Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200853
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200853.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr.

Jozefa Kuruca a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: YOPI AGENCY, s.r.o., Krivá 10, Košice, IČO:
45 589 411, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom a advokátom, Gelnická č.
33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/231456/2014/4897 zo dňa 20.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.1100303/1/231456/2014/489 zo dňa 20.5.2014, ako aj
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801401/5/598478/2014 zo dňa 13.2.2014 podľa ust. § 250j
ods.2 písm.c/ a d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Eugenovi
Kostovčíkovi, Gelnická č. 33, Košice odmenu za zastupovanie v sume 700,56 EUR do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovanýjepovinný zaplatiť žalobcovi70,-EURtitulomsúdnehopoplatkudo3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutímžalovanéhouvedenéhovúvodnejčastitohtorozsudkužalovanýakoorgánpríslušnýpodľa

§ 74 ods. 4 z.č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ďalej len Daňový poriadok „DP“, potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9801401/5/598478/2014 zo dňa 13.2.2014, ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 a
6 DP vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 v sume
6 167,66 EUR.

Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že svedkovia, ktorých vypočutie navrhol daňový subjekt
YOPI Agency s.r.o. pri ústnom pojednávaní dňa 21.1.2014, správcovi dane uviedli, že boli v skladových

priestoroch spoločnosti YOPI Agency s.r.o. a videli tam uskladnený tovar, ale žiadny zo svedkov
nepotvrdil, že sa jednalo o tovar, ktorý bol dodaný práve spoločnosťou TINOS, s.r.o. (skladovanie
striebra v skladových priestoroch je otázne). L.. U. a P. M. uviedli, že sa nezúčastňovali na obchodných
aktivitách spoločnosti YOPI Agency s.r.o.. U. N. uviedla, že bola v W. a videla ako jej manžel preberá
tovar od pána Z. a platí mu v hotovosti, ale ani jej výpoveď nepotvrdzuje, (vzhľadom na to, že pani
N. nevedela uviesť presný dátum stretnutí, nebola si istá či je to skutočne konateľ spoločnosti TINOS,
s.r.o., neuviedla žiadne konkrétne informácie o druhu, množstve, kvalite, cene tovaru), že spoločnosť

TINOS, s.r.o. skutočne dodala tovar uvedený na preverovaných faktúrach. Bolo preto logické, keď
správca dane výpovede svedkov vyhodnotil tak, že neobsahovali žiadne také preveriteľné skutočnosti,
ktoré by ovplyvnili jeho záver o tom, že daňový subjekt YOPI Agency s.r.o. nepreukázal splnenie
zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, nepreukázal splnenie zákonom stanovenýchpodmienok pre odpočítanie dane, t.j., že nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou TINOS, s.r.o.
Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti zistilo, že správca dane nehodnotil svedecké výpovede podľa
toho, či sú v prospech alebo v neprospech daňového subjektu, ale podľa toho, či sú schopné dokázať

dodanie tovaru fakturovaného spoločnosťou TINOS, s.r.o. Skutočnosť, že správca dane uviedol, že
tieto osoby nemali žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou YOPI Agency s.r.o., nemala vplyv na
hodnotenie samotných výpovedí týchto svedkov. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane
neuprel daňovému subjektu YOPI Agency s.r.o. ním uplatnené právo navrhnúť vypočutie svedkov,
pretože navrhnutých svedkov vypočul a ich výpovede vyhodnotil. Skutočnosť, že správca dane na

základetýchtosvedeckýchvýpovedínezmenilsvojzávervdanejvecineznamená,ževýpovedesvedkov
nehodnotil a že jeho postup bol v rozpore s platnými právnymi predpismi, ako je to uvedené v odvolaní.
Ani skutočnosť, že daňový subjekt sa nestotožňuje so záverom správcu dane v danej veci, sama o sebe
nemôže viesť k záveru o neodôvodnenosti a nesprávnosti rozhodnutia. Daňový subjekt v odvolaní síce
uviedol, že správca dane nehodnotil dôkazy svedčiace v jeho prospech, ale neuviedol, ktoré konkrétne
dôkazy správca dane nehodnotil.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na súd.

Žalobné dôvody :

- Ťažiskovou námietkou žalobcu v odvolaní bolo to, že podľa žalobcu správca dane nepostupoval podľa
§ 3 ods.3 Daňového poriadku, pretože nevyhodnotil všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech
žalobcu, pričom takýto postup mal priamy dopad na hmotnoprávne posúdenie veci. Pre odvolací orgán
z ustanovenia § 74 ods.2 Daňového poriadku vyplýva povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie
v rozsahu požadovanom v odvolaní. Uvedená povinnosť nie je naplnená tým, že odvolací orgán bez

ďalšieho len prevezme strohú argumentáciu správcu dane z prvostupňového rozhodnutia, rekapituluje
skutkové zistenia a uvedie, že správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku,
- Žalovaný na str. 8 rozhodnutia uvádza, ktoré zistenia boli rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti
nároku na odpočítanie dane. V prvom bode uvádza, že žalobca (okrem faktúr a zmlúv) žiadnymi
dôkazmi nepreukázal dodanie tovaru od uvedených spoločností, a ani tieto spoločnosti nepreukázali

dodanie tovaru uvedeného na preverovaných faktúrach žalobcovi. Žalovaný ďalej uvádza, že absenciu
dôkazov nie je možné nahradiť tvrdením o tom, že správca dane získané dôkazy nehodnotil vôbec, resp.
nehodnotil správne (str. 9 rozhodnutia). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nerozlišuje medzi tým, ak
daňový subjekt nepredloží žiadne dôkazy a ak daňový subjekt dôkazy predloží, no správca dane tieto
dôkazy nepovažuje za dostatočné. Ak daňové orgány tvrdia, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal,

že predmetné plnenia dodali spoločnosti uvedené na faktúrach, potom takéto dôkazy neexistovali, teda
nebolo čo hodnotiť,
- Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca okrem faktúr, zmlúv a pokladničných dokladov
žiadnymi dôkazmi nepreukázal dodanie tovaru. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil správcovi
dane všetky dôkazy, ktorými mohol a mal disponovať, no správca dane tieto dôkazy neakceptoval.

