Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416202288
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416202288.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové J., sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne: N. G., nar.

XX.XX.X., bytom J. svah XX, XXX XX Z., prechodne bytom C. ul. XX, XXX XX Z., proti žalovanej:
Slovenská republika, v časti o zaplatenie náhrady škody 4.589,64 eur s prísl. konajúca prostredníctvom
Ministerstva vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, a v časti o zaplatenie náhrady škody
66,10 eur s prísl. a nemajetkovej ujmy 35.000,- eur s prísl., konajúca prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.2.2016 sa žalobkyňa domáhala od žalovanej Slovenskej republiky,
zaplatiťtitulomnáhradyškody anemajetkovejujmysumu39.655,74eur.Súčasnežiadala,abysúduložil
žalovanej povinnosť odstrániť z internetu uznesenie 12Ps/6/2014. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa
nasledovne:
Sudkyňa Okresného súdu Nové Zámky vydala dňa 10.2.2014 príkaz na domovú prehliadku číslo OA.,
ktorá domová prehliadka bola vykonaná dňa 14.2.2014 v dome žalobkyne. Ako sa neskôr žalobkyňa

dozvedela, na internete sa dňa 29.4.2013 objavil jeden článok, kvôli ktorému ju predvolali na políciu
na deň 25.6.2013. Od uvedeného dňa nebola žalobkyňa nikým vyrozumená, informovaná a nebola ani
obvinená. Po uplynutí takmer jedného roka od objavenia sa článku a to dňa 14.2.2014 ráno, bez toho
aby ju o jej právach informovali, bez toho aby sa jej opýtali, či dobrovoľne vydá veci, ktoré od nej chcú,
vtrhli do jej domu policajti a zhabali jej tri počítače a jeden pendriv. Zápisnicu ani záznam o zhabaných
veciach jej napriek jej žiadosti nedali. Po uplynutí trojmesačnej zákonnej lehoty dňa 20.5.2014 bolo
vydané uznesenie o vrátení vecí. Žalobkyňa v žalobe poukázala na vyššie uvedený článok v novinách,

ktorý potom ako si ho stiahla z internetu, vyhodnotila tak, že ten kto ho písal sa nevyhrážal smrťou
ani ťažkou ujmou na zdraví, ani inou ťažkou ujmou a nepísal nič také, kvôli čomu by bolo potrebné
pisateľa stíhať v priestupkovom, alebo trestnom konaní. Takže ak by ten článok písala aj ona, ani vtedy
by nebola potrebná domová prehliadka jej domu. Napriek uvedenému však sudkyňa v príkaze na
domovú prehliadku napísala: „... sa vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou“
a vydala príkaz na domovú prehliadku. Z uvedeného podľa nej vyplýva, že zúčastnené osoby konali
úmyselne protizákonne, využívali svoju právomoc na porušenie jej základných práv a slobôd, ktoré má

garantované ústavou aj európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto
žalobkyňa žiadala Okresnú prokuratúru a aj Krajskú a aj Generálnu a aj Ministerstvo vnútra, aby :
- sudkyňa Okresného súdu v Nových Zámkoch, ktorá vydala príkaz na domovú prehliadku bola vydaná
na trestné stíhanie a bola daná na zodpovednosť,- Okresný prokurátor v Nových Zámkoch, ktorý podal návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku
bol braný na zodpovednosť,
- vyšetrovateľ ORPZ Nové Zámky, ktorý začal trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania sa

a porušil viaceré jej práva, bol braný na zodpovednosť,
- bývalý starosta Štúrova , ktorý má právnické vzdelanie, takže veľmi dobre vedel, že nejde o trestný
čin a napriek tomu podal na žalobkyňu trestné oznámenie, tak aby aj tento bol braný na zodpovednosť
a s ním aj osoby, ktoré v súvislosti s týmto prípadom podali na žalobkyňu trestné oznámenie.
Vyššie uvedené žiadosti žalobkyne však napriek podľa nej jasným dôkazom neboli brané na

zodpovednosť, čím bolo porušené jej právo na súdnu ochranu.
Žalobkyňa tvrdila, že pisateľ článku sa nevyhrážal, že usmrtí, alebo poškodí zdravie a preto nebolo
potrebné podľa nej zistiť, kto ten článok písal a z uvedeného dôvodu nebola potrebná domová prehliadka
a táto bola preto nedôvodná. Žalobkyňa poukázala na to, že policajti jej zobrali počítač z prízemia
na ktorom mala pripevnené bezpečnostné kamery, s čím ona nesúhlasila, pretože keď jej ich zobrali
nemala dôkazy, ak by susedia urobili priestupkové alebo trestné činy voči jej osobe, voči jej majetku,

čo sa aj stalo a kvôli čomu má aj škody. Okrem toho policajti odfotili vnútro domu a aj jej osobu,
tak ako vystúpila z postele, nedôstojne oblečenú a nečesanú. V jednom zo zhabaných počítačov sa
nachádzalo jej účtovníctvo za obdobie 20 rokov jej podnikania, v ostatných sa nachádzali digitálne
fotky z výletov z celého jej života, súkromné aj úradné písomnosti, fotky o jej osobe a aj intímne
fotky. Jej emailove adresy a heslá, bankové údaje spolu s heslami, vstupné údaje do interbankingu, jej

telefónne čísla aj s kódmi, mená a heslá do webových spoločenských stránok, vstupné údaje, mená
a heslá do webových realitných inzertných stránok a webových auto - predajných inzertných stránok,
vstupné údaje do všeobecnej zdravotnej poisťovni atď. Žalobkyňa poukázala na to, že dňa 14.3.2014
v doporučenom liste adresovanom na Okresnú prokuratúru, v časti sťažnosti označenej ako 4. žiadosť,
žiadala, aby aspoň tie dáta, ktoré potrebuje ku každodennému životu jej boli sprístupnené. Tejto jej

