali na súd žalobu, v ktorej žiadali zaviazať žalovaných 1./, 2./ na zaplatenie súm
titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka na
základe tých skutočností, že žalovaný 1./ pri riadení motorového vozidla spôsobil smrteľné zranenie
chodkyne M., manželky žalobcu a/ a matky žalobcov b/ a c/, čím podľa žalobcov neoprávnene zasiahol
do osobnostných práv žalobcov a bolo trvalo a neodstrániteľne zasiahnuté do ich súkromného a

rodinného života. Poukázali pritom na to, že žalovaný 1./ bol uznaný za vinného z trestného činu
usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona, ktorého činu sa dopustil dňa 10. 05. 2012. Žalobcovia žiadali
zaviazať žalovaného 1./ na zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobcovi a/ vo výške 20.000,- eur a žalobcom
b/ a c/ po 10.000,- eur. V priebehu konania žalobcovia rozšírili svoj nárok aj voči žalovaného 2./,keďže podľa ich názoru žalovaný 1./ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2./ a žalovaný 2./ zodpovedá za škodu -
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrteným pri dopravnej nehode, kde

poukázali na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 24. 10. 2013 vo veci C 22/12.
2. Žalovaný 1./ nepopieral svoju zodpovednosť v súvislosti s úrazom chodkyne M., poukázal na to, že v
danejsúvislostiboltrestnoprávneriešenýapotrestanýnepodmienečnýmtrestomodňatiaslobody.Podľa
jeho názoru však smrťou M. nedošlo k tak podstatnému zásahu do práva na ochranu súkromia žalobcov,
ako to má na mysli ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka a nebola im spôsobená nenapraviteľná,

neodstrániteľná a trvalá ujma v takom rozsahu, ktorá by zakladala ich nárok na priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch vyčíslenej v žalobe.
3. Žalovaný 2./ žiadal žalobu voči nemu v plnom rozsahu zamietnuť, kde jednak namietal svoju pasívnu
legitimáciu vo veci tvrdiac, že takáto ujma nie je krytá povinným zmluvným poistením v zmysle Zákona
č. 381/2001 Z.z. a čo sa týka merita veci, podľa ich názoru taktiež zo strany žalobcov neboli preukázané
dôvody uvedené v žalobe, že by spôsobená tragédia mala tak vážny dopad na žalobcov. Zároveň

poukázal na to, že rodina žalovaného 1./ prejavila ľútosť a snažila sa so žalobcami dobrovoľne dohodnúť
a taktiež dobrovoľne uhradila pohrebné trovy.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom strán sporu a ich právnych
zástupcov, výsluchom svedkov M., V., O., I., O., oboznámením sa s rodnými listami žalobcov b/ a c/,
sobášnym listom, vyjadrením žalobcov zo dňa 24. 02. 2014, rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 24. 10.

2013 č. C 22/12, vyjadrením žalovaného 1./ zo dňa 18. 11. 2014, vyjadrením žalovaného 2./ zo dňa 06.
11. 2014, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 301/12, pokusom o zmier zo dňa 30. 05. 2012,
plnomocenstvami zo dňa 22. 05. 2012, dokladmi žalobcov v osobitnom obale, obsahom pripojeného
spisu Okresného súdu Lučenec 3T 207/12, obžalobou na čl. 203 spisu, rozsudkom okresného súdu zo
dňa 06. 06. 2013, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. 08. 2013, rozhodnutím

Ústavného súdu I. ÚS 474/2016-17 zo dňa 17. 08. 2016 a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci v konaní 3T 207/12-218 zo dňa 06. 06. 2013 bol žalovaný
1./ uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že dňa 10. 05. 2012 o 21.50 hod. v Lučenci, časť Kúpele po miestnej komunikácii viedol
osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, a to rýchlosťou najmenej 91,50 km/h, teda vyššou,

ako je povolená pre daný úsek cesty. Súčasne táto rýchlosť bola neprimeraná charakteru vozovky a
rozhľadovým podmienkam, v dôsledku čoho v križovatke s ulicou Športovou aj napriek dopravnej značke
„Stoj, daj prednosť v jazde!“ s vozidlom nezastal a pri intenzívnom brzdení ním prešiel bez zastavenia
cez celú križovatku až na protiľahlý chodník, kde s vozidlom narazil do chodkyne M. idúcej po chodníku
pre chodcov, ktorá pri tomto utrpela zranenia, ktorým zraneniam pri prevoze do nemocnice podľahla,