Daňový subjekt predložil zmluvy, faktúry, dodacie listy, pokladničné doklady. Svedok A.. H. potvrdil
dodanie tovaru spoločnosťou TINOS, s.r.o., vystavenie faktúr a uviedol, že podpis a pečiatka sú jeho,
dodacie listy vypisoval zamestnanec O.. S., aj podpis na dodacích listoch je jeho. M.. N. nespochybnil
obchody uzatvárané A.. H.. Svedkovia U.. N., P.. M. a L.. U.P. zhodne potvrdili existenciu tovaru, ktorý
žalobca nakupoval od uvedeného dodávateľa. Žalovaný na strane jednej uvádza, že faktúry a zmluvy

neakceptuje, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bez
ohľadu na to, či k realizácii daného plnenia skutočne došlo, no na strane druhej paradoxne absenciu
iných listinných dôkazov (dodacie listy, prepravné doklady, preberacie protokoly, evidencie a pod.), ktoré
je tiež možné technicky vyhotoviť pripisuje na ťarchu žalobcu.
- Žalobca namietal, že správca dane nevykonal žiadne hodnotenie výpovedí svedkov A.. H., U.. N.,

P.. M. a L.. U., neprihliadol na ne, len ich odmietol. Nie je teda pravdou tvrdenie žalovaného, že
žalobca neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy správca dane nehodnotil. Hodnotením dôkazov nie je, ak
správca dane v závere rozhodnutia viac ako stručne uvedie, že vyjadrenia svedkov neobsahovali
žiadne podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok kontroly, z výpovedí svedkov
vyplýva, že so žalobcom nemali žiadny obchodný vzťah, išlo o známych konateľa žalobcu M.. N.. Je

otázne, na základe čoho by správca dane zmenil svoj záver v danej veci, ak výpovede svedkov, ktoré
potvrdzujú dodanie konkrétneho tovaru od spoločnosti TINOS, s.r.o. podľa správcu dane neobsahujú
žiadne podstatné a relevantné skutočnosti. Na strane druhej správca dane na podporu záveru o tom,že vyjadrenia svedkov neobsahovali žiadne podstatné a relevantné skutočnosti uvádza, že išlo o osoby,
ktoré so žalobcom nemali žiadny obchodný vzťah, išlo o známych konateľa žalobcu M.. N..
- Podľa žalovaného skutočnosť, že správca dane na základe týchto svedeckých výpovedí nezmenil

svoj záver v danej veci neznamená, že výpovede svedkov nehodnotil a že jeho postup bol v rozpore
s platnými právnymi predpismi, ako je uvedené v odvolaní. Z ustanovenia § 63 ods.5 Daňového
poriadku vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia musí okrem iného obsahovať spôsob, akým sa zhodnotili
vykonané dôkazy, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, teda aj rozbor dôkazov a ostatných
podkladov pre rozhodnutie. Takejto požiadavke nezodpovedá, ak správca dane stroho uvedie, že

vyjadreniasvedkovneobsahovaližiadnepodstatnéarelevantnéskutočnosti,ktorébyovplyvnilivýsledok
kontroly, z výpovedí svedkov vyplýva, že so žalobcom nemali žiadny obchodný vzťah a išlo o známych
konateľa žalobcu.
- Žalovaný nad rámec prvostupňového rozhodnutia dopĺňa „hodnotenie dôkazov“ vykonané správcom
dane o konštatovanie, že žiadny zo svedkov nepotvrdil, že sa jednalo o tovar, ktorý bol dodaný práve
spoločnosťou TINOS, s.r.o. K uvedenému žalobca uvádza, že nemal na ten istý tovar žiadne doklady od

iných dodávateľov a dodanie inými dodávateľmi sa ani nepotvrdilo. Žalovaný ďalej dodáva, že svedkovia
P.. M. a L.. U. uviedli, že sa nezúčastňovali na obchodných aktivitách žalobcu. Žalovaný si z výpovedí
P.. M. a L.. U. osvojil len to, že sa síce nezúčastňovali na obchodných aktivitách žalobcu, no nikde
neuvádza, že L.. U. videl tovar s ktorým obchodoval žalobca, sprostredkoval predaj strieborných mincí
a o existencii tovaru a jeho preprave sa obdobne vyjadril aj svedok P.. M.. Podľa žalobcu najzávažnejšiu

výpovednú hodnotu má svedecká výpoveď U.. N.. Žalovaný, na rozdiel od správcu dane výpoveď
U.. N. považuje za právne bezvýznamnú z toho dôvodu, že nevedela uviesť presný dátum stretnutí,
nebola si istá či osoba, ktorá sa predstavila ako M.. Z. bola konateľom spoločnosti TINOS, s.r.o.,
neuviedla žiadne konkrétne informácie o druhu, množstve, kvalite, cene tovaru. Žalobca uvádza, že
žalovaný za rozhodujúce považuje podrobnosti, ktoré si svedok nemusel a ani nemohol pamätať (dátum

