Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114219127
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114219127.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 07,
IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v
Bratislave, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 07, IČO: 37 927 795, proti žalovanej

1/ P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W. W., F. XXXX/XX, XXX XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Podhorský & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, 811 01, IČO: 46 962 000 a žalovanému
2/ G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F., za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, vystupujúceho do 30.06.2016
ako vedľajší účastník na strane žalovaného (ďalej len „občianske združenie"), zastúpeného JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Dobrovičova 13,

81109, o zaplatenie 7.826,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 10C/327/2015-154 zo dňa 08.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., III., IV. zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným 1/, 2/ spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.145,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 165,97 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.11.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 165,97
Eur od 21.12.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.01.2012 do zaplatenia, 9 % ročne
zo sumy 165,97 Eur od 21.02.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.03.2012 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.04.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 165,97 Eur

od 21.05.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.06.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne
zo sumy 165,97 Eur od 21.07.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.08.2012
do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.09.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy
165,97 Eur od 21.10.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.11.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 165,97 Eur od
21.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.02.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne

zo sumy 165,97 Eur od 21.03.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.04.2013
do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.05.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy
165,97 Eur od 21.06.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.07.2013 do zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.08.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 165,97 Eur od
21.09.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne
zo sumy 165,97 Eur od 21.11.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.12.2013

do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.01.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy
165,97 Eur od 21.02.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 21.03.2014 do zaplatenia,všetkovlehote3dníodprávoplatnostirozhodnutia(prvývýrok),vozvyškužalobuzamietol(druhývýrok),
rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu 31,48 % trov konania od žalovaných 1/ a 2/ (tretí výrok), a že
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962 nemá nárok

na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že zo žalobou žiadaných 7.826,98 Eur s príslušenstvom titulom dlhu zo zmluvy
o úvere priznal žalobcovi ako právnemu nástupcovi 5.145,07 Eur so špecifikovaným príslušenstvom od
žalovaných 1/,2/ (žalovaná 3/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F., A. XXX - ručiteľka - voči vydanému
platobnému rozkazu odpor nepodala, pričom konala sama za seba a vo vzťahu k žalovaným 1/,2/ nešlo

o spoločné práva alebo povinnosti, preto sa rozsudok nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí
vystupujú na jednej strane; podanie odporu žalovanými 1/,2/ nespôsobilo zrušenie platobného rozkazu v
celom rozsahu a platobný rozkaz nadobudol voči nej právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie
odporu dňa 11.10.2014).
Žalovaní 1/,2/ uzavreli ako spoludlžníci so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653
dňa 16.01.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej im poskytla 11.617,87 Eur, ktoré sa zaviazali

vrátiť s úrokom 8,6 % ročne a poplatkom za správu úveru 1,66 Eur mesačne v 99 mesačných
splátkach po 165,97 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.01.2006 a poslednej
20.03.2014. Vzhľadom na nesplácanie úveru pôvodný veriteľ vyzval žalovaných 1/,2/ zaplatiť dlžnú
sumu omeškaných splátok 602,02 Eur listom zo dňa 15.02.2011 a listom zo dňa 20.02.2013 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.02.2013. Oznámenie žalovaná 1/ prevzala dňa 27.02.2013,

žalovanému 2/ bolo doručované na jeho adresu uvedenú v zmluve, v odbernej lehote ho však neprevzal.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku z úveru
žalobcovi, čo oznámil žalovaným listom zo dňa 05.04.2013. Žalobca vyčíslil ku dňu zosplatnenia úveru
žalovanú sumu ako istinu vo výške 6.901,32 Eur, úrok 880,60 Eur, poplatky 45,06 Eur (za vedenie
úverového účtu) a úroky z omeškania 458,87 Eur a ďalej vo výške 8,75 % ročne zo sumy istiny od

11.03.2013 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie vychádzal z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách (ďalej aj len
„zákon o bankách“), a zaoberajúc sa vznesenou námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre
nedodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení, vyložil ho tak, že nedodržanie tam uvedeného
postupu nemá za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie

