Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417201425
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4417201425.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: I. G. Z., s.r.o.,

A. 5, XXX XX N., L.:XX XXX XXX, právne zastúpený: H. G., s.r.o., A. 5, XXX XX N., IČO:36 613 843,
proti žalovanému, proti žalovanému: Zsolt Ostrozánsky, nar. 23.4.1987, bytom 925 08 Čierny Brod č.
213, o zaplatenie 136,88 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.1.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej
sumy 136,88 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 77,75 eur od 24.10.2015

do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný
dňa 20.5.2013 uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou , a.s. Zmluvu č. 5042460040, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky / ďalej len VOP/ . Na základe Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s.
poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov a podmienky
ich splácania a ďalšie náležitosti sú podľa žalobcu upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca v
žalobe uviedol, že má zato, že Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej žalobca

tvrdil, že pohľadávka ktorá vznikla Slovenskej sporiteľni , a.s. z dôvodu neplnenia si povinností zo strany
žalovaného z uvedenej Zmluvy , bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 postúpená
na žalobcu.
2. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.1.2019 sa nedostavil žalobca
ani žalovaný. Neprítomný bol aj právny zástupca žalobcu. Predvolanie na pojednávanie mal právny
zástupca žalobcu a žalovaný doručené riadne a včas, žalovaný podľa § 111 ods. 3 C.s.p.. O odročenie
pojednávania požiadané nebolo.

3. Podľa 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.

4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu

hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:6.Zpísomnejzmluvy založenejvspisenač.l.4-5súdzistil,žepredchodcažalobcu/Slovenskásporiteľňa
a.s./ ako banka uzatvoril so žalovaným, dňa 20.5.2013 Zmluvu o osobnom účte. Na základe bodu I

tejto zmluvy bol žalovanému zriadený bežný účet č. 5042460040/0900. Podľa tvrdenia žalobcu mal byť
v zmysle uvedenej zmluvy poskytnutý žalovanému úver. Okrem tejto zmluvy žalobca pripojil k žalobe
Obchodné podmienky pre osobný účet a balík produktov a služieb pre fyzické osoby, oznámenie o
postúpenípohľadávky zodňa30.12.2015,Zmluvuopostúpenípohľadávkyz23.10.2015, výzvyžalobcu
adresované žalovanému zo dňa 10.11.2017, 19.11.2017.

7. Je zrejmé, že úverovú zmluvu ako zmluvný typ upravuje Obchodný zákonník vo svojich
ustanoveniach § 497 a nasl.. Podľa 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalobca tvrdí, že medzi Slovenskou
sporiteľňou , a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom mala byť uzavretá úverová zmluva. A

pohľadávka veriteľa z predmetnej úverovej zmluvy , mala byť postúpená žalobcovi zmluvou o postúpení
pohľadávky. Napriek tomu, že zmluva, ktorú zmluvné strany / Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný/
mali podľa žalobcu uzavrieť, je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, nie je možné
neprihliadať na skutočnosť, že účastníkom na strane dlžníka mal byť žalovaný ako spotrebiteľ.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovenej vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok vcelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. Z vyššie cit. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľské zmluvy
sa považovali akékoľvek zmluvy uzavreté medzi obchodníkom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na
ich formu, t.j. aj úverová zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Ako bolo uvedené, žalobca
v žalobe tvrdí že žalovanému/ spotrebiteľovi/ bol poskytnutý úver, preto je potrebné na daný vzťah
aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

10. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom
nemal súd preukázané, akú konkrétnu zmluvu o úvere za akých konkrétnych, jasných, určitých a
zrozumiteľných podmienok zmluvné strany uzavreli. Pokiaľ mal byť úver poskytnutý na základe zmluvy
o osobnom účte, formou prečerpania, tak z tejto zmluvy vôbec nie je zrejmé, za akých podmienok. Súdu
vôbecniejezrejmé,zčohožalovanásumapozostáva,akopohľadávkavznikla,kedynastalajejsplatnosť

a akým spôsobom, na základe čoho. V žalobe sa uvádza že suma 77,75 je istina úveru, že suma 53,10
predstavuje poplatky a že suma 6,03 eur predstavuje úrok z omeškania. Zo žaloby, v spojení s listinnými
dôkazmi k nej pripojenými teda vôbec nie je zrejmé za akých zmluvných podmienok bola uzavretá
zmluva o úvere, kedy a ako vznikla pohľadávka veriteľa, kedy a ako nastala jej splatnosť , kedy v akej
výške, resp. za akých podmienok mali byť splatné jednotlivé úverové splátky a aké úverové splátky,

ako dohodnuté. Z listinných dôkazov nemal súd za preukázané , že bola uzavretá riadna zmluva o
spotrebiteľskom úvere, z ktorej by bolo jasne a určite zrejmé aký úver , za akých konkrétnych podmienok
žalovaný čerpal, kedy a akým spôsobom ho mal splácať. Ako bolo uvedené, takáto konkrétna dohoda
zo zmluvy o osobnom účte, nevyplýva. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia, že skutočne došlo k uzavretiu zmluvy

o úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným, s konkrétnym obsahom, nebolo preukázané
kedy a ktoré zmluvné povinnosti žalovaný porušil, kedy a akým spôsobom vznikla pohľadávka žalovaná
v tomto konaní, kedy a kým spôsobom nastala jej splatnosť. Jasné a určité vymedzenie existujúcej
pohľadávky, právne dôvody jej vzniku a jej splatnosti, je nevyhnutné a to jednak pre účely určenia
prípadného omeškania dlžníka, ale aj pre účely sudcovského prieskumu, či v danej veci bol zo strany

bankydodržanýpostupbankypodľa§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách,keďžepostupníkom
bol nebankový subjekt. Resp. či vôbec došlo zo strany veriteľa k postúpeniu existujúcej pohľadávky
na žalobcu. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že žalobca dostatočne nepreukázané , akú zmluvu
s akým konkrétnym obsahom žalovaný uzatvoril, či a aká pohľadávka Slovenskej sporiteľni, a.s. voči
žalovanému vôbec vznikla. T.j. či vôbec existovala v čase postupovania nejaká oprávnená pohľadávka ,

ktorou postupca disponoval. Z dôvodu, že v konaní nebolo nad všetku pochybnosť preukázané, že
žalobca je vecne aktívne legitimovaný v tomto konaní, t.j. že zmluvou o postúpení pohľadávky nadobudol
platne v súlade s ustanovením § 524 a nasl. OZ pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu,
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v konaní
úspešný v celom rozsahu / žaloba bola zamietnutá / , preto by mal nárok na náhradu jeho trov voči v
konaní neúspešnému žalobcovi. Nakoľko však žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.