Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/213/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215213166
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215213166.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: G.. T. M.,

A.. XX.X.XXXX, W. Q. D. Č.. XXX, zast.: Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, proti odporcom: 1. U. L., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., S. X, 2. G..
U. M., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., W. XX, 3. G.. C. M.M., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., W. XX, 4. P. M.,
A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., H.Í. X, 5. Y. O., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., N. XX, v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcov v 1. - 5. rade k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese Košice IV v obci O. - W. zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho

územiaW.akopozemokparcelaČ..XXXzáhradaovýmere1468m2,parcelač.XXXzastavanéplochya
nádvoria o výmere 407 m2 a dom so súpisným číslom XXX na parcele Č.. XXX a nariaďuje predaj týchto
nehnuteľností s tým, že dosiahnutý výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa
výšky ich spoluvlastníckych podielov a to navrhovateľke v 1/12, odporcovi v 1. rade v 21/40, odporcovi
v 2. rade v 1/12, odporcovi v 3. rade v 9/80, odporcovi v 4. rade v 9/80, odporcovi v 5. rade v 1/12.
Odporcovia v 1. - 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania v
sume 3.125,14 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.5.2015 žiadala, aby súd zrušil podielové

spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcov v 1. - 5.rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese
Košice IV, obci Košice - Barca, v katastrálnom území Barca, zapísaný na LV č. XXX ako pozemok KN-
C, parc. č. XXX, záhrady o výmere 1468 m2, parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 407
m2 a dom so súpisným číslom 132 na pozemku parc. č. XXX a nariadil predaj týchto nehnuteľností
s tým, že dosiahnutý výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich
spoluvlastníckychpodielovnasledovne:navrhovateľka1/12,odporcav1.rade21/40,odporkyňav2.rade
1/12, odporca v 3.rade 9/80, odporca v 4.rade 9/80, odporkyňa v 5.rade 1/12 a odporcov v 1. - 5.rade

uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcami v 1. - 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností. Medzi podielovými spoluvlastníkmi dlhodobo existujú rozpory, ktoré sa
vyostrili najmä potom, čo odporca v 1.rade prenechal nehnuteľnosti do užívania tretej osobe. Urobil
tak bez súhlasu navrhovateľky a ostatných podielových spoluvlastníkov, teda odporcov v 2. - 5. rade.
Akúkoľvek prípadnú odplatu za užívanie nehnuteľností treťou osobou si ponecháva výlučne odporca
v 1.rade a navrhovateľke nie je vyplácaný žiadny podiel z prípadného nájomného ani iná náhrada za

nemožnosť užívania nehnuteľností. Situáciu sa snažila riešiť najprv dohodou dňa 11.9.2014, odporcovi
v 1. rade navrhla uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe
ktorej by sa odporca v 1. rade stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, keďže má nielen najväčší
spoluvlastnícky podiel, ale s nehnuteľnosťami aj nakladá ako by patrili len jemu s tým, že ostatnýchpodielových spoluvlastníkov by vyplatil. Odporca v 1. rade o takúto dohodu nemá záujem, rovnako
nemajú o výlučné vlastníctvo nehnuteľností záujem ani odporcovia v 2. - 5. rade. Reálne rozdelenie
nehnuteľností neprichádza v tomto prípade do úvahy, o vlastníctve nehnuteľností nemá žiaden zo

spoluvlastníkov záujem a preto predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov je
jediným reálnym a účelným riešením.

Na pojednávanie nariadené na 26.1.2016 boli riadne a včas predvolaní navrhovateľka aj odporcovia v
1. - 5. rade. Pojednávania sa nezúčastnili odporcovia v 3., 4. a 5.rade, ktorí svoju neúčasť písomne

ospravedlnili a zároveň oznámili, že súhlasia, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Preto súd podľa
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcov v 3., 4. a 5.rade.

Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie W., okres Košice IV, obec Košice - Barca sú účastníci

konania podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností pozemku parc. č. XXX - záhrady o výmere 1468 m2,
parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2 a domu so súpisným č. XXX na pozemku
parc. č. XXX a to odporca v 1. rade v podiele 126/240, odporkyňa v 2. rade v podieloch 1/30, 1/24,
1/120, odporca v 3. rade v podiele 9/80, odporca v 4. rade v podiele 9/80, navrhovateľka v podieloch
1/24, 1/120, 1/30, odporkyňa v 5. rade v podieloch 1/24, 1/120, 1/30. Účastníci konania spoluvlastnícke

podiely z predmetných nehnuteľností nadobudli dedením, darovaním, resp. kúpou (č.l. 5).

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 11.9.2014 vyzvala odporcu
v 1. rade na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam, na základe ktorej by odporca v 1. rade nadobudol výlučné vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam so súčasnou povinnosťou vyplatiť ostatným spoluvlastníkom finančnú náhradu za ich
spoluvlastnícke podiely. Navrhovateľka ako aj ostatní spoluvlastníci, s ktorými sa dohodla na spoločnom
postupe, požadovali pre taký prípad finančnú náhradu, ktorá zodpovedá pomeru ich spoluvlastníckych
podielov k celkovej hodnote nehnuteľností, ktorá bola na základe odhadu realitnej kancelárie stanovená
vo výške 175.625,- eur (č.l. 7).

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania (č.l. 28) uviedol, že o predmetné
nehnuteľnosti, ktoré má v podielovom spoluvlastníctve s navrhovateľkou a s odporcami v 2. - 5.
rade, a ktoré majú byť predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa riadne stará od
svojho detstva a zveľaďuje ich. Investoval do rekonštrukcie domu, ktorý by inak bol už v tomto

čase neobývateľný a týmto by sa výrazne znížila aj hodnota celého pozemku. Je pravdou, že v
súčasnosti dom obýva tretia osoba - sestra odporcu v 1. rade, ktorá sa tam presťahovala z dôvodu, že
opatrovala bývalého (už nebohého) majiteľa nehnuteľnosti, ich strýka. O tej skutočnosti, že prenechal
užívanie nehnuteľností tretej osobe, svojej sestre, mali ostatní spoluvlastníci vedomosť a nemali
proti nej nikdy žiadne výhrady a námietky. Má za to, že ako väčšinový spoluvlastník nehnuteľností,

mohol rozhodnúť o prenechaní nehnuteľností do užívania tretej osobe. Jedinou formou odplaty za
užívanie nehnuteľností je starostlivosť o ne a ich zveľaďovanie treťou osobou, teda sestrou odporcu
v 1. rade. Odporca v 1. rade potvrdil, že navrhovateľka v liste zo dňa 11.9.2014 navrhla uzavretie
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, na základe ktorej by
všetky nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva odporca v 1. rade so súčasnou

povinnosťou vyplatiť ostatným spoluvlastníkom finančnú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Na
tento návrh odpovedal listom dňa 18.9.2014, v ktorom uviedol, že súhlasí so zrušením podielového
spoluvlastníctva dohodou a navrhoval predaj nehnuteľností s tým, že dosiahnutý výťažok z predaja
by bol rozdelený medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Na jeho návrh
o spôsobe vyporiadania navrhovateľka nereagovala, ale podala návrh na začatie konania na súd,

kde sama navrhla nariadenie predaja nehnuteľností a následné rozdelenie výťažku z predaja medzi
spoluvlastníkmi podľa výšky ich podielov. Odporca v 1. rade poukázal na to, že ešte pred doručením
návrhu navrhovateľky inicioval viacero stretnutí so spoluvlastníkmi s cieľom dohodnúť sa a vyriešiť
vzniknutú situáciu. Navrhovateľka ako jediná zo spoluvlastníkov sa nezúčastnila ani jedného stretnutia.
Odporca v 1. rade uviedol, že rovnako nemá záujem o zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve, súhlasí

so zrušením podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu, nesúhlasí však s návrhom navrhovateľky
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko má záujem o stavbu spolu so zastavanou
plochou a nádvorím, pretože o tieto nehnuteľnosti sa dlhé roky staral a investoval do nich značné
finančné prostriedky. Navrhol zrušiť podielové spoluvlastníctvo, dom so zastavanou plochou a nádvorímo výmere 407 m2 prikázať do jeho výlučného vlastníctva a nariadiť predaj záhrady o výmere 1468 m2
s následným rozdelením výťažku z predaja medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov.