ÚstavnéhosúdČRsp.zn.II.ÚS87/04,podľaktoréhokaždýrozporsozákonomnemávsúkromnoprávnej
sfére automaticky za následok neplatnosť právneho úkonu. Takýto záver sa musí opierať o rozumný
výklad dotknutého zákonného ustanovenia, nestačí len formálny gramatický výklad. Dôležitý je
predovšetkýmteleologickývýklad,pričomjenutnépýtaťsanaúčelzákonnéhopríkazučizákazu;najeho
interpretáciu okresný súd aplikoval systematický výklad. Ustanovenie § 92 ods. 8 sa v zákone nachádza

v štrnástej časti OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO. Táto časť zákona upravuje predmet
bankového tajomstva (§ 91 ods. 1), prípady jeho prelomenia, ako napr. oznamovanie informácii o účtoch
daňovému úradu (§90 ods. 1), iným štátnym orgánom a osobám (§ 91 ods. 4) a pod. Zaradenie §
92 ods. 8 do tejto časti zákona je logické, lebo pri postúpení pohľadávky z úveru sa postupník dozvie
údaje o klientovi banky - v akej výške si zobral úver, koľko z neho splatil a pod., teda informácie, ktoré

sú predmetom bankového tajomstva. S postúpením pohľadávky banky je tak spojené aj prelomenie
bankového tajomstva. Pretože štrnásta časť zákona o bankách upravuje výlučne bankové tajomstvo a
možnosti jeho prelomenia, z hľadiska systematického výkladu nemožno dospieť k záveru, že jej cieľom
je upraviť náležitosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky, prípadne jeho platnosť, teda pôsobiť
ako právna norma lex specialis k úprave obsiahnutej v § 524 a nasl. OZ. Účelom predmetného

ustanovenia je len ochrana bankového tajomstva, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, ktorá výslovne
uvádza, že v predmetnom ustanovení sa upravujú „ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva“ a
novela zákona si nekladie za cieľ upravovať náležitosti, resp. podmienky platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky. Ide výlučne o ochranu bankového tajomstva vo vzťahu pôvodného veriteľa a žalovaných
a toto ustanovenie nesleduje úpravu vzťahu pôvodného veriteľa a postupníka (žalobcu). Následkami

porušenia tohto ustanovenia môžu byť nanajvýš sankcie za porušenie bankového tajomstva zo strany
Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad bankami v zmysle zákona č. 747/2004 Z.z..
Žalobcovi ako postupníkovi žalovanej pohľadávky nemôže byť na ujmu konanie pôvodného veriteľa
(postupcu) spojené s nedodržaním zákona. Podmienky postúpenia pohľadávky banky zaväzovali len
pôvodnéhoveriteľaažalobcanemámožnosťvynútiťodnehoichplneniealeboichprípadnénedodržanie

za neho napraviť. Nemožno preto od žalobcu spravodlivo požadovať, aby v danej situácii v konečnom
dôsledku znášal následky za porušenie zákonnej povinnosti inej osoby - pôvodného veriteľa. Takýto
postup by neprimerane zasiahol do právnej istoty žalobcu s poukazom na ochranu jeho nadobudnutých
práv.Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým
výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (z rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 242/2007). Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd nevylučuje, že aj zmluva o postúpení
pohľadávky môže byť za určitých okolností neplatná pre rozpor so zákonom. Postúpenie pohľadávky
upravuje § 524 a nasl. OZ, ktoré zakazujú postúpiť pohľadávku zanikajúcu najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom
rozhodnutia alebo ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Porušenie tohto zákazu by bolo v

rozpore so zákonom a znamenalo by neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, lebo tieto podmienky
zákonodarca ako nevyhnutné pre postúpenie pohľadávky v zákone výslovne stanovil. Tento zákaz však
v tejto veci porušený nebol, lebo nedodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nemá v
zmysle vyššie rozvinutej argumentácie za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Preto
má súd za to, že žalobca má na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky aktívnu vecnú
legitimáciu ako veriteľ zo zmluvy o úvere.

