Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205853
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716205853.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému E.
P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.. P. XXXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 79,80 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný E.Š. P. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava
79,80 Eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 78,30 Eur od 10.9.2014 do zaplatenia do 3 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici č.
účtu: SK7681800000007000182387, VS: 1104314328.

Súd žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou 12.5.2016 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 79,80 Eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný ako poistenec bol povinný oznámiť zdravotnej poisťovni
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (napr. že je zamestnaný v cudzine,
kde je aj zdravotne poistený, resp. sa dlhodobo zdržiava v cudzine, kde je aj zdravotne poistený a iné) a
vrátiťpreukazpoistencanajneskôrdo8dníodskutočnostirozhodujúcejprezánikverejnéhozdravotného
poistenia. Toto všetko podľa § 23 ods.1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení

v znení neskorších predpisov. V období zániku účasti na verejnom zdravotnom poistení poistenec
poistné na zdravotné poistenie v SR neplatí; súčasne ani nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej
starostlivosti z verejného zdravotného poistenia v SR, pretože zdravotná starostlivosť sa na základe
zdravotného poistenia poskytuje len poistencom. U žalovaného došlo k zániku poistného vzťahu v
období od 25.10.2010 do 16.2.2012 ako osobe, ktorá mala trvalý pobyt v SR a je zamestnaná u
zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má
jej zamestnávateľ sídlo - Česká republika. Žalovaný zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi

mal splniť najneskôr do 8 dní od zániku poistného vzťahu a splnil ju oneskorene až dňa 3.4.2014.
S prihliadnutím na to, že žalovaný nedodržal zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny
rozhodujúcich skutočností, žalobca v čase zániku účasti žalovaného na verejnom zdravotnom poistení,
teda v období od 25.10.2010 do 16.2.2012 hradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zdravotnú
starostlivosť a kapitačný paušál v odbore všeobecné lekárstvo vo výške 78,30 Eur. Žalobca vyzval
žalovanéhonaúhraduvynaloženýchnákladovzdravotnejstarostlivostivýzvouzodňa4.8.2014.Zásielka
bola prevzatá dňa 25.8.2014. Opakovane to žalobca urobil výzvou zo dňa 19.11.2014.

2. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie 5,05% úrokov z omeškania ročne z dlhovanej sumy 78,30
Eur od uplynutia 15-dňovej lehoty na úhradu po prevzatí výzvy, t.j. od 10.9.2014 v zmysle § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 11C/115/2016-10 zo dňa 16.5.2016, ktorý bol opravený
uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/115/2016-14 zo dňa 10.6.2016.

4. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému. Súd preto tento platobný rozkaz
zrušil uznesením č.k. 11C/115/2016-27 zo dňa 19.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.10.2016.

5. Výzvou zo dňa 18.11.2016 vyzval súd žalovaného aby sa k žalobe písomne vyjadril. Uznesenie sa

nepodarilo doručiť žalovanému na adresu trvalého bydliska. Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ vo
O. zo dňa 25.1.2017 bolo zistené, že žalovaný je naďalej prihlásený na trvalý pobyt vo O. C.. J.. P. XXXX/
X, kde sa však dlhodobo nezdržuje. Nemá zmenenú adresu trvalého pobytu ani nahlásený prechodný
pobyt. Súčasný pobyt menovaného nie je známy.

6. Súd preto oznámenie o podanej žalobe zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu

podľa § 116 ods.2 CSP.

7. Na pojednávanie dňa 25.5.2017 sa dostavila poverená zástupkyňa žalobcu. Na pojednávanie sa
nedostavil žalovaný, u ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané podľa § 111 ods.3
CSP.

8. Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca na podanej žalobe trvá. Po
preverení údajov v informačnom systéme bolo zistené, že žalovaná suma nebola uhradená. Žalovaný si
nesplnil zákonom stanovenú povinnosť odhlásiť sa zo zdravotného poistenia včas, keďže od 25.10.2010
do 16.2.2012 bol zdravotne poistený v zahraničí. Túto povinnosť splnil až 3.4.2014. Preto následne

bolo preverené, či v tomto období nebola hradená zdravotná starostlivosť, prípadne kapitačný paušál
v odbore všeobecné lekárstvo. Bolo zistené, že v období od 25.10.2010 do 16.2.2012 bolo zo strany
žalobcu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uhradená suma 78,30 Eur. Po tomto zistení žalobca
vyzval žalovaného na úhradu tejto sumy výzvou 4.8.2014, ktorá bola prevzatá 25.8.2014 a opakovane
ďalšou výzvou zo dňa 19.11.2014. Ani po doručení druhej výzvy žalovanému nebola táto žalovaná

suma uhradená. Žalobca si zároveň uplatnil aj právo na zaplatenie príslušenstva, a to 5,05% úrokov z
omeškania ročne z dlhovanej sumy od 10.9.2014 do zaplatenia, ako aj právo na náhradu poštovného
vo výške 1,50 Eur.