žiadosti nebolo vyhovené. Zhabaním počítačov boli porušené jej práva vlastniť majetok, ktorý si kúpila
z peňazí zarobených statočnou podnikateľskou prácou, súčasne bolo porušené jej právo tento majetok
aj používať v čase, keď bol zhabaný. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v jednom zo zhabaných
počítačov bolo aj číslo telefónu na osobu, ktorá mala záujem kúpiť jej nákladné auto, ale po uplynutí
viac ako troch mesiacov, kedy by jej polícia vrátila tieto jej počítače, podľa žalobkyne tá osoba, už určite

kúpila iné nákladné auto. Žalobkyňa pritom poukázala na to, že viac záujemcov na kúpu tohto auta
nemala, lebo sa jednalo o starý typ Avie a preto jej aj v tomto prípade vznikla škoda. Ďalej žalobkyňa opäť
popísala, ako k nej prišli policajti toho 14.2.2014 s tým, že jej nedali čas, aby si prečítala, koľko policajtov
je oprávnených podľa príkazu na domovú prehliadku vstúpiť do jej domu. Od šoku čo vtedy dostala
nevedela ani rozmýšľať, ani správne konať, keď bola na prízemí časť policajtov sa svojvoľne pohybovalo

na poschodí a v suteréne bez jej prítomnosti. Keď bola zase s policajtmi na poschodí cez otvorené
vstupné dvere mohli do domu vstúpiť ďalší policajti a to bez toho, aby o tom žalobkyňa vedela. Takto
mohli podľa žalobkyne policajti robiť v celom dome, čo len chceli. Žalobkyňa má od predmetnej domovej
prehliadky pocit, že je prenasledovaná , odpočúvaná a preto v doporučenom liste zo dňa 14.3.2014,
adresovanom na Okresnú prokuratúru žiadala, aby jej bolo oznámené, kde v jej dome a aute boli počas

domovej prehliadky namontované špionážne kamery a odpočúvacie zariadenia, alebo iné veci. Keďže
Okresná prokuratúra na jej otázku neodpovedala, podala žalobkyňa žiadosť na Krajskú prokuratúru, ale
ani táto na otázku nereagovala. Žalobkyňa však súčasne v žalobe podotkla, že pravda je taká , že ak by
jej aj prokuratúra odpovedala, že ju nesledujú, ona by im neverila, lebo podľa nej aj pre laika je jasné,
že domová prehliadka sa nekonala z dôvodu, ktorý je napísaný v príkaze na domovú prehliadku. Keďže

teraz až do konca života musí žiť síce vo vlastnom dome, ale s pocitom, že ju odpočúvajú, tak aj z
uvedeného dôvodu žalobkyňa žiada nemajetkovú ujmu. Žalobkyňa poukázala na to, že počítače, ktoré
jej boli pri domovej prehliadke zaistené, tak tieto kúpila zo svojich peňazí z jej podnikateľskej činnosti,
z ktorej riadne platila daň a aj povinné sociálne a zdravotné poistenie. Nechce však žiť s pocitom, že
je sledovaná čo robí v počítači, kde píše súkromné a úradné listy a nechce, aby boli sledované obsahy

jej listov, jej aktivity na spoločenských webových stránkach atď. V dnešných dobách však podľa nej má
polícia také špionážne programy, ktoré sa dajú umiestniť do iných programov v počítači a nedajú sa
zistiť, a tiež má aj malé špionážne prístroje, ktoré sa tiež nedajú v počítači zistiť. Z uvedeného dôvodu
preto žalobkyňa žiadala, aby jej boli tieto počítače preplatené a aby si mohla kúpiť nové počítače, ktoré
bude používať bez pocitu sledovanosti. Ďalej žalobkyňa v žalobe opäť podrobne popísala, ako k nej

toho 14.2.2014 ráno okolo siedmej hodine prišlo väčšie množstvo policajtov. Najskôr počula sirénu
policajného auta a keď vyšla von pred dom uvidela, že na jej pozemku stojí približne 15 policajtov a
pred jej plotom približne 10. Nevedela čo sa deje, prečo je tam toľko policajtov, dostala šok , zdravotne
sa veľmi zle cítila, bola veľmi nervózna, čo sa u nej prejavilo aj telesne aj správaním. Potom videlaako 6 až 8 policajtov prichádza zozadu k jej domu, potom jej O. dal do ruky jeden papier, že budú
robiť jej domovú prehliadku a následne vtrhli do jej domu. O jej právach ju neinformovali a ani sa jej
nepýtali, či dobrovoľne vydá veci, ktoré chcú. Keď videla, že chcú vstúpiť na jej koberec, povedala im,

aby sa vyzuli, aby nešli so špinavými topánkami na koberec, pretože keď má aj staré koberce, má ich
čisté, pravidelne ich vysáva a tepuje. Uviedla, že je precízna na čistotu, nikdy ani ona ani jej návšteva
nevstúpi do jej domu v cit: ,,uličnej topánke“. Žalobkyňa uviedla, že predtým pršalo a pozemok bol celý
od červíkov a slimákov a policajti mali zablatené topánky, mali na nich červíkov a slimákov. Potom
nevládala ona upratať, zostala nervózna a to aj kvôli tomu , že policajti jej urobili takúto špinu v dome,

je zúfalá a od bezmocnosti sa jej trasú ruky. Ďalej žalobkyňa uviedla že dvaja policajti išli bez nej do
suterénuaniečotamrobili,zosuterénuišlinaposchodie,kdesazdržiavalidlhšíčas,tiežbeznej. Chytali
jej záclony a aj ostatné jej súkromné veci. Spolu jej zobrali tri počítače a jeden pendriv. Napriek jej
nesúhlasu fotili každú miestnosť v jej dome a žalobkyňa počula, že takéto fotky sa zvyknú rozposielať
v súkromných listoch medzi známych, potom ich tie osoby posielajú ďalej a stane sa aj také, že takéto
fotky sú zverejnené na facebooku a aj inde. Žalobkyňa sa bojí, že fotky ktoré urobili policajti v jej dome

budú raz zverejnené na internete. Žalobkyňa tvrdila, že kvôli domovej prehliadke dostala doživotné
nevyliečiteľné zdravotné ťažkosti, z ktorými musí žiť do konca života a tieto sťažujú jej spoločenské
uplatnenie. Keďže po domovej prehliadke nebola od toho hnusu, čo cítila schopná v dome zostať,
aby sa nezbláznila , našla si iba jeden prostriedok a to šoférovať jej auto a takto odpútať pozornosť
na šoférovanie auta, aby sa jej myšlienky nezaoberali prežitými útrapami. Keďže aj tieto výdavky mala

