Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229752
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115229752.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: C. S.,

H.. X.X.XXXX, L. XX, L.Á. H. N., právne zastúpený: JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom
v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanému: KARPATOVKA, s.r.o., Chminianská Nová Ves 106, IČO:
36 499 757, právne zastúpený JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska
8, o zaplatenie 2.229,42 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.229,42 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 14.3.2015
do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 11.12.2015 doručil žalobu, ktorou sa domáhal priznania pohľadávky 2.229,42 Eur s
prísl., keď svoj nárok odôvodňoval tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na
F. Č.. XX, X. S., E.. Ú. L. - S. S. G. E. Č.. XXX/X orná pôda o N. XXXXX Z.X so spoluvlastníckym
podielom pod C. X N. N. X/X E. L.. Žalovaný dlhodobou užíva túto nehnuteľnosti na podnikanie a
je vlastníkom viacerých stavieb postavených na tejto nehnuteľnosti. Pre efektívnejšie užívanie tejto
nehnuteľnosti postavil tiež cestu a iné spevnené plochy, avšak za užívanie nehnuteľnosti žalobcovi
neplatí žiadnu odplatu. Za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu predmetnej nehnuteľnosti,

od ktorej sa odvíja aj výška uplatneného nároku si zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku č.
54/2013 zo dňa 3.4.2013 s doplnením č. 1 z 30.11.2015.ktorý vypracoval P.. Z. O.. Z tohto posudku a
jeho doplnenia vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti zapísanej na F. Č.. XX E..Ú.. L., S.
G. E. Č.. XXX/X X. S. X. N. XXXXX Z.X je vo výške 0,501 Eur/1 m2 / rok, čo pri rozlohe pripadajúcej na
jeho spoluvlastnícky podiel, ktorému zodpovedá výmera X.XXX,XX Z.X predstavuje nájomné vo výške
1.137,40 Eur ročne a za obdobie dvoch rokov 2.274,80 Eur. Listom zo dňa 16.2.2015 vyzval žalovaného
na zaplatenie nájomného za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, na čo žalovaný mu odpovedal listom

z 13.3.2015, v ktorom uviedol, že mu zaslal opakovane návrh na uzavretie nájomnej zmluvy, ku ktorej
sa nevyjadril. V nadväznosti na to mu listom zo 16.7.2015 oznámil, že žiadny návrh na uzavretie
nájomnej zmluvy neobdŕžal a vyzval ho na preukázanie skutočnosti, že mu takýto návrh zaslal. Zároveň
žalovanému oznámil, že nesúhlasí s ročným nájomnom 100 Eur za hektár ako si žalovaný dohodol s
ostatnými spoluvlastníkmi a žiada ho zaplatiť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
s ním následne prestal po ním uplatnenom nároku úplne komunikovať. V konaní 14Ro 274/2013 dňa
11.7.2013 vydal Okresný súd v Prešove platobný rozkaz, ktorým bol zaviazaný žalovaný zaplatiť mu

sumu 4.720,04 Eur na totožnom skutkovom a právnom základe, pričom žalovaný proti platobnému
rozkazu nepodal odpor a príslušnú sumu uhradil. Žalovaný mu bez bližšej špecifikácie uhradil 45,38 Eur.2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 3.2.2016, ktorým uložil žalovanému zaplatiť 2.229,42 Eur s
5,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto istiny od 14.3.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania,
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 332,86

Eur s tým, aby túto sumu buď uhradil, alebo v 15. dňovej lehote podal odôvodnený odpor.

3. Žalovaný v 15. dňovej lehote dňa 1.3.2016 doručil odpor proti platobnému rozkazu zo dňa
3.2.2016, v ktorom poukázal na to, že žalobca je jedným s podielovým spoluvlastníkov pozemku
S.. Q. G., S.. Č.. XXX/X X. S. N. N. XXXXX Z.X E.. Ú. L. N. N. X/X, pričom žalovaný je taktiež

jedným s podielových spoluvlastníkov tejto parcely a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X.
Predmetný pozemok je užívaný na poľnohospodárske účely a spadá pod režim zákona 504/2003 Z.z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Poukázal na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Žalovaný ako jeden z podielových spoluvlastníkov v predmetnej nehnuteľnosti hospodári
so spoločnou veci na základe rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov, pričom väčšina spoluvlastníkov s