Odporcovia v 2. - 5.rade vo svojom spoločnom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania (č.l. 31)
uviedli, že je pravdou, tak ako uvádza navrhovateľka, že odporca v 1. rade umožnil nehnuteľnosti užívať
tretej osobe, nikto s odporcov v 2. - 5. rade na to nedal súhlas a nikdy nedostali za užívanie nehnuteľností
žiadnu odplatu, nikto z nich nemá záujem o výlučné vlastníctvo nehnuteľností a s ich predajom súhlasia.

Navrhovateľka vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27.8.2015 (č.l. 35) poukázala na to, že tvrdenia
odporcu v 1.rade podľa ktorých on ako väčšinový spoluvlastník má právo rozhodnúť o akomkoľvek
nakladaní s nehnuteľnosťami a že sa o nehnuteľností stará výlučne on, investuje do nich a zveľaďuje
ich, sú zavádzajúce nakoľko navrhovateľka ako spoluvlastníčka nikdy nemala možnosť vyjadriť sa k
prenechaniu nehnuteľností do užívania tretej osobe (sestre odporcu v 1.rade) rovnako nikdy nebola

informovaná a nemala možnosť vyjadriť sa k akýmkoľvek investíciám do nehnuteľností. Odporca
v 1. rade by mal v tomto smere uniesť bremeno tvrdenia - preukázať presne a určito kedy, aké
investície a v akej hodnote vynaložil. Naviac odporca v 1. rade tvrdí, že starostlivosť a zveľaďovanie
nehnuteľností sú jedinou odplatou jeho sestry za to, že jej nehnuteľnosti nechal do užívania. Ak je
to tak, prislúcha táto odplata všetkým spoluvlastníkom a neobstojí názor o akomsi vyššom nároku

odporcu v 1. rade, lebo nehnuteľnosti zveľaďuje a už vôbec nie, aby bola časť nehnuteľnosti prikázaná
jemu bez toho, aby sa s ostatnými musel vyporiadať. Nie je pravdou, že sa sestra odporcu v 1.
rade do nehnuteľnosti presťahovala, aby opatrovala ich dnes nebohého vlastníka - strýka účastníkov
konania. Strýko v nehnuteľnostiach žil do svojich 73 rokov, bol plne samostatný a žiadnu opateru
ani v závere života nepotreboval. Do jeho smrti v roku 2009 všetci spoluvlastníci z rešpektu k nemu

vyporiadanie nehnuteľností neriešili, aby pokojne dožil, keďže bol jedným zo spoluvlastníkov. Strýko
platil všetky náklady s nehnuteľnosťami spojené až do svojej smrti a až po jeho smrti ich začali
znášať všetci spoluvlastníci pomerne. Na prejednaní dedičstva po strýkovi v roku 2010 prvýkrát otvorili
otázku vzájomného vyporiadania. Je pravdou, že v snahe vyporiadať spoluvlastníctvo sa na podnet
navrhovateľky konali dve stretnutia. Na nich odporca v 1. rade a jeho sestra ponúkli na vyporiadanie

ostatným spoluvlastníkom po 1.000,- eur každému, čo je nehorázne. Na týchto stretnutiach sa
navrhovateľka nemohla zúčastniť zo zdravotných dôvodov, ale jej názor plne prezentovali a zastupovali
ju jej sestry odporkyne v 2. a 5.rade. Po týchto stretnutiach sa jej s odporcom v 1. rade a jeho sestrou
už nepodarilo spojiť, nedvíhali telefón, nereagovali na textové správy, preto vyhľadala právnu pomoc
a následná bezvýsledná komunikácia prebiehala už výlučne medzi odporcom v 1. rade a právnymi

zástupcami navrhovateľky.

Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 29.9.2015 uviedla, že svoj
spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam nadobudle dedením. Od roku 2007 sa pokúša
dohodnúť s ostatnými spoluvlastníkmi ohľadom nehnuteľností, doposiaľ bezvýsledne. Nehnuteľnosti

nikdy neužívala, neužíva ich ani v súčasnosti a ani ich nemôže užívať, ale v zásade sa ani nepokúšala
o to, aby mohla užívať svoj spoluvlastnícky podiel. Reálne rozdelenie týchto nehnuteľností nie je možné
a navrhovateľka nemá záujem na prikázanie týchto nehnuteľností do jej výlučného spoluvlastníctva.
Uviedla, že nesúhlasí s návrhom odporcu v 1. rade a to s prikázaním časti nehnuteľnosti do jeho
výlučného vlastníctva z dôvodu, že má za to, že keby sa nehnuteľnosti predávali po častiach, tak by sa

tým znížila ich celková hodnota a okrem toho neverí tomu, že by sa podarilo samostatne predať zadnú
časť pozemku, teda záhradu. Osobne si myslí, že odporca v 1. rade ostatných spoluvlastníkov nemá
ani z čoho vyplatiť, snaží sa len naťahovať čas, aby mohol nehnuteľnosti využívať.

Odporca v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 29.9.2015 uviedol, že

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nadobudol dedením a kúpou od svojej sestry. Nehnuteľnosti v
celosti užíva on, hoci nie je to užívanie, skôr ide o to, že sa o nehnuteľnosti stará. V rodinnom dome býva
jeho sestra s jeho súhlasom, žiadnu náhradu za užívanie nehnuteľností neplatí, ani nič od nej nežiadal.
Rovnako ani on žiadnemu z ostatných spoluvlastníkov náhradu za užívanie nehnuteľností neplatil a nikto
od spoluvlastníkov doposiaľ od neho ani nič nežiadal. Do roku 2009 nehnuteľnosti užíval ich strýko a

bývala s ním sestra odporcu v 1. rade, ktorá sa oňho starala. Odporca v 1. rade uviedol, že sa pokúšal
predať samostatne záhradu, teda zadnú časť pozemku, avšak núkali mu za to cenu 60,- eur za m2,
ktorú považoval za príliš nízku. Tiež mal potencionálneho kupca na kúpu celej nehnuteľnosti, avšak ten
kupec nechcel zaplatiť nič za dom, bol ochotný zaplatiť len za m2 za pozemok, čo tiež odporca v 1.rade nemohol akceptovať. V roku 2008 na vlastné náklady zrekonštruoval celý rodinný dom, investoval
do domu 20.000,- eur. Podľa jeho odhadu hodnota pozemku je 100,- eur za m2, v tomto prípade za
19 árov je to 190.000 m2 a aj s domom môžu mať nehnuteľnosti hodnotu spolu okolo 220-240.000,-

eur. Z tejto sumy by bol ochotný vyplatiť ostatných spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov, avšak
momentálne finančné prostriedky na výplatu nemá, ale financie by mal v prípade, ak by sa predala zadná
časť pozemku, teda záhrada.