stretnutí, druh, množstvo, kvalita, cena tovaru) a ktoré vyplývajú z účtovných dokladov žalobcu. Z
prvostupňového rozhodnutia (predposledná strana) táto skutočnosť nevyplýva, práve naopak U.. N.
uviedla, že za spoločnosť TINOS, s.r.o. sa predstavil M.. Z., predložil výpis z OR, faktúry a bola prítomná
pri odovzdávaní platby za tovar osobe, ktorú A.. H. a M.. N. označili za M.. Z.. Žalovaný argumentuje,
že P.. M. a L.. U. sa nezúčastňovali na obchodných aktivitách žalobcu, no nikde neuvádza, že U.. N. sa

týchto aktivít zúčastňovala a vyhotovovala fotodokumentáciu strieborných odliatkov a strieborných mincí
pri preberaní tovaru v kufri auta. Postup žalovaného umocňuje tvrdenie žalobcu, že správne orgány
nepostupovali podľa ustanovenia § 3 ods.3 Daňového poriadku, pretože nevyhodnotili všetky dôkazy,
teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Výsledok takého
hodnotenia dôkazov je rovnaký, akoby uvedení svedkovia popreli dodanie tovaru.

- Podľa ustanovenia § 74 ods.2 posledná veta Daňového poriadku v rámci odvolacieho konania
môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto
doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. V doplňovaní
konania v odvolacom konaní ide o konanie pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné, daňový subjekt nemá už ani možnosť doplniť podané odvolanie, a tak

účinne reagovať na zistenia v rámci odvolacieho konania. Doplnenie konania v rámci odvolacieho
konania je podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku podmienené nielen tým, že doplnenie je dôvodné
ale súčasne je v súlade s požiadavkou zákonnosti pri rešpektovaní všetkých procesných zásad
daňového konania a práv daňového subjektu. Z uvedeného dôvodu doplnenie konania a odstraňovanie
chýb konania nemôže simulovať postup prvostupňového orgánu. Zo znenia rozhodnutia žalovaného

vyplýva, že žalovaný v rámci odvolacieho konania správnosť prvostupňového rozhodnutia odôvodňuje
skutočnosťami, ktoré prvostupňové rozhodnutie neobsahuje (napr. A.. H. bol konateľom spoločnosti
TINOS, s.r.o. od 30.10.2009 do 17. 09.2010 a od uvedeného dátumu nemal oprávnenie konať za
spoločnosťTINOS,s.r.o.,svedkoviaP..M.aL..U.uviedli,žesanezúčastňovalinaobchodnýchaktivitách
žalobcu, výpoveď U.. N. je právne bezvýznamná vzhľadom na to, že nevedela uviesť presný dátum

stretnutí, nebola si istá či je to skutočne konateľ spoločnosti TINOS, s.r.o., neuviedla žiadne konkrétne
informácie o druhu, množstve, kvalite, cene tovaru, atď.). K uvedeným argumentom zabezpečeným
žalovaným v odvolacom konaní sa žalobca nemohol vyjadriť.
- Žalovaný uvádza, že výpoveď A.. H. ohľadom podrobnosti o obchodovaní so žalobcom sa nezhoduje
s vyjadrením žalobcu. Kým A.. H. tvrdil, že preberal drahé kovy od M.. Z.C. M.. N. tvrdil, že M.. Z. drahé

kovy vždy priniesol na inom aute. Žalobca uvádza, že zmyslom a účelom dokazovania nie je daňový
subjekt „nachytať“ na nejasnostiach, ktoré sa v konaní objavia, ale zistiť v potrebnej miere rozhodujúce
skutočnosti a prípadné nejasnosti odstrániť, ak je to rozumne možné. Je možné, že svedok si po určitom
čase bude pamätať len zásadné skutočnosti, no k podrobnostiam sa už nebude vedieť presne vyjadriť.Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že daňové orgány podrobnosti, ako to výslovne uvádzajú v rozpore
výpovedí pripisujú vyššiu hodnotu závažnosti, ako zisteniu, že k ostatným podstatným a rozhodujúcim
skutočnostiam sa žalobca a svedok A.. H. vyjadrovali zhodne.

- Žalobca namietal, že svedok nenesie dôkazné bremeno k svojej výpovedi. Z uvedeného dôvodu nie
je možné svedeckú výpoveď odmietnuť z toho dôvodu, že svedok k výpovedi nepredložil ďalšie dôkazy
alebo vyhodnotiť ju ako nepravdivú. Žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu nezaoberal.
- Žalovaný uvádza, že ďalšie informácie o spoločnosti TINOS, s.r.o. prispievajú k utvoreniu celkového
obrazu o danej spoločnosti, no správca dane z týchto zistení nevyvodil stav dôkaznej núdze žalobcu,

ani ich nepovažoval za nesplnenie jeho dôkazného bremena. Žalovaný na str. 8 rozhodnutia uvádza,
ktoré zistenia boli rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. Z uvedených
troch bodov sa dva body vzťahujú k nedostatkom zisteným u dodávateľa TINOS, s.r.o., ku ktorým
nemôže žalobca znášať dôkaznú núdzu. Žalovaný na strane jednej uvádza, že správca dane z týchto
zistení nevyvodil stav dôkaznej núdze žalobcu, no na strane druhej uvádza, že ide o zistenia, ktoré
boli rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. Je teda nepochybné, že aj

tieto zistenia viedli k posúdeniu oprávnenosti nároku na odpočítanie dane a konečný záver o nepriznaní
nároku na odpočítanie dane svedčí, že tieto „informácie o spoločnosti TINOS, s.r.o.“ pripočítal na ťarchu
žalobcu.
- Súčasťou základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnuté v základnom práve na ochranu
na inom orgáne Slovenskej republiky) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Sr je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky uvedené v odvolaní. Podľa ustanovenia § 74 ods.2 prvá
veta Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v
odvolaní. Ak sa rozhodnutím odvolacieho orgánu nevyhovie odvolaniu v plnom rozsahu, rozhodnutie
musí obsahovať odôvodnenie. Podľa ustanovenia § 63 ods.5 druhá veta Daňového poriadku v

odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný takto nepostupoval,
pretože so zásadnými námietkami žalobcu sa vôbec nevysporiadal alebo sa vysporiadal len formálne
a veľmi vágne.