takýmto hospodárením súhlasí, okrem žalobcu a ďalšieho K. A.. A. C., ktorí s navrhovanou výškou
odplaty nesúhlasili a neuzavreli ani so žalovaným nájomné zmluvy. Žalovaný nájomné za roky 2013,
2014 uhradil žalobcovi 18.11.2014, čo sám žalobca potvrdil vo svojej žalobe, pričom suma 45,38 Eur
predstavuje úžitok z hospodárenia zo spoločnou vecou pripadajúcou na podiel žalobcu korešpondujúci
s úžitkami ostatných spoluvlastníkov, ktorí nehospodária na spoločnej veci. Požiadavka žalobcu na

úhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.137,40 Eur, t.j. za dva roky 2.274,80 Eur narúša podstatu
inštitútu podielového spoluvlastníka, ktorého súčasťou je žalobca, pretože ako menšinový spoluvlastník
svojím postupom si uplatňuje niekoľkonásobne vyšší nárok oproti ostatným spoluvlastníkom. Žalovaný
nesúhlasil s tým, že výška uplatneného nároku v žalobnom návrhu sa odôvodňuje cenou nájmu určenou
znaleckým posudkom č. 54/2013 a jeho doplnkom vypracovaným P.. Z. O., ktorý je znalcom v odbore

stavebníctvo,pozemnéstavbyaktorýnepostupovalpristanovovanívšeobecnejhodnotynájmuvzmysle
zákona 504/2003. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

4. Podaním odporu v zákonnej lehote došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil ústne
pojednávanie.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení z 9.8.2016 zotrval na svojej žalobe a žiadal jej vyhovieť.
V tejto žalobe sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného ako druhého
spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorý užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu
a to na úkor žalobcu. Pri predmetnom pozemku G. E. XXX/X nie je možné určiť BPEJ, pretože

pozemok sa nachádza v zastavanom území obce a na väčšej časti predmetného pozemku sa
nachádzajú betónové a asfaltové plochy, na ktorých parkujú a prechádzajú nákladné motorové
vozidla za odplatu pre žalovaného a na pozemku sú vybudované stavby vo vlastníctve žalovaného,
napr. stavba bývalej vrátnice, stavba sociálno-prevádzkovej C. Č.. XXX, pričom ani jedna z týchto
stavieb neslúži na poľnohospodárske účely. Aj z mapy pozemkov s určenou BPEJ, ktorá je verejne

prístupná na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je zrejmé, že
predmetnýpozemokužívanýžalovanýmjepozemkombezurčeniaBPEJ.Žalovanýdlhodoboužívatento
pozemok výhradne na nepoľnohospodárske účely, najmä na podnikateľské účely ako dvor a skladovaciu
plochu pre poľnohospodárske stroje a rôzne iné dopravné prostriedky - stavebné stroje vo vlastníctve
obchodných spoločnosti, ktoré sa podieľali na výstavbe diaľnice, na ich opravu, časť nehnuteľnosti

je navyše vybetónovaná a slúži ako prístup k hasičskej zbrojnici, ďalej na parkovanie osobných
motorových vozidiel, prejazd nákladných dopravných prostriedkov z čoho je zrejmé, že žalovaný na
tejto nehnuteľnosti podniká s nákladom (betón, štrk, asfalt) a podobne. Oceňovanie pozemkov v súlade
s vyhláškou 492/2004 Z.z. rozlišuje pozemky (pri použití metódy polohovej diferenciácie na účely
tejto vyhlášky) na to pozemky v zastavanom území obci a nepoľnohospodárske a nelesné pozemky

mimo zastavaného územia obci, pozemky v zriadených v záhradkových osadách, pozemky mimo
zastavaného územia v obci, určené na stavbu a na poľnohospodárske pozemky mimo zastavaného
územia obci podľa druhu orná pôda, alebo trvalý trávnatý porast. Pozemok parc. G. E. XXX/X K. H.Á.
v zastavanom území, obce, neslúži na poľnohospodárske účely a preto správne bola určená výška
nároku P.. Z. O., znalcom z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný do dnešného dňa nijakým