Odporcovia v 2. - 5. rade vo svojich účastníckych výpovediach na pojednávaní dňa 29.9.2015 zhodne

uviedli, že svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli dedením. Nikdy svoje podiely neužívali, neužívajú ich
ani v súčasnosti. Odporca v 1. rade a ani jeho sestra, ktorí nehnuteľnosti užívajú im neplatia za užívanie
ich spoluvlastníckych podielov nič. Nikdy od nich ani nežiadali, aby uhrádzali nejakú náhradu za užívanie
ich spoluvlastníckych podielov. Rovnako ani nežiadali, aby mohli užívať svoje spoluvlastnícke podiely.
S návrhom odporcu v 1. rade ohľadom prikázania prednej časti týchto nehnuteľností do jeho výlučného
vlastníctva, nesúhlasia z dôvodu, že podľa ich názoru, keby sa nehnuteľnosti predávali v dvoch častiach,

tak celková predajná cena by sa týmto reálne znížila.

Odporca v 1. rade na pojednávaní dňa 15.12.2015 navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
a vyporiadal ho tak, že dom a časť predného pozemku prikáže do jeho výlučného vlastníctva a zvyšnú
časť predného pozemku a celý zadný pozemok prikáže do podielového spoluvlastníctva ostatných

spoluvlastníkov. Vzhľadom na to, že pred 8 rokmi investoval do rodinného domu 20.000,- eur, žiadal
zohľadniť pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva túto investíciu.

Navrhovateľka ani odporcovia v 2.- 5. rade s návrhom odporcu v 1. rade nesúhlasili, zhodne poukázali
na to, že dom, dvor aj záhrada tvoria jeden hospodársky celok a vyporiadaním podľa návrhu odporcu

v 1. rade by sa porušila celá funkčnosť predmetných nehnuteľností. Navrhovateľka poukázala na to, že
odporca v 1. rade investície, aj pokiaľ ich realizoval, nikdy ich neprejednal s ostatnými spoluvlastníkmi a
preto nie je možné ich vyporiadavať v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bolo by možné
vyporiadať titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ale už dávno došlo k premlčaniu tohto jeho
nároku. Preto vzniesla námietku premlčania.

Navrhovateľ súdu dňa 28.12.2015 predložil, ako uviedol, bločky zo stavebného materiálu. Ide o fotokópie
faktúr a pokladničných dokladov o nákupe rôzneho stavebného materiálu, ale aj elektrospotrebičov a
potravín, ktoré boli nakupované v rokoch 2007 a 2008 a nie je z nich zrejmé, kde bol tento stavebný
materiál použitý. Ďalej medzi týmito dokladmi sa nachádzajú aj doklady o vykonaní rôznych stavebných

prác v roku 2007 a 2008 bez možnosti zistenia, kde boli tieto práce vykonávané a tiež predložil fotokópiu
zmluvy o dielo o dodávke stavebných prác na stavbu, ktorá sa nachádza v O. - W. A. C. XX (čo je adresa
predmetných nehnuteľností), avšak objednávateľom týchto prác nebol odporca v 1. rade, ale M. W.Á.
(č.l. 49).

Odporca v 1.rade na pojednávaní dňa 26.1.2016 navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam, dom a predný pozemok, teda dvor, prikázal do jeho
výlučného vlastníctva a ohľadom zadnej časti pozemku, teda záhrady nariadil predaj. Ako primeranú
náhradu ostatným spoluvlastníkom za prednú časť pozemku a dom, uviedol, že pridá zo svojho podielu
zo záhrady 2 áre navyše všetkým ostatným spoluvlastníkom. Poukázal na to, že ani celá predná časť

pozemku, teda celý dvor nepripadne do jeho výlučného vlastníctva, lebo na tomto pozemku treba ešte
zriadiťprístupovúcestukzadnejčastipozemku,tedakzáhrade.Následneupresnil,žedojehovýlučného
vlastníctva by mal pripadnúť dom, celý predný pozemok, teda dvor o výmere 407 m2 a ďalších 70 m2 zo
záhrady. O tomto všetkom nemá vyhotovený geometrický plán, čiže nevedel presne vymedziť čo presne
a z ktorého pozemku by malo pripadnúť do jeho výlučného vlastníctva. Ďalej odporca v 1. rade navrhol,