V ďalších dôvodoch žaloby žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR č.s.p. 3 Sžf 40/2007 zo dňa
6.12.2007 a rozsudok Súdneho dvora vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD zo dňa 13.2.2014.

K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 18.11.2014. Uviedol, že žalobca síce predkladal listinné

dôkazy (faktúry s prílohami - pokladničné doklady, dodacie listy), ale nepreukázal, že tieto doklady
odzrkadľujú reálne zdaniteľné obchody tak, ako v skutočnosti nastali. Žalobca nepreukázal, že tovar
dodala spoločnosť uvedená na preverovaných faktúrach a správca dane vlastným dokazovaním zistil,
že sa jedná o spoločnosť, ktorá so správcom dane nekomunikuje, na adrese sídla sa nenachádza, od
júna 2011 nepodáva daňové priznania, jej jediný konateľ M.. Z. sa na adrese svojho bydliska nezdržiava,

jeho predvedenie nebolo úspešné. Bývalý konateľ tejto spoločnosti - A. H. (v čase od 30.10.2009 do
17.09.2010) nemá žiadne doklady, pretože ich mal odovzdať terajšiemu konateľovi M. Z.. A. H. ako
svedok poskytol dňa 26.02.2013 správcovi dane vyjadrenia o spoločnosti TINOS, s.r.o., o jej činnosti, o
spolupráci a vzťahoch so žalobcom, ktoré správca dane vyhodnotil aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi a
zistil, že niektoré z jeho tvrdení sú v rozpore so zabezpečenými dôkazmi.

Žalobca tvrdil a faktúrami s prílohami preukazoval, že tovar nakúpil od spoločnosti TINOS, s.r.o., ale
šetrením správcu dane sa tieto tvrdenia nepotvrdili, lebo nebolo preukázané, že spoločnosť TINOS,
s.r.o., ktorá vystavila faktúry, fakturovaný tovar skutočne dodala žalobcovi, teda nebola potvrdená
pravdivosť údajov uvedených na faktúrach.

Žalovaný k námietkam, ktoré sa týkajú výpovedí svedkov a ich hodnotenia uviedol, že správca dane
tieto výpovede uviedol vo svojom rozhodnutí a po ich zhodnotení (na predposlednej strane svojho
rozhodnutia) uviedol, že „vyjadrenia svedkov neobsahovali žiadne podstatné a relevantné skutočnosti,
ktoré by ovplyvnili výsledok daňovej kontroly. Z výpovedí svedkov vyplýva, že so spoločnosťou YOPI

Agency s.r.o. nemali žiadny obchodný vzťah. Išlo o známych konateľa spoločnosti YOPI Agency s.r.o. M.
N.. Žalovaný pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane hodnotil tieto
výpovede a vzhľadom na skutočnosť, že z výpovedí týchto svedkov vyplynulo jedine to, že svedkovia (P.
M. a L.. L. U.) poznajú konateľa spoločnosti YOPI Agency s.r.o. M. N.Ň., že sa nezúčastnili na obchodochspoločnosti YOPI Agency s.r.o., že boli v skladových priestoroch spoločnosti, kde videli tovar (dekoračné
predmety, parfémy, textilný tovar), P. M. pre pána N. bezodplatne prevážal tovar na svojej dodávke (bez
toho, aby uviedol akékoľvek ďalšie informácie o preprave), L.. U. kúpil strieborné mince od M. N. ako od

súkromnej osoby a sprostredkovával ponuku týchto kovov, U. N. (manželka konateľa spoločnosti YOPI
Agency s.r.o.), ktorá je aj zamestnankyňou spoločnosti YOPI Agency s.r.o. potvrdila, že videla strieborné
odliatky, strieborné mince v W., že ich fotila, že videla ako jej manžel dáva peniaze pánovi Z.Á.F.K., ale
neuviedla žiadne ďalšie informácie o týchto stretnutiach - bol záver správcu dane, že výpovede svedkov
nemajú žiaden vplyv na výsledky daňovej kontroly, logický a správny. Skutočnosť, že išlo o známych M.

N., je priamo uvedená v zápisnici o ústnom pojednávaní (dôkaz č.35), keď konateľ žalobcu na otázku
správu dane prečo a v akej súvislosti navrhuje vypočutie uvedených svedkov odpovedal, že sa jedná o
jeho známych, ktorí boli priamo alebo nepriamo pri obchodných prípadoch, ktoré sa udiali. Tieto osoby,
podľa jeho tvrdenia, nemajú žiadny písomný zmluvný vzťah so spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. a konali
na základe ústnych pokynov konateľa.