kvôli domovej prehliadke, žiada ich preplatiť. Vzhľadom na to, že je majetná a dvadsať rokov úspešne
podnikala, predávala nábytky, okrem náhrady majetkovej škody vyčíslenej v sume 4.589,64 eur žiada
priznať aj nemajetkovú ujmu 20.000,- eur.
Okrem náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala vzniknúť v súvislosti s vydaním príkazu na
domovú prehliadku, žalobkyňa žiadala žalobou priznať aj nárok na náhradu trov konania v súvislosti

s konaním o pozbavenie na právne úkony. Žalobkyňa poukázala na to, že Okresná prokuratúra Nové
ZámkydalapodnetnaOkresnýsúdNovéZámkynazačatiekonaniaopozbaveniespôsobilostinaprávne
úkony žalobkyne , ktoré bolo vedené pod sp.zn. XXPs/X/XXXX a konanie začalo vydaním uznesenia
o začatí konania zo dňa 17.6.2014. Žalobkyňa uviedla, že tento podnet bol podaný bez existujúcich
dôvodov. Podľa žalobkyne išlo o úmyselné poníženie a šikovanie jej osoby. Žalobkyňa poukázala na

to, že konanie o pozbavenie svojprávnosti bolo začaté na podnet prokurátorky, ktorá poukázala aj na
znaleckýposudokO.,ktorýjuvšaknikdynevidelaktorývychádzallenzklamstievjejsusedaE.,ktorýako
sa žalobkyňa dozvedela, bol sám liečený psychiatrom a psychológom. Žalobkyňa uviedla, že v konaní
o pozbavenie svojprávnosti si mala aj prokuratúra aj sudkyňa predtým ako začali toto konanie voči nej
overiť verejne dostupné informácie a to najmä , že si žalobkyňa vie brániť svoje práva, že bez právnika

napísala žalobu a bez právnika vyhrala spor a to slušnú sumu peňazí proti vyučeným právnikom, že od
18 rokov má vodičské oprávnenie a to aj na veľké nákladné auto, že sa učila na strednej ekonomickej
škole v Nových Zámkoch a má aj maturitné vysvedčenie, že je majetná a že počas podnikania si vedela
všetky svoje pracovné záležitosti vybaviť sama. Žalobkyňa uviedla, že hneď potom, ako sa dozvedela
o tomto súdnom konaní, zaslala súdu dôkazy preukazujúce, že vie robiť všetky právne úkony. Aj jej listy

písané počas uvedeného súdneho konania podľa nej svedčili o tom , že vie robiť právne úkony. Napriek
tomu, že s tým nesúhlasila, podrobila sa žalobkyňa vyšetreniu v rámci uvedeného súdneho konania a
to z dôvodu, aby súd nemohol pre prípad, že by to odmietla, nariadiť jej vyšetrenie v zdravotníckom
zariadení. Znalec, ktorý ju vyšetroval uviedol, že netrpí takou duševnou chorobou, pre ktorú by nemohla
vykonávať právne úkony v plnom rozsahu , alebo by ich mohla vykonávať len obmedzene. Žalobkyňa

však nesúhlasila s diagnózou ktorú jej znalec stanovil a je toho názoru, že psychiater napísal nepravdivý
znalecký posudok a to na žiadosť prokurátorky, alebo sudkyne, aby sa mohli obhájiť s diagnózou,
prečo podľa nich bolo potrebné toto konanie. Žalobkyňa tvrdila, že znalec pri vypracovaní posudku
vychádzal z medziľudských vzťahov v Štúrove, pričom všade inde, okrem štúrovských susedov, mala
ona vzťahy dobré. Poukazovala na to, že hudbu púšťala hlasno, lebo chcela utlmiť štekot susedových

psov. Žalobkyňa uviedla, že nikdy znalcovi nepovedala že púšťanie hudby je odplata susedom, napriek
tomu znalec napísal aj o tom nepravdivé tvrdenie, že to žalobkyňa robí ako odplatu. Ďalej žalobkyňa
poukázala na to, že súd si vyžiadal rôzne informácie od všeobecnej lekárky, od mestskej polície, od
primátoramestaatď.Taktosarozšírilo,žesavedie,protinejtakétohanebnéponižujúcekonanie.Dostala
viac listov od súdu a na všetkých bola napísaná značka“ Ps „ a poštárky vedeli, že je to značka konania

na pozbavenie, resp. obmedzenie na právne úkony. Zverejnili to aj média a dozvedeli sa o tom ľudia
na Slovensku aj v Maďarsku. Žalobkyňa poukázala na to, že súd poslal znalecký posudok v modernej
obálke s takým lepením, že obálku sa dala otvoriť a zalepiť naspäť bez problému a bez povšimnutia.
Takto si mohli prečítať znalecký posudok týkajúci sa jej osoby aj poštárky, ktoré podľa hrúbky obálkya podľa značky „Ps“ napísané na obálke zrejme vedeli, že je tam zaujímavé čítanie. Žalobkyňa v tejto
súvislosti uviedla, že do konca jej života musí žiť s obavou, že znalecký posudok o jej osobe si môže
hocikto prečítať, alebo sa dozvedieť o obsahu znaleckého posudku. Poukázala na to, že aj ona dostala

kópiu znaleckého posudku o Tiborovi Labudovi a preto takto, alebo iným spôsobom, z iných dôvodov,
môžu dostať znalecký posudok o jej osobe cudzie osoby, ktoré to potom môžu zverejniť na internete a
v médiách. Poukázala na to, že aj teraz ľudia čítajú uznesenie, ktoré je už viac ako mesiac zverejnené
na internetovej stránke Ministerstva SR na adrese https: občanjustice.sk. Poukázala na to, že hocikto
si to môže veľmi ľahko a rýchlo nájsť podľa:

