Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110215046
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2110215046.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ing. U. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XXXX/X, U., o zaplatenie 177,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 18C/247/2014-69 zo dňa 16. novembra 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 %
ročnepočítanýzosumy177,05eurod13.07.2007dozaplatenia,atodotrochdníododňaprávoplatnosti
rozsudkuavýrokomII.priznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahu94,54
%. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 52 ods. 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1,
2, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 122, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 5b zák. č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vecne tým, že dňa 31.08.2005 bola medzi právnym predchodcom
žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere. Podľa názoru
súdu predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

2. Súd ďalej konštatoval, že priznaniu nároku žalobcu na časť úrokov z omeškania bráni aj premlčanie,

t.j. kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba bola podaná na súde dňa 13.07.2010, pričom žalovaný
sa dostal do omeškania prvýkrát po neuhradení jednotlivých faktúr v lehote splatnosti, a to pri sume
41,39 eur od 1.3.2007 do zaplatenia a s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 135,66 eur
od 1.12.2006 a premlčacia doba uplynula tri roky po uvedenom dátume. Premlčacia lehota prestala
plynúť dňa 13.07.2010 podaním žaloby na súd. Vzhľadom na uvedené súd určil ako premlčané úroky

staršie ako 3 roky spätne od momentu podania žaloby, t.j. všetky úroky z omeškania uplatnené v
konaní pred 13.07.2007 sú premlčané, preto súd v tejto časti úroky z omeškania nepriznal a priznal
ich až z celkovej sumy 177,05 eur od 13.07.2007 do zaplatenia. Súd konštatuje, že v spotrebiteľských
vzťahoch je potrebné uplatniť premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, t.j. všeobecnú trojročnúlehotu. Súd k aplikácii občianskeho práva pri premlčaní uvádza, že dualistický systém záväzkového
práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto

stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na
premlčanie v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09) . Súd v tejto súvislosti poukazuje
na ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladajú orgánu aplikujúcemu právo použiť

v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu
priaznivejšie. Súd ďalej vychádza z § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Preto súd uzavretú zmluvu, vyhodnotil ako nepochybne spotrebiteľskú zmluvu, pričom
sa nemožno odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke posúdenia doby premlčania, ktorá je na
prospech spotrebiteľa (3 roky) na rozdiel od právnej úpravy odstúpenia od zmluvy v Obchodnom

zákonníku (4 roky). Rovnako viď Rozsudok Krajský súd Trnava 11Co/410/2015-114 zo dňa 16.03.2016.

4. Súd nevykonával ďalšie dokazovanie, nakoľko mal za to, že toto by bolo neúčelné, nehospodárne a v
neprospech spotrebiteľa aj v prípade úspešnosti, nakoľko novo vzniknuté trovy (jeden úkon vychádza na
minimálnu sumu 31,38 eur) by násobne prevýšili možné zvýšenie úspechu žalovaného v konaní, ktorým

by ušetril na úrokoch z omeškania.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu má
žalobca ako účastník úspešnejší v konaní (žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 177,05 eur + úrokov z
omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v celkovej výške 343,80 eur, pričom bol úspešný

lenčodosumy334,41eur,t.j.jehoúspechpredstavuje97,27%predmetukonania,vozvyškujeúspešný
žalovaný 5,46 %, čistý úspech žalobcu 94,54 %). Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 94,54 %. Súd konštatuje, že o výške trov
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

6. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že je pravda, že na pojednávaní 16.11.2016
neoznačil na to dôkaz a ani nemohol, pretože až do roku 2011 mal to isté trvalé bydlisko a to U. X, A..
Tvrdil už v odvolaní zo dňa 9.10.2012, že pracovníčka SPP uviedla do kolónky "Trvalý pobyt" v Zmluve
o dodávke plynu adresu L. U.. XX,A., čo nebola adresa jeho trvalého bydliska (označené červenou na
prílohe č. 1),napriek tomu, že mala k dispozícii jeho občiansky preukaz. Toto však nie je jediná chyba

pracovníčky SPP. Uvedená zmluva má aj ďalšie kolónky:
a/ Odberné miesto, (správne vyplnené)
b/ Adresa pre poštový styk: (Uvedie sa, ak odberateľ trvale nebýva na odbernom mieste), (označené
zelenou, nevyplnené !!!)
c/Vlastník(správca)nehnuteľnosti:(Uvediesa,akodberateľniejevlastníkomnehnuteľnosti),(označené

modrou, nevyplnené!!!)
Tu je jasne vidieť, že pracovníčka SPP odignorovala základné identifikačné údaje z jeho OP, ako aj
prítomnosťmajiteľabytu(odbernéhomiesta).Taktopredtlačenúzmluvumudalanapodpis.Tútovdobrej
viere podpísal. Za takto vyplnenú, resp. nevyplnenú zmluvu nesie zodpovednosť jednoznačne SPP. Na
tento úkon je pracovníčka školená a kolónky v zmluve sú koncipované tak, aby k takým problémom,

ako v tomto prípade nedošlo.

7. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny, úrokov z omeškania a trov konania. Samozrejme toto všetko
žiada na základe "Zmluvy o dodávke plynu" zo dňa 31.8.2005 (príloha č. 1). Ako sa v odôvodnení
uvádza, na základe Zmluvy vznikol medzi postupcom a odporcom záväzkový vzťah, pričom z tohto

záväzkového vzťahu vznikla postupcovi povinnosť poskytnúť dodávky plynu odporcovi za podmienok
stanovených v Zmluve a v obchodných podmienkach. Po pozornom preštudovaní Zmluvy je zrejmé,
že postupcovi nevznikla žiadna povinnosť a nie sú na zmluve stanovené žiadne jasné a zrozumiteľné
podmienky za ktorých by mal poskytnúť dodávky plynu odporcovi. Na zmluve nie je uvedený stav
meradla množstva dodaného plynu v čase podpisu zmluvy, ani cena plynu za ktorú mu bude predávaný.

Dokonca ani spôsob účtovania dodávok plynu neobsahuje táto zmluva. Obsahuje iba výšku preddavku
(mesačného)300Sk.Tojejedinýjasný,alenezrozumiteľnýúdajnazmluve.Zvyššieuvedenéhovyplýva,
že celá Zmluva je nejasná a nezrozumiteľná a neobsahuje podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy.
Poukázal na § 37 ods. 1, § 39 a § 53 ods. 1, 4 OZ. Všetky vyššie uvedené zákony boli porušené zostrany dodávateľa (SPP) a protizákonne sa domáha (žalobcom) plnení doložených faktúrami (prílohy č.
2 a č. 3) v celkovej výške 177,05 eur s príslušenstvom.

8. Nakoľko žalobca do dnešného dňa nepreukázal, že bol informovaný o podstatných náležitostiach,
ktoré mali byť zakotvené v Zmluve (cena za mernú jednotku, aktuálny stav na meradle množstva
odobraného plynu, spôsob určenia výšky peňažných náhrad za odobratý plyn), nebol oboznámený
ani s obchodnými podmienkami, ani ich neobdržal. Montážny list meradla (je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy), čo je deklarované v spodnej časti formulára Zmluvy, má za to, že jeho práva ako spotrebiteľa

boli vážne porušené a navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 16.
novembra 2016 v celom rozsahu.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalobca sa stotožňuje s odvolaním
napadnutým rozsudkom súdu I. inštancie a má za to, že súd náležite zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Žalobca si dovoľuje poukázať na to, že predmetom odvolacieho konania je v zmysle

predchádzajúceho odvolania žalovaného, už len príslušenstvo pohľadávky a trovy konania. Vzhľadom
na uvedené už nie je priestor nato, aby žalovaný namietal náležitosti zmluvy, resp. iným spôsobom
rozporoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 177,05 eur, nakoľko o tomto nároku už bolo právoplatne
rozhodnuté, a to rozsudkom zo dňa 20.06.2011. V odvolaní voči tomuto rozsudku žalovaný uviedol, že
pohľadávku vo výške 177,05 eur voči žalobcovi uznáva. Žalobca zastáva názor, že svoj nárok v konaní

čo do dôvodu a výšky riadne preukázal. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že už nie je priestor na to,
aby namietal náležitosti zmluvy atď., a že svoj nárok v konaní čo do dôvodu a výšky riadne preukázal. Už

na pojednávaní o nároku na zaplatenie sumy vo výške 177,05 eur boli jeho spotrebiteľské práva hrubo
porušené zo strany súdu a to tým, že neskúmal právoplatnosť zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ
žiadal zaplatenie danej sumy. Táto zmluva je základným dokladom na preukázanie akýchkoľvek nárokov
zo strany žalobcu.
Má zato, že riadne podľa platných zákonov v odvolaní preukázal neplatnosť zmluvy na základe ktorej

si nárokuje žalobca úhradu 177,05 eur, ako aj príslušenstvo a trovy konania. Trvá na všetkých bodoch
odvolania.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení
zo dňa 28.03.2017.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok
súdu I. inštancie je vo výroku vecne správny.

13. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (1) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich

skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. (2)

15. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

16. Žalobca si v konaní vedenom pod č. k. 18C/194/2010 uplatnil celkom sumu 177,05 eur, s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 41,39 eur od 01.03.2007 do zaplatenia a 9,5 % ročne zosumy 135,66 eur od 01.12.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd I. inštancie (svojím prvým
rozhodnutím) priznal žalobcovi jeho uplatnený nárok s tým, že tento považoval za dôvodný (žalovaný
istinu uznal čo do dôvodu i výšky), pričom na odvolanie žalovaného (iba čo do príslušenstva a trov

konania) odvolací súd rozsudkom pod č. k. 9Co/214/2011-92 zo dňa 29. novembra 2012 rozhodnutie
súdu I. inštancie potvrdil vo veci samej v napadnutej časti úroku z omeškania a v časti náhrady trov
konania rozhodnutie súdu I. inštancie zmenil. Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal. Na
dovolanie vedľajšieho účastníka, dovolací súd rozhodnutím pod sp. zn. 2 Cdo 89/2013 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Trnave z 29. novembra 2012 sp. zn. 9Co 214/2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z

dôvodu, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania počas odvolacieho konania nezabezpečil
doručenie návrhu na začatie konanie spolu s prílohami.

