Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416203556
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416203556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum

JustitiaSlovakia,s.r.o.,sosídlomKaradžičova8,Bratislava,IČO:35831154,vkonaníprávnezastúpený
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: H. E., F.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. A. XXX, v konaní o zaplatenie 4.272,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.164,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne z tejto sumy od 26.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.04.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 4.272,24 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 26.10.2013 do zaplatenia.
Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s Tatra bankou, a.s. zmluvu o poskytnutí úveru vo výške
5.100,- Eur, pričom svoju povinnosť splácať poskytnutý úver si neplnil. V dôsledku toho banka pristúpila k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.10.2013, pričom svoju pohľadávku z úverovej zmluvy

potombankapostúpilažalobcovizmluvouopostúpenípohľadávokzodňa06.10.2015.Vžalovanejsume
4.272,24 Eur sa jedná len o neuhradenú istinu.

2. Podaním zo dňa 30.11.2016 žalobca spresnil, že žalovaný uhradil ešte Tatra banke, a.s. na úhradu
istiny sumu 827,76 Eur a teda žalovaná suma predstavuje rozdiel do poskytnutej sumy 5.100,- Eur.

3. Žalovaný prevzal žalobu s príslušnými poučeniami dňa 05.09.2016, no k veci sa nijakým spôsobom

nevyjadril.

4. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 10.01.2017 bez prítomnosti sporových strán, nakoľko žalobca
žiadal konať bez jeho účasti a žalovaný sa napriek riadne doručenému predvolaniu, ktoré prevzal dňa
14.12.2016 na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.

5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že Tatra banka, a. s.

ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 05.03.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s
poistením pre fyzické osoby, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru
vo výške 5.100,- Eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 16,9 % ročne, bola uvedená
RMPN na úrovni 20,33 %, priemerná hodnota RPMN 18,77 %. V zmluve je uvedená konečná splatnosťspotrebiteľského úveru do šiestich rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, termín splatnosti
mesačných anuitných splátok bol dohodnutý na 20. dňa príslušného mesiaca a počet splátok 72 s tým,
že výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky predstavovala 113,84 Eur. Tiež bolo dohodnuté poistenie

s poplatkom 1,25 Eur mesačne. V zmluve je tiež uvedená celková výška čiastky, ktorú musel žalovaný
ako dlžník zaplatiť, a to na úrovni 8.442,48 Eur.

6. Podľa prehľadu predloženého žalobcom v súvislosti s podaním zo dňa 30.11.2016 (tabuľkový prehľad
na č.l. 45 spisu), žalovaný uhradil s určitým omeškaním celkovo 17 splátok za obdobie od 20.03.2012 až

do15.08.2013,t.j.uhradil17krátsumu113,84Eur,čoje1.935,28Eur,inéúhradyužnaúvernepoukázal.
Táto suma bola čiastočne započítaná na úrok a čiastočne na istinu poskytnutého úveru, v dôsledku čoho
potom (ako aj tvrdil žalobca) na istinu bolo započítaných len 827,76 Eur, zvyšok úhrad tvorila úhrada
úrokov.

7. Žalovaný teda poskytnutý úver riadne a včas nesplácal a preto banka oznámením zo dňa 21.10.2013

vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, na čo ju oprávňoval článok VI. bod 1 písmeno b) zmluvy, kde
sa hovorí, že prípadom neplnenia sa rozumie existencia nedoplatku jednej splátky úveru trvajúcej viac
ako tri mesiace alebo dvoch splátok úveru v nadväznosti na čo potom podľa bodu 2 písmeno a) bola
banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky a žalovaný
ako dlžník bol povinný zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru celý úver. V bode 3 článku VI.

zmluvy bolo uvedené, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo jeho určitej časti
sa pohľadávka banky stane splatnou dňom doručenia písomného oznámenia veriteľa o mimoriadnej
splatnosti dlžníkovi. V nadväznosti na to v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorými sa
zmluva v podrobnostiach spravuje bolo dohodnuté, že podľa bodu 4.5.5 VOP pri doručovaní písomností
poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní. Poštovým podacím

hárkom bolo preukázané, že banka odoslala oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru na
poštu dňa 22.10.2013 a teda uplynutím dňa 25.10.2013 sa celý zvyšok nevráteného úveru stal splatným.

8. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej úverovej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský
úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským
úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu (banka) mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa
(dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit.

zákona.

9. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. k), aby v zmluve bola uvedená výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jehosplatenia,pričomabsenciutejtonáležitostivzmluve§11ods.1písm.a)cit.zákonavzneníúčinnom
ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.

10. Zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky bez bližšej špecifikácie a teda vôbec nerozčleňuje

mesačné splátky z hľadiska úhrady istiny a úrokov (či iných poplatkov). Zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. k)
cit. zákona nezodpovedá len uvedenie úhrnnej splátky, lebo z princípov spotrebiteľskej ochrany vyplýva,
že dané zmluvné dojednanie má vymedzovať konkrétnu výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a
prípadne výšku splátky iných poplatkov. Zmyslom tejto právnej úpravy je, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní
medzi viacerými úverovými produktmi mal prehľad o tom, aká časť splátky pripadá na istinu a aká na

úroky, resp. iné poplatky. Inými slovami, aké nároky veriteľa úverovou splátkou vlastne spotrebiteľ plní.
Aj z tabuľky (č.l. 45 spisu) potom vyplýva, že v podstate ľubovoľne si banka započítavala zo žalobcom
uhradenej splátky určitú sumu na istinu a určitú na úroky.

11. Zmluva takisto neobsahuje ani uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm.

f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmluve sa uvádza len to, že konečná
splatnosť je do šiestich rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, pričom zo zmluvy samotnej
nemožno ani vyvodiť kedy je splatná prvá mesačná anuitná splátka. Je len uvedené, že splatnosť splátok
je 20. dňa príslušného mesiaca, pričom nič nebránilo právnemu predchodcovi žalobu ako banke uviesťaj termín prvej splátky do zmluvy a od toho by bolo možné vyvodiť aj termín konečnej splatnosti úveru.
Banka teda preniesla svoju povinnosť rešpektovať jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere,
aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový okamih splatnosti poslednej splátky.

12. Preto žalovanému poskytnutý úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona bezúročný a
bezpoplatkov. Podľa tabuľky (č.l. 45 spisu) žalovaný zaplatil zo sumy 5.100,- Eur len sumu 1.935,28
Eur (17 splátok x 113,84 Eur) a tak jeho dlh predstavuje ešte rozdiel, t.j. sumu 3.164,72 Eur. Preto vo
zvyšku žalovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súdu je pritom známe rozhodnutie, na ktoré

poukazoval žalobca - rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit proti P. T. zo dňa 09.11.2016,
no toto rozhodnutie bez toho, že by došlo zo strany zákonodarcu k zmene právnej úpravy § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je spôsobilé zmeniť doterajšiu súdnu
prax v otázke jeho výkladu, lebo smernica EP a Rady ES č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere nemá v tomto spore (medzi jednotlivcami) priamy účinok a nepriamy účinok jej nemožno priznať
z dôvodu, že by tým došlo k úplnému popretiu účelu vnútroštátnej zákonnej úpravy.

13. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu ohľadne žalovaného nároku (a jeho príslušenstva), tak táto
je daná podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 526 ods. 1 a 2 OZ a zakladá
sa na zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 50 spisu) a vyplýva aj z oznámenia Tatrabanky, a.s. zo dňa
08.10.2015 o postúpení pohľadávky (č.l. 16 spisu).

14. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej
zmluvy (§ 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) riadil
právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na

prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred
01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013
aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia účinného v čase od 01.01.2009
do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným totiž vznikol dňa 05.03.2012. Žalovaný sa so zaplatením
zvyšku úveru dostal do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka uplynutím dňa 25.10.2013, t.j.
dňom 26.10.2013 kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 0,50 % ročne. Žalobca má tak
právo na úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 3.164,72 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 4.272,24
Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 3.164,72 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech

tak predstavuje po zaokrúhlení 74 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 26 %. Čistý úspech žalobcu
potom predstavuje 48 % (74 % mínus 26 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.