- Okresného súdu v Nových Zámkoch,
-podľa spisovej značky XXPs/X/XXXX, ktorú si mohla zapísať poštárka z obálky,
- podľa jej trvalého pobytu, nakoľko v uznesení zostala časť zverejnená v znení: „ bytom J. a
- podľa jej prechodného bydliska, čo bolo tiež zverejnené v uznesení v znení : „ prechodne ... C.
Na internete je pritom zverejnené celé uznesenie a ľudia sa preto dozvedeli, že podľa súdu bolo
potrebné ju vyšetriť a pochopia to tak, že určite bola v zlom psychickom stave, keď sa súd rozhodol

pre jej psychiatrické vyšetrenie. Podľa žalobkyni to ľudia pochopili tak, že je blázon a dokonca života
preto musí ona žiť s označením, ako ju označil psychiater a s vedomím, že to môže vedieť hocikto a
pozerať sa na ňu ako na blázna a správať sa k nej ako bláznovi. Žalobkyňa uviedla, že zverejnenie
jej zdravotného stavu je podľa nej proti jej právam a bola by proti zverejneniu aj vtedy, ak by to bol
jej pravdivý zdravotný stav. Žalobkyňa v žalobe popísala, že je majetná, že má uložené peniaze v

bankách, má auto, veľký rodinný dom aj byt v Z., U. a vzhľadom na tieto svoje majetkové pomery
žiada finančné zadosťučinenie XX.XXX,-eur. A. si vyčíslila aj materiálnu škodu, ktorá pozostávala
z cestovných nákladov na pojednávanie, cestovných nákladov súvisiacich s návštevou psychiatrickej
ambulancie a aj súdu za účelom naštudovania spisu, ďalej si uplatnila parkovné, náklady súvisiace s
vyhotovovaním kópií a poštovné náklady, pričom túto materiálnu škodu vyčíslila v sume XX,XX eur.

G. na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s rozhodnutím o začatí konania o pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony si vyčíslila v sume XX.XXX,XX eur.

2. Žalobkyňa si teda uplatňuje v tomto konaní nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a to voči
žalovanej Slovenskej republike. Tak ako bolo uvedené vyššie, okrem nároku na náhradu škody spolu

v sume 39.655,74 eur , žiadala žalobkyňa, aby súd uložil žalovanej aj povinnosť odstrániť z internetu
uznesenia XX Ps/X/XXXX. Všetkého uvedeného sa žalobkyňa domáhala podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.

3. Žalobkyňa pôvodne v žalobe označila ako orgán konajúci za žalovanú Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky/ ďalej len MS SR/. Žaloba bola teda doručovaná tomuto konajúcemu orgánu,
ktorý sa k nej písomne vyjadril, nárok žalobkyne v celom rozsahu spochybnil, keď mal za to, že
neexistuje zákonný titul na priznanie peňažného nároku, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky
podľa Zákona 514/2003 Z.z.. MS SR poukázalo na to, že podľa § 6 odsek 1 cit. zákona ak tento zákon
neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba

vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené, alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu. Podľa MS SR jednou z podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu
nezákonného rozhodnutia je zrušenie alebo zmena takéhoto rozhodnutia pre nezákonnosť. Príkaz na
domovú prehliadku však nebol zrušený a nebolo ani rozhodnuté o jeho nezákonnosti. Okrem toho podľa

MS SR vysloviť nezákonnosť príkazu na domovú prehliadku môže len Ústavný súd SR. MS SR ďalej
poukázalo na to, že príkaz na domovú prehliadku vydaný Okresným súdom Nové Zámky nespĺňa
náležitosti nezákonného rozhodnutia podľa § 6 cit. zákona a žalobkyňa teda nepreukázala nezákonnosť
rozhodnutia následkom, ktorého by jej mala vzniknúť škoda a nemajetková ujma. Čo sa týka ďalšieho
nezákonného rozhodnutia a to XXPs/X/XXXX-XX, tak aj v prípade tohto rozhodnutia je potrebné, aby

bolo toto zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. A ani toto rozhodnutie nie
možné považovať za nezákonné, pretože bolo vydané plne v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.
Čo sa týka nároku žalobkyne voči žalovanej Slovenskej republike, aby odstránila z internetu uznesenie
spisovej značky XXPs/X/XXXX, k tomuto MS SR uviedlo, že nie je pasívne vecne legitimovaná pre túto
časť konania. Žalovaná Slovenská republika v zastúpení MS SR vo svojom druhom písomnom vyjadrení

taktiež uviedla, že čo sa týka úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní
domovej prehliadky, tak k tomuto sa vyjadrovať nebude, nakoľko MS SR ako orgán konajúci v mene
žalovanej SR, nie je v tejto časti podľa § 4 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. príslušný na konanie o
náhrade škody. Nie je pritom relevantné, že žalobkyňa tento postup orgánov činných v trestnom konaníprivýkonedomovejprehliadkypredbežneprerokovalasMinisterstvomvnútraSR,nakoľko takýtopostup
nebol predmetom predbežného prerokovania s MS SR. Preto pokiaľ si chce žalobkyňa uplatňovať nárok
na náhradu škody aj z titulu nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní pri

vykonaní domovej prehliadky, mala by tak urobiť samostatnou žalobou, ktorú by uplatnila v rovnakom
rozsahu, ako bol jej nárok predbežne prerokovaný s Ministerstvom vnútra SR.

4. Na uvedené reagovala žalobkyňa tak, že svoju žalobu spresnila v časti týkajúcej sa orgánu
oprávneného konať za žalovanú Slovenskú republiku a to tak, že v časti týkajúcej sa uplatneného nároku

na náhradu škody súvisiacej s konaním orgánom činných v trestnom konaní pri domovej prehliadky,
t.j. vo veci nároku uplatneného pod bodom I. žaloby, môže za žalovanú konať Ministerstvo vnútra.

5. K zmene subjektu na strane žalovanej nedošlo, tou je stále Slovenská republika, došlo len k
spresneniu orgánov, ktoré majú za žalovanú v tejto veci konať.

6. Žaloba bola následne doručená aj Ministerstvu vnútra SR / ďalej len MV SR/ ako orgánu konajúcemu
za žalovanú Slovenskú republiku v časti o náhradu škody uplatnenej v súvislosti s domovou prehliadkou.
MV SR nárok žalobkyne taktiež v celom rozsahu spochybnilo. Aj ono malo za to, že nie sú splnené
podmienky podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na priznanie takéhoto nároku. Aj MV SR malo za to, že
nedošlo k žiadnemu nezákonnému rozhodnutiu, ani nesprávnemu úradnému postupu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní pri vykonávaní domovej prehliadky u žalobkyni. Tvrdenia žalobkyne o tom,
že jej boli do domu a do počítačov nainštalované sledovacie a odpočúvacie zariadenia, považuje MV
SR za nepreukázané. Poukázali pritom na to, že žalobkyňa sama uviedla, že aj v prípade, ak by aj
dozorujúci prokurátor uviedol, že takéto zariadenie inštalované u nej neboli, neuverila by mu. MV SR
ďalej poukázalo na to, že zo strany dozorujúceho prokurátora nebol v danej trestnej veci doposiaľ

