Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 18, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317204058
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317204058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: O.. E. C., nar. XX. X.

XXXX, A. XXXX/X, U., zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné proti
žalovanémuPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,Bratislava,IČO:35792752,zast.Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že
žalovaný nemá právo používať dohodu o zrážkach zo mzdy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobcovi uspokojenia svojej pohľadávky zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013 na základe dohody o zrážkach zo
mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013, ktoré uzatvoril so žalobcom.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 7.3. 2017 žalobu, ktorou žiadal určiť, že žalovaný nemá právo použiť
Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalobcom dňa 25.11.2013
a že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobcovi uspokojenia svojej pohľadávky zo Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013 na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2013, ktoré uzatvoril so žalobcom a náhrady trov konania.
2. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ, dňa 25.11.2013 uzatvorili

zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške
1500 eur, ktorou sa žalovaný zaviazal splácať úver v pravidelných 42 mesačných splátkach vo výške
80,37 eur. Žalobca má zato, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v jeho neprospech, pretože umožňuje siahnuť na majetok bez toho, aby mohol
zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia
súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju

nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v
akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá
možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Ďalej
uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa.
3. Žalobca podal najprv dňa 30.1.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa oboznámil

so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvnými dojednaniami, oznámením o schválení
úveru, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy výpisom z účtu, spisom
tunajšieho súdu pod sp. zn. 15Csp/26/2017 a zistil tento skutkový stav veci.4. Žalobca dňa 20.11.2013 požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru s úverovým limitom
1500 eur. Mesačná splátka vrátane úrokov bola 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú žalobca mal zaplatiť
bola3375,54eur.RPMNzaúverbola70,01%,ročnúúrokovásadzba70,01%,priemernáRPMN45,94%.

5. Bod 6 zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere. Bod 7. zmluvy odkazuje na úpravu
obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere na zadnej strane tejto žiadosti/
zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. V zmysle bodu 13. tejto žiadosti, riadnym vyplnením a
následným podpisom tejto žiadosti všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ a dlžník zmluvu
o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Žalovaný túto žiadosť

podpísal dňa 25. 11. 2013.
6. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 25.11.2013 na meno žalobcu vyplýva výška schváleného úveru 1500 eur, splatnosť úveru 42
mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 80,37 eur dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.6.2017,
splatnosť každej splátky k 1. deň v mesiaci, RPMN úveru 68,88%, priemerná RPNM 45,94%, ročná
úroková sadzba 70,01 % ročne, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu

čerpania úveru) 3375,54 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytnutí služby 215,75
eur, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 25.11.2013
7. Žalovaný dňa 25.11.2013 a žalobca dňa 20.11.2013 podpísal Dohodu o zrážkach zo mzdy s
tým, že v bode II. sa strany sporu dohodli, že súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek
mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho

vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom
mesiaci,čimesiacochzvýšenánaddohodnutúvýšku,atonajvyššiuprípustnúvýškuvzmyslevšeobecne
záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko
do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.
8. Zo spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 15Csp/26/2017 vyplýva, že v právnej veci žalobcu O.. E. C., nar.

XX.XX.XXXX,A.XXXX/X,U.protižalovanému PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,Bratislava,
IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo uznesením zo dňa 15.2. 2017
pod č.k. 15Csp/26/2017-18 rozhodnuté neodkladné opatrenie v znení, že súd uložil žalovanému aj
zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.11.2013. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania

v plnom rozsahu.
9. Žalovaný vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 14. 6. 2017 žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem.
10. Dohodu o zrážkach zo mzdy nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 6Co/142/2016 a Krajského súdu v Banskej Bystrici

pod sp. zn. 4Co/236/2016. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia
pohľadávky. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká
čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb
s tým, že výška zrážky bola stanovená v rovnakej hodnote ako výška mesačnej splátky podľa zmluvy
o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska teda ide o inštitút, ktorý je prísne regulovaný zákonom a

ktorého porušenie resp. zneužitie zakladá okamžité dôsledky pre porušujúcu zmluvnú stranu. V zmluve
o revolvingovom úvere je jasne uvedená celková suma, ktorú musí žalobca zaplatiť, ako aj suma
mesačných splátok. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie
časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave žalovaného, ale predstavuje zrážky v podobe a výške takej,
v akej boli stanovené mesačné splátky úveru pre prípad ich riadneho neuhrádzania. Dohodu o zrážkach

zo mzdy žalobca podpísal, čím vyjadril súhlas so všetkými jej ustanoveniami.
11. Žalobca dňa 30.8. 2017 doručil súdu podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že zmluva o revolvingovom
úvere, uzatvorená medzi stranami sporu, sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že
neobsahuje zákonom požadovaný údaj v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. l) Zák. č. 129/2010 Z.z..
Súčasne v tejto zmluve je klamlivý aj údaj o RPMN, čo taktiež spôsobuje, že úver je bez úrokov a bez

poplatkov. Taktiež požadovanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Čo
sa týka naliehavého právneho záujmu, uviedol, že pri jeho hodnotení v spotrebiteľských zmluvách treba
vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou
právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude

umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna
úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v
zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv
no zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úrodnej povinnostirozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj
to, ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom
konania. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o

tom, či je tu právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinnosti, alebo postavenie
žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje právo
návrhom podľa §80 písm. b) O.s.p. akt. § 137 písm. a) C.s.p.. (rozsudok Krajského súdu v Trnave vo
veci sp. zn. 26Co 283/2015).
12. Žalovaný dňa 31.10. 2017 predložil súdu vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplýva, že má za to, že

zmluva obsahuje všetky zákonom požadované údaje, t.j. aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Upozornil na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166, v ktorom sa stotožnil s argumentáciou žalovaného.
Poukázal na to, že v zmysle § 502 ods. 2 Obch. zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy možné
vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom.
V čase spísania zmluvy bolo v zákone výslovne určené, že pri porovnaní sa má zobrať nielen hodnota

obvyklejodplaty,aleajspôsobamierazabezpečeniazáväzku,objemposkytnutýchprostriedkovalehota
splatnosti. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom
neprevyšovala.
13. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe a svojich písomných vyjadreniach v celom
rozsahu. Uplatnil si náhradu trov konania.

14. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť s tým, že súd má za to, že odsek 1petitu žaloby je obsiahnutý aj v odseku 2 petitu žaloby.
15. Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia §52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4
Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa
ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
17. Podľa ustanovenia §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ustanovenia §54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa ustanovenia §551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa ustanovenia §551 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila. Podľa ustanovenia §551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj

pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
19. Podľa ustanovenia §5a ods. 1 písm. a) Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť

ju odmietnuť.
20.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalurčenia,žežalovanýnemáprávopoužiťdohoduozrážkachzo
mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Súd skúmal, či u žalobcu existuje naliehavý právny záujem na podaní
tejto žaloby. Súd konštatuje, že v konaní žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní tejtožaloby. Právne postavenie žalobcu by bolo bez rozhodnutia súdu o tejto určovacej žaloby neisté, pretože
mimosúdnym vymáhaním nároku veriteľa (žalovaného) bez existencie exekučného titulu, dochádza k
poškodeniu majetku žalobcu, keďže na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ môže

vymáhať ním určený a vyčíslený dlh a to bez predchádzajúceho riadneho súdneho konania, v ktorom
by žalobca mohol prípadne uplatniť svoju obranu voči vymáhaným nárokom. Preto súd má za to, že zo
strany žalobcu bol preukázaný v danej veci naliehavý právny záujem.
21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
22. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

23. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a

dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.
24. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok

peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o
zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka

a boli zamestnávateľom vyplácané.
25. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa §551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že
jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.

26. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

27. Je potrebné tiež zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.
28. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti

SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, ktorým v bode 9 Komisia dospela k
záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia §551 Občianskeho zákonníka,
je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospechspotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením §53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase
vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
29. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii

primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
30. Súd skúmal aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere s dôrazom na to, že údaje určujúce základné
parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch, musia byť v zmluve definované jednoznačným a nespochybniteľným
spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru, prípadne aj

dojednaného revolvingu, výška úrokovej sadzby, odmeny, ročnej percentuálnej miery nákladov atď..
Pokiaľ spomínané podstatné náležitosti zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa
o schválení úveru a toto nebolo podpísané aj dlžníkom, nejedná sa o dvojstranný právny úkon a
nie je možné ho považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Súd je toho názoru,
že spomínané oznámenie nie je súčasťou zmluvy o úvere. Uzatvorenie zmluvy predchádza ponuka,
následná akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky,

treba ju považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd
preto vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný
prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalobcu a danú
skutočnosť nemal za preukázanú. Až v samotnom oznámení je uvedená konečná splatnosť úveru a
určením termínu splatnosti poslednej splátky je uvedená splatnosť splátok a to vždy k 1. dňu príslušného

kalendárneho mesiaca. Obdobný právny názor bol vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu Žilina sp. zn.
6Co/90/2015 zo dňa 29.04.2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/177/2014 zo dňa 23.09.2015,
18Co/178/2014 zo dňa 23.09.2015, 17Co/296/2015 zo dňa 21.04.2016.
31. Súd teda dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú má zabezpečovať dohoda
o zrážkach zo mzdy, neobsahuje všetky povinné náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z..

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového
úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej
splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením

konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam
uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd
pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4 Obo 143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok
Krajského súduv Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo

dňa 25.02.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.
Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012.
32. Taktiež súd mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o

spotrebiteľských úveroch v zmysle §9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie
zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením. V zmluve sa uvádza výška splátky 80,37 eur, bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená
požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Z ustanovenia §9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet

a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže
ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným
poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a
iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené,že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž
informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ
má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to

priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa
prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobca
v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v
zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010). Súd poukazuje, že
obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/118/2015 zo

dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa 02.02.2016, Okresného
súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015
zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo
dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu Levice sp. zn. 14Csp/84/2016

zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo dňa 11.04.2017, Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/39/2017 zo dňa
26.04.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/108/2016 zo dňa 29.05.2017.
33. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Dohoda o zrážkach zo mzdy teda zabezpečuje výšku pohľadávky žalovaného, ktorej úhradou na strane
žalovaného by došlo k bezdôvodnému obohateniu.
34. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z

jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto
prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobcu o výkon
zrážok. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.
35. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

36. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej listine. Zo
všeobecných podmienok úveru žalovanej vyplýva jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve
o úvere. V oblasti ochrany spotrebiteľa je pritom potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme
tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
37. Ústavný súd ČR v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že

uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho
života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy,
osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne
čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi

nemôže zodpovedať kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade Dohoda o zrážkach
zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere, bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém
ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
38. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s
požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom
dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§53ods.5 Občianskeho zákonníka)

aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými
podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa
aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív
plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.39. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za
predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov,
podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa

takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako
neprijateľnú a tým neplatnú a podanej žalobe vyhovel.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p.. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom
rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu patrí náhrada trov konania. Súd

rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.