Pokiaľ žalovaná 1/ poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/89/2015
s námietkou, že i v prípade platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky neumožňuje zákon o bankách
postúpiť doposiaľ nesplatnú pohľadávku, okresný súd poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 15Co/511/2015-246 zo dňa 09.12.2015, podľa ktorého zákon o bankách v §92 ods.
8 uvádza, že ak je klient v omeškaní s platením len s časťou svojho záväzku (čo treba zdôrazniť), môže

banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcemu tomuto záväzku (teda celému peňažnému záväzku).
Zákon výslovne rozlišuje medzi pojmami časť záväzku a záväzok ako celok, pričom pri omeškaní zákon
výslovne používa pojem časť záväzku, ale v rámci tej istej vety pri oprávnení banky postúpiť pohľadávku
zodpovedajúcu záväzku už slovo časť použité nie je. Preto treba pojem „tomuto záväzku“ interpretovať
ako celý záväzok dlžníka, a preto na postúpenie celej pohľadávky stačí, aby bol klient banky v omeškaní

len s časťou svojho záväzku.
Ohľadom zosplatnenia okresný súd konštatoval, že vzťah pôvodného veriteľa a žalovaných určuje
spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 a nasl. OZ, lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v
postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov a
žalovaní 1/, 2/ v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ, ktorí podľa zmluvy nekonali v rámci svojej

obchodnej ani podnikateľskej činnosti. Podmienky na uplatnenie práva veriteľa zosplatniť záväzok, ktorý
sa má plniť v splátkach v zmysle § 565 OZ, sú v spotrebiteľských zmluvách sprísnené v § 53 ods. 9 OZ
tak, že veriteľ môže toto právo uplatniť, len ak spotrebiteľa na možnosť jeho uplatnenia vopred upozornil
v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalobca predložil súdu výzvu na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa
15.02.2011, táto však neobsahuje poučenie o možnosti zosplatnenia úveru, ako to predpokladá zákon.

Inú výzvu žalobca súd nepredložil. Pôvodný veriteľ potom listom zo dňa 20.02.2013 celý úver zosplatnil.
Za daného stavu súd nemal preukázané, že k zosplatneniu došlo v súlade s citovaným zákonným
ustanovením. Pôvodný veriteľ dlh zosplatnil podľa bodu 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok, v
zmysle ktorého môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je klient v omeškaní so splatením jednej
splátky viac ako 10 dní. Toto ustanovenie je odchýlkou od zákona v neprospech spotrebiteľa (lebo

dodávateľnímuľahčujepodmienkyzosplatneniaúveru),čojevylúčenév §54ods.1OZ.Dlhžalovaných
je vzhľadom naďalej splatný v pôvodných splátkach dohodnutých v zmluve (teda k 20. dňu v mesiaci).
Splátky úveru obsahujú okrem poskytnutej istiny aj dohodnutý úrok 8,6 % ročne a mesačný poplatok za
správu úveru 1,66 Eur. Záväzok žalovaných splácať úver je ohľadom sumy a termínov v zmluve presne
špecifikovaný, a preto patrí žalobcovi namiesto ním uplatnenej sumy istiny, úroku a poplatkov, suma

dohodnutých splátok.
Okresný súd posúdil úverovú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvárania
zmluvy, ktorý upravoval povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4). Keďže v čl. I úverovej
zmluvy je uvedené, že ide o úver na bývanie, ktorého účelom je rekonštrukcia a modernizácia, uvedený
zákon sa na predmetný úver nevzťahuje, a preto úver nemožno posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.

Vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie posúdil podľa § 100 a nasl. OZ, a nie § 87 a nasl.
Obchodného zákonníka. Pretože žalovaní mali úver vrátiť v splátkach, začala premlčacia doba plynúť
v zmysle § 103 OZ osobitne pri každej jednej splátke odo dňa ich splatnosti. Na túto vec nemožno
aplikovať právne závery o plynutí premlčacej doby až od (mimoriadnej) splatnosti úveru, vyslovené v
rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Obo/54/2007, na ktoré poukázal žalobca, lebo toto rozhodnutie je založené

na interpretácii plynutia premlčacej doby v režime § 392 ods.2 Obchodného zákonníka. Pretože žalobca
podal žalobu na súde dňa 03.09.2014, sú nepremlčané len splátky úveru splatné najneskôr 3 roky pred
podaním žaloby, teda 31 posledných splátok, splatných odo dňa 20.09.2011 do splatnosti poslednej
splátky dňa 20.03.2014, spolu v sume 5.145,07 Eur. Úhradu týchto splátok žalovaní ani netvrdili, a pretoimsúduložilzaplatiťuvedenúsumužalobcovispoločneanerozdielne,lebov zmluveoúverevystupovali
ako spoludlžníci, ktorým bolo plnenie poskytnuté spoločne ako jedna suma. Vo zvyšku istiny, úrokov a
poplatkov súd žalobu zamietol.