čím žalovaný 1./ porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 1, 4, § 20 ods. 4 Zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý trest na základe
odvolania prokurátora voči výroku o treste bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. 5To 90/2013 zo dňa 20. 08. 2013 na nepodmienečný trest odňatia slobody. Rozhodnutie okresného
súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 20. 09. 2013.

6. Žalobcovia v podanej žalobe si uplatnili voči žalovanému 1./ náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch na základe tej skutočnosti, že žalovaný 1./ svojím protiprávnym konaním spôsobil zásah
do osobnostných práv žalobcov tým, že spôsobil smrť manželky žalobcu a/ a matky žalobcov b/ a c/,
kde spôsobením náhleho úmrtia manželky a matky žalobcov bolo trvalo a neodstrániteľne zasiahnuté
do súkromného a rodinného života žalobcov, čo pozostalí žalobcovia citlivo vnímajú ako traumatizujúci

dôsledok konania žalovaného 1./ na ich rodinnom živote. Žalobcovia uviedli, že s nebohou mali
nadštandardný vzťah, po celý život im bola oporou, starostlivou manželkou a matkou, jej smrť prišla
neočakávane a absolútne nepredvídateľne. Náhla smrť ich všetkých šokovala a ochromila a doposiaľ
sa nevedia zmieriť so stratou najbližšej osoby. Rodinné vzťahy medzi žalobcami a nebohou boli
nadštandardné.

7. V danej veci vo vzťahu k žalobcom ide o aplikáciu ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,
kde podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané

zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
8. Občianskoprávna ochrana fyzickej osoby prichádza do úvahy iba pri takých zásahoch do osobnosti
chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré sú neoprávnené - protiprávne. Neoprávneným je
zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Kvzniku občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnosti fyzickej osoby musí byť ako predpoklad
zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a v jej fyzickej alebo morálnej

integrite, tento zásah musí byť neoprávnený a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a
vzniknutou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby.
9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
10. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
11. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
12.Podľa§420ods.1a3Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
13. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného 1./ za protiprávne konanie a protiprávny zásah, ktorým
spôsobil ujmu v osobnostnej sfére žalobcov, žalovaný 1./ túto svoju zodpovednosť v podstate ani

nepopieral, táto jeho zodpovednosť je daná na základe jeho protiprávneho konania, na základe
ktorého bolo vedené proti žalovanému 1./ trestné stíhanie a žalovaný 1./ bol odsúdený právoplatným
rozhodnutím súdu a na základe tejto trestnoprávnej zodpovednosti pri konštatovaní porušení ustanovení
Zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkejemožnévychádzaťztoho,žetýmtosvojímkonanímžalovaný
1./ neoprávnene zasiahol aj do práva na ochranu osobnosti žalobcov, konkrétne do práva žalobcov na

ochranusvojhosúkromia,kdeideovýsostnesúkromnúsféružalobcov,ktorížalobcoviasamotnísamôžu
len v rámci svojej slobodnej vôle rozhodnúť, či a v akej miere umožnia tretím osobám vstúpiť do tejto
súkromnej sféry a keďže takýto prejav zo strany žalobcov nebol daný, žalovaný 1./ porušením právnych
povinností pri premávke motorového vozidla spôsobil protiprávny zásah do ochrany súkromia žalobcov
a je v plnom rozsahu daná jeho zodpovednosť pri porušení práva na ochranu osobnosti žalobcov

zásahom do ich súkromia a žalobcovia v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
majú právo, aby im bolo dané primerané zadosťučinenie a pokiaľ by sa nezdalo postačujúce primerané
zadosťučinenie, žalobcovia majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pokiaľ by v značnej
miere bola znížená dôstojnosť žalobcov alebo ich vážnosť, pričom ustanovenie § 13 ods. 2 nevylučuje
pri použití slova „najmä“ použitie aj iných kritérií pre posúdenie toho, že je potrebné pri protiprávnom