konštatovaný nesprávny úradný postup, alebo iné pochybenie vyšetrovateľov, alebo príslušníkov
policajného zboru, ktorí naopak postupovali v súlade s pokynmi prokurátora a ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov. Čo sa týka žalobkyňou uplatnenej náhrady škody za veci, ktoré jej boli
zaistené pri domovej prehliadke, k tomuto MV SR uviedlo, že dňa 20.5.2014 bolo rozhodnuté o vrátení
týchto vecí, žalobkyňa bola vyzvaná na ich prevzatie, tieto si však doposiaľ neprevzala. Preto žalobný

návrh v tejto časti je neopodstatnený, je totiž na rozhodnutí samotnej žalobkyne či si veci prevezme,
alebo nie. Čo sa týka uplatňovanej škody za kamerový systém, za upratovanie, za škodu spôsobenú v
súvislosti s predajom motorového vozidla a nákladmi na naftu, poštovné a CD, aj tieto nároky MV SR
označilo za neopodstatnené a nepreukázané. Čo sa týka výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy 20.000,-
eur, MV SR má za to, že žalovaná tento nárok nijakým spôsobom ani nezdôvodnila.

7. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, pripojením vyšetrovacieho /trestného/ spisu
č. U.-XXX/OVK-NZ-XXXX a spisu konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. XXPs/X/XXXX a
výsluchom žalobkyne.

8. Ako bolo uvedené, žalobkyňa tvrdila, že jej v súvislosti s príkazom na domovú prehliadku a s jej
vykonaním vznikla jednak majetková škoda 4.589,64 eur ktorá podľa jej tvrdení má pozostávať z :
- ceny pendrivu : 11,29 eur
-ceny 1. počítaču:1.002,04 eur,

-ceny počítačového programu: 68,44 eur
-ceny druhého počítaču: 951,90 eur,
-ceny inštalácie kamerového systému 148,13 eur,
-ceny nastavenie systému : 118,50 eur,
-ceny dig. zar. GV 250-4/ karta ktorá bola v zhabanom počítači/ : 270,82 eur

-ceny 3. počítača : 222,94 eur,
-ceny upratovania 400 m2, ktoré vykonala Ostrihomská firma : 145,61 eur
-škoda v súvislosti s nepredaným nákladným autom : 1.386,- eur,
nafta, súčiastka k bráne, ktorú súčiastku poškodili policajti , nové CD, ktoré musela kúpiť spolu v sume :
254,37 eur

-poštovné kvôli domovej prehliadke 9,60 eur.
Okrem tejto majetkovej škody si uplatnila v súvislosti s vydaným príkazom na domovú prehliadku aj
nemajetkovú ujmu 20.000,- eur. Taktiež tvrdila, že jej v súvislosti s vydaním rozhodnutím, ktorým súd
začal konanie o spôsobilosti na právne úkony vo veci XXPs/X/XXXX vznikla majetková škoda 66,10eur a tiež si uplatnila nemajetkovú ujmu 15.000,- eur. Tieto svoje nároky zdôvodnila v žalobe a aj na
pojednávaní v rámci jej výsluchu, kde v podstate zotrvala na svojich tvrdenie už uvedených v žalobe a v
jej ostatných písomných vyjadreniach. Žalobkyňa sa domáha od žalovanej Slovenskej republiky náhrady

škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

9. Podľa §1 zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje :
a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa§3ods.1 zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a)nezákonným rozhodnutím,
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1 , koná
v mene štátu
a)Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1.škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1)
3.škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,2)

b)Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a
1.prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2.vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c)Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy,3) a

1.prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2.vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.
d)ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v

oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e)ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone

verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15 ), ak ku škode
došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola
podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý

nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť
(§ 15 ) príslušnému orgánu
a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako
s účastníkom konania, konané malo byť.
Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,

právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)
a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .
Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1,2,3 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b)závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.Xa)
XX. Z vyjadrenia MV SR zo dňa XX.XX.XXXX / č.l. XXX/, adresovaného žalobkyni vo veci jej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku mal súd preukázané, že žalobkyňa už dňa XX.X.XXXX požiadala
MV SR o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody a na nemajetkovú ujmu spolu v sume
XX.XXX,XX eur a že MV SR tento nárok predbežne prerokovalo titulom nesprávneho úradného postupu

príslušníkov O. zboru. MV SR však žiadosť vyhodnotilo v plnom rozsahu za nedôvodnú.

XX. Zo žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody / č.l. XXX v spise/ súd zistil, že
žalobkyňa podaním zo dňa X.X.XXXX požiadala aj MS SR o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť v súvislosti so začatím konania vedeného na tunajšom súde pod

sp. zn. XXPs/X/XXXX. G. s tým, že súd začal toto konanie, že v ňom napriek jej námietkach pokračoval
a mala výhrady voči v tomto konaní vypracovanému znaleckom posudku. M. namietala vykonštruovanú
a nezmyselnú domovú prehliadku, príkaz na uskutočnenie ktorej dala sudkyňa tunajšieho súdu. V
rámci tejto žiadosti si uplatnila aj majetkovú škodu a aj nemajetkovú ujmu. Z oznámenia o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa X.X.XXXX / č.l. XXX/ súd zistil, že MS

SR predbežne prerokovalo nárok žalobkyne uplatnený podľa vyššie citovaného zákona č. XXX/XXXX
Z.z. a to v rozsahu uplatnenej nemajetkovej ujmy XX.XXX,- eur z titulu nezákonného rozhodnutia - O.
na domovú prehliadku č.: U. a v rozsahu uplatnenej nemajetkovej ujmy XX.XXX,- eur a majetkovej
škody XX,XX eur z titulu nezákonného rozhodnutia tunajšieho súdu XX Ps/X/X. zo dňa XX.X.X.. J.
žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej ujmy MS SR však nevyhovelo, keďže malo zato, že nebolo

preukázané naplnenie zákonných predpokladov na vznik tohto nároku.

XX. Je teda zrejmé, že žalobkyňa v zmysle cit. zákona požiadala o predbežné prerokovanie svojho
nároku, že príslušné orgány, ktorým bola žiadosť adresovaná predbežný nárok žalobkyne vo vyššieuvedenom rozsahu prerokovali, vyhodnotili ho však za nedôvodný. O. sa žalobkyňa so svojim nárokom
obrátila na súd.