Žalovaný k vytýkanému postupu, keď neuviedol všetky skutočnosti o výpovediach svedkov uvádza, že
na str. 6 rozhodnutia č. 1100303/1/231456/2014/4897, uviedol aj vytýkané skutočnosti a v súlade s ust.
§ 63 ods.5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviedol okrem námietok odvolávajúceho sa,
skutkového stavu a záverov správcu dane, aj tie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie

dôkazov a právne predpisy, podľa ktorých rozhodoval. Žalovaný v danom prípade v rámci odvolacieho
konania nedopĺňal konanie správcu dane v žalobcom naznačenom smere, pretože skutočnosť, že A.
H. bol bývalým konateľom spoločnosti TINOS, s.r.o. vyplýva priamo z výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Košice I oddiel: Sro, Vložka číslo 8059/V, spoločnosti TINOS, s.r.o. a správca dane
v súlade s touto informáciou viedol ústne pojednávanie so svedkom A. H. (dôkaz č.22.) a tieto

skutočnosti uviedol aj vo svojom rozhodnutí. Je preto len logickým záverom, že keď A. H. bol konateľom
spoločnosti do 17.09.2010, že v nasledujúcich obdobiach nemohol konať za spoločnosť (bez toho, aby
bol na to splnomocnený - ale žiadne plnomocenstvo nebolo predložené). Ďalšie skutočnosti ohľadom
vyhodnotenia výpovedí svedkov vyplynuli priamo z ich výpovedí pri ústnych pojednávaniach, ktorých sa
žalobca osobne zúčastnil a pri ktorých uplatnil svoje právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní

(dôkazy č. 49., č.50., č.51).

Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný zistenia o spoločnosti TINOS, s.r.o. pripočítal na ťarchu
žalobcu, pretože žalovaný upriamuje pozornosť iba na jednu stranu odôvodnenia rozhodnutia, pričom
neberie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré toto odôvodnenie obsahuje. Žalobca na jednej strane vyčíta,

že žalovaný a správca dane nehodnotili dôkazy, a keď sú zistenia správcu dane o spoločnosti, ktorá
je uvedená ako dodávateľ, zhrnuté pre účely vysporiadania sa s námietkami uvedenými v odvolaní,
namieta, že žalovaný tieto informácie pripočítal na ťarchu žalobcu.

Žalobca (nad rámec odôvodnenia odvolania) poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13

Maks Pen EOOD z 13.02.2014 konkrétne na jeho bod 31. a výrok a uviedol, že v zmysle právnych
záverov Súdneho dvora EÚ vyplývajúcich z tohto rozsudku, samotná skutočnosť, že plnenie poskytnuté
žalobcovi nebolo skutočne vykonané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, resp. tieto faktúry neboli
podpísané zástupcami dodávateľov nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobca
nárok.

Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade nebolo rozhodujúce iba zistenie, že faktúry neboli podpísané
zástupcami dodávateľov, ale v prípade spoločnosti TINOS, s.r.o. bolo rozhodujúce to, že k týmto
faktúram ani žalobca, ani spoločnosť TINOS, s.r.o. nepredložili také dôkazy, ktoré by boli schopné
jednoznačne potvrdiť dodanie tovaru. Aj keď skutočnosti ohľadom osoby A. H. správca dane, ani

žalovaný nehodnotili, v danej veci v súvislosti s poukázaním na uvedený rozsudok je potrebné poukázať
aj na skutočnosť, že A. H. bol v čase od 30.10.2009 do 17.09.2010 konateľom spoločnosti TINOS,
s.r.o. (ktorú následne predal M.. Z.K.), v čase od 23.4.2010 do 25.8.2010 bol konateľom spoločnosti
REVANGE SERVIS s.r.o. (ktorú kúpil od M. N. a následne predal M.. O.) - s ktorou mal žalobca obchodné
vzťahy v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2010 - a od októbra 2010 je zamestnancom spoločnosti YOPI

Agency s.r.o., kde je konateľom M. N.. M. N. - konateľ žalobcu bol v čase od 2.6.2008 do 23.4.2010
konateľom spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. (ktorú následne predal A. H.Á.) - dôkazy FR SR č. 3.,
č. 4. a č. 5. Z výpovede svedka A. H. (dôkaz č. 22) je zrejmé, že s M. N. sa poznajú, od neho kúpil
spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. a práve jemu chcel predať aj spoločnosť TINOS s.r.o., a v časespísania zápisnice (26.2.2013) bol zamestnancom spoločnosti YOPI Agency s.r.o., preto je zrejmé, že
všetky tieto spoločnosti sú vzájomne prepojené práve osobou A. H..

Podľa tohto rozsudku sa „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala
daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa
ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho
subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami,

hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v
účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala nejasná, pod
dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom
na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že
uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha
vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.“

Ako vyplýva z vyššie uvedených dôkazov, uvedené obchody mal pre žalobcu realizovať A. H., čo vyplýva
z tvrdení žalobcu i samotného A. H.. Z uvedených dôkazov je preukázateľné, že žalobca vedel alebo
mal vedieť o tom, že sa svojou činnosťou podieľa na sporných plneniach.

Pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je nevyhnutné, aby bolo preukázané, že formálna deklarácia
predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, skutočne
dodali spoločnosti uvedené ako dodávatelia na faktúrach. Úlohou správcu dane pri posudzovaní
opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov
predloženýchplatiteľom,aleajzozistení,čipredloženýmdokladomneabsentujemateriálnypodklad.Nie

je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti nadobudol,
alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že
predmetný tovar bol dodaný spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Ak totiž nie je preukázané, že
osoba uvedená ako dodávateľ, tovar reálne nedodala, potom je namieste záver, že daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno.

Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel
k záveru, že v konaní správnych orgánov nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust.
§ 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sa opiera o výsledok daňovej kontroly za III. štvrťrok
2010, keď daňový subjekt za III. štvrťrok 2010 uplatnil odpočet dane z prijatých faktúr:
- DF č. 10/4 - faktúra č. 2010004 zo dňa 17.8.2010, DF č. 10/08 - faktúra č. 2010005 zo dňa 26.8.2010,
DF č. 10/10 - faktúra č. 2010006 zo dňa 6.9.2010, DF č. 10/17 - faktúra č. 20100021 zo dňa 28.9.2010,

DF č. 10018 - faktúra č. 20100019 zo dňa 16.9.2010, DF č. 10/13 - faktúra č. 20100020 zo dňa
28.9.2010, všetky vystavené spoločnosťou TINOS s.r.o., celkom fakturovaná suma bez DPH 32 461,34
EUR, DPH 19 % v sume 6 167,66 EUR. Správca dane vykonal šetrenie vo vzťahu k preverovaným
faktúram, zásielky sa vracali ako nedoručené, predvedenie konateľa Z.R. a jeho zástupcu za TINOS
s.r.o. bolo neúspešné. Dňa 8.3.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie v mieste trvalého bydliska

Z.Ö.R., na uvedenej adrese sa nachádzal obytný blok, meno Z.R. na poštovej schránke nebolo, poštová
doručovateľka potvrdila, že tam nebýva už 10 rokov. Ďalšie šetrenia sa týkali spoločnosti Revange servis
s.r.o., bol predvolaný bývalý konateľ A. H.D.. Do rozhodnutia správny orgán opísal výpoveď bývalého
konateľa Revange servis s.r.o., A.. H. a táto výpoveď je obsahom zápisnice z ústneho pojednávania č.
9800401/5/755761/2013/Hud zo dňa 26.2.2013. Obchody s investičným kovom tento svedok potvrdil.

Platba za dodaný tovar sa uskutočňovala v hotovosti. Popis obchodného styku opäť bol do rozhodnutia
opísaný z tejto zápisnice.
- Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne doklady o tom, kto skutočne
dodal tovar uvedený na sporných faktúrach ani nepreukázal spôsob prepravy a pôvod tohto tovaru, preto
žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet z faktúr od TINOS s.r.o. podľa ust. § 41 - 51 z.č. 222/2004 Z.z.

o dani z pridanej hodnoty, ďalej len „DPH. Do rozhodnutia taktiež opísal priebeh vyrubovacieho konania.Odvolanie žalobcu spočívalo v nesprávnom hodnotení dôkazov. Z obsahu rozhodnutia správcu dane
vyplýva, že ide len o formálne konštatovanie, ktoré nemá reálny podklad a je v extrémnom rozpore so
skutočnosťou.

Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť správcu dane, ktorá nesmie obsahovať formy
ľubovôle alebo nelogickosti, pri ktorej je vykonaným dôkazom hodnota pravdivosti (vierohodnosti).
Jednotlivé komponenty dokazovania musia nasledovať po sebe a nemožno ich zamieňať. Nie je
potrebné dokazovať skutočnosti, ktoré pre konkrétne rozhodnutia nemajú žiadny právny význam, na

druhej strane je však nutné starostlivo zhodnotiť skutočnosti, ktoré právny význam pre posúdenie veci
majú. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Z uvedených dôvodov
prvotným kritériom pre hodnotenie dôkazov k otázke, ktorú je potrebné objasniť je kritérium závažnosti
dôkazu, teda výpovedná hodnota dôkazu vo vzťahu k tejto otázke. V danom prípade bolo potrebné
objasniť, či tovar dodala spoločnosť TINOS, s.r.o. Z uvedených dôvodov kritérium závažnosti dôkazu a
jeho výpovedná hodnota sa má posudzovať podľa toho, či dokazuje, že tovar dodala spoločnosť TINOS,

s.r.o. alebo či dokazuje opak.

Výpoveď svedka A.. H., bývalého konateľa spoločnosti TINOS s.r.o., ktorý potvrdil dodanie tovaru
správca dane odmietol s tým, že nevedel svojich dodávateľov presne uviesť, nepredložil žiadne účtovné
doklady, tie mal odovzdať M.. Z., doklady o prevode obchodného podielu taktiež nedoložil, obchody

uzatváral na základe dôvery, splnomocnenie od M.. N. nemal, nezisťoval pôvod striebra, svoje tvrdenia
o spôsobe nákupu investičných kovov v mene spoločnosti YOPI Agency, s.r.o. nemal ako preukázať. Z
rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správca dane týmto zisteniam pripisuje vyššiu hodnotu závažnosti, ako
časti výpovede A.. H., v ktorej svedok potvrdil dodanie tovaru spoločnosťou TINOS, s.r.o., vystavenie
faktúr a uviedol, že podpis a pečiatka sú jeho, dodacie listy vypisoval zamestnanec O.. S., aj podpis na

dodacích listoch je jeho. Daňovému subjektu nie je zrejmé, aké iné doklady, okrem tých, ktoré predložil
daňový subjekt pri kontrole správcovi dane mal A.. H. ešte predložiť. Prevod obchodného podielu
vyplýva z výpisu obchodného registra. Splnomocnenie od M.. N. nemal, no M.. N. nespochybnil obchody
uzatvárané A.. H.D.. K zisťovaniu, resp. nezisťovaniu pôvodu tovaru daňový subjekt opätovne poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf 1/2010 z 19.8.2010, z ktorého vyplýva, že v zásade nie je

možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie
procesy tovarov u iných subjektov, pred dodaním tovaru. V súvislosti s hodnotením svedeckej výpovede
A.. H. daňový subjekt uvádza, že svedok nenesie dôkazné bremeno k svojej výpovedi, ale správca
dane je povinný svedeckú výpoveď ako dôkaz zhodnotiť. Z uvedeného dôvodu nie je možné svedeckú
výpoveď odmietnuť z toho dôvodu, že svedok k výpovedi nepredložil ďalšie dôkazy alebo vyhodnotiť

ju ako nepravdivú.

Zo zistenia, že daňový subjekt TINOS, s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, nepodáva daňové
priznania, so správcom dane nekomunikuje, konateľ spoločnosti M.. Z. sa na adrese trvalého bydliska
nezdržiava nie je možné vyvodiť stav dôkaznej núdze daňového subjektu alebo považovať to za

nesplnenie dôkazného bremena daňovým subjektom.