aby súd vyporiadaval nehnuteľnosti v širšom slova zmysle, nakoľko do nehnuteľností preinvestoval
značné finančné prostriedky. Ako náhradu za svoje investície žiadal, aby súd uložil navrhovateľke aj
odporcom v 2. - 5. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 1. rade 10.000,- eur. Tú skutočnosť,
že do nehnuteľnosti preinvestoval práve takúto sumu uviedol, že súdu preukazuje fotokópiami bločkov
o nákupe stavebného materiálu, ktoré založil do spisu (ide o doklady, ktoré sú založené v prílohovej

obálke na č.l. 49 spisu). Odporca v 1. rade nevedel špecifikovať, ktoré z tohto množstva dokladov sú za
tých žiadaných 10.000,- eur. Všetky stavebné práce, ktoré boli vykonané na dome, boli zo stavebného
hľadiska nevyhnutné, pretože v opačnom prípade v súčasnosti by bol dom už len zrúcaninou. V dome
nebola kúpeľňa, teplá voda, ani kanalizácia. Toto všetko sa týmito rekonštrukčnými prácami urobilo.Na vykonanie týchto prác mal ústny súhlas od Františka Horvátha, ktorý v čase, keď sa tieto opravy a
úpravy vykonávali bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V súčasnosti sú spoluvlastníkmi jeho dvaja právni
nástupcovia, dvaja synovia, odporcovia v 3. a 4.rade. Od Františka Horvátha mal len ústny súhlas a

túto okolnosť súdu nijakým spôsobom nevedel preukázať. Uviedol, že od ostatných spoluvlastníkov
nemal súhlas na vykonanie stavebných prác. Sumu 10.000,- eur žiadal od ostatných spoluvlastníkov od
každého rovnakým dielom.

Podľa ust. § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých

vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ust. § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov

rovnaké.

Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Ak o zrušení spoluvlastníctva rozhoduje súd, má vec pokiaľ je to možné medzi spoluvlastníkov rozdeliť,
inak ju prikáže jednému z nich, pritom dbá o jej účelné využitie. K predaju veci a k rozdeleniu
dosiahnutého výťažku má dôjsť iba vtedy, ak nikto zo spoluvlastníkov nechce vec prevziať. Tento postup
uľahčuje, aby súd mohol po zrušení spoluvlastníctva vykonať čo najúčelnejšie vyporiadanie. Úlohou

súdu tu teda je, aby doterajšie spoluvlastníctvo rozumne zlikvidoval, a nie aby vytváral, dokonca proti
vôli účastníkov, nové spoluvlastníctvo.

VdanomprípadepredmetomkonaniasúnehnuteľnostinachádzajúcesavmestskejčastiKošice-Barca,
a to pozemok pozostávajúci z dvoch parciel, v prednej časti pozemku od ulice je situovaná parc. č. XXX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2, ktorá parcela slúži ako dvor, na tejto parcele je postavený
rodinný dom so súpisným číslom 132 a v zadnej časti pozemku je situovaná parc. č. XXX - záhrada o
výmere 1468 m2. Celá táto nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, pričom
navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 20/240, odporca v 1. rade v podiele 126/240,
odporkyňa v 2. rade v podiele 20/240, odporca v 3. rade v podiele 27/240, odporca v 4. rade v podiele

27/240 a odporca v 5. rade v podiele 20/240. Ani jeden zo spoluvlastníkov nebýva ani nebýval v minulosti
v predmetnom rodinnom dome.