9. Podľa § 23 ods.1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších

predpisov, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz
poistenca.

10. Podľa § 6 ods.1 uvedeného zákona, poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné

poistenie (ďalej len "prihláška") v zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti
zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia ( § 4), ak ďalej nie je ustanovené inak.

11. Zákonný sudca uskutočnil dokazovanie podľa § 204 CSP oboznámením obsahu predložených
listinných dôkazov.

12. Žalovaný predložil žalobcovi dňa 3.4.2014 potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) v spoločnosti F.
X., D..T.. Y. X, podľa ktorého tam bol zamestnaný od 25.10.2010 do 16.2.2012.

13. Z predloženého náhľadu na výpis z účtu poistenca - zdravotná starostlivosť bolo zistené, že v

období od 1.11.2010 do 1.2.2012 bola celkove zaplatená suma 78,30 Eur za poskytovanie zdravotnej
starostlivosti žalovanému. Suma 3,50 Eur dňa 24.12.2010 predstavuje platbu za rýchlu lekársku pomoc
poskytnutú R. A. - rýchla lekárska pomoc O. (Záchranná zdravotná služba P.). Suma 48,12 Eur zo dňa
3.1.2011 predstavuje platbu - príspevok za Tralgit gtt, čo bolo zaplatené lekárni Ľ. Č.. Zvyšné platby sú
kapitačné paušály vyplácané R.. Ľ. Č..

14. Žalobca predložil do spisu aj výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 4.8.2014 a zo dňa 19.11.2014,
ako aj fotokópiu doručenku ako dôkaz o doručení výzvy zo dňa 4.8.2014 žalovanému dňa 25.8.2014.15. Podľa § 3 ods.2 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinne verejne zdravotne
poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí,
a) ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť

zamestnanca,
b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom
vykonáva činnosť,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie
jezamestnanáaninevykonávasamostatnúzárobkovúčinnosť;zadlhodobýpobytvcudzinesapovažuje

pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

16. Podľa § 9 ods.3 uvedeného zákona, poistenec, ktorý nepodal prihlášku, má právo len na úhradu
neodkladnejstarostlivosti,ktorúuhrádzazdravotnápoisťovňasnajväčšímpočtompoistencov;toneplatí,
ak ide o nepodanie prihlášky za maloletého poistenca. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť,
potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

17. Podľa § 9 ods.4 uvedeného zákona, náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhradí zdravotnej poisťovni
pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti v čase nepodania prihlášky Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva"); pri jej ďalšom poskytnutí je povinná ich
uhradiť zdravotnej poisťovni fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať

prihlášku. Ak ide o bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže
preukázať poistný vzťah preukazom poistenca s elektronickým čipom (ďalej len "preukaz poistenca") a
ak ani po kontrole v centrálnom registri poistencov sa nezistí poistný vzťah, náklady vzniknuté podľa
odseku 3 uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva.

18. Podľa § 9 ods.6 uvedeného zákona, skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje
zdravotná poisťovňa na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného
predpisu.

19. Podľa § 9 ods.7 uvedeného zákona, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu

a) za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2,
b) nákladov vzniknutých podľa odseku 3, ktoré neuhradila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa
odseku 4.

20. Predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť

žalobcovi žalovanú sumu vo výške 78,30 Eur z dôvodu zaplatenia úhrady za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú v období, keď žalovaný nebol zdravotne poistený na území SR. Žalovaný si nesplnil
oznamovaciu povinnosť a neoznámil do 8 dní žalobcovi, že došlo k zániku poistného vzťahu. Žalovaný
následne zase nepodal prihlášku na verejné zdravotné poistenie do 8 dní odo dňa vzniku skutočnosti
zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia.

21. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 79,80 Eur.

22. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 5,05% úrokov z omeškania ročne z dlhovanej

sumy od 10.9.2014 do zaplatenia podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov.

23. Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu
podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

24. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.

a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2

C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).