XX. Žalovanou v tomto konaní je jediný subjekt a to A. republika.

XX. Orgány, ktoré za žalovanú podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. v tejto veci konajú sú však dva. A to
podľa § 4 ods. X písm. a) bod X zákona č. XXX/XXXX Z.z. MS SR v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy
XX.XXX,- eur uplatňovanej podľa cit. zákona v nadväznosti na podľa žalobkyni nezákonný príkaz na

domovúprehliadkuvydanýsúdom atiežvčastiozaplateniemajetkovejškodyXX,XXeuranemajetkovej
ujmy XX.XXX-, eur, uplatňovanej podľa cit. zákona v nadväznosti na podľa žalobkyni nezákonné
rozhodnutie súdu , ktorým súd začal konanie o spôsobilosti žalobkyni na právne úkony. MV SR zase
koná v tejto veci za žalovanú v časti o zaplatenie majetkovej škody X.XXX,XX eur, ktorú si žalobkyňa
uplatnila v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní domovej prehliadky
a to podľa § X ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z..

XX. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu U. bolo začaté trestné stíhanie za prečin nebezpečného
vyhrážania sa. O. na domovú prehliadku dala sudkyňa tunajšieho súdu pod č. U. a to na návrh
U. prokuratúry zo dňa X.X.XXXX. V. prehliadka bola vykonaná podľa príkazu v dome žalovanej
G. a o jej priebehu bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. A. vyšetrovacieho

spisu je aj počas domovej prehliadky vykonaná fotodokumentácia. K domovej prehliadke bola prizvaná
nezúčastnená osoba. O. domovej prehliadke boli žalobkyni odňaté veci bližšie špecifikované v zápisnici
a podľa zápisnice pri domovej prehliadke neboli spôsobené žiadne poškodenia ani porušenia majetku a
zariadenia nehnuteľnosti. J., ktorá bola prítomný pri domovej prehliadke zápisnicu odmietla podpísať a
prevziať. O. sa zúčastnila aj na prípade nezúčastnená osoba a to pán B.. Z pripojeného trestného spisu

súd ďalej zistil, že policajné orgány sa následne bezúspešne snažili pri domovej prehliadke zadržané
veci žalobkyni vrátiť, táto ich odmieta prevziať, čo ani ona sama nespochybnila v tomto konaní. G.,
sama žalobkyňa tvrdila, že ich odmietla prevziať, pretože má podozrenie, že jej do odňatých vecí boli
nainštalované rôzne odpočúvacie a sledovacie zariadenia. E. konanie doposiaľ právoplatne skončené
nebolo, uznesením Y. bolo prerušené. A doposiaľ nebol príslušným orgánom zrušený ani príkaz na

domovú prehliadku pre jeho prípadnú nezákonnosť / § 6 ods. X zákona č. XXX/X. Z.z./.

XX. Z pripojeného spisu konania o pozbavenie svojprávnosti, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod
sp. zn. X./X/X., súd zistil, že dňa XX.X.XXXX bol súdu doručený podnet U. na začatie konania vo veci
spôsobilosti na právne úkony. U. súd G. J. dňa XX.X.XXXX vydal rozhodnutie, ktorým v súlade s v

tom čase platným ustanovením § 8X ods. 1 U. súdneho poriadku začal konanie vo veci pozbavenie,
resp. obmedzenia spôsobilosti na právne úkony žalobkyne. M. zato, že dôvody uvedené v doručenom
podnete prokuratúry, ako aj všetky k podnetu pripojené listinné dôkazy odôvodňujú opodstatnenosť
začatia konania. Z. na skutočnosť, že sudca, ktorý vyhodnotil podnet na začatie konania za vážny nie
je oprávnený posudzovať po odbornej stránke zdravotný stav, nakoľko na toto on špecialista nie je,

bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Po vykonanom dokazovaní a to aj znaleckým posudkom,
bolo konanie v tejto veci zastavené uznesením tunajšieho súdu zo dňa X.XX.X., č.k. X./X/X.. R.
toto občianske súdne konanie však prebehlo v súlade s v tom čase platným a účinným U. súdnym
poriadkom, rozhodnutie o jeho začatí doposiaľ zrušené ani zmenené príslušným orgánom pre jeho
nezákonnosť nebolo / § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z.. A. podotýka, že nie každé konanie, ktoré

súd začne vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony automaticky aj končí vydaním rozhodnutia
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. E. to nefunguje. Z. práve takéto súdne konanie, práve s
dôrazom na ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania slúži nato, aby bolo pod
dozorom príslušnej autority zistené a preverené / a to aj znaleckým dokazovaním/, či podnet daný
na začatie takéhoto konania bol dostatočne dôvodný, t.j. či skutočne existujú dôvody na obmedzenie

spôsobilosti. K. začatia konania vo veci a bez vykonania príslušného dokazovania by toto nebolo možné
zistiť. Ak však priebehu konania vykonaním potrebného dokazovania súd dospeje záveru, že dôvody
na obmedzenie spôsobilosti nie sú dané, je to dôvodom na zatavenie konania. Q. ani v takomto prípade
nie je možné hovoriť o nezákonnom rozhodnutí, ktorým súd začal konanie vo veci, pretože v čase jeho
začatia boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia / existoval relevantný

podnet na začatie takéhoto konania/.

XX. Súd nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy právne posudzoval ako nárok uplatnený podľa
§ X a nasledovné J. č. XXX/XXXX Z.z.. Z predložených listinných dôkazov súd teda zistil, že žalobkyňazaslala ministerstvu spravodlivosti žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
X.X.XXXX. E. podanie súd posúdil ako žiadosť žalobkyne podľa § X5 ods. 1 cit. zákona a právne
ju posudzoval podľa § 16 cit. zákona. Q. už bolo uvedené, z predmetného podania je zrejmé, že sa