Navrhovateľka aj odporcovia v 2. - 5. rade žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam a vyporiadať nehnuteľnosti ich predajom s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi

spoluvlastníkov, každému podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu. Zhodne mali za to, že reálne
rozdelenie nehnuteľností v danom prípade nie je možné medzi spoluvlastníkov, o prikázanie všetkých
nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva neprejavil záujem ani jeden zo spoluvlastníkov, preto je
možné len nariadiť predaj nehnuteľností a rozdeliť výťažok z predaja.
Na druhej strane odporca v 1. rade, ktorý je väčšinovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností,

súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a súhlasil aj s tým, že reálne rozdelenie predmetných
nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov nie je možné. O
prikázanie všetkých nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva neprejavil záujem, avšak žiadal o
prikázanie do svojho výlučného vlastníctva rodinného domu a prednej časti nehnuteľnosti parc. č. XXX ovýmere 407 m2, ktorá je využívaná ako dvor a na ktorej je postavený rodinný dom. Tvrdil, že z pozemku
parc.č. XXX treba odčleniť časť na prístupovú cestu pre zadnú časť pozemku, teda pre záhradu, aby
sa záhrada mohla predať ako samostatný pozemok. Tiež žiadal, aby mu bol prikázaný pozemok parc.č.

XXX vrátane ďalších cca 70 m2 odčlenených z parc. č. XXX bez toho, aby presne vedel vymedziť
geometrickým plánom čo žiada, resp. ktorú časť alebo časti pozemkov žiada, aby boli prikázané do
jeho výlučného vlastníctva. Ohľadom zvyšku pozemku a to parc. č. XXX - záhrady o výmere 1468 m2
(po rôznych vyššie spomenutých obmenách) navrhol nariadiť predaj s následným rozdelením výťažku
jednotlivým spoluvlastníkom podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Ako náhradu za prikázanie

parc. č. XXX a rodinného domu do svojho výlučného vlastníctva ponúkol navrhovateľke a ostatným
odporcom navyše 20 m2 spolu pre všetkých ostatných spoluvlastníkov zo svojho podielu zo zadnej časti
pozemku, teda z parc. č. XXX. Odporca v 1. rade uviedol, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie
podielov ostatných spoluvlastníkov v súčasnosti a ich podiely chce zaplatiť až z výťažku z predaja
záhrady parc. č. XXX.

Súd vykonaným dokazovaním aj na základe zhodných tvrdení všetkých účastníkov konania zistil, že
reálne rozdelenie nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov nie je možné. Preto zisťoval,
či by bolo možné a účelné prikázať časť z týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného zo
spoluvlastníkov teda v tomto prípade odporcovi v 1. rade, tak ako to žiadal odporca v 1. rade. Treba
uviesť, že odporca v 1. rade počas celého konania menil svoje návrhy v tomto smere a nikdy ich riadne

neupresnil (žiadal prikázať parc.č. XXX v celosti a rodinný dom resp. časť parc.č. XXX po odčlenení
prístupovej cesty k parc.č. XXX a časť parc.č. XXX o výmere cca 70 m2 a rodinný dom, ako náhradu
za spoluvlastnícke podiely ostatným spoluvlastníkom ponúkol finančnú náhradu, ktorú ale je schopný
zaplatiť až po predaji záhrady resp. 20 m2 zo svojho podielu zo záhrady spolu pre všetkých ostatných
spoluvlastníkov). Navrhovateľka ani odporcovia v 2. - 5. rade so žiadnym z týchto návrhov odporcu v

1. rade nesúhlasili.

Súd pri posudzovaní týchto skutočností zohľadnil situovanie sporných nehnuteľností, teda to, že dom,
dvor a záhrada tvoria jeden funkčný celok a v prípade, že by predná časť pozemku, teda dvor aj
s rodinným domom pripadli do výlučného vlastníctva odporcu v 1.rade a nariadil sa predaj zadnej

časti pozemku - záhrady, dá sa dôvodne predpokladať, že cena by bola podstatne nižšia ako keby sa
predávali nehnuteľnosti v celku. Odporca v 1. rade by bol neprimerane zvýhodnený na úkor ostatných
spoluvlastníkov, keďže zadná časť pozemku, teda záhrada by zostala v podielovom spoluvlastníctve
všetkých účastníkov konania až do jej predaja, pričom samotný predaj by pri funkčnom rozdelení celej
nehnuteľnosti bol podstatne sťažený. Navyše odporca v 1. rade po prikázaní rodinného domu a prednej