spôsobom nepreukázal súhlas, alebo dohodu väčšiny spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou
vecou, alebo právoplatné rozhodnutie súdu o tejto otázke v súlade s ust. § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.6. Žalovaný dňa 5.12.2016 doručil znalecký posudok č. 210/2016 P.. U. Z. znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti a na pojednávaní 21.11.2015 poukázal na to,
že znalecké posudky sú diametrálne odlišné a preto účastníci zhodne žiadali, aby boli vypočutý obaja

znalci k týmto znaleckým posudkom.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov P.. U. Z., P.. Z. O., znaleckým S. Č.. XX/XXXX a jeho
doplnením č. 1, znaleckým posudok Č.. XXX/XXXX, stanoviskom Okresného úradu Prešov z 5.10.2016,
12.10.2016, listom vlastníctva č. 82, identifikáciou parciel, zmluvou o nájme č. 30201 a zistil tento

skutkový stav:

8. Podľa listu vlastníctva č. 82 kat. úz. Chmiňany sú žalobca aj žalovaný podielovými spoluvlastníkmi,
každý v X/X E. S. G. E. Č.. XXX/X X. N. XXXXX Z.X M. S. X. S.. Na každého pripadá podľa jeho
spoluvlastníckeho podielu o výmere XXXX Z.X .

9. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, keď v žalobe tvrdí, že žalovaný užíva
túto nehnuteľnosť nad svoj spoluvlastnícky podiel a teda užíva aj jeho podiel a pre účely stanovenia
všeobecnej hodnoty nájmu predmetnej nehnuteľnosti si dal vyhotoviť znalecký posudok Č.. XX/XXXX T.
3.4.2013 s jeho doplnením č. 1 z 30.11.2015, ktorý vypracoval P.. Z. O. a z neho vyplýva, že všeobecná
hodnota nájmu nehnuteľnosti je vo výške 0,501 Eur/1 m2 / rok, čo pri rozlohe pripadajúcej na jeho

spoluvlastnícky podiel X.XXX,XX Z.X predstavuje nájomné ročne 1.137,40 Eur (2270,25 m2 x 0,501
Eur), tzn. že za obdobie dvoch rokov vo výške 2.274,80 Eur. Na jeho listy, ktorými si uplatňoval tento
nárok, žalovaný nereagoval a vyplatil mu bez bližšej špecifikácie len sumu 45,38 Eur.

10. Žalovaný namietal, že síce užíva tento pozemok, avšak výška nájmu podľa znaleckého S. Č.. XXX/

XXXX, ktorý si dal vypracovať P.. U. Z. je za 1 m2 za rok 0,046 Eur, t.j. za celú výmeru 835,45 Eur. Rozpor
v cenách medzi znaleckými posudkami je niekoľkonásobný. Sú tu rozporné tvrdenie vypracovateľov
posudku pokiaľ ide o to, či je pozemok napojený na kanalizáciu, ďalej tu boli ponížené koeficienty pri
určení výšky nájmu, preto trvá na tom, aby bol vykonaný znalecký posudok.

11. Znalec P.. Z. O. vypočutý ako svedok uviedol, že metóda polohovej diferenciácie vychádza z
východiskovej ceny a hodnotia sa aj ďalšie koeficienty stanovené vo vyhláške, čo znamená, že znalec
musí mať znalosti trhových pomerov na trhu s pozemkami. Vyhláška pôvodne vychádzala z ceny 50,-Sk
za 1 m2 , čo zodpovedá 1,90 Eur za 1 m2 . Novelou z roku 2010 bola východisková cena stanovená na
3,32 Eur za 1 m2 . Za ďalších šesť rokov došlo k navýšeniu tejto ceny, pretože ceny pozemkov neustále

rastú a tým sa musí znalec zaoberať. Nedá sa preto použiť len základná východisková cena. Toto P..
Z. vo svojom posudku nezohľadnil. Pokiaľ ide o koeficient povyšujúcich faktorov, takisto sa P.. Z. týmto
nezaoberal, čo potom spôsobuje rozdiel medzi ich znaleckými posudkami. Vyhláška umožňuje zvýšiť
koeficient až o 50 % z hodnoty východiskovej ceny pre najbližšie mesto, v tomto prípade Z. S.. Ak by sa
vychádzalo len z východiskovej ceny 3,32 Eur za 1 m2 , cena ktorá by vychádzala by bola 2 Eur za 1 m2