žalobkyňa domáha náhrady materiálnej škody, ktorá jej vznikla v konaní X./X/X. v sume XX,XX eur a
nemajetkovej ujmy XX.XXX,- eur. A súčasne si v tomto podaní uplatnila aj nemajetkovú ujmu XX.XXX,-
eur v súvislosti s nepotrebnou domovou prehliadkou. Z uvedeného podania vyplýva, že si ním žalobkyňa
uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami v zmysle § 3 ods. X písm.
a) zákona č. XXX/X. Z.z.. Q. nezákonné rozhodnutia podľa predmetného podania pritom žalobkyňa

označila jednak uznesenie vydané tunajším súdom a to č.k. X./X/X.-XX zo dňa XX.X.XXXX. o začatí
konania vo veci pozbavenia, resp. obmedzenia spôsobilosti na právne úkony žalobkyne a tiež príkaz na
domovú prehliadku č. : U. , ktorý príkaz vydal sudca pre prípravné konanie na U. súde G. J.. Z ďalšieho
listinného dôkazu a to doplnenia podania z X.X.XXXX a z podania M. vnútra SR zo dňa XX.XX.XXXX
vo veci : žiadosť o predbežné prerokovanie nároku- vyjadrenie / č.l. XXX/ súd zistil, že žalobkyňa
zaslala aj ministerstvu vnútra žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § X5

ods. 1 cit. zákona. Z uvedeného podania MV SR zo dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že aj
ministerstvo vnútra spomínanú žiadosť žalobkyne predbežne prerokovalo a o výsledku ju informovalo.
B. nárok však vyhodnotilo ako nedôvodný. O. predbežného prerokovania bol nesprávny úradný postup
príslušníkov policajného zboru pri vykonávaní domovej prehliadky.

XX. Je teda zrejmé, že žalobkyňa v tomto konaní žiada priznať nárok na náhradu majetkovej a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. s tým, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
zaslala uvedeným orgánom a tieto jej žiadosti aj prerokovali, vyhodnotili ich však ako nedôvodné. A.
na základe zisteného skutkového stavu, ktorý právne posúdil podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. dospel
k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nezákonných

rozhodnutí je nedôvodný. A. má zato, že obe rozhodnutia a to tak príkaz na domovú prehliadku, ako aj
uznesenie o začatí konania vo veci XXPs/X/XXXX boli vydané v súlade s v čase ich vydania platnými a
účinnými právnymi predpismi a to trestným poriadkom a občianskym súdny poriadok. A. poukazuje na
to, že v zmysle § 6 cit. zákona nárok na náhradu škody možno priznať len v prípade ak rozhodnutie bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Q. príkaz na domovú prehliadku, ani rozhodnutie o začatí

konania o spôsobilosti na právne úkony zmenené ani zrušené pre ich nezákonnosť, na to príslušným
orgánom, doposiaľ neboli. O. zákonnosti rozhodnutia nie je v kompetencii toho súdu, ktorý koná o
žalobe o náhradu škody. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu osôb zúčastnených na domovej
prehliadke, ani tento v konaní právne relevantným spôsobom preukázaný nebol. G. úradný postup
nebol doposiaľ konštatovaný ani dozorujúcim prokurátorom. L. samotná skutočnosť, že sa žalobkyni

postup príslušníkov polície pri domovej prehliadke nepáčil nie je postačujúca. To, za akých okolností
je možné postup orgánov verejnej moci považovať za nesprávny úradný postup je upravené v § 9
ods. 1, X a X zákona č. XXX/XXXX Z.z.. J. spochybnila to, koľko osôb sa prehliadky zúčastnilo,
ako k nej policajti prišli, ako sa pohybovali po dome, ako si fotili jej dom, že ju riadne nepoučili o
jej právach a že riadne nepožiadali o vydanie vecí, že jej zašpinili dom a že ona z tohto všetkého

utrpela a šok a dostala doživotné nevyliečiteľné zdravotné ťažkosti, z ktorými musí žiť do konca života
a tieto sťažujú jej spoločenské uplatnenie, atď. E. tvrdila žalobkyňa, žalovaná to však spochybnila. O.
bolo povinnosťou žalobkyne tieto svoje tvrdenia aj preukázať. Na preukázanie týchto tvrdení sama
žiaden relevantný dôkaz nenavrhla. A z pripojeného trestného spisu súd naopak zistil, že o priebehu
prehliadky bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. K domovej prehliadke

bola prizvaná nezúčastnená osoba a podľa zápisnice pri domovej prehliadke neboli spôsobené žiadne
poškodenia ani porušenia majetku a zariadenia nehnuteľnosti. Je vecou žalovanej, že táto odmietla
zápisnicu podpísať a prevziať. L. samotné tvrdenie ešte nie je dôkazom aj vzniku nejakej konkrétnej
majetkovej škody. O. § X7 ods. 1 zákona č.XXX/XXXX Z.z. sa uhrádza najmä skutočná škoda a ušlý
zisk. E. skutočnú škodu a ušlý zisk musí však žalobkyňa v konaní nad všetku pochybnosť preukázať.

O. súdu len napr. predloženie dokladov o objednaní upratovania a len samotné tvrdenie, že si po
vykonanej domovej prehliadke musela dať vyčistiť dom neobstojí. E. neobstojí len tvrdenie, že v
súvislosti s domovou prehliadkou utrpela šok a doživotné zdravotné problémy, keď vznik takýchto, ako
sama uvádza závažných zdravotných problémov, nijakým spôsobom nepreukázala, nepreukázala že
jej zdravotný stav v dôsledku domovej prehliadky natoľko zhoršil, že musela napr. vyhľadať odbornú /

lekársku/ pomoc. J. ako škodu vyčíslila aj cenu pendrivu : XX,XX eur, cenu 1. počítaču:X.XXX,XX
eur, cenu počítačového programu: XX,XX eur, cenu druhého počítaču: XXX,XX eur, cenu inštalácie
kamerového systému XXX,XX eur, cenu nastavenie systému : XXX,XX eur, cenu dig. zar. GV XXX-X/
karta ktorá bola v zhabanom počítači/: XXX,XX eur, cenu X. počítača: XXX,XX eur. Je pravda, že pridomovej prehliadke boli žalobkyni, v súlade s trestným poriadkom zaistené veci bližšie špecifikované/ 3
ks stolových počítačov a X x F. klúč/ v zápisnici. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu však súd zistil, že
policajné orgány sa následne bezúspešne snažili tieto, pri domovej prehliadke zaistené veci, žalobkyni

vrátiť, táto ich ale odmieta prevziať, čo je podľa súdu na jej ťarchu. M. tvrdila, že jej vznikla škoda v
súvislosti s nepredaným nákladným autom a to vo výške X.XXX,- eur. E., že pred domovou prehliadkou
sa jej ozval kupec na auto, ale keďže sa údaje o kupcovi / jeho tel. číslo/ nachádzajú v tom počítači,
ktorý jej bol zhabaný /a ktorý ona odmieta prevziať/, mala je tým vzniknúť škoda, pretože podľa nej ten
záujemca už určite kúpil iné auto. J. ani v tomto prípade ani len nepreukázala samotnú škodu v ňou