zásahu do ochrany osobnosti priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch aj pri využití iných kritérií.
14. Vo vzťahu medzi žalobcami a nebohou M. išlo o najbližšie osoby, vo vzťahu k žalobcovi a/ išlo o jeho
manželku, s ktorou boli manželmi 33 rokov a vo vzťahu k žalobcom b/ a c/ išlo o ich matku, na základe
čoho možno konštatovať, že skutočne ide o najbližšie osoby s najvyššími citovými väzbami, ktorý zásah
do týchto vzájomných vzťahov každá jedna osoba pociťuje najcitlivejšie. Vypočutí svedkovia M., V., O.

a I. potvrdili, že vzťahy medzi žalobcami a nebohou boli dobré, nevedeli o žiadnych konfliktoch v ich
vzájomných vzťahoch, žalobca a/ s nebohou všetko riešili spolu, všade spolu chodili, hlavne po tom, ako
ich synovia - žalobcovia b/ a c/ odišli do zahraničia. Boli na seba citovo veľmi naviazaní, čo platí aj pre
vzťah žalobcov b/ a c/ s nebohou, ktorí napriek tomu, že sa trvalo zdržovali v zahraničí, boli v stálom
telefonickom kontakte a minimálne 2-3-krát do roka prišli k rodičom, ktorí sa im venovali, spoločne

organizovali stretnutia na záhrade, varili si guľáš, matka sa na nich tešila, že sa môže o nich postarať
a napiecť im koláče. To svedčí o blízkom a pozitívnom vzťahu žalobcov k nebohej, kde spôsobený
zásah jednoznačne musel spôsobiť ujmu v osobnostnej sfére žalobcov. Svedok V. a svedkyňa I. potvrdili,
že žalobca a/ stále po udalosti sa k udalosti vracal, stále sa s tým zaoberal, musel sa znovu naučiť
vykonávať práce v domácnosti, ktoré vykonávala nebohá, žil s ňou posledné roky sám v byte, to svedčí

len o tom, že ho udalosť veľmi zasiahla, stále sa k tejto udalosti vracal, až natoľko, že horeuvedení
svedkovia potvrdili, že museli rozhovory odvádzať na iné témy, lebo žalobca a/ sa k tejto téme vždy
vracal. To, že horeuvedení svedkovia, ktorých navrhli žalobcovia, uviedli, že nevideli nejaké vážne
zmeny v správaní žalobcu a/ a žalobcov b/ a c/ pred nehodou a po nehode nesvedčí o tom, že by
nebola spôsobená ujma do ich osobnostných práv, keďže už len samotná skutočnosť toho, že všetci

žalobcovia stratili najbližšiu osobu, je táto skutočnosť spôsobilá privodiť pre žalobcov tak vážnu ujmu
v ich osobnostnej sfére, ktorá ujma odôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Svedkovia navrhnutí žalobcami jednoznačne potvrdili, že všetci
žalobcovia s nebohou mali blízky vzťah, rozumeli si, nevedeli o žiadnych konfliktoch medzi nimi, žalobcaa/ s nebohou boli manželmi 33 rokov, posledné roky po tom, ako ich synovia odišli do zahraničia, boli
len sami spolu, boli na seba naviazaní, všetko robili spolu, mali spoločné záujmy, chodili do záhrady,
na hríby, na návštevy a podobne. I keď žalobcovia b/ a c/ boli posledné roky v zahraničí, svedkovia

preukázali to, že mali blízky vzťah s nebohou, nekonfliktný, samotní žalobcovia b/ a c/ uviedli, že boli s
nebohou v telefonickou kontakte, bola im psychickou oporou, s ňou riešili svoje problémy, čo s otcom už
tak nevedia, a preto im veľmi chýba matka, keď prišli domov, 2-3-krát do roka, spolu navzájom s nebohou
a s otcom sa sebe venovali, spolu chodili na záhradu, varili si guľáš, spolu prežívali spoločne prežité
chvíle, intenzívne, a preto súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že žalobcovia stratili najbližšiu osobu,