a takýto pozemok za takúto cenu nikto nepredá. Pozemok, ktorý bol oceňovaný sa nachádza intraviláne
obce s infraštruktúrou, kde cena pozemku sa pohybuje od 12 až 15 Eur za 1 m2 . Znalec P.. Z. vychádzal
z ceny 0,67 Eur za 1 m2 . Orná pôda má stanovenú cenu od 0,50 po 1 Eur za 1 m2 , ale na internete
zistil, že sa predáva aj za 3 Eur za 1 m2 . Z toho vyplýva, že je potrebné poznať situáciu na trhu, preto
aj on vychádzal z cien predaja takýchto pozemkov pri stavbe diaľnic. Tieto zmluvy sú uverejnené na

internete, kde cena za 1 m2 takýchto pozemkov pri stavbe diaľnice bola stanovená vo výške 11,50 Eur
za 1 m2, k čomu podľa zákona pripadalo navýšenie 20 %. Trhové ceny takýchto pozemkov sú 12 až
15 Eur za 1 m2. P.. Z. nezohľadnil nárast cien pozemkov od platnosti vyhlášky do roku 2016 a vykonal
zrážky. Pri koeficiente všeobecnej situácie, keď sa vychádza z koeficientu 0,50 Eur vyhláška umožňuje
až 0,70 Eur, ako to aj on stanovil, vzhľadom na to, že pozemok sa nachádza v zastavanom území, má

takmer všetky napájacie siete, okrem kanalizácie na obecný vodovod, je dobre prístupný po asfaltovej
ceste. Použitá metóda redukcie znalcom P.. Z. sa mu zdá preto príliš vysoká. Pokiaľ ide o stanovenie
koeficientu technickej vybavenosti P.. Z. použil koeficient 1, stredná vybavenosť, pričom sám uvádza, že
tento pozemok je dobre vybavený, teda podhodnotil tento koeficient. Ďalšie rozdiely sú v redukujúcom
faktore, ktorý podľa vyhlášky prichádza do úvahy v prípade nevhodného tvaru pozemku, ak je pozemok

úzky, alebo napríklad trojuholníkový a nie je vhodný na zástavbu. Použitie tohto redukujúceho faktora
považuje za nesprávne, lebo ide o veľký pozemok, s veľkou plochou, má stavebný význam, možno na
ňom stavať veľké haly, alebo výrobné budovy. Pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu nájmu, táto vychádza zo
všeobecnej hodnoty pozemku a toto spôsobuje rozdiel v cene. Vyhláška stanovuje vzorec, podľa ktoréhosa počíta. Vychádza sa z údajov všeobecnej hodnoty pozemku, úrokovej miery a zaťažení daňou. Čo
sa týka úrokovej miery, tá sa mení v čase, preto on vymedzil obdobie, ktoré sa týka zaťaženia dane pre
fyzické osoby. Teraz platí daň 1,19 %, pričom P.. Z. použil 0,2 %, čo je veľký rozdiel. Trhové hodnoty

nájmu sa dajú zistiť na internete, kde sú zverejňované nájomné zmluvy a takto našiel aj nájomnú zmluvu
v L., kde sa prenajímal pozemok vo vlastníctve obce. Nájomné bolo stanovené 0,764 za 1 m2 . On
použil výšku 0,512 Eur za rok v prvom posudku a v doplnku 0,501 Eur za rok za 1 m2 . Pokiaľ ide o
stanovenie hodnoty pozemku a tým aj nájmu, vychádzal pritom na základe porovnávania trhových cien.
Pozemok je lukratívny, nachádza sa na rovine, má veľmi dobrý potencionál, je na ňom dobrá vybavenosť

sieťami, hneď z cesty sa nachádzajú nové domy, je tam nová zástavba, teda ide o zaujímajú lokalitu,
čo je potrebné zohľadniť v cene. Na tomto pozemku je výstavba možná, čo si aj preveroval. Pokiaľ ide
o územný plán, tento pozemok je veľkej rozlohy, je zastavaný len v rozsahu 6 % a podľa územného
plánu je určený na využitie priemyselnej zóny, čiže výstavba na ňom je možná. Je mu známe, že o
takéto pozemky je záujem. Kupujú si ich majitelia budov od Slovenského pozemkového fondu, ktoré
majú na týchto pozemkoch tieto stavby. P.. Z. uvádzal v posudku, že redukuje hodnotu pre zlý prístup a