Vo vyrubovacom konaní vypovedali svedkovia U.. N., P.. M. a L.. U., ktorí zhodne potvrdili existenciu
tovaru, ktorý daňový subjekt nakupoval od uvedeného dodávateľa. Z hľadiska závažnosti má najvyššiu
výpovednú hodnotu výpoveď U.. N., ktorá potvrdila nákup konkrétneho tovaru od dodávateľa TINOS,

s.r.o. Išlo o vákuovo balené strieborné odliatky nakupované v W., za spoločnosť TINOS, s.r.o. sa
predstavil pán Š., predložil výpis z OR, faktúry, bol to vyšší silnejší pán tmavej pleti, videla ako preberal
peniaze za tovar, vyhotovovala fotodokumentáciu strieborných odliatkov a strieborných mincí. Uvedenú
výpoveď, ako aj ostatné výpovede správca dane zhodnotil tak, že táto výpoveď neobsahovala žiadne
podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok kontroly. Ak výpoveď svedka k zásadnej

otázke, teda výpoveď ktorá potvrdzuje dodanie konkrétneho tovaru od spoločnosti TINOS, s.r.o.
podľa správcu dane neobsahovala žiadne podstatné a relevantné skutočnosti, potom je otázne, ktoré
výpovede, okrem tých, ktoré sú v neprospech daňového subjektu je možné považovať za podstatné a
relevantné. Kritérium závažnosti dôkazu a jeho výpovedná hodnota sa má v danom prípade posudzovať
podľa toho, či dokazuje, že tovar dodala alebo nedodala spoločnosť TINOS, s.r.o., a nie podľa toho, či

je v prospech daňového subjektu alebo v jeho neprospech.

Je pravdou, že svedkovia U.. N., P.. M. a L.. U. so spoločnosťou YOPI Agency, s.r.o. nemali žiadny
obchodný vzťah, išlo o známych konateľa spoločnosti YOPI Agency, s.r.o. M.. N.. Z ustanovenia §ň 25ods.1 Daňového poriadku vyplýva, že každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o
dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Vo svedkoch, bez
ohľadu na to, či sú alebo nie sú v obchodnom alebo inom vzťahu vždy ide o osoby, ktoré overovanú

situáciu sledovali, zúčastnili sa jej, a ktorá sa ich spravidla aj čo i len nepriamo dotýka.

Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že správca dane nevykonal žiadne hodnotenie výpovedí svedkov A..
H., U.. N., P.. M. a L.. U., neprihliadol na ne, len ich odmietol s tým, že neboli doložené žiadnymi
ďalšími dôkazmi, resp. neobsahovali žiadne podstatné a relevantné skutočnosti. Z rozhodnutia vyplýva,

že správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu.
Postup správcu dane vyznieva tendenčne v snahe bez akýchkoľvek objektívnych limitov a bez ohľadu
na povinnosť postupovať ústavne konformným spôsobom obhájiť správnosť svojich záverov.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí opakovane opísal celý priebeh daňového konania, bez vyhodnotenia
váhy svedeckých výpovedí, k rozhodnutiu NS SR č.sp. 3 Sžf 1/2010 uviedol, že sa nejedná o totožný

skutkový stav veci. ďalej uviedol, že svedkovia, ktorých vypočutie navrhol daňový subjekt YOPI Agency
s.r.o. pri ústnom pojednávaní dňa 21.1.2014, správcovi dane uviedli, že boli v skladových priestoroch
spoločnosti YOPI Agency s.r.o. a videli tam uskladnený tovar, ale žiadny zo svedkov nepotvrdil,
že sa jednalo o tovar, ktorý bol dodaný práve spoločnosťou TINOS, s.r.o. (skladovanie striebra v
skladových priestoroch je otázne). L.. U. a P. M. uviedli, že sa nezúčastňovali na obchodných aktivitách

spoločnosti YOPI Agency s.r.o.. U. N. uviedla, že bola v W. a videla ako jej manžel preberá tovar
od pána Z.Á. a platí mu v hotovosti, ale ani jej výpoveď nepotvrdzuje, (vzhľadom na to, že pani N.
nevedela uviesť presný dátum stretnutí, nebola si istá či je to skutočne konateľ spoločnosti TINOS,
s.r.o., neuviedla žiadne konkrétne informácie o druhu, množstve, kvalite, cene tovaru), že spoločnosť
TINOS, s.r.o. skutočne dodala tovar uvedený na preverovaných faktúrach. Bolo preto logické, keď

správca dane výpovede svedkov vyhodnotil tak, že neobsahovali žiadne také preveriteľné skutočnosti,
ktoré by ovplyvnili jeho záver o tom, že daňový subjekt YOPI Agency s.r.o. nepreukázal splnenie
zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, nepreukázal splnenie zákonom stanovených
podmienok pre odpočítanie dane, t.j., že nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou TINOS, s.r.o.
Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti zistilo, že správca dane nehodnotil svedecké výpovede podľa

toho, či sú v prospech alebo v neprospech daňového subjektu, ale podľa toho, či sú schopné dokázať
dodanie tovaru fakturovaného spoločnosťou TINOS, s.r.o. Skutočnosť, že správca dane uviedol, že
tieto osoby nemali žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou YOPI Agency s.r.o., nemala vplyv na
hodnotenie samotných výpovedí týchto svedkov. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane
neuprel daňovému subjektu YOPI Agency s.r.o. ním uplatnené právo navrhnúť vypočutie svedkov,

pretože navrhnutých svedkov vypočul a ich výpovede vyhodnotil. Skutočnosť, že správca dane na
základetýchtosvedeckýchvýpovedínezmenilsvojzávervdanejvecineznamená,ževýpovedesvedkov
nehodnotil a že jeho postup bol v rozpore s platnými právnymi predpismi, ako je to uvedené v odvolaní.
Ani skutočnosť, že daňový subjekt sa nestotožňuje so záverom správcu dane v danej veci, sama o sebe
nemôže viesť k záveru o neodôvodnenosti a nesprávnosti rozhodnutia. Daňový subjekt v odvolaní síce

uviedol, že správca dane nehodnotil dôkazy svedčiace v jeho prospech, ale neuviedol, ktoré konkrétne
dôkazy správca dane nehodnotil.