s ktorou mali pozitívny vzťah, nekonfliktný, tento vzťah bol intenzívny, je namieste priznať žalobcom aj
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
15. Pre priznanie konkrétnej výšky nemajetkovej ujmy nie sú stanovené žiadne pevné kritériá, v rámci
ktorýchbysúdmoholpriznaťkonkrétnuvýškunemajetkovejujmy,vdanomprípadejepotrebnézohľadniť
okolnosti konkrétneho prípadu. Pri zohľadnení osobitosti každého prípadu na strane pozostalých -
žalobcov sú významnými kritériami pre určenie výšky náhrady intenzita ich vzťahu so zomrelým,

vek zomrelého a pozostalých, prípadná existenčná či hmotná závislosť na zomrelom, prípadné
poskytnutie inej satisfakcie. Kľúčovou je kvalita vzájomného vzťahu, lebo strata milovanej osoby
zasiahnepozostaléhonezrovnateľnecitlivejšie,nežstratapríbuzného,kuktorémumávzťahneutrálny,či
dokoncanegatívny.Ikeďstratamanželaarodičapredstavujeujmuvkaždomveku,inaktútostratuchápe
manžel po nejakom krátkodobom manželskom zväzku, inak po dlhodobom, u žalobcu a/ 33-ročnom

manželstve a inak chápe stratu maloleté alebo dospievajúce dieťa pri strate rodiča a inak dospelé dieťa,
ktoré má už aj iné väzby, prípadne vlastnú rodinu.
16. Na druhej strane je potrebné zohľadniť kritériá aj na strane škodcu - žalovaného 1./, a to postoj
škodcu, dopad udalosti do jeho duševnej sféry, jeho majetkové pomery, miera zavinenia, prípadná miera
spoluzavinenia smrti poškodeným, kde práve postoj škodcu môže ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalými,

kde jeho ospravedlnenie a prejavená ľútosť škodcu môže zmierniť dopady nemajetkovej ujmy žalobcov,
kde naopak jeho ľahostajnosť, arogancia či vyjadrená bezcitnosť túto ujmu môže ešte prehĺbiť.
17. Pri zohľadnení horeuvedených kritérií tak na strane žalobcov, ako aj žalovaného 1./ u žalobcu a/
je potrebné zohľadniť to, že protiprávnym zásahom do jeho osobnostnej sféry zo strany žalovaného
1./ došlo k strate najbližšej osoby, s ktorou prežil 33 rokov, mal s ňou nekonfliktný, bezproblémový,

intenzívny vzťah, žalobca a/ bol na nebohú citovo naviazaný, keďže zabezpečovala bežný chod
domácnosti, udržovala „rodinný krb“, a preto túto ujmu možno chápať ako veľmi intenzívnu. U žalobcov
b/ a c/ je možné zohľadniť to, že s nebohou mali taktiež dobrý a nekonfliktný vzťah, ktorý bol intenzívny,
i keď do určitej miery v posledných rokoch bol hlavne vzťahom „na diaľku“, keďže žalobcovia b/ a c/
trvalo žili v zahraničí, ktorú skutočnosť je potrebné zohľadniť u týchto žalobcov, čo však na druhej strane

nevylučujespôsobenieintenzívnejujmy,keďžedošloajvichprípadekstratenajbližšejosoby-ichmatky.
18. U žalovaného 1./ v čase škodovej udalosti išlo o mladého človeka vo veku 18 rokov, ktorý v tom
čase začal len pracovať, ktorú prácu stratil, resp. musel prerušiť kvôli výkonu trestu, je nemajetný, v
súčasnej dobe bez pracovného pomeru, mal snahu sa ospravedlniť žalobcom, minimálne žalobcovi a/,
s ktorým bol v kontakte na pojednávaniach pred Okresným súdom Lučenec, verejne sa ospravedlnil aj

v rámci tohto konania.
19. Keďže právna úprava v Občianskom zákonníku v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy v
peniazoch nestanovuje žiadnu konkrétnu výšku, ani rozpätie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch
pri protiprávnom zásahu do osobnosti oprávnených osôb, pri konštatovaní, že súčasná súdna prax
priznáva rôzne výšky odškodnenia, súd ako pomocným kritériom pri určení konkrétnej výšky náhrady