zastavanosť pozemku, čo nezodpovedá skutočnosti. Na pozemok je veľmi dobrý prístup, je aj zastavaný
ale len v rozsahu 6 % z celkovej výmery. Pokiaľ ide o záujem o pozemky v L., inzerátov je málo, ale v
obci je záujem o výstavbu rodinných domov. V L. H. N. našiel jeden inzerát na predaj pozemku za 25
Eur za 1 m2 . Vlastníci pozemkov skôr držia tieto pozemky pre svoje deti, preto nie sú takto v ponuke
na predaj, ale záujem o kúpu pozemkov v obci je, čoho dôkazom je aj tento súdny spor. Pokiaľ ide o

kúpnu cenu za pozemky na individuálnu rodinnú výstavbu, táto je určená dohodou medzi predajúcim a
kupujúcim, k čomu on nemá prístup ako znalec, ale oceňoval pozemky na výstavbu dvoch rodinných
domov v obci L. H. N., ktoré sa nachádzajú neďaleko areálu družstva v obci L. B. trhové ceny sú zhruba
rovnaké ako ceny v obci s rovnakou dopravnou prístupnou infraštruktúrou a polohou pozemku, teda
pokiaľ ide o túto lokalitu je to 12 Eur za 1 m2 . Pokiaľ štát kúpil pozemky na výstavbu diaľnice za

11,40 Eur za 1 m2 z toho možno dedukovať, že pozemok mal túto cenu. V obci L.y je elektrina, zemný
plyn aj obecná kanalizácia, čo si overil v obci. Podľa územného plánu je možná výstavba výrobných
hál na tomto pozemku, blízkosť z rodinných domov tomu nebráni, lebo môže sa týkať rôznej výstavby
nehlučných administratívnych budov, alebo skladov. Je pravdou, že ak sa pozemok nachádza v blízkosti
chatrčí rómskych obyvateľov, ide v podstate o nepredajný pozemok, ale konkrétne tohto pozemku sa to

netýka. Charakter pozemku je taký, že nie je stanovený na bývanie a svojou polohou je vzdialený od
týchto rómskych chatrč. Pozemok sa nachádza v zastavanom území obce, rozhodujúci je údaj v registri
C, ktorý stanovuje, že ide o pozemok zastavaný a nádvorie, nejedná sa o ornú pôdu. Pri spracovaní
znaleckého posudku mu žalobca poskytol aj vyjadrenie obce o tejto skutočnosti.

12. Zo záveru znaleckého posudku č. 54/13 a jeho doplnenia č. 1, posudku č. 54/2013 z 30.11.2015
vyplýva, že na základe výpočtu znalca P.. Z. O. bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za pozemok
na S.. E. G. XXX/X E..Ú.. L. 0,501 Eur za 1 m2 ročne a všeobecná hodnota nájmu za obdobie od
1.1.2013 do 31.12.2014 za pozemok na parcele E. G. Č.. XXX/X N. E..Ú.. L.Ň. o výmere 18162 m2 je
18.198,32 Eur.

13. Zo znaleckého posudku č. 210/2016 vypracovaného P.. U. Z. na základe objednávky žalovaného
z 26.10.2016 bola všeobecná hodnota pozemku parc. Č.. XXX/X stanovená na sumu 12.168,54 Eur a
vypočítaná výška nájmu za 1 m2 ročne 0,046 Eur, ročný nájom 835,45 Eur. P.. U. Z. pri výsluchu zotrval
na záveroch svojho znaleckého posudku.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

17.Bezdôvodnéobohateniepredstavujezáväzkovýprávnyvzťah,zktoréhovznikápohľadávkatomu,na
úkor koho sa bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie spočíva v
tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty bez toho, aby bolna to daný právny dôvod. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti získaním
bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť veci, práva
a iné majetkové hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Žalobca sa domáha vydania

bezdôvodného obohatenia z titulu vydania plnenia bez právneho dôvodu, keď žalovaný ako podielový
spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby s ním
uzatvoril nájomnú zmluvu. Preto výšku bezdôvodného obohatenia prestavuje ušlé nájomné za užívanie
podielu žalobcu zo strany žalovaného v rozsahu, v ktorom tento spoluvlastnícky podiel nadužíva bez
platenia úhrady.

