Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218202471
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4218202471.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Szegedi Közlekedési Kft., Zrínyi u. 4-8, Szeged,
Maďarsko, v konaní zast. Mgr. Michalom Zemanom, advokátom so sídlom Medená 18, Bratislava, proti
žalovanému: osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: F. XXX M. ku dňu 21.3.2018,
v konaní o nejasnom podaní vo veci samej z dňa 11.05.2018, podpísané zaručeným elektronickým
podpisom dňa 14.05.2018 na zaplatenie sumy 50,84 EUR a o návrhu na zabezpečenie dôkazu

vyžiadaním údajov z evidencie vozidiel, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu vyžiadaním údajov z evidencie vozidiel za účelom
identifikácie osoby, ktorá bola ku dňu 21.3.2018 držiteľom motorového vozidla s EČV: F. XXX M., z
a m i e t a .

II. Súd elektronické podanie žalobcu z dňa 11.05.2018, podpísané zaručeným elektronickým podpisom

dňa 14.05.2018, o d m i e t a .

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní: „Žaloba o zaplatenie sumy 50,84 EUR s prísl.“, z dňa 11.05.2018,
podpísané zaručeným elektronickým podpisom dňa 14.05.2018 sa domáhal voči osobe označenej

ako držiteľ motorového vozidla s EČV: F. XXX M. ku dňu 21.3.2018 zaplatenia sumy 50,84 EUR
titulom neuhradeného parkovného ako aj náhrady trov konania. Uvedené podanie bolo zo strany súdu
posúdené ako žaloba, ktorú súd vyhodnotil ako neúplnú, keďže v nej absentujú náležitosti, ktoré musí
žaloba obsahovať. V žalobe absentovalo označenie žalovaného v zmysle § 133 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Ďalej žalobca vo svojom podaní uviedol, že
označenie žalovaného tak, ako je uvedené v podanej žalobe je dostatočné a o zistenie konkrétnych

údajov držiteľa predmetného motorového vozidla požiadal súd. Mal za to, že pokiaľ súd na jeho žiadosť
nezistí a neoznámi mu údaje z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného, zo strany súdu
by mohlo dôjsť k odňatiu spravodlivosti. Taktiež by tým porušil jednotlivé princípy Civilného sporového
poriadku ako aj Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca vytkol súdu, že prípadným odmietnutím žaloby
by ochraňoval protiprávne konanie žalovaného a že neexistujú dôvody na odmietnutie podania. V tejto
súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky z 26.03.2009 sp. zn. III. ÚS 1424/07,

ktorý konštatoval, že označenie strany sporu je dostatočné v prípade, ak žalobca označí žalovaného
evidenčným číslom vozidla a dátumom, ku ktorému bol žalovaný držiteľom daného vozidla a to v
prípade,akfyzickúosobuniejemožnéšpecifikovaťnazáklademenaapriezviska,nakoľkotýmitoúdajmi
žalobca nedisponuje. Taktiež poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/13/2018-45
zo dňa 28.2.2018, z ktorého vyplýva obdobný právny názor. Zároveň žalobca uviedol, že zo žaloby
vyplýva, že žalobca požiadal súd, aby súd požiadal o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za účelom

identifikácie osoba, ktorá bola držiteľom predmetného vozidla v daný čas. Ak už súd nechcel bezďalšieho automaticky získať tieto údaje, mal túto žiadosť posúdiť ako návrh na zabezpečenie dôkazu
pred začatím konania podľa § 345 CSP.

2. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

3. Podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

4.Podľa§133ods.1a2CSPfyzickáosobasavžalobeoznačujemenom,priezviskom,adresoutrvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v

žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie,
ak je pridelené.

5. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

6. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

7. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

8. Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa

odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

9. Podľa § 345 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej
možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné

vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

10. Okresný súd F. svojím rozhodnutím Uznesenie čís. kon. XC/XX/XXXX-XX z dňa 19.09.2018 vyzval
navrhovateľa v lehote 15 dní odo dňa doručenia, aby svoje podanie opravil, doplnil s uvedením toho, že
ako má toto podanie doplniť. V predmetnom rozhodnutí bolo dané aj poučenie pre prípad ak by podanie

nebolo opravené.

11. Podanie navrhovateľa však napriek doručenej výzve OS F.s. kon. XC/XX/XXXX-XX z dňa
19.09.2018, ktoré rozhodnutie súdu navrhovateľ prevzal dňa 01.10.2018 v určenej, primeranej lehote
15 dní nedoplnil a pre tento nedostatok konania sa podľa súdu nemohlo v konaní pokračovať, preto súd

podanie odmietol podľa ustanovenie § 129 CSP podľa ktorého platí, že ak ide o podanie vo veci samej
alebo ..., ktoré podanie je neúplné nakoľko chýba označenie žalovaného, súd vyzve toho, kto podanie
urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení
podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo
opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Napokon podľa ods. 3 . platí, že ak sa v lehote určenej

súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok
možno v konaní pokračovať.

12. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 15.10.2018 uviedol, že žalovaného v podanej žalobe označil
nezameniteľným spôsobom a to ako osobu, ktorá bola ku dňu 21.3.2018 držiteľom motorového vozidla

s EČV: F. XXX M. a z objektívnych dôvodov nie je schopný žalovaného označiť inak, nakoľko údaje o
žalovanom sú uvedené v evidencii vozidiel, ktorá však nie je verejne prístupná.13. Ako je zrejmé z prvého výroku tohto rozhodnutia súd sa predovšetkým musel vysporiadať s návrhom
žalobcu na zabezpečenie dôkazu vyžiadaním údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby,
ktorá bola ku dňu 21.3.2018 držiteľom motorového vozidla s EČV: F. XXX M.. Z ustanovenia § 345

ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečiť dôkaz možno len vtedy, ak je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Keďže v danej veci žalobca ani len neodôvodnil svoj
návrh odkazom na obavu, že neskôr ho nebude môcť vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami a
podľa súdu za daných skutočností preto žiadna takáto obava ani len nehrozí preto za týchto okolností
nie je namieste vyžiadať údaje z evidencie vozidiel a z uvedeného dôvodu nebol splnený základný

predpoklad dôvodnosti návrhu na zabezpečenie dôkazu, preto ho súd ako nedôvodný zamietol. Súd vo
vzťahu k uplatnenému návrhu žalobcu na poskytnutie súčinnosti pri odstránení vád podania v označení
žalovaného spôsobom uvedeným v § 133 až § 135 CSP, zaujal jednoznačný názor, že súdy nie sú
povinné žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného, nakoľko takýto
postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti.
Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane

žalovaného.

14. Podľa § 161 ods. 1 CSP platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). V tomto konaní ide o sporové konanie, kde strana sporu je označená formálne ako žalobca

a žalovaný, čím vyjadruje existenciu dvoch kontradiktórnych protistrán, ktoré majú rozdielny záujem na
výsledku konania. Je potrebné, aby strany boli označené tak, aby z nich jednoznačne a nezameniteľne
vyplývalo, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát. Nedostatok podmienky konania nie je vadou
žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky
konania. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať

kroky k odstráneniu tejto vady žaloby a až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky,
a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.
Októbra 2017, sp. zn. 4Cdo/219/2016). Na základe uvedených skutočností označenie žalovaného ako
„osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EVČ: F. XXX M.“, neumožňuje identifikáciu osoby v
súlade s § 133 až 135 CSP tak, aby bolo nezameniteľné, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát,

preto žalobcom uvedené identifikačné znaky nemôžu byť ani tzv. iným identifikačným údajom podľa §
133 a § 134 CSP. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto súd vyzval žalobcu na odstránenie takejto
procesnej vady a jej nedoplnením postupom podľa § 129 ods. 3 CSP s poučením o následkoch v prípade
nedoplnenia alebo neopravenia podania podanie žalobcu odmietol.

15. Z ustanovenia § 133 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že pre riadne označenie žalovaného, ktorý je fyzickou
osobou je postačujúce, aby žalobca uviedol aj len iný identifikačný údaj, ktorý žalovaného jednoznačne
identifikuje, pokiaľ žalobca nemá informáciu o mene, priezvisku, dátume narodenia, bydlisku žalovaného
- fyzickej osobe. Ak je však žalovaným právnická osoba, túto je potrebné v podanej žalobe označiť
názvom,prípadneobchodnýmmeno,sídlomaidentifikačnýmúdajom,pričompriprávnickejosobezákon

nepripúšťa označenie strán sporu iným identifikačným údajom. Neoznačenie osoby v podanej žalobe
podľatýchtoidentifikátorovpotomspôsobujeto,žesúdnebudemôcťjednoznačneidentifikovaťžalovanú
stranu a preto súd podanie žalobcu odmietol podľa § 129 CSP.

16. Na záver súd dodáva, že vyššie uvedený názor zastáva aj KS Nitra vo svojich rozhodnutiach a to

napr. pod sp. znač.: 8Co/85/2019, NS SR sp. znač.: 8 Cdo/68/2017, ktorý okrem iných skutočností v
bode 19 odôvodnenia uviedol: „Ustanovenia § 133 až 135 C.s.p. konkrétne špecifikujú, akým spôsobom
sa označuje fyzická, právnická osoba alebo štát tak, aby to umožňovalo presnú identifikáciu strany sporu
a v prípade takéhoto nedostatku je potrebné, aby súd postupom podľa § 129 C.s.p. takúto vadu odstránil.
Súd pri poučovaní musí dbať na to, aby neporušil zásadu rovnosti účastníkov a nemôže im poskytovať

poučenia o ich hmotných právach.“ Z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že označenie
žalovaného ako osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s konkrétne uvedeným evidenčným
číslom neumožňuje identifikáciu osoby v súlade s § 133 až § 135 C.s.p. tak, aby bolo nezameniteľné, či
ide o fyzické, právnickú osobu alebo štát, preto žalobcom uvedené identifikačné znaky nemôžu byť ani
tzv. iným identifikačným údajom podľa § 133 a § 134 CSP. Najvyšší súd poukázal na to, že súd nie je

povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného, pretože by to
mohlo spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti; súd nemôže podávať
informácie žalobcovi pri identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného, pretože by išlo
o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany.17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade súd

nemôže pokračovať v konaní, keďže žalobca svoje podanie napriek výzve súdu nedoplnil a neopravil,
žalobca bol teda v konaní v plnom rozsahu neúspešný. Žalovanému preto v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže však z podania žalobcu nie je presne zrejmé,
že kto je žalovaným a žalovanému nepochybne žiadne trovy konania nevznikli, súd o trovách konania
rozhodoltak,žežalovanémusúdnáhradutrovkonanianepriznal.Vsúvislostisinterpretáciouzákonného

ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania
v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce prvé rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania
v rámci konečného rozhodnutia vo veci a druhé rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania, má
zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, takýto zmysel stráca, ak žiadna
zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (jedna preto, že ju na to neoprávňuje výsledok
konania a druhá preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné sa odvolať v lehote 15 dní podľa § 362 CSP od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak

bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané
po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote
na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak
obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch
mesiacovoddoručeniarozhodnutia.Odvolaniejepodanévčasajvtedy,akbolopodanénanepríslušnom

súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania.
To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie podľa § 363 CSP, že proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Účinky odvolania, ak podá ten, kto podľa § 367 CSP je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda
rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.