sa riadil ustanovením § 5 a 6 Zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi, ktorý zákon upravuje v § 5 a 6 odškodnenie, ak bola spôsobená smrť, kde poškodený
má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 50-násobku minimálnej mzdy, ktorá minimálna mzda
v roku 2016 predstavovala 405,- eur a pri 50-násobku ide o sumu 20.250,- eur. V tomto právnom
predpise je upravené v § 5 pre prípad, že ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí

sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. V zmysle § 6 citovaného právneho predpisu celková
suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy,
t.j. v roku 2016 spomínanú sumu 20.250,- eur. V tejto súvislosti súd ešte poukazuje na ustanovenie
§ 17 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré ustanovenie upravuje limit pre výšku nemajetkovej ujmy v
súvislosti s úpravou zákona tak, že výška nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi s odkazom na ustanovenia Zákona č.
215/2006 Z.z. Tieto právne predpisy poslúžili súdu ako určité merítko pre priznanie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy pre žalobcov s využitím analógie práva, keďže Občiansky zákonník, ktorý upravuje
náhradu nemajetkovej ujmy, neupravuje konkrétnu výšku náhrady v peniazoch. Súd teda s využitímkritérií tak na strane žalobcov, existenciu intenzívneho vzťahu s nebohou, ktorý vzťah bol dlhodobý a
nekonfliktný, tak kritérií na strane žalovaného 1./ pri zohľadnení, že žalovaný 1./ v čase nehody mal
len 18 rokov, je nemajetný a v súčasnej dobe bez pracovného pomeru, stanovil výšku celkovej náhrady

pre všetkých žalobcov vo výške 20.000,- eur, kde samozrejme pri určení konkrétnej výšky u každého
žalobcužalobcovia/súdpriznalvýškunáhrady10.000,-eurprizohľadnenítoho,žežalobcaa/snebohou
mal intenzívny a dlhoročný vzťah, posledné roky žil s nebohou sám v byte, a preto protiprávny zásah
žalovaného 1./ ho zasiahol intenzívnejšie, ako žalobcov b/ a c/, ktorí už niekoľko rokov žijú v zahraničí a
nebolivtakbezprostrednomkontaktesnebohou,akožalobcaa/,ktorúskutočnosťjepotrebnézohľadniť,

a preto žalobcom b/ a c/ súd priznal náhradu vo výške po 5.000,- eur.
20. Pokiaľ sa teda žalobcovia domáhali na žalovanom 1./ vyšších súm odškodnenia, ako bola priznaná
náhrada, súd žalobu žalobcov voči žalovanému 1./ nad priznanú sumu odškodnenia zamietol.
21. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného 2./, žalovaný 2./ je poisťovateľ, u ktorého bolo poistené
motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda - ujma na zdraví nebohej Márie Šulekovej, ktoré
motorové vozidlo riadil žalovaný 1./. Žalobcovia boli toho názoru, že na náhradu nemajetkovej ujmy je

možné zaviazať aj žalovaného 2./ na základe zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keďže nebolo sporné, že motorové vozidlo,
ktorým bola spôsobená škoda, bolo povinne zmluvne poistené zodpovednosťou za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.
22. Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľom je poisťovňa, ktorá je oprávnená

vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky.
23. Podľa § 2 písm. e) Zákona č. 381/2001 Z.z. poistníkom je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu
o poistení zodpovednosti.
24. Podľa § 2 písm. f) Zákona č. 381/2001 Z.z. poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti.

25. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
26. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

27. Žalobcovia boli toho názoru, že pod pojmom škoda na zdraví v zmysle horecitovaného ustanovenia
je potrebné chápať aj nemajetkovú ujmu spôsobenú protiprávnym zásahom do ich osobnostných práv.
Žalovaný 2./ bol toho názoru, že pod pojem škody na zdraví v zmysle Zákona č. 381/2001 Z.z. nemožno
chápať aj nemajetkovú ujmu pre blízkych pozostalých, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu 3Cdo 301/2012.