18. Medzi účastníkmi nie je sporné, že k takémuto spôsobu užívania spoluvlastníckeho podielu žalobcu
zo strany žalovaného došlo. Sporná ostala výška tohto bezdôvodného obohatenia, ktorá vychádza z
výšky ušlého nájmu. Na stanovenie ušlého nájomného si ako žalobca tak aj žalovaný dal vyhotoviť
znalecké posudky, ktoré sa však diametrálne odlišovali vo výške určenia nájomného, keď podľa
znaleckého posudku P.. O. táto výška je 0,501 Eur za 1 m2 ročne a nájom za rok za výmeru 18.162

m2 je 9.099,16 Eur za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2014 18.198,32 Eur. Podľa znaleckého posudku
vypracovaného P.. U. Z. bola výška nájmu stanovená ročne za 1 m2 0,046 Eur a za celú výmeru 835,54
Eur. Na odstránenie týchto rozporov súd vypočul oboch vyhotoviteľov znaleckých posudkov, pričom
boli ozrejmené pri ich výsluchu rozdielne postupy, ktoré spôsobili vzniknuté rozdiely. Z výsluchu oboch
svedkov vyplynulo, že P.. Z. nezobral do úvahy zmeny v cenách pozemkov a vychádzal z vyhlášky z

roku 2010, v ktorej bola stanovená východisková hodnota tvrdiac, že ceny sa nezmenili. P.. O. naopak
poukazoval na to, že v roku 2010 bola stanovená východisková cena 3,32 Eur za 1 m2 , ale za
nasledujúcich šesť rokov došlo k navýšeniu tejto ceny z dôvodu, že ceny pozemkov neustále rastú a
nedá sa preto použiť len základná východisková cena, z ktorej vychádzal výpočet P.. Z.. Ďalej z týchto
svedeckých výpovedi vyplynulo, že P.. Z. nezohľadnil povyšujúce koeficienty, ani zvýšenie koeficientu o

50%zhodnotyvýchodiskovejcenyprenajbližšiemestovtomtoprípadePrešov.P..O.prihliadolnato,že
oceňovaný pozemok sa nachádza v intraviláne, v obci s infraštruktúrou, kde je kanalizácia, zemný plyn
a elektrina, kde cena pozemku sa pohybuje od 12 až 15 Eur za 1 m2 , nejedná sa o poľnohospodársky
využívanýpozemok,pretožesanachádzavintravilánevzastavanomúzemí,jenapojenýnasiete,okrem
kanalizácie. Vyhláška umožňuje koeficient všeobecnej situácie stanoviť až na 0,70 Eur, pričom P.. Z.

stanovil 0,50 Eur a použil redukujúce faktory, ktoré znižujú cenu pre nevhodný tvar pozemku, čo nie je
správne, pretože ide o pozemok s veľkou plochou, ktorý má stavebný význam, podľa územného plánu
je určený na priemyselnú zónu, možno na ňom stavať veľké haly, výrobné budovy. Taktiež nesprávne
použil daňové zaťaženie 0,2 % namiesto 1,19 %. Pozemok je lukratívny, má dobrý potenciál, je dobre
vybavený sieťami, ide o zaujímavú lokalitu, čo je potrebné zohľadniť v cene.

19. Na základe týchto svedeckých výpovedí a porovnaním znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované
súd má za to, že pre stanovenie výšky nájmu nie je potrebné vykonať ďalší dôkaz a to znalecký posudok,
resp. ďalšie odborné vyjadrenie, pretože svedeckými výpoveďami oboch zhotoviteľov znaleckých
posudkov boli objasnené rozdiely medzi znaleckými posudkami a nesprávnosti, ktoré sa nachádzali pri