17. Následne odvolací súd rozhodnutím pod č. k. 25 Co 81/2013-155 zo dňa 06.10.2014 odvolanie
vedľajšieho účastníka odmietol a rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti úroku z omeškania a
v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konania z dôvodu,

že súd svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom právne ani vecne neodôvodnil, uplatneným úrokom
z omeškania sa nezaoberal, priznaný úrok z omeškania ani v priznanej sadzbe, ani v rozčlenených
istinách, ani v počiatku nijako bližšie nezdôvodnil, nevysporiadal sa ani s obranou žalovaného proti
úroku.

18. Súd I. inštancie svojím druhým rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške
9,5 % ročne počítaný zo sumy 177,05 eur od 13.07.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsudku 94,54 %.

19. Žalovaný pred súdom I. inštancie v konaní vedenom pod č. k. 18C 194/2010 uznal nárok žalobcu čo

do výšky 177,05 eur, pričom spochybňoval postup pracovníčky žalobcu, ktorá podľa jeho názoru mala
do zmluvy uviesť ako adresu, kam malo chodiť vyúčtovanie plynu, adresu jeho trvalého bydliska a nie
adresu odberného miesta. Uvedené namietal aj v rámci tohto odvolacieho konania a ďalej spochybňoval
platnosť zmluvy.

20. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o
ktoré sa opiera jeho nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska
veci samej. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá
nedokázalaformulovaťtvrdeniaokonkrétnychskutočnostiach,aktietoskutočnostibolipredpokladomna
použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Na druhej strane, ale povinnosti má aj strana

žalovaná, a žalovaný pokiaľ aj popieral nárok žalobcu tak ako v tomto konaní, bol povinný predložiť
dôkaz o tom, že pochybenie nastalo na strane žalobcu. Už odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa
29. novembra 2012 uviedol, že vyúčtovanie plynu formou faktúry je obvyklý spôsob, ako sa zaplatenie
ceny plynu u odberateľa uplatňuje a žalovaný si musel byť vedomý, že v čase, kedy to bolo dôvodné
predpokladať, mu faktúry doručené neboli. Mohlo a malo byť aj v jeho záujme zistiť u dodávateľa, či

vyúčtovanieplynubolozasielanéanaakúadresu.Priamozozmluvyododávkeplynu,ktorejvyhotovenie
mal žalovaný ako účastník zmluvy k dispozícii, mohol zistiť, aká adresa je na tejto zmluve uvedená a
kam bude zrejme vyúčtovanie doručované. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pracovníčka žalobcu urobila chybu
pri spisovaní zmluvy, sám žalovaný túto podpisoval, a pokiaľ si bol vedomý toho, že vyúčtovanie faktúr
má byť zasielané na inú adresu ako je odberné miesto, bolo na mieste na túto skutočnosť pracovníčku

upozorniť, resp. ešte pred podpisom zmluvy si mal zmluvu (správnosť údajov) skontrolovať.

21. Vzhľadom na uznanie uplatnenej istiny v celom rozsahu (177,05 eur) v konaní vedenom pod č.
k. 18C 194/2010, bolo správnym rozhodnutie súdu I. inštancie i o príslušenstve pohľadávky, keďže
z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením, čo žalovaný

ani nepoprel. Námietka žalovaného v súvislosti s neplatnosťou zmluvy v rámci odvolacieho konania
neobstojí. Súdy ex offo skúmajú otázku platnosti zmlúv, avšak žalovaný v danom prípade nárok žalobcu
čo do základu uznal, v dôsledku čoho je možno konštatovať, že žalobca svoj nárok preukázal a preto bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu žalovanej istiny. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma
hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania. Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom I. inštancie možno v odvolaní použiť len za podmienok
uvedených v ust. § 366 CSP. O také dôvody však v danom prípade nejde. Treba vziať do úvahy i tú
skutočnosť, že súčasťou zmluvy sú aj VOP. Predmetom konania ostal už iba uplatnený úrok z omeškania
z istiny, ktorej nárok žalobcu bol zo strany žalovaného uznaný. Nakoľko vykonaným dokazovanímbolo preukázané, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, správne súd I. inštancie zaviazal
žalovaného i k úrokom z omeškania, na ktoré má žalobca v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ nárok.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie ako vecne
správny vo výroku s použitím § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania potvrdil.

23. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom

rozsahuúspešný.OjejvýškerozhodnesúdI.inštanciepoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).