28. Súd konštatuje, že na problematiku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2./ existujú rôzne právne
názory, existujú rôzne rozhodnutia súdov rôzneho stupňa o tom, či poisťovňa má zodpovedať aj za
nemajetkovúujmutitulompovinnéhozmluvnéhopoistenia.Priposúdenípasívnejlegitimáciežalovaného
2./ súd vychádzal z nasledujúcich úvah a rozhodnutí.
29. V prvom rade súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 22/2012 Katarína Haasová

proti Rastislavovi Petríkovi, kde súdny dvor riešil otázku, či nemajetková ujma pre blízkych pozostalých
je súčasťou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Záver
rozhodnutia vyznieva v tom smere, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel sa má vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej

blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Na druhej strane je
právny názor Najvyššieho súdu SR vysloveným mimo iné v rozhodnutí 3Cdo 301/2012, kde najvyšší súd
vyslovil právny názor, že Občiansky zákonník nezahrňuje pod pojem škody i nemajetkovú ujmu, ktorá
podľa platného právneho stavu sa odškodňuje len v prípadoch osobitne ustanovených v § 444 O.z.

30. V danej veci je teda rozhodujúce, ako sa má vykladať pojem škoda na zdraví uvedený v § 4 ods. 2
písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z., v ktorej súvislosti sa súd stotožňuje s právnym názorom vysloveným
Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod číslom 17Co 243/2015 zo dňa 22. 03. 2016, v ktorom
rozhodnutí krajský súd vychádzal zo záverov, čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie poisťovateľa, je
rozhodujúce vyriešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda použitým v Zákone o povinnom

zmluvnom poistení, najmä v ustanovení § 4 ods. 2 zákona, ktorý upravuje vecný rozsah poistného
krytia, je potrebné pojem škoda vykladať eurokonformne, rozhodujúce je prihliadnuť na rozhodnutie
Európskeho súdneho dvora C 22/2012 vo veci Haasová s odkazom na tri európske smernice týkajúce
sa povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Čo satýka nepriameho účinku smerníc, tento nepriamy účinok nič nemení na potrebe uplatňovania princípu
prednosti práva ES pred národným poriadkom za každých okolností. Aj v prípade, že nedochádza k
priamej aplikácii konkrétnej právnej normy ES, to znamená, keď sa na určitý právny prípad aplikuje

norma vnútroštátna, mala by byť interpretovaná a použitá v súlade s právom ES (rozhodnutie ESD
vo veci 14/82 z 10. 04. 1984, prípad Von Colson a Kamann). Členské štáty musia pri výkone svojich
právomocí rešpektovať právo únie a že vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú náhradu škody
pri dopravných nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, nemôžu odňať smernici jej
potrebný účinok (rozsudok ESD vo veci C-409/2009 z 09. 06. 2011). Z bodu 55 rozsudku ESD vo veci

Haasová taktiež vyplýva, že pojem škody treba vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa
aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv
pozostalých spočívajúcich v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej
osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. V danom svetle potom treba vykladať výrok rozsudku
ESD vo veci Haasová, ktoré stanovuje podmienku, za ktorej je náhrada nemajetkovej ujmy predmetom
krytia z povinného poistenia... „ak vnútroštátne právo uplatniteľné vo veci samej upravuje jej náhradu

na základe zodpovednosti poisteného za škodu“ znamená, že ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho
zákonníka sú týmto požadovaným vnútroštátnym právom uplatňovaným na základe zodpovednosti za
škodu. Za rozhodujúce pre uvedené konštatovanie podľa bodu 59 rozhodnutia ESD vo veci Haasová
je fakt, že zodpovednosť poisteného vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu
povahu. Vo svetle eurokonformného výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom

poistení potom platí, že náhrada škody z dôvodu nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu krytia povinným
zmluvnýmpoistenímzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnéhoprostriedku,apretoje
poistiteľ zodpovednosti za škodu pasívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému na základe § 15 ods.
1 veta prvá Zákona č. 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť uhradiť škodu žalobcom - oprávneným osobám.
31. Tak ako súd uviedol vyššie, s horecitovanými závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje, keďže je

toho názoru, že pojem škoda v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení je potrebné vykladať
extenzívne - rozširujúco a eurokonformne s poukazom na rozsudok vo veci Haasová s prihliadnutím
na účel povinného zmluvného poistenia, kde je stanovená povinnosť pre poisťovateľa - žalovaného 2./
odškodniť škodu v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá škoda má občianskoprávny
charakter.

