Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2008

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/293/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1006202060
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2008:1006202060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Občianske združenie
Aliancia Fair - Play, Páričkova 18, Bratislava, zastúpený Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom,
Západný rad 39, Bratislava, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova
2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XV/X J. XXXX/XX-XX zo dňa
01.06.2006, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2006 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XV/2 Spr XXXX/XX-XX zo dňa 01.06.2006, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. XV/2 Spr XXXX/XX-X zo dňa
28.04.2004 o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie uznesenia o zastavení trestného stíhania
vo veci tzv. fiktívnych darcov J. (Pn XXXX/XX), uplatnenej v zmysle § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o
slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSPI).
Žalobca v žalobe namietal nesprávnosť názoru žalovaného, že osobitným predpisom zakazujúcim

sprístupnenie informácie o trestnom konaní je zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len Tr.
por.), ktorý taxatívne určuje, ktorým osobám sa konkrétne rozhodnutia orgánov činných v trestnom
konaní doručujú. Podľa názoru žalobcu ustanovenie § 215 ods. 5 Tr. por., podľa ktorého sa uznesenie
o zastavení trestného stíhania doručuje obvinenému a poškodenému, nemá povahu ustanovenia
zakazujúceho sprístupnenie informácií tretím osobám, pretože neobsahuje nič, z čoho by vyplýval zákaz
sprístupniť rozhodnutie inej osobe ako tým osobám, ktorým má byť rozhodnutie doručené. Žalobca
tvrdil, že nie § 215 ods. 5 Tr. por. je ustanovením zakazujúcim sprístupnenie informácií podľa § 11

ods. 1 písm. d/ ZSPI, ale takýmto ustanovením je § 6 ods. 1, 2 Tr. por., ktorý na jednej strane ukladá
orgánom činným v trestnom konaní poskytovať informácie aj verejnosti, zároveň však taxatívne určuje,
ktoré informácie nemajú byť verejnosti poskytnuté. Žalobca ďalej argumentoval, že procesné predpisy
upravujúce konania, informácia o výsledku ktorých má byť sprístupňovaná v zmysle § 11 ods. 1 písm.
d/ ZSPI ( Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok), pri každom druhu rozhodnutia taxatívne určujú,
ktorým osobám má byť doručované. Podľa žalobcu pokiaľ by sa § 11 ods. 1 písm. d/ ZSPI vykladal
takým spôsobom, ako to urobil žalovaný, stalo by sa toto ustanovenie ZSPI obsolentným, pretože

informácie o výsledku konania by sa sprístupňovali iba účastníkom konania, ktorí však rozhodnutie
už dostali podľa príslušného procesného predpisu. Podľa žalobcu je treba tiež mať na zreteli, že
právo na prístup k informáciám patrí k ľudským právam a ako také je garantované v článku 26
Ústavy SR, podľa ktorého k obmedzeniu práva na informácie môže dôjsť iba na základe zákona, vmiere nevyhnutnej v demokratickej spoločnosti a za účelom ochrany práv a slobôd iných, bezpečnosti
štátu, verejného poriadku, verejného zdravia a mravnosti. Pokiaľ žalobcom požadované rozhodnutie
neobsahuje informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo narušiť niektorý z chránených záujmov podľa

článku24ods.4ÚstavySR,nietpodľažalobcuústavnéhodôvodunajehonesprístupnenie.Ustanovenie
§11ods.1písm.d/ZSPIjepretopotrebnévykladaťvsúladesčl.13ods.4ačl.152ods.4ÚstavySRtak,
aby nedochádzalo k neodôvodnenému obmedzovaniu ústavného práva na informácie. Žalobca záverom
uviedol, že požadované rozhodnutie sa týka trestného konania, ktorého predmetom bolo podozrenie z
falšovania účtovnej evidencie týkajúcej sa financovania politickej strany, preto existuje vážny dôvod, aby

verejnosťbolaoobsahurozhodnutiapodrobneinformovaná.Neexistujepretožiadenústavnekonformný
dôvod podľa článku 26 ods. 4 Ústavy SR, pre ktorý by malo byť sprístupnenie požadovanej informácie
odopreté.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že ak podľa obsahového významu slova
informácia považujeme za informáciu správu, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická alebo právnická osoba

odovzdala inej fyzickej alebo právnickej osobe, potom za informáciu o rozhodnutí alebo o výsledku
konania treba považovať správu, resp. údaj o tom, či a akým spôsobom bolo v konaní rozhodnuté.
Uviedol, že z obsahu žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie bolo už v čase jej podávania zrejmé, že
žalobca požadovanou informáciou disponoval, resp. mal vedomosť o konkrétnom spôsobe rozhodnutia
prokurátora alebo výsledku konania. Preto neexistoval ďalší zákonný dôvod na poskytnutie uznesenia

Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. 1 Pv XXX/XXXX zo dňa 13.04.2006, ktorým prokurátor
Okresnej prokuratúry pre Bratislavu II podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie
vedenévovecitrestnéhočinuskresľovaniaúdajovhospodárskejaobchodnejevidenciepodľa§125ods.
1 písm. a/ Trestného zákona, žalobcovi, nakoľko v označenom ustanovení Tr. por. sú explicitne uvedené
osoby, ktorým sa doručuje uznesenie o zastavení trestného stíhania. Podľa žalovaného okrem týchto

osôb Trestný poriadok neumožňuje doručiť uznesenie o zastavení trestného stíhania tretím osobám.
Podľa žalovaného je neudržateľný názor žalobcu, že pokiaľ osobitný predpis výslovne nezakazuje
sprístupnenie informácie, musí povinná osoba informáciu poskytnúť, pretože najmä pri aplikácii
ustanovení Trestného poriadku v spojení s ustanoveniami Trestného zákona, ako napríklad rozhodnutie
ovzneseníobvinenia,by zverejnenímtakéhotorozhodnutiamoholžalovanýzasiahnuťdoosobnostných

práv občana uvádzaných v takomto rozhodnutí, následkom čoho by čelil žalobám o ochranu osobnosti
podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§