časti pozemku nemá z čoho zaplatiť ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom a ich podiely by im bol
schopný uhradiť až po predaji zadnej časti pozemku, teda záhrady. Podľa názoru súdu sa dá dôvodne
predpokladať, že predaj len zadnej časti pozemku - záhrady môže značne predĺžiť dobu, za ktorú sa
podarí zrealizovať takýto predaj. Preto súd napriek tomu, že jeden zo spoluvlastníkov žiadal o prikázanie
do svojho výlučného vlastníctva časti nehnuteľností, považoval nariadiť predaj celej nehnuteľnosti

za spravodlivejšie riešenie medzi spoluvlastníkmi, pri ktorom by nebol neprimerane zvýhodnený ani
znevýhodnený ani jeden zo spoluvlastníkov. Pre úplnosť súd dodáva, že ani jeden zo spoluvlastníkov
nebýva ani nebýval v minulosti v predmetnom rodinnom dome.

Odporca v 1. rade navyše žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle, keď tvrdil,

že investoval 20.000,- eur, z ktorých žiada 10.000,- eur zohľadniť pri vyporiadaní. Odporca v 1. rade
tento svoj návrh presnejšie nešpecifikoval, neupresnil koľko žiada zaplatiť za investície od jednotlivých
spoluvlastníkov, nepreukázal presnú výšku investícií ani to kedy boli tieto investície vynaložené, či išlo o
nevyhnutnéopravyaúdržbuačimalsúhlasostatnýchspoluvlastníkov.Týmneuniesoldôkaznébremeno
ohľadom svojich tvrdení, preto súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle.

Navyšetrebadodať,žeztvrdeníodporcuv1.rade(tvrdil,ževdomebolavykonanákanalizácia,vodovod
a kúpeľňa) vyplýva, že nešlo o nevyhnutné opravy a údržbu a nemal súhlas žiadneho zo spoluvlastníkov
a všetky investície boli vykonané v rokoch 2007 a 2008 a zo strany navrhovateľky bola vznesená
námietka premlčania. Pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia. Toto
majetkové právo podlieha premlčaniu vo všeobecných premlčacích dobách v závislosti od toho, či ide o

nárok vyplývajúci z ust. § 137 Občianskeho zákonníka (§ 101), alebo o nárok podľa ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka (§ 107). Z toho vyplýva, že pokiaľ by aj mal odporca v 1. rade vo vzťahu k
ostatným spoluvlastníkom nárok na náhradu vynaložených nákladov podľa ust. § 137 OZ alebo nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ, vzhľadom na vznesenú námietkupremlčania zo strany navrhovateľky, nepochybne došlo k premlčaniu nároku navrhovateľa podľa ust.
§ 101 ( v lehote 3 rokov od vynaloženia nákladov, t.j. najneskôr 31.1.2011) alebo podľa ust. § 107
Občianskeho zákonníka ( v lehote 2 rokov od vynaloženia nákladov, t.j. najneskôr 31.1.2010).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola plne úspešná
priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 878,-
eur a z trov právneho zastúpenia advokátom za 6 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 25.8.2014, 2. podanie návrhu na začatie konania dňa 12.5.2015, 3. podanie zo dňa

26.8.2015, 4. účasť na pojednávaní dňa 29.9.2015, 5. účasť na pojednávaní dňa 15.12.2015, 6. účasť
na pojednávaní dňa 26.1.2016, t.j. 6 x 303,74 eur (z hodnoty konania 14.635,- eur čo je hodnota podielu
navrhovateľky z nehnuteľností) + 1 x režijný paušál 8.04 eur, 4 x režijný paušál 8,39 eur, 1 x režijný
paušál 8,58 eur, vrátane 20 % DPH, spolu 2.247,14 eur, spolu trovy konania v sume 3.125,14 eur,
ktoré trovy sú povinní navrhovateľke nahradiť odporcovia v 1. - 5. rade spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.