Úrokzomeškaniažalobcovinepatrívovyčíslenejkapitalizovanejsume458,87Eura výške8,75%ročne
zo sumy 6.901,23 Eur od 11.03.2013 do zaplatenia, lebo tieto sumy úrokov z omeškania vychádzajú z
nesprávnej výšky dlžnej istiny zosplatnenej v rozpore so zákonom. Žalobcovi patrí len príslušný úrok z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho
po splatnosti jednotlivých priznaných 31 splátok do zaplatenia.

Ako nedôvodnú posúdil obranu žalovanej 1/ s poukazom na rozsudok Okresného súdu Brezno č.k.
5C/150/2007-128, že sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“)
stal preberateľom dlhu z úveru len žalovaný 2/. V zmysle rozhodnutia NS SR v konaní sp.zn.
2Cdo/113/2007 ostávajú všetky práva veriteľa zo zmluvy bez ohľadu na vyporiadanie BSM nedotknuté.
Predmetom BSM je len majetok a práva, pričom prípadné vyporiadanie dlhov ako vyporiadane v širšom

zmysle slova, sa týka len vzájomného vzťahu manželov. Preto rozsudok o vyporiadaní BSM nemá dopad
na právo veriteľa domáhať sa zaplatenia dlhu od obidvoch manželov.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“) a náhradu pomerne rozdelil. Žalobca bol úspešný v časti
65,74 % (5.145,07 Eur zo žalovaných 7.826,98 Eur), žalovaní 1/, 2/ v časti, v ktorej súd žalobu zamietol

(34,26 %). Čistý procesný úspech žalobcu ako rozdiel úspechu a úspechu žalovaných predstavuje 31,48
%. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
O nároku na náhradu trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, ktoré v konaní vystupovalo do 01.07.2016 ako vedľajší účastník na strane
žalovaných, hoci v súčasnosti v dôsledku zmeny zákona už v konaní nevystupuje (C.s.p. nepozná

vedľajšieho účastníka vystupujúceho za účelom ochrany práv strany). Ak by súd o trovách konania
občianskeho združenia nerozhodol, odporovalo by to princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní
a zásade zákazu retroaktivity. Občianske združenie vstúpilo do konania pred 01.07.2016 a do tohto
termínu mohlo v konaní vynaložiť trovy a podľa v tom čase platnej právnej úpravy legitímne očakávať,
že v prípade úspechu strany, na ochranu ktorej vystupuje, mu bude priznaný nárok na náhradu trov

konania. Zmena zákona, ktorou zanikla jeho účasť v konaní, nemôže pôsobiť na občianske združenie
spätne v tom zmysle, že nebude rozhodnuté o jeho nároku na náhradu trov konania vynaložených do
zániku jeho účasti v konaní. Pretože občianske združenie vystupovalo v konaní na strane žalovaných,
má nárok na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako žalovaní. Žalovaní však boli v prevažnej
miere neúspešní, a preto súd občianskemu združeniu nárok na náhradu trov konania priznať nemohol.

2. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi
sumu5.145,07Eurspríslušenstvompodalavzákonnejlehoteodvolaniežalovaná1/.Súdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď posúdil žalobcu ako aktívne legitimovaného

na podanie žaloby. Zmluva v prejednávanej veci je svojou povahou zmluvou bankovou. Žalobca svoje
nároky voči žalovanej 1/ odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaní uzavreli so Slovenskou sporiteľňou
a.s., teda bankou. Banky poskytujú úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne
známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať
otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie voči dlžníkovi je platné a účinné.

Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasledovných Občianskeho zákonníka.
V prejednávanej veci sa však právny predchodca žalobcu musel pri postúpení pohľadávky riadiť
okrem všeobecných ustanovení občianskym zákonníkom a aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po
splnení určitých podmienok. Ak predpoklady v ňom uvedené nie sú splnené, pohľadávka banky nie je

postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 524 a nasledovných Občianskeho zákonníka a § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, postúpenie je zakázané, respektíve
je v rozpore so zákonom, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité

podmienky, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný
tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Teda okrem iného aj splnenie podmienok
platného postúpenia. Postupca je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, ak klient napriek tomu zostal vomeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočnosti má za následok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovaným 1/, 2/
v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nemožno