K jednotlivým žalobným námietkam súd zaujal toto stanovisko :

K námietke žalobcu, že správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech
žalobcu, je potrebné uviesť, že dokazovanie nebolo v celom rozsahu uskutočnené tak, ako to vyplýva
z ust. § 3 ods. 3 DP. Samotné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je vyhodnotením
zisteného skutkového stavu, teda aj hodnotení dôkazov a nie je v ňom vytvorený priestor pre správnu
úvahu k hodnoteniu dôkazov podľa ust. § 63 ods. 5 DP.

Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje opis vyrubovacieho konania, resp. opis výsluchu svedkov, ale v
rozhodnutí správneho orgánu má byť vyhodnotená každá svedecká výpoveď a prijatý záver na základe
rozboru získaných skutočností /šetrení, dožiadaní a i./, aby sa v jeho súhrnnom poznávacom procese
mohol urobiť nespochybniteľný právny záver o tom, či predmet plnenia nastal alebo nie. Tí svedkovia,

ktorí tovar videli a odovzdávali, je potrebné navzájom konfrontovať aj so svedeckou výpoveďou U.. N.,
ktorú však správca dane považoval za bezvýznamnú. Táto svedkyňa práve potvrdila, že za firmu TINOS
s.r.o. sa predstavoval Z.V.R., preto súd považoval túto žalobnú námietku za podstatnú a nezodpovedanú
v rozhodnutí žalovaného.Žalobnánámietkatýkajúcasadoplňovaniadokazovaniavodvolacomkonaníbolaopodstatnená,pretože
v odvolacom konaní sa už daňový subjekt nemôže vyjadrovať k zisteným skutočnostiam.

Súd je toho názoru, že v odvolacom konaní v podstate žalovaný odstraňoval tak formu vydaného
prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj formuláciu vykonaných dôkazov.

Aj ďalšie žalobné dôvody týkajúce sa výpovede svedka H.D. a informácie o spoločnosti TINOS s.r.o. sa

pripočítali na ťarchu žalobcu, bez ďalšieho vyhodnotenia, preto súd považoval aj tieto žalobné námietky
za opodstatnené.

V súvislosti s hodnotením dôkazov, v nadväznosti na spomínaný rozsudok SD C-18/13, súd k uvedenej
žalobnej námietke uvádza, že uvedený právny názor je prijateľný iba za predpokladu, že reálne existuje
dôkaz o splnení fakturovaných dodávok, v danom prípade od TINOS s.r.o., k čomu však v tomto prípade

správne orgány nedospeli. Dospieť k takému záveru je možné až po zhodnotení vykonaných výsluchov,
teda tých dôkazov, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly vykonané.

Súd bol toho názoru, že ak by prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade s ust. § 63 ods. 5 DP, potom by
odvolací orgán už ho nemusel doplňovať, resp. formulovať rozhodnutie v intenciách tohto ustanovenia.

Prvostupňové rozhodnutie totiž nemôže obsahovať opis výsluchov svedkov, či opis iných podaní, ale
má už len vyhodnocovací charakter, čo v danom prípade celkom absentovalo a neumožňovalo ani
odvolaciemu orgánu správne vyhodnotiť dôkazy.

Z ust. § 63 ods. 5, druhá veta DP vyplýva, že odôvodnenie má uvádzať skutočnosti, ktoré boli

podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnilihodnoteniedôkazovapoužitieprávnychpredpisov,podľaktorýchsarozhodovalo.Bezpoužitia
takej úvahy nie je možné ani odvolaciemu orgánu, ale ani súdu v preskúmavacom konaní „odobriť“
použitý právny záver o správnom určení rozdielu dane v sume 6 167,66 EUR za zdaňovacie obdobie
III. štvrťrok 2010 pre žalobcu.

V ďalšom konaní bude potrebné v rozhodnutí uviesť, prečo bola svedecká výpoveď svedkov U., M., N.
irelevantná a pritom aj uviesť, z akých dôkazov je preukázané, že obchod realizovaný prostredníctvom
A. H.Á.D. bol taký, že žalobca mal vedieť, že svojou činnosťou sa podieľa na sporných postupoch.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu

požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo

odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 74 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je
povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami

vykonaného dokazovania.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
č. 222/2004 Z. z.“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu odmenu za zastupovanie, ktorá
spočívala v sume 583,80 EUR + DPH 116,76 EUR /20%/, spolu 700,56 EUR za prevzatie a prípravu
zastupovania, písomné podanie na súd - 2 x 134,00 EUR + 2 x 8,04 EUR ako náhrada paušálu,
pojednávanie dňa 9.12.2015 - 139,83 EUR + 8,31 EUR náhrada paušálu a 143,00 EUR + 8,58 EUR,
účasť na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016, s poukazom na ust. § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/,

c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení nesk. predpisov.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú
žalobu, s poukazom na ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., § 151 ods. 8, v nadväznosti na ust. § 246c
ods. 1 O.s.p.

Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.