tvrdenej výške X.XXX,- eur / ako vôbec narátala takúto sumu/ a už vôbec nie to, že táto vznikla vôbec v
príčinnej súvislosti s vykonanou domovou prehliadkou. M. si uplatnila nejakú škodu , ktorá predstavuje
cenu nafty, súčiastky k bráne, ktorú súčiastku údajne, čo však nebolo preukázané, poškodili policajti ,
cenu nového CD, ktoré musela kúpiť a to spolu v sume : XXX,XX eur a tiež si uplatnila poštovné kvôli
domovej prehliadke X,XX eur. Q. túto škodu však žalobkyňa nad všetku pochybnosť nepreukázala, len
tvrdila že jej škoda v sume XXX,XX a X,XX eur vznikla, bez jej riadneho preukázania. Čo sa týka tvrdenia

žalobkyne o údajnom namontovaní , nainštalovaní odpočúvacích a sledovacích zariadení či už do jej
domu, alebo do počítačov a tiež tvrdenia o tom, ako, akým spôsobom budú poštárky zisťovať obsah
jej listových zásielok, tieto považuje súd len za ničím nepodložené subjektívne názory žalobkyne, bez
akéhokoľvek reálneho základu. J. v podstate spochybňuje aj to, že na súdne zásielky súdy uvádzajú
čísla konania, pretože ten postup, ktorý opisuje žalobkyňa, tak takým spôsobom by vedeli poštárky

zistiť konanie a aj samotného účastníka v akejkoľvek súdnej veci tak, že by si zásielku len jednoducho
spojili s jej adresátom. Q. aj v prípade, ak by aj poštárka predsa len ,,niečo“ zistila a následne by to
vyzradila, tak za jej konanie predsa nezodpovedá štát podľa zákona č. XXX/X. Z.z.. Čo sa týka kritiky
znaleckého posudku, ktorý dala vypracovať konajúca sudkyňa v konaní X./X/XXXX, k tomu súd uvádza,
že súdu v tomto konaní neprináleží hodnotiť, prípadne spochybňovať odborné vyjadrenia znalca,

obsiahnuté v znaleckom posudku. Čo sa týka skutočností prezentovaných žalobkyňou na pojednávaní,
že nemenovaná televízia zverejnila v rámci svojej reportáži nejaké informácie týkajúce sa konania o
spôsobilosti na právne úkony žalobkyne, tak podľa súdu postúp televízie nie je možné posudzovať podľa
zákona č. XXX/XXXX Z.z., za ktorý postup by mal podľa cit. zákona zodpovedať štát.

XX. Súd má teda zato, že okrem toho, že nebolo zistené, že príkaz na domovú prehliadku a uznesenie
o začatí konania o spôsobilosti na právne úkony sú nezákonné rozhodnutia podľa § 5 až X zákona č.
XXX/XXXX Z.z. a že postup orgánov činných v trestnom konaní pri domovej prehliadke bol nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z., tak v konaní nebolo jednoznačne a nad
všetku pochybnosť preukázané ani to, že žalobkyni vznikla majetková škoda v súvislosti s domovou

prehliadkou. Q. bolo uvedené, okrem samotného tvrdenia určitých skutočností je strana sporu povinná
tieto svoje tvrdenia aj preukázať. A už vôbec nemal súd preukázané, že by žalobkyňa a to aj v prípade
ak by bol zistený nezákonný úradný postup, alebo nezákonné rozhodnutie / čo v konaní zistené nebolo/,
mala nárok na nemajetkovú ujmu. Tu súd poukazuje nato, že nárok na nemajetkovú ujmu nevniká
automaticky, ale podľa § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. sa táto uhrádza len v prípade, ak by

prípadnésamotnékonštatovanie porušeniaprávanebolodostatočnýmzadosťučinenímapriurčovaníjej
výšky sa postupuje podľa § 17 ods. X cit. zákona. O. len samotné konštatovanie žalobkyne, že voľakedy,
keď vyrastala vo A., keď chodila na základnú a na strednú školu , keď bola zamestnaná a keď podnikala,
že mala veľmi dobré medziľudské vzťahy, že ako podnikateľka si plnila povinnosti voči štátu a že
zle vychádza len zo susedmi v Z. , nie je podľa súdu dostatočným preukázaním prípadnej dôvodnosti,

opodstatnenosti a oprávnenosti nároku na nemajetkovú ujmu a to aj s poukazom na ustanovenie odseku
X § 17 cit. zákona.

XX. Čo sa týka rozhodnutia G. súdu SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX , na ktoré poukazovala žalobkyňa , súd
má zato, že predmetné rozhodnutie nie je možné automaticky aplikovať v tejto veci. O. rozhodnutie NS

SR sa totiž netýkalo príkazu na domovú prehliadku ani uznesenia o začatí konania vo veci obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony. A v tomto konaní sa nenamieta nezákonnosť uznesenia o začatí trestného
konania, alebo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia voči konkrétnej osobe.

XX. Čo sa týka časti žaloby v ktorej žalobkyňa žiada žalovanú A. republiku odstrániť z internetu

uznesenie XX Ps/X/X. v tejto časti bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že žalovaná A. republika nie
je pasívne legitimovaná pre túto časť konania a to s poukazom na ustanovenia § 82a nasl. zákon č.
XXX/XXXX Z.z.. J. nie je tým subjektom, ktorý zverejňuje rozhodnutia a preto podľa súdu nie je osobou
zodpovednou za odstránenie zverejneného rozhodnutia. Na doplnenie súd uvádza, žepodľa dôkazu predloženého žalobkyňou / č.l.XX/, zverejnené uznesenie neobsahuje také údaje, na
základe ktorých by bolo možné bez ďalšieho žalobkyňu identifikovať. G. zverejnené ani jej meno, ani jej
priezvisko, ani dátum narodenia ani jej úplná adresa pobytu.

XX. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

XX. O. § 25X C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

O. § X55 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § X55 ods. X C.s.p.. J. bola zamietnutá
v celom rozsahu, preto súd priznal v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu voči v konaní neúspešnej žalobkyni. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté podľa
XXX ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.