považovať za preukázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči
žalovanému uplatňovať pred súdom. Predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah
ku žalovanej 1/. Do ukončenia dokazovania žalobca nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinnosti,
vyplývajúcejz§92ods.8zákonaobankách,tojedodržaniepísomnejformyvýzvypostupcuadresované
klientovi, že je v omeškaní a následne dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej

osobe. Túto povinnosť nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok.
Žalobca preto nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Pokiaľ je postupcom banka v zmysle § 524 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka, je povinná dodržiavať aj zákon o bankách, ktorý je v postavení
lex specialis k ustanoveniam § 524 a nasledujúcich OZ. Nemožno teda bez ďalšieho vyvodiť, že v
prípade postúpenia bankovej pohľadávky stačí na platné postúpenie iba oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky. Relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez

ďalšiehonemôžezakladaťaktívnulegitimáciupostupníka.Poukázalanadôvodovúsprávuk§92zákona
o bankách a odkázala na rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Navrhla, aby odvolací súd
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, rozsudok okresného súdu vo
výroku I. a III. zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol; žiadal priznať žalovanej 1/ nárok na náhradu
trov prvostupňového konania v rozsahu 100 % a trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca a žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovanej 1/ nevyjadrili.

4. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v § 470 ods. 1

ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2
C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil a vec v súlade s § 391 ods.1 C.s.p. vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

6. V zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7.Odvolacísúdpreskúmalodvolanímnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancieapretožejerozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní
a ex offo z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ako aj procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého

rozhodnutia (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Odvolanie žalovanej 1/ je dôvodné v každom bode; s námietkami odvolateľky sa krajský súd
stotožňuje.Odvolateľkanesúhlasípredovšetkýmsprávnymposúdenímvecisúdomprvejinštancie,ktorý
konštatoval, že žalobca v spore preukázal svoju aktívnu legitimáciu.

9. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti z dôvodu, že žalobca preukázal aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby, ktorou sa domáhal vyplatenia dlžnej sumy voči žalovaným. K takémuto záveru súd
prvej inštancie dospel na základe toho, že boli dodržané podmienky § 92 ods. 8 z.č. 483/2001
Z.z., a mal za to, že banka mohla postúpiť žalobcovi pohľadávku, ktorá nebola splatná, pričom nebola

viazaná § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky, keďže (toto ustanovenie) je zaradené v časti bankového tajomstva
a súvisí len s podmienkami oboznamovania sa s bankovým tajomstvom, ak je pohľadávka postupovaná
subjektu, ktorý nie je bankou. Podľa jeho názoru pohľadávka bola postúpená žalobcovi platne, bola
urobená aj výzva vo vzťahu k žalovaným o zaplatenie pohľadávky; boli teda splnené všetky podmienky

pre to, aby žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku na súde. S týmto právnym záverom sa žalovaná
1/ nestotožnila.10. Súd prvej inštancie sa dôvodne zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalobcom k platnému postúpeniu pohľadávky, na základe ktorého postúpenia túto
uplatňoval v rámci súdneho konania. Nesprávne však súd prvej inštancie svoj prieskum vyhodnotil a

uzavrel.

11. V § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách sú upravené špeciálne podmienky pre postúpenie
pohľadávky, ak sa pohľadávka postupuje subjektu, ktorý nie je bankou. Podľa jeho znenia, ak aj napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku, postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

pohľadávok v omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Predpokladom postúpenia časti splatnej pohľadávky
zo strany banky tretiemu subjektu, ktorý nie je bankou je, že sú splnené podmienky § 92 ods. 8 z.č.
483/2001 Z.z., teda že banka preukáže písomnú výzvu, ktorú urobila vo vzťahu k žalovanému ako
dlžníkovi na plnenie si svojich povinností a ak aj napriek tejto výzve by si dlžník svoje povinnosti neplnil a

bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči banke, tak banka v takomto prípade mohla svoju splatnú pohľadávku postúpiť inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou. K tomu, aby boli splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky,
jednoznačnemusíbyťpreukázanápísomnávýzvabanky,omeškaniedlžníkadlhšieako90kalendárnych
dní a splatnosť omeškaného dlhu.

12. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca nevedel preukázať výzvu,
ktorú by urobila banka podľa § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ tak, aby bolo
možné využiť postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia na postúpenie pohľadávky. Pokiaľ tieto
podmienky neboli splnené, nesprávne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle § 92 ods. 8 z.č.