posudzovaní v znaleckom posudku P.. Z.. Tomuto záveru svedčí aj kúpna zmluva, ktorá bola predložená
súdu, uzatvorená medzi obcou L. a Národnou diaľničnou spoločnosťou v súvislosti s výstavbou diaľnice,
kde cena za predaj 1 m2 vychádza z ceny 11,58 Eur navýšená o 1,20-násobok náhrady v peniazoch
za vyvlastnenie pozemku podľa všeobecných predpisov, teda ide o kúpnu zmluvu z roku 2014, ktorá
potvrdzuje, že trhová cena pozemku nemôže byť 0,67 Eur za 1 m2 ako to stanovil P.. Z.. To, že

sa nejedná o ornú pôdu , mal súd preukázané z vyjadrenia Okresného úradu Prešov z 5.10.2016
a 12.10.2016, kde sa uvádza, že parcela G. E. XXX/., ktorá je teraz identická z parcelami CE.
XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX/X, XXX/X a tieto sú evidované ako zastavané
plochy a nádvoria, sa nachádzajú v interviláne a v mape BPEJ neboli bonitované, nakoľko nie sú
poľnohospodárskou pôdou. Jedná sa o neplodnú plochu okolo potoka. Jednoznačne z vykonaného

dokazovania vyplýva, že žalovaný užíva podiel žalobcu a to tým spôsobom, že na pozemku vytvoril
betónové plochy, ktoré využíva na parkovanie vozidiel a tieto plochy aj prenajíma, v dôsledku čoho
získava zisk. V znaleckom posudku P.. O. boli všetky tieto skutočnosti, čo sa týka kvality, využívania
lokality a polohy pozemku zohľadnené a preto súd má za to, že týmto znalcom určené nájomné
0,501 Eur za 1 m2 zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu za užívanie tohto pozemku a preto žiadané

vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom za užívanie tohto pozemku za dva roky od 1.1.2013 do
31.12.2014 v celkovej výške 2.229,42 Eur po zohľadnení sumy, ktorá bola žalovaným uhradená 45,38
Eur zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keď užíval takto tento
pozemok bez nájomnej zmluvy so žalobcom, teda užíval podiel žalobcu bez zmluvne a bez súhlasužalobcu s takýmto užívaním. Súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní 14Ro 274/2013 vo vydanom
platobnom rozkaze z 11.7.2013, ktoré sa týkalo vydania bezdôvodného obohatenia pri užívaní toho
istého pozemku a podielu žalobcu spolu s ďalším podielovým spoluvlastníkom A.. A. C. v celkovej

výške 4.720,04 Eur priznanej v tomto konaní žalobcovi vo výške 2.360,05 Eur taktiež na základe
znaleckého posudku Č.. XX/XXXX vypracovaného P.. Z. O. za rok 2012 takto určenú výšku nájmu
nerozporoval a rovnaké plnenie bez podania odporu prijal, takže platobný rozkaz nadobudol po jeho
doručení právoplatnosť 20.8.2013. Z vyššie uvedených dôvodov súd nárok žalobcu považuje za právne
dôvodný, a preto zaviazal žalovaného, aby vydal vzniknuté bezdôvodné obohatenie za obdobie od

1.1.2013 do 31.12.2014, po zohľadnení zaplatenie sumy 45,38 Eur t.j. 2229,42 Eur.

20. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Žalobca si uplatnil úrok za omeškanie vo výške 5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia. Z
výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zaslanej žalovanému vyplýva, že dňa 16.2.2015 vyzval

žalovaného k zaplateniu bezdôvodného obohatenia v lehote 20 dní. Žalovaný mu odpovedal 13.3.2015
a vyplatil 45,38 Eur za roky 2013, 2014 a navrhol výšku ročného nájmu 100 Eur za hektár. Výška
úroku za omeškanie je stanovená úrokovou sadzbou ECB + 5 % - nych bodov k 1. dňu omeškania.
Omeškanosť žalovaného nastala dňom 14.3.2015 tak ako uvádza žalobca po doručení odpovede zo
stranyžalovanéhoatýmtodňomvznikolžalobcovinároknaúrokzomeškania.Žiadanýúrokzomeškania

5,05 % zodpovedá zákonnému úroku k 14.3.2015, preto mu tento úrok bol priznaný v tejto výške od
14.3.2015 do zaplatenia.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %.

23. Výška trov konania bude priznaná po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 a nasledujúcich
CSP

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.