249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 24.04.2006 požiadal
žalobca o sprístupnenie uznesenia o zastavení trestného stíhania vo veci tzv. fiktívnych darcov

SDKÚ (Pn XXXX/XX) Okresnú prokuratúru Bratislava II. Rozhodnutím č. Xv/2 Spr XXXX/XX-X zo dňa
28.04.2006 Generálna prokuratúra SR podľa § 18 ods. 2 ZSPI nevyhovela žiadosti o sprístupnenie
informácie s odôvodnením, že s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ ZSPI povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti orgánu
činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku

konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Takýmto osobitným predpisom je v danom
prípade Trestný poriadok, ktorý v ustanovení § 215 ods. 5 stanovuje, že uznesenie o zastavení
trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému. Nakoľko žalobca nie je ani jedným
z uvedených subjektov trestného konania, ktoré sa vo veci viedlo, dospel žalovaný k názoru, že
požadovanú informáciu - sprístupnenie uznesenia o zastavení trestného stíhania, nie je oprávnený

žalobcovi poskytnúť, pretože prístup k takýmto údajom je v zmysle § 6 ods. 6 a § 11 ods. 1 písm. d/
ZSPI obmedzený.
Rozhodnutím č. Xv/2 Spr XXXX/XX-XX zo dňa 01.06.2006 Generálny prokurátor SR podľa § 19 ods.
2 ZSPI zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že prokurátorka vybavujúca žiadosť žalobcu postupovala v súlade so zákonom,

keď žiadosti nevyhovela, nakoľko osobitný predpis, na ktorý v rozhodnutí poukázala, jej to neumožňuje.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnostirozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna

činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZSPI povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu
nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo
orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o
výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Podľa § 6 ods. 1 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní

podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však
musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového
tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. Podľa ods. 2 pri poskytovaní
informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť
alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú

aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä
rodinnéhoživota,obydliaakorešpondencie,ktorépriamostrestnoučinnosťounesúvisia.Osobitnedbajú
na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.
Podľa § 215 ods. 5 Tr. por. uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a
poškodenému. Uznesenie policajta treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26
ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie
o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.

Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona má každý právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania
právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1,3 cit. zák.).
Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie

právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej
činnosti (§ 2 ods. 1 cit. zák.). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení
tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba

dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.).

Jedným zo zákonom definovaných trvalých obmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu
k informáciám týkajúcim sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných
predpisov. Pokiaľ oprávnená osoba žiada o sprístupnenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti

orgánov činných v trestnom konaní, môže povinná osoba žiadosti vyhovieť len do tej miery, že sprístupní
informáciu o konkrétnom rozhodnutí alebo o výsledku určitého konania, avšak len za predpokladu,
že sprístupnenie takejto obmedzenej informácie nezakazujú osobitné predpisy. Z obsahu žalobcovej
žiadosti je zrejmé, že žalobca v čase jej podávania disponoval informáciou o tom, že v trestnom konaní
vo veci tzv. fiktívnych darcov SDKÚ bolo vydané rozhodnutie a že týmto rozhodnutím bolo zastavené

trestné stíhanie. Bol teda informovaný o výsledku rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom
konaní v konkrétnej veci, o ktorú sa zaujímal, a to do takej miery, v akej jeho právo na prístup k
informáciám tohto druhu garantujú ustanovenia ZSPI. Súd je toho názoru, že sprístupnenie (doručenie)
odpisu určitého rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní prekračuje rámec ZSPI a z tohto
zákona nevyplývala žalovanému v postavení povinnej osoby právna povinnosť takejto žiadosti vyhovieť.

Povinnosťou žalovaného v právnom režime ZSPI mohlo byť len informovanie o výsledku predmetného
trestného konania a spôsobe rozhodnutia vo veci, takúto informáciu však žalobca nepožadoval, nakoľko
ňou sám disponoval. Keďže žalobca takúto informáciu mal, nebolo potrebné vyhodnocovať, či jej
sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.Pokiaľ ide o Trestným poriadkom stanovený okruh subjektov, ktorým sa doručuje uznesenie o zastavenie
trestného stíhania, stotožnil sa súd s názorom žalovaného, že ustanovenie § 215 ods. 5 Tr.
por. neumožňuje doručiť takéto uznesenie inej osobe ako obvinenému a poškodenému, prípadne

prokurátorovi, ak ide o uznesenie policajta. Každé rozšírenie okruhu adresátov tohto rozhodnutia
orgánu činného v trestnom konaní by sa dostávalo do kolízie s článkom 2 Ústavy SR, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Právo na informácie garantované článkom 26 Ústavy SR podľa názoru súdu dostatočne
zabezpečujú ustanovenia § 6 ods. 1, 2 Tr. por., ktoré ukladajú orgánom činným v trestnom konaní

povinnosť informovať verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom,
za podmienok upravených v týchto ustanoveniach.

Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalobcova
žiadosť o sprístupnenie uznesenia o zastavení trestného stíhania v konaní, v ktorom žalobca
nevystupuje ako procesná strana (obvinený alebo poškodený), prekračuje rámec ZSPI a preto žalovaný

v postavení povinnej osoby postupoval správne, keď takejto žiadosti nevyhovel. Preto súd žalobu podľa
§ 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov nepriznal,
nakoľko v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.