483/2001 Z.z. boli splnené podmienky pre postúpenie časti splatnej pohľadávky na žalobcu.

13. Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla postúpiť aj svoju nesplatenú pohľadávku v prospech žalobcu len v
súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorú skutočnosť akceptovala v Zmluve o postúpení pohľadávok
- viď článok IV. bod 4.1 písm. d/ (č.l. 5 pv spisu), kde je uvedené, že pohľadávky spĺňajú podmienky

na postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Teda postupca o tejto okolnosti vedel, ale napriek
tomu táto okolnosť v rámci súdneho konania preukázaná nebola. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Odvolací súd
sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca preukázal splnenie vyžadovaných
zákonných podmienok - predpokladov - postúpenia pohľadávky. Ak niektorý z týchto predpokladov nie

je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny
úkonodporujúcizákonu,pretojeneplatný(§39OZ).Niejesprávnyanizáverokresnéhosúduotom,žez
hľadiskaspravodlivostižalobcanemôženiesťzodpovednosťzapochybeniesvojhopredchodcu.Žalobca
bol účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky a stotožnil sa s jej obsahom, čo potvrdil podpisom (č.l.
7 spisu).

14. Odvolací súd považuje za potrebné opraviť právnu argumentáciu okresného súdu; ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého „Postúpiť
nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa
zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia“. Za

pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči
klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám,
vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. citovaného zákona na podnikanie bánk,
sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v
porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ preto bráni

aj postúpeniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 zákona o bankách
dovoľuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak
určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozporeso zákonom a neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči
dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky
postupcom v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o

bankách dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta, musia však byť naplnené vyššie
uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového
tajomstva. Jednou z podmienok prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac
ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva klientovi.

15. Odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľky, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie písomnej
výzvybankyžalovaným1/,2/vzmysle§92ods.8zákonaobankách.Nepreukázanímtejto rozhodujúcej
skutočnosti nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a ani nemohlo dôjsť k naplneniu ustanovenia §92
ods. 8 zákona o bankách.

16. Nesprávny je aj právny názor okresného súdu v bode 16. odôvodnenia rozsudku. Vzhľadom

na určenie finančných prostriedkov zo zmluvy na bývanie žalovaných 1/, 2/ (§ 1 z.č. 258/2001 Z.z.),
jednoznačne v prejednávanej veci vznikol súdny spor zo zmluvy, vzhľadom na ktorej spotrebiteľský
charakter je potrebné postupovať aj podľa ustanovení § 52 a nasl. OZ a ustanovení z.č. 258/2001 Z.z. a
predmetný právny vzťah posúdiť ako vzťah, založený spotrebiteľskou zmluvou, podriaďujúci sa režimu
a ustanoveniam Občianskeho zákonníka.

17. Záver odôvodnenia rozsudku v bode 18. je správny len od druhej vety v tomto bode.

18. Civilný sporový poriadok vo svojom čl. 2 predpokladá, že ochrana ohrozených alebo porušených
práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp

právnej istoty, pričom právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Okresný súd v

prejednávanej veci svoj odklon od rozhodnutí súdov dostatočne presvedčivo neodôvodnil; súdna prax je
pomerne jednotná v rozhodnutiach smerom naznačeným vyššie v odôvodnení tohto uznesenia (Krajské
súdy: v Banskej Bystrici sp.zn.17Co/409/2016, 16Co/750/2015, v Trnave sp.zn. 10Co/187/2016, v
Prešove sp.zn.5Co/165/2016, 2Co/220/2016; Najvyšší súd SR sp.zn. 5 Cdo 13/2016).

19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zvolenú právnu normu, v čom spočíva
jehoneprávneprávneposúdenieveci,akrajskýsúdbytakýtokomplexnýchybnýpostupnemalnaprávať,
odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku uvedenom rozsahu zrušiť
(§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.),a
to aj vo výrokoch o trovách konania, ako výrokoch súvisiacich.

20. V ďalšom konaní po vrátení veci bude okresný súd postupovať podľa naznačeného smeru a v
súladesplatnouprávnouúpravouspotrebiteľskýchzmlúv.Opätovnerozhodne,atoajotrováchkonania,
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).