32. Právny názoru Krajského súdu v Trenčíne, ktorý súd citoval vyššie, bol podrobený aj ústavnej
kontrole na základe sťažnosti poisťovateľa v obdobnej právnej veci, kde Ústavný súd konštatoval v
rozhodnutí I. ÚS 474/2016-17 zo dňa 17. 08. 2016, že tento právny názor Krajského súdu v Trenčíne
je ústavne udržateľný s poukazom aj na predchádzajúce rozhodnutia Ústavného súdu, kde Ústavný
súd zdôraznil, že je zjavné, že vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych

ustanovení Občianskeho zákonníka § 11 a § 13 umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri
dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle Zákona č. 381/2001 Z.z.
S prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do

osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla pri aplikácii extenzívneho výkladu
pojmu náhrada škody je plne odôvodnená pasívna legitimácia poisťovne v konaní o nemajetkovej ujme.
33. Podľa § 15 ods. 1 prvej vety Zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému.
34. Vzhľadom na horecitované ustanovenie a citované právne závery jednak Krajského súdu v Trenčíne,

ako aj Ústavného súdu je jednoznačne daná pasívna legitimácia žalovaného 2./ v danom spore a svedčí
mu taktiež povinnosť nahradiť škodu pre žalobcov v rozsahu škody, za ktorú zodpovedá žalovaný 1./ ako
poistený v zmysle § 4 ods. 1,2 Zákona č. 381/2001 Z.z. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zaviazal
aj žalovaného 2./ na zaplatenie súm ako náhrady nemajetkovej ujmy, za ktorú zodpovedá žalovaný 1./
ako poistený, kde súd určil, že povinnosť žalovaného 1./ a 2./ je viazaná na to, že plnením jedného

zo žalovaných zanikne v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného, keďže súd nemohol
vysloviť priamo solidárnu zaviazanosť oboch žalovaných, keďže táto solidarita nevyplýva priamo zo
zákona, avšak ide o analogický právny vzťah, ak škodu spôsobí viac škodcov, ktorí zodpovedajú za
škodu spoločne a nerozdielne s poukazom na ustanovenie § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde
obajažalovanísúpovinníuhradiťnemajetkovúujmuprežalobcov,každývšaknainomprávnomzáklade,

kde žalovanému 1./ táto povinnosť svedčí v zmysle § 11 a 13 Občianskeho zákonníka v spojení s §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovanému 2./ na základe § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z.
Keďžežalovaný2./jepovinnýuhradiťnemajetkovúujmuvrozsahu,zaktorýzodpovedážalovaný1./vočižalobcom, bolo potrebné žalobu žalobcov nad priznaný rozsah náhrady zamietnuť aj voči žalovanému
2./.
35. Vzhľadom na tú skutočnosť, že u žalovaného 1./ ide o mladého človeka bez majetku a v súčasnej

dobe bez príjmu, nebolo možné uvažovať o umožnení splátok v priznanej nemajetkovej ujme, kde u
žalovaného 2./ ako poisťovne s finančným zázemím neprichádza do úvahy možnosť uloženia splátok
v priznanej sume, a preto súd uložil obom žalovaným povinnosť uhradiť priznanú sumu nemajetkovej
ujmy v lehote troch dní.
36. Keďže každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný, kde pomer úspechu a neúspechu je

rovnaký, o trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že vyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Keďže žalobcovia boli oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku s poukazom na ustanovenie § 4
ods. 2 písm. i) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, sú povinní zaplatiť súdny poplatok žalovaní
1./, 2./ s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona, kde súdny poplatok predstavuje
v zmysle položky 7b) sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch 66,- eur a 3 % z výšky uplatnenej

nemajetkovej ujmy, najviac 16.596,50 eur, kde 3 % z požadovanej výšky nemajetkovej ujmy, ktorú žiadali
žalobcovia, t.j. 40.000,- eur predstavuje